Menej známe ovocie vo vašej záhrade: Sprievodca pestovaním a výhodami

Zakladanie vlastnej záhrady má mnoho výhod - je to nielen spôsob, ako nájsť súkromie či sa kreatívne realizovať, ale predovšetkým ide o vynikajúci zdroj vlastného čerstvého ovocia a zeleniny. Či už chcete šetriť peniaze, alebo máte radi pocit, že viete, čo konzumujete, domáca produkcia ovocia je skvelou voľbou.

Na Slovensku, podobne ako v Čechách, má ovocinárstvo silnú tradíciu. Už od čias Karola IV. sa ovocie pestovalo najprv v záhradách šľachty a kláštorov, neskôr - najmä za vlády Márie Terézie - začali ovocné stromy lemovať cesty a stali sa ikonickým prvkom krajiny. Aj dnes môžete túto krásnu tradíciu obnoviť priamo vo svojej záhrade. Navyše, oproti minulým generáciám máte oveľa viac možností výberu druhov a odrôd.

Prečo by ste teda mali pestovať ovocie doma, keď ho v obchode dostanete celoročne? Dôvodov je hneď niekoľko, a vôbec nejde len o chuť.

Ovocné rastliny ako dekorácia záhrady

Súčasný pohľad na ovocné dreviny sa výrazne líši od pohľadu našich predkov. Už dávno neplatia len za užitočné - niektoré druhy dokážu hravo konkurovať aj klasickým okrasným rastlinám. Stačí si predstaviť nádherne rozkvitnutú čerešňu, jabloň či atraktívny muchovník, a okamžite vám napadne, že tieto rastliny sú krásne samy osebe, a to ešte predtým, než začnú plodiť.

Solitéry, teda samostatne stojace ovocné stromy, sa ľahko stanú dominantou záhrady. Ich pestovanie má ešte ďalšiu výhodu - moderné odrody dnes už vôbec nepotrebujú veľký priestor. Ak nemáte záhradu, stačí vám väčší kvetináč alebo debnička na balkóne. Výborným príkladom sú stĺpovité odrody jabloní, hrušiek či trpasličích čerešní.

Novinky alebo staré dobré klasiky?

Sortiment ovocných stromov a kríkov je dnes obrovský. Nájdete v ňom moderné novinky, ale aj staré odrody, ktoré sa pestujú viac ako 50 rokov. Ktorá možnosť je lepšia? Skúsení záhradníci radia vyskúšať obe skupiny. Každá odroda je totiž špecifická svojimi vlastnosťami - jedna rýchlejšie rastie, druhá je odolnejšia proti chorobám a ďalšia je ideálna na dlhodobé skladovanie či výrobu kompótov.

Nielen pri stromoch, ale aj pri drobnom ovocí je dnes obrovská pestrosť. Známe ríbezle už nie sú len červené, čierne alebo biele - nedávno pribudol aj atraktívny ružový. Podobne sú na tom aj čučoriedky (známe ako kanadské borievky), pri ktorých vhodným výberom odrôd môžete predĺžiť zber od júna až do konca septembra.

Pestovanie ovocia ako ekonomická investícia

Vypestovať si vlastné ovocie má okrem chuťových aj ekonomické výhody. Z jedinej sadenice jahody, ktorá vás vyjde približne jedno euro, môžete v sezóne nazbierať aj pol kilogramu ovocia. To znamená, že už prvá sezóna vám prinesie niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako ste do rastliny investovali. Ešte výraznejší rozdiel v pomere cena-výnos zaznamenáte pri stromoch alebo kríkoch, ktoré vám môžu slúžiť desiatky rokov. Ceny mladých stromčekov v nádobách sa pohybujú od 25 do 50 eur. Lacnejšou voľbou sú prostokorenné stromčeky, ktoré sú približne o polovicu lacnejšie, hoci vyžadujú starostlivejšiu výsadbu.

Okrasné v každom ročnom období

Ovocné rastliny sa môžu pýšiť svojou krásou počas celého roka. Najmä na jar, keď kvitnú, sú neprehliadnuteľné. Atraktívne sú aj v lete počas dozrievania plodov, ale ozdobou záhrady sú aj na jeseň. Niektoré druhy, napríklad muchovník, čučoriedky či arónia, na jeseň menia listy do krásnych ohnivých farieb.

Plody od mája až do zimy

Ak si záhradu správne naplánujete, ovocie môžete zbierať od jari až do neskorej jesene. V máji začínajú skoré odrody zemolezu kamčatského, v júni ich vystriedajú jahody, ríbezle či čerešne. Júl a august patria skorým odrodám jabĺk, slivkám, ringlotám a egrešom, zatiaľ čo jeseň poteší viničom, hruškami, tradičnými jabloňami, kdouľami a kivi. Po prvých mrazoch si môžete pochutnať aj na mišpuliach či neskorých jahodách.

Pred výberom konkrétneho druhu alebo odrody si premyslite, či chcete plody konzumovať ihneď po zbere alebo ich radšej spracovávať. Mnohé staré odrody jabĺk a hrušiek vyžadujú určitý čas, aby získali najlepšiu chuť. Iné sú zas ideálne na sušenie alebo výrobu džemov a kompótov.

Menej známe ovocie pre vašu záhradu

Jahody, maliny, černice, egreše, ríbezle, kanadské a kamčatské čučoriedky, brusnice, rakytník a ďalšie, menej známe drobné ovocie, môžete na záhrade pestovať bez použitia chemických prostriedkov. Bio záhrada by mala byť principiálne druhovo pestrá. Preto by ste sa mali pokúsiť pestovať okrem bežných jahôd, malín či ríbezlí aj pozabudnuté alebo novo využívané druhy drobného ovocia. Pre každú rastlinu vyberte stanovište podľa nárokov druhu, len tak bude dobre prosperovať a dávať očakávanú úrodu.

Špecifické druhy menej známeho ovocia:

• Muchovník: Nenáročný na pôdu, odolný voči nízkym teplotám a tolerujúci aj sucho. Vyhovuje mu slnko aj polotieň. Jeho plody dozrievajú v júni a júli, pripomínajú vzhľadom čučoriedky a sú bohaté na vitamíny A, B a C. Rodiť začína v druhom až štvrtom roku.
• Arónia (čierna jarabina): Vyžaduje slnečnú polohu a stredne ťažké, menej kyslé pôdy s dostatkom humusu. Je odolná voči chorobám a škodcom. Plody sú bohaté na beta-karotén, jód a železo.
• Dula: Vyžaduje záhrevné pôdy, dobre zásobené živinami. Plody sú veľké, žlté, hrčkovité s výraznou vôňou po citrónoch, ale trpkou chuťou, preto sa konzumujú spracované.
• Brusnice a Kľukva: Tieto druhy potrebujú kyslú pôdu, dostatok vody a slnečné stanovište. Brusnice tvoria nízke stále zelené kry, kľukva polokry s plazivými výhonmi. Plody sú bohaté na vitamíny a antioxidanty.
• Zemolez kamčatský: Nenáročný ker s veľmi skorým vstupom do plodnosti. Plody sú šťavnaté modré bobule s valcovitým tvarom, nutrične veľmi hodnotné.
• Drieň obyčajný: Domáci druh s pestovanými kultúrnymi odrodami. Plody sú žiarivo červené kôstkovice, sladké po dozretí.
• Ruža (šípková): Absolútne nenáročný ker s plodmi (šípkami) s najvyšším obsahom vitamínu C.
• Jarabina: Nenáročný, mrazuvzdorný druh s plodmi v okolíkoch. Všestranne využiteľné.
• Kustovnica čínska (Goji): Intenzívne rastúci ker, ktorý potrebuje slnko a priestor. Plody sú červeno-oranžové bobule s mnohými pozitívnymi účinkami na zdravie.
• Japonská hruška Nashi: Plody vyzerajú ako okrúhle jabĺčka, dužina je svieža, sladká a chrumkavá.
• Figovník obyčajný: Veľký ker až strom, ktorý prináša desiatky až stovky chutných plodov.
• Aktinídia (Kivi): Vyžaduje oporu, pestuje sa bez chemickej ochrany. Plody sú typické bobule.
• Pawpaw (Asimína trojlaločná): Tropické ovocie z mrazuvzdornej rastliny, plodiace na jeseň veľké plody pripomínajúce banány.
• Mišpuľa obyčajná: Strom alebo ker, plody sú po premrznutí hruškovitej chuti.

Intenzívne pestovateľské tvary: Štíhle vreteno

V mnohých záhradách dnes už nejde o to, či ovocné stromy pestovať, ale ako ich pestovať rozumne. Tradičné koruny zaberajú veľa miesta, rýchlo sa zahusťujú a vyžadujú náročný rez aj zber vo výškach. Práve preto sa čoraz viac uplatňujú intenzívne pestovateľské tvary, medzi ktorými má štíhle vreteno výnimočné postavenie. Štíhle vreteno nie je len „úzky strom“. Ide o presne definovaný tvar, pri ktorom sa vytvára jeden hlavný stredník a na ňom pravidelne rozložené kratšie bočné konáre. Tie sú vedené v mierne vodorovnej polohe a rovnomerne po celej výške stromu. Výsledkom je úzka, vzdušná koruna, ktorá prepúšťa svetlo do všetkých častí stromu.

Najväčšou výhodou štíhleho vretena je efektívne využitie priestoru. Stromy sa vysádzajú v menších rozstupoch, takže aj na malej ploche možno pestovať viac odrôd. Veľkým plusom je aj jednoduchší zber. Väčšina plodov sa nachádza v dosahu ruky, čo ocenia najmä seniori alebo ľudia, ktorí už nechcú pracovať vo výškach. Vďaka lepšiemu prúdeniu vzduchu a rovnomernému osvetleniu sa znižuje tlak chorôb a plody sa lepšie vyfarbujú. Najčastejšie sa na štíhle vreteno pestujú jablone a hrušky, no pri vhodnom podpníku a odrode sa dajú viesť aj slivky, marhule, broskyne či čerešne. Základom štíhleho vretena sú slabo rastúce podpníky.

Plánovanie výsadby

Pokiaľ v záhrade nemáme miesta nazvyš, každý centimeter štvorcový využijeme tým, že bylinné alebo drevnatejúce pôdopokryvné rastliny vysadíme do podrastu tých vyšších. Niektoré druhy sa jednoducho oplatí sadiť k sebe na jeden záhon. V spoločenstve kyslomilných rastlín môžu vedľa seba rásť čučoriedky chocholičnaté a pod nimi brusnice alebo napríklad kľukva veľkoplodá. V takom prípade je potrebné záhon zrýľovať a doplniť dobre rozloženým kompostom a rašelinou, prípadne listovkou.

Voľba stanovišťa do veľkej miery rozhoduje o úspechu pestovania. Nielenže je potrebné poskytnúť rastlinám vyhovujúce podmienky, ale správne zvolené miesto výrazne uľahčí aj prácu pri starostlivosti o ne. Údržbu najviac sťažuje bodová výsadba kríkov do trávnika, ktorá výrazne komplikuje kosenie.

Tabuľka: Prehľad menej známeho ovocia a jeho vlastností

tags: #urob #si #sam #zahrada #menej #zname