Vakcíny a tvorba materského mlieka: Aktuálne poznatky a odporúčania

Vakcíny, teda očkovacie látky, povzbudzujú imunitný systém dieťaťa, aby si vytvoril ochranné protilátky proti ochoreniu. Nevyvolávajú ochorenie, ale zabezpečujú vznik správnej ochrannej reakcie v prípade stretnutia s infekciou, proti ktorej je dieťa očkované. Cieľom očkovania je získať imunitu proti vážnym infekčným chorobám. Veda a výskum v oblasti výroby očkovacích látok napreduje, dnešné deti sú očkované kvalitnými vakcínami.

V posledných rokoch, s pandémiou COVID-19, sa otázka očkovania a jeho vplyvu na rôzne skupiny obyvateľstva stala ešte naliehavejšou. Tento článok sa zameriava na vakcíny proti chrípke a COVID-19 a ich vplyv na tvorbu mlieka, pričom sa venuje aj špecifickým aspektom očkovania dojčiacich žien.

Očkovanie proti COVID-19 a dojčiace ženy

V začiatkoch očkovania počas pandémie Covid-19 v roku 2021 sa objavovali informácie, že dojčiace ženy sa očkovať nemajú alebo nesmú. V začiatkoch očkovania sa dokonca stávalo, že dojčiacu ženu odmietali zaočkovať. A jediným dôvodom bol vtedy argument, s ktorým sa dojčiace ženy stretávajú často, keď potrebujú liečbu: „Nemáme dáta.“ „Nevieme, čo sa môže stať.“

V tom čase sme v našom článku o očkovaní dojčiacich žien uviedli, že riešením "nedostatku dát" nie je to, že dojčiacim ženám nebude očkovanie proti koronavírusu umožnené a dáta naďalej nebudú. Navyše dokonca aj v neprítomnosti klinických dát vieme stavať na poznatkoch z farmakokinetiky a biológie ako aj na znalostiach o iných vakcínach a ich fungovaní a dokážeme opísať, čo sa deje z hľadiska očkovania a materského mlieka.

Avšak odvtedy sa situácia zmenila. Dojčiace ženy sa začali proti koronavírusu spôsobujúcemu Covid-19 očkovať a boli zaočkované milióny dojčiacich žien. A nielen to, začali sa očkovať aj malé deti priamo. Aj tehotné ženy. A vyšlo o skúsenostiach s očkovaním dojčiacich žien množstvo štúdií, aj takých, ktoré skúmali obsah materského mlieka zaočkovaných žien.

Dojčiace ženy sa s týmto scenárom stretávajú opakovane pri rôznych medicínskych situáciách a liekoch: Pri rýchlom vývoji a schvaľovaní vakcíny sa zase raz na získavanie dát o očkovaní dojčiacich žien nemyslelo a do testovania vakcíny neboli zahrnuté. Ale to samo o sebe neznamená, že dojčiace ženy majú byť z očkovania vyňaté. Rýchle schválenie vakcíny je dôvod, pre ktorý nie sú plošné dáta o skúsenostiach s ich očkovaním proti Covid-19 ako takému, nielen čo sa týka dojčiacich žien. A FDA uložilo firme vyrábajúcej vakcínu povinnosť získať dodatočné postmarketingové dáta o špecifických populáciách, vrátane tehotných žien. Dojčiace ženy by teda nemali byť výnimka.

Za celé obdobie očkovania proti koronavírusu boli navyše už zaočkované milióny dojčiacich žien, čiže už sú k dispozícii aj reálne dáta, a dokonca aj štúdie, že očkovanie tehotných a dojčiacich žien prináša ako pozitívum to, že aj bábätko dostane protilátky, ktoré sa po očkovaní vytvoria, a je teda viac chránené proti novému koronavírusu.

Dojčiace ženy môžu preto byť zaočkované proti COVID-19 a nie je rozdiel v tom, ktorou vakcínou. Toto tvrdenie platí rovnako o vakcíne od Pfizeru ako o vakcíne od AstraZeneca či Sputnik V či iných vakcínach, ktorými sa očkovanie realizuje. Z hľadiska toho, či dojčiace ženy majú byť zaočkované, nie je rozdiel, o ktorý typ vakcíny ide. Z hľadiska materského mlieka pre bábätko nezáleží na to, či ide o vakcínu mRNA alebo o vektorovú.

V slovenskom aj anglickom príbalovom letáku (SPC) vydanom európskou agentúrou pre schvaľovanie liečiv EMA o vakcíne Comirnaty sa neuvádza, že by vakcína nebola indikovaná pre dojčiace ženy. Jediná uvedená kontraindikácia pre podanie vakcíny je precitlivenosť na niektorú zo zložiek vakcíny. Pri časti o dojčení sa v SPC uvádza len toľko, že nie je známe, či sa Comirnaty vylučuje do materského mlieka.

To, že to nie je známe na základe podania vakcíny dojčiacim ženám, je zrejmé vzhľadom na rýchle schválenie vakcíny. Ale je známe, ako sa opisuje, že vakcína funguje, a sú veľmi dobre známe biologické princípy toho, ako sa látky dostávajú alebo nedostávajú do materského mlieka. A hlavne, nie je jediný vedecký dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že by bolo potrebné ukončiť dojčenie žien, ktoré sú vakcínou zaočkované.

Bezpečnosť a riziká vakcíny sú pre dojčiace ženy rovnaké ako, keď sa o nich uvažuje pri všetkých ostatných ľuďoch. Experti z amerického InfantRisk Center uvádzajú, že hoci sa „použitie nových vakcín neskúmalo na dojčiacich ženách“, tak „bude pravdepodobne bezpečné pre dojčiace matky a ich deti“. Pretože sa „minimálne alebo žiadne množstvo zložiek týchto vakcín môže vôbec dostať k prsníku a už vôbec sa dostať do materského mlieka. A aj keby sa tak stalo, tak by ich dieťa jednoducho ako akúkoľvek inú bielkovinu strávilo“. Americké centrum pre kontrolu a prevenciu ochorení CDC uvádza, že si myslí, že „vakcíny mRNA nepredstavujú pre dojčené dieťa riziko“. A ďalej odporúča, že ženy, „ktoré dojčia a nachádzajú sa v skupine, ktorej bolo očkovanie na COVID-19 umožnené, ako napríklad zdravotníci, sa môžu dať zaočkovať“. Americká organizácia združujúca pôrodníkov a gynekológov The American College of Obstetricians and Gynecologists vo svojom dokumente „odporúča, aby vakcína proti COVID-19 bola k dispozícii rovnako dojčiacim ženám ako aj nedojčiacim ľuďom... Hoci dojčiace ženy neboli zahrnuté do väčšiny klinických testov, vakcíny proti COVID-19 by nemali byť upierané dojčiacim ženám, ak po iných stránkach spĺňajú kritériá na očkovanie. Teoretické obavy ohľadne bezpečnosti očkovania dojčiacich žien neprevyšujú potenciálne benefity očkovania. Nie je potrebné vyhnúť sa začatiu dojčenia alebo prestať dojčiť, ak pacienti dostanú vakcínu proti COVID-19.“

Prestížny britský lekársky časopis The British Medical Journal uvádza, že ak by dojčiace ženy neboli vakcínou proti COVID-19 očkované, tak „sa zabúda na možné vystavanie danej ženy vírusu a na pravdepodobnosť, že sa u nej môže rozvinúť ťažká forma tohto ochorenia“.

Vakcína mRNA nie je živá vakcína. Očkovaný človek sa nedostane do kontaktu so živým vírusom prostredníctvom očkovania. Dôvody, pre ktoré môžu byť dojčiace ženy zaočkované rovnako ako ostatní ľudia, vyplývajú z toho, ako je opísané, že očkovanie funguje. Po zaočkovaní sa lipidové častice s mRNA dostávajú do svalu, pričom v svalových bunkách sa začne tvoriť špeciálny typ bielkoviny, ktorý stimuluje telo k tvorbe protilátok. Lipidové častice s mRNA sa teda môžu dostať do materského mlieka iba v stopových množstvách a iba počas prvých 48 hodinách po očkovaní. Okrem toho bielkovina, ktorá sa v rámci tohto procesu vytvorí, je príliš veľká na to, aby sa dostala do materského mlieka. A ak by sa tak aj náhodou stalo, tak aj lipidová častica, aj bielkovina sa v žalúdku dieťaťa rozložia a dieťa ich len strávi a nebude v jeho organizme nijako fungovať. Avšak všetky tieto úvahy už za obdobie očkovania, ktoré prebehlo od roku 2021, majú za sebou aj štúdie a dáta s rovnakým výsledkom: Očkovanie dojčiacich žien nie je ničím odlišné od očkovania zvyšku populácie.

Význam dojčenia

Materské mlieko je nenahraditeľné, má ideálne zloženie, ktoré sa prispôsobuje potrebám dojčaťa, pokrýva jeho energetické i biologické potreby, až na vitamín D a K, ktorý je potrebný dopĺňať. Do 5.-6. mesiaca života dieťatko nepotrebuje žiadne iné tekutiny ani inú potravu. Dojčenie je nielen ideálnym prostriedkom výživy dieťaťa, ale aj momentom vytvárania silného puta medzi ním a matkou.

Na tému dojčenia prebehlo množstvo výskumov, ktoré zhodne preukázali vysoko pozitívne dopady dojčenia. Zaujímavosťou je, že dojčené deti majú nižší výskyt chorôb dýchacích ciest a tráviacej sústavy, sú menej náchylné na alergie, astmu, ekzémy a koliku, majú nižšiu pravdepodobnosť vzniku cukrovky, obesity, reumatickej artritídy, majú vyššie IQ. Navyše u žien, ktoré dojčili, sa mierne znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka pred menopauzou. Znižuje sa aj riziko vzniku rakoviny maternice, rakoviny vaječníkov, ale tiež riziko vzniku cukrovky.

Tvorba mlieka

Väčšina žien dokáže pri správnej technike dojčiť svoje dieťa. Existuje však aj skupina matiek s geneticky podmienenou neschopnosťou tvorby mlieka (1-2 z 10 000 matiek). Keď sa pri dojčení vyskytnú ťažkosti, 99% z nich sa dá vyriešiť. Obavy a strach matky z toho, že nebude mať dostatok mlieka a predčasné prikrmovanie umelou mliečnou formulou, sú najčastejšími príčinami toho, že matky dojčia krátko alebo vôbec.

Avšak nejedna mamička sa počas dojčenia svojho dieťatka stretne so situáciami, kedy má pocit, že mlieka ubúda a hľadá spôsob, ako tvorbu materského mlieka podporiť. Existuje veľa dôvodov, prečo tvorba mlieka kolíše a takisto viacero spôsobov, ako ju opäť zvýšiť. Jednou z častých príčin, je podanie umelého mlieka. Na zníženú frekvenciu dojčenia kvôli dokrmovaniu, prípadne podávaniu tekutín najčastejšie fľašou, telo matky reaguje zníženou produkciou materského mlieka. Mnohým mamičkám sa tvorba mlieka zníži aj v dôsledku toho, že sa snažia dieťatko naučiť prespať celú noc bez dojčenia.

Dôležité je správne prisatie bábätka na prsník, aby uchopilo ústami čo najväčšiu časť dvorca. Brada má byť zaborená v prsníku a nos dieťaťa má byť voľný. Prikladanie dieťaťa k obom prsníkom čo najčastejšie, je najlepším spôsobom ako zabezpečiť dostatočnú tvorbu materského mlieka. Pomáha i fyzický kontakt koža na kožu dieťatka s matkou.

Výživové doplnky a čaje na podporu tvorby mlieka

Namiešané zmesy byliniek podporujúce laktáciu sú zložené z rasce, fenyklu, anízu, zároveň majú aj priaznivý vplyv na tráviaci trakt, pôsobia proti plynatosti a tým pomáhajú dieťatku pri kŕčovitých bolestiach bruška. Ďalšou bylinkou je jastrabina lekárska, zvyšujúca tvorbu mlieka a napomáha pri upchatých mliekovodoch.

Je možné vyskúšať i homeopatickú podporu laktácie - Ricinus communis 5CH (účinná látka ricin obyčajný), nechať rozpustiť 3 x 5 guľočok pod jazykom. Odporúča sa užívať len po dobu, kým sa mlieko začne tvoriť vo zvýšenej miere. Dôležité je neumývať si zuby pri užívaní tohto prípravku zubnou pastou s obsahom mentolu, nepiť kofeínovú kávu a nejesť 30 minút pred a po užití homeopatického lieku.

V lekárni sú dostupné aj výživové doplnky v tabletách obsahujúce účinné látky zo senovky gréckej a benediktu lekárskeho. Súčasné užívanie podporuje a zvyšuje ich účinok.

Rady pri nadmernej tvorbe mlieka

V prípade, že máte nadmernú tvorbu mlieka a pociťujete bolesti, môžete si dať lieky od bolesti (ibuprofén). Pri vysokej tvorbe mlieka trvá určitú dobu, kým sa situácia zlepší, najhoršie sú prvé dva - tri dni a potom ďalej počítajte s približne dvoma týždňami, počas ktorých sa tvorba mlieka bude zmierňovať.

Neodporúča sa užívať lieky na zastavenie tvorby mlieka, sťahovať si prsia ani piť málo tekutín. Ani jedno z toho nespôsobí, že by tvorba mlieka prestala rýchlejšie či bezbolestnejšie než, keď tomu ponecháte voľný priebeh. Najlepšie riešenie je nechať, nech tvorba mlieka klesne postupne sama od seba, prípadne, ak si trochu mlieka odstriekate, ak prsníky budú veľmi plné.

Ak máte príliš naliate prsia, tak môžete okrem odstriekania použiť kapustné listy, ktoré si môžete dávať neustále, kedykoľvek chcete, kapustné listy môžu byť chladené z chladničky. Takéto prílišné naliatie môže trvať určitú dobu (bez liekov aj s liekmi), samotná tvorba mlieka môže pretrvávať dlhú dobu podobne ako pri iných mamičkách, ktoré prestanú dojčiť, a toto si nevyžaduje žiadne riešenie.

Okrem toho vo vašej situácii by možno stálo za zváženie začať odsávať väčšie množstvá materského mlieka, pretože pre vaše dieťatko je cenná každá kvapka vášho mlieka. Ak by ste urobili tieto kroky, dočasne by ste v takom prípade dokrmovali laktačnou pomôckou a je pravdepodobné, že čoskoro by ste sa mohli vrátiť k výlučnému dojčeniu alebo ak by sa nepodarilo odstrániť dokrmovanie, tak už o mesiac by ste mohli umelé mlieko v laktačnej pomôcke začať nahrádzať príkrmami.

Očkovanie je dôležitý nástroj na ochranu zdravia, a to nielen u ľudí, ale aj u zvierat. V posledných rokoch, s pandémiou COVID-19, sa otázka očkovania a jeho vplyvu na rôzne skupiny obyvateľstva stala ešte naliehavejšou.

Očkovanie proti chrípke: Prečo je dôležité?

Chrípka je infekčné ochorenie vyvolané rýchlo sa šíriacim premenlivým vírusom. Aj keď sa často považuje za banálne ochorenie, môže spôsobiť komplikácie, ktoré si vyžadujú hospitalizáciu. Najúčinnejšiu ochranu proti chrípke predstavuje očkovanie. Očkovanie zabezpečuje ochranu pred vírusom chrípky s účinnosťou na 70 - 90 % a taktiež predchádza riziku vzniku komplikácií spojených s chrípkou, ako napríklad zápal stredného ucha či zápal pľúc.

Je potrebné dať sa zaočkovať každý rok. Imunita získaná po predchádzajúcej infekcii alebo očkovaní v minulom roku už nie je dostatočne silná proti chrípkovým vírusom, ktoré sa v priebehu roka geneticky pozmenili. Z toho dôvodu pred začatím každej chrípkovej sezóny dôjde k modifikácii vakcíny, ktorá tak zabezpečí lepšiu ochranu.

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky vakcín proti chrípke patria bolesť alebo svrbenie v mieste vpichu a príznaky podobné chrípke - únava, horúčka, nevoľnosť, bolesť svalov a bolesť hlavy. Tieto príznaky zvyčajne odznejú v priebehu 2 - 3 dní.

Očkovanie dobytka proti chrípke: Prínosy a riziká

Očkovanie nie je dôležité len pre ľudí, ale aj pre zvieratá. Veterinár dr. Fabian Schless a rodina farmárov Maasových sú presvedčení o očkovaní proti chrípke dobytka. Spolu so svojimi rodičmi Ullou a Klemensom Maasovými vedie farmu s 200 dojnicami, ich potomkami a 100 býkmi na výkrm. So svojím stádom Fleckvieh doja okolo 10 300 kg. Asi 70 % jeho zákazníkov s chovom HD očkuje proti chrípke a sú presvedčení o jeho účinnosti.

Ochorenie pľúc u teliat a mladého dobytka často vedie k sekundárnym ochoreniam: znižuje sa príjem krmiva a znižuje sa aj prírastok živej hmotnosti. Potom sa často zvyšuje vek prvého otelenia a tým aj náklady na odchov. Keďže poškodenie pľúc nie je viditeľné, no ako náhle je zviera choré, už nikdy nedosiahnu maximálnu produkciu mlieka ako zdravé dojnice.

Keďže po pľúcnych ochoreniach často nasledujú ďalšie vírusové alebo bakteriálne infekcie, očkovanie znižuje aj užívanie liekov. „U našich zákazníkov to jasne vidíme: farmy, ktoré vakcinujú, potrebujú v priemere o 50 % menej antibiotík pri chove teliat ako farmy, ktoré nevakcinujú,“ hovorí doktor.

V zásade existujú dva typy vakcín: Inaktivované vakcíny (mŕtve vakcíny): obsahujú nereprodukovateľné zložky príslušného patogénu, ktoré telo rozpozná ako „cudzie“. To stimuluje imunitný systém k tvorbe špecifických protilátok proti tomuto patogénu. Aktivované vakcíny (živé vakcíny): obsahujú malé množstvá reprodukovateľných, avšak oslabených patogénov. Tie nespúšťajú ochorenie priamo, ale „infikujú“ príslušné bunky v tele. Dochádza k rýchlej a účinnej tvorbe protilátok. Imunita sa veľmi približuje prirodzenej infekcii.

„Ktorá vakcína má zmysel, to závisí vždy od účelu a prevádzkovej situácie. Často však pracujeme s aktívnymi vakcínami,“ hovorí veterinár. Okrem iného preto, že sa dajú využiť aj terapeuticky, keď sú už zvieratá v stáde choré alebo hrozí ochorenie. Živé vakcíny účinkujú v krátkom čase. Imunitná reakcia je silnejšia, pretože sa tvorí viac vlastných protilátok. Živá vakcína je však užitočná aj ako profylaxia, pretože imunitný systém je na infekciu dobre pripravený.

Vakcína zároveň nezaťažuje celý organizmus, ale pôsobí predovšetkým lokálne. „To je užitočné najmä pre mladé teľatá a vtedy, keď sú zvieratá už choré alebo im hrozí ochorenie,“ hovorí veterinár. Vírusová záťaž sa zníži a ďalšie množenie vírusov sa zastaví.

Náklady na tri očkovania sa pohybujú od 15 do 25 eur na zviera v závislosti od vakcíny.

Očkovanie dobytka proti chrípke

Veterinár radí farmám aj s chovom či kŕmením. Pre neho je obzvlášť dôležitá dobrá stabilná klíma. Ideálne sú systémy otvorených maštalí, optimalizovať sa však dajú aj staršie maštale, napríklad ventilačnými systémami. Okrem toho odporúča pravidelné čistenie. Amoniak dráždi sliznice a tým zvyšuje riziko infekcie.

Očkovanie proti ovčím kiahňam

Očkovanie proti kiahňam patrí medzi témy, ktoré sa po desaťročiach opäť dostávajú do popredia záujmu verejnosti. Hoci sa pravé kiahne podarilo vďaka celosvetovému očkovaniu eradikovať, v posledných rokoch sa pozornosť odborníkov aj laikov presúva k príbuzným vírusom - najmä k opičím kiahňam.

Mnohí z nás si pamätajú kiahne ako „bežnú detskú chorobu“, no v skutočnosti môže mať u niektorých ľudí - najmä dospelých či osôb so zníženou imunitou - veľmi vážny priebeh.

Kto by mal o očkovaní uvažovať:

• Deti - vakcinácia sa odporúča v rámci pravidelného očkovacieho kalendára, zvyčajne po dovŕšení 12 mesiacov.
• Dospievajúci a dospelí, ktorí ovčie kiahne neprekonali a neboli očkovaní.
• Zdravotnícki pracovníci, učitelia a osoby v kolektívoch s deťmi, ktoré sú denne v kontakte s potenciálnymi nosičmi vírusu.
• Ženy plánujúce tehotenstvo, ktoré nemajú imunitu - očkovanie im pomáha predísť rizikám infekcie počas gravidity.
• Blízki kontaktov osôb s oslabenou imunitou, ako sú pacienti s onkologickými ochoreniami či novorodenci.

Očkovanie proti ovčím kiahňam poskytuje dlhodobú ochranu, zmierňuje priebeh prípadného ochorenia a pomáha obmedziť šírenie vírusu v populácii.

Na Slovensku sa očkovanie proti ovčím kiahňam (varicella) nezaradilo do povinného očkovacieho kalendára, ide o dobrovoľné očkovanie na vlastnú žiadosť.

V akom veku sa podáva vakcína proti ovčím kiahňam?

• Od 12 mesiacov (1 rok) veku - to je bežný počiatočný vek, od ktorého je vakcína indikovaná. Výnimočne, pri špeciálnych okolnostiach (napr. epidémia alebo vysoké riziko), sa môže podať aj od 9 mesiacov veku.
• U detí od 12 mesiacov do 12 rokov sa očkovanie vykonáva v dvoch dávkach s minimálnym odstupom (napríklad 4 týždne) medzi dávkami.
• U osôb vo veku 13 rokov a viac (adolescenti a dospelí) sa tiež očkujú dve dávky, s odstupom 4 až 8 týždňov.

Kontraindikácie vakcíny proti ovčím kiahňam:

• Silná alergia na zložky vakcíny
• Tehotenstvo
• Vážne poruchy imunity
• Akútne ochorenia s horúčkou alebo závažnou infekciou
• Mierne až stredne oslabená imunita
• Chronické neurologické alebo epileptické ochorenia
• Predchádzajúca závažná reakcia na prvú dávku vakcíny

Dve dávky zabezpečujú vyše 95 % ochrany a minimalizujú riziko prielomového ochorenia. Podľa dlhodobých štúdií u detí a dospelých trvá imunita minimálne 10-20 rokov, pričom niektoré výskumy naznačujú, že ochrana môže byť aj celoživotná.

Osoby, ktoré sú očkované, majú nízke riziko prielomovej infekcie ovčími kiahňami a zároveň sa podľa dostupných štúdií znižuje pravdepodobnosť reaktivácie vírusu ako pásového oparu v neskoršom veku. V prípadoch, keď sa pásový opar u očkovanej osoby predsa len objaví, jeho priebeh býva výrazne miernejší a komplikácie sú zriedkavejšie v porovnaní s ľuďmi, ktorí prekonali ovčie kiahne prirodzenou infekciou.

tags: #vacins #proti #tvorb1e #mlieka