Gastroenteritída, ľudovo nazývaná črevná chrípka, napriek svojmu názvu nemá s bežnou chrípkou žiadnu spojitosť. Ide o akútny vírusový zápal žalúdka a čriev, ktorý je spôsobený vírusmi ako rotavírusy a norovírusy. Tieto infekcie sa vyskytujú celoročne, najčastejšie však v zimných a jarných mesiacoch. Ich mimoriadne rýchle šírenie v kolektívoch a rodinách si vyžaduje dodržiavanie preventívnych opatrení.
Inkubačná doba črevnej chrípky je 1 až 3 dni. Dĺžka trvania ochorenia závisí od konkrétneho vírusu. Prenos môže byť spôsobený nedostatočnou hygienou rúk, rozptýlením výparov pri vracaní, zdieľaním spoločných priestorov a predmetov, ale aj kontaminovanými potravinami a vodou.
Typickými príznakmi sú hnačka a vracanie, často sprevádzané zvýšenou teplotou. Stolica býva riedka, vodnatá, niekedy s prímesou hlienu a krvi. Okrem únavy a nevoľnosti sa môžu objaviť bolesti svalov, hlavy a kĺbov. U oslabených jedincov a malých detí hrozí v dôsledku opakovaného vracania a hnačky nebezpečná dehydratácia.
Liečba a diéta pri črevnej chrípke
Najdôležitejším aspektom liečby črevnej chrípky je dopĺňanie tekutín, aby sa pokryla ich zvýšená strata. Vhodné sú minerálne vody bez príchute, čierny čaj a najmä rehydratačné roztoky dostupné v lekárňach. Pri opakovanom vracaní je dôležité začať s podávaním tekutín pomaly - najprv len dúškom každých 10 minút, postupne skracovať intervaly na 5 minút. Pri dlhodobej alebo náhlej hnačke sú účinné črevné adsorbenciá.
Na zníženie horúčky je ideálne použiť lieky s obsahom paracetamolu. Ibuprofén sa v prípade hroziacej dehydratácie neodporúča. Kľúčovou súčasťou liečby je prísna diéta.
Čo jesť a čoho sa vyvarovať počas choroby
Pri nástupe ťažkostí je vhodné na krátky čas obmedziť príjem potravy a sústrediť sa na dopĺňanie tekutín. Po ústupe ťažkostí začnite jesť po malých dávkach, preferujte ľahko stráviteľné potraviny ako sucháre, piškóty, staršie pečivo, suchú ryžu, zemiaky a banány.
Prvý deň choroby nie je nutné jesť, jeden deň pôstu zdravie neohrozí. Pite čierny alebo bylinný čaj na upokojenie žalúdka a čriev, prípadne neperlivú minerálnu vodu. Rehydratačný roztok, ktorý je sladko-slaný nápoj, pomáha sliznici čreva prijať viac tekutín. Ideálne je mať ho doma pripravený a podať ho ihneď pri silných hnačkách a vracaní, radšej často a v malých dávkach.
U detí vyživovaných materským mliekom nie je potrebné dojčenie obmedziť. Okrem materského mlieka je vhodné podávať ryžový odvar (pre deti do 6 mesiacov) alebo mrkvový odvar (pre deti od 6 mesiacov). U detí na umelej výžive sa odporúča mlieko na úvod liečby nahradiť týmito odvarmi. Po zlepšení stavu je možné mlieko opäť zaradiť, preferujte mlieka so zníženým obsahom laktózy.
Starším dojčatám a batoľatám môžete podávať ryžovú kašu, rozmixovaný banán alebo jablko, zeleninovú polievku bez tuku, staršie pečivo a mixovanú zmes ryže s chudým mäsom. Starším deťom a dospelým sa odporúča diétna strava s nízkym obsahom tuku, korenín a potravín spôsobujúcich plynatosť.
Počas hnačiek dochádza k poškodeniu črevného epitelu, čo často vedie k prechodnej laktózovej intolerancii. Preto mliečne výrobky nie sú vhodným zdrojom probiotických baktérií a môžu stav zhoršiť. Oveľa vhodnejšie sú kvalitné výživové doplnky s obsahom probiotických baktérií.
Postupný návrat k bežnej strave
Po prekonanej infekcii je organizmus oslabený a vyčerpaný, preto je nevyhnutné, aby návrat k bežnej strave prebiehal zvoľna a postupne. Prvé sústa by mali obsahovať len ľahko stráviteľné, netučné pokrmy, ktoré nedráždia žalúdok ani črevá. Vhodný je banán, dusená mrkva, jablkový kompót, suchá ryža, piškóty, sucháre či suché staršie pečivo. Neskôr môžete pridať zemiakovú kašu, dusenú zeleninu alebo kúsoček chudej šunky.
Niektorým potravinám by ste sa mali na čas úplne vyhnúť. Okrem kalorických jedál to platí aj pre mliečne výrobky, pretože obsahujú laktózu, ktorú vaše črevá nemusia byť schopné dostatočne spracovať. Na čas sa zrieknite aj sladkostí vrátane sladených nápojov, pretože cukor dráždi oslabený žalúdok.
Po prekonanej hnačke je narušená rovnováha črevných baktérií, preto je vhodné doplniť probiotiká. Tie môžete získať z fermentovaných potravín ako jogurty, cmar, kefír, kyslá kapusta a fermentovaná zelenina. V čase liečby však uprednostnite výživový doplnok s obsahom probiotických baktérií.
Zdravé vs. nezdravé jedlo | Čo by sme mali jesť | Videá pre deti | Skooys.sk
Čo zaradiť do jedálnička v čase choroby pre deti?
Zelenina a ovocie: Tieto potraviny by mali tvoriť základ detského jedálnička, najmä zelenina. Vhodné sú rôzne druhy zeleninových polievok, hlúbová zelenina (brokolica, kapusta, kel), mangold, žerucha. Z ovocia sú vhodné banány, jablká (dusené alebo vo forme pyré), kompóty bez nadbytku cukru.
Zinok: Trávenie a vážnosť choroby znižuje zinok, ktorý sa prirodzene vyskytuje napríklad v sezame, dyňových a slnečnicových semienkach, fazuli azuki a ryži.
Fermentované potraviny: Kyslá kapusta, pickles a nakladané uhorky sú výborným zdrojom zdraviu prospešných látok, enzýmov a probiotík.
Bylinky: Pažítka, jarná cibuľka, reďkovka, žerucha, kôpor, petržlenová vňať, bazalka, mäta dodajú jedlám chuť a sú plné vitamínov a minerálov.
Čo vyradiť z jedálnička detí v čase choroby?
Živočíšne produkty: Mlieko, vajcia a mäsové výrobky sú podstatne ťažšie stráviteľné a môžu narúšať acidobázickú rovnováhu organizmu. Výnimkou sú niekoľko hodín varené vývary z kostí a sladkovodná ryba z overeného zdroja s ľahkou zeleninovou prílohou.
Vyprážané potraviny: Zaťažujú tráviaci systém a zhoršujú príznaky choroby.
Pikantné a silne korenené jedlá: Výrazne zaťažujú tráviaci a imunitný systém.
Sladené nápoje, kola aj kofola: Sú presýtené cukrami a sladidlami, dráždia hrdlo a niektoré látky v nich obsiahnuté môžu dehydratovať.
Sladkosti: Cukor podporuje množenie vírusov a baktérií a oslabuje imunitný systém.
Lepok a laktóza: Je vhodné ich počas choroby vynechať alebo aspoň zredukovať ich príjem.
Význam polievok pre choré deti
Polievky sú veľmi vhodným pokrmom pre najmenšie deti, pretože sa ľahko prehĺtajú, sú ľahko stráviteľné, hydratujú organizmus a dodávajú potrebné vitamíny a minerály. Teplá polievka navyše upokojuje boľavé hrdlo a prináša úľavu pri prechladnutí. Pre deti, ktoré majú problém s jedením tuhej stravy, sú polievky ideálnym riešením, pretože sa dajú ľahko prehltnúť a v prípade potreby aj rozmixovať.
Deťom, ktoré odmietajú žuť tvrdé kúsky jedla, ich môžeme rozmixovať dohladka, postupne však skúšame mixovať menej a tuhé kúsky iba roztlačíme vidličkou. Deti minimálne do 1 roka väčšinou nezvládnu zjesť v jednom chode polievku aj hlavné jedlo, preto im polievku ponúkame ako hlavné jedlo. Myslíme na to, aby bola dostatočne výživná.
Recepty na polievky pre deti
Zeleninová polievka (od 8 mesiacov): Potrebujeme: 100 g mrkvy, 100 g hrášku, 1 žĺtok, 2 pol. lyžice detskej krupice. Postup: Zeleninu nakrájame na drobno a varíme asi 20 minút. Medzitým si vymiešame žĺtok s detskou krupicou. Do vriacej zeleniny pridáme malé halušky z krupice a žĺtka a varíme asi 2 minúty.
Mrkvová polievka s ryžou (od 8 mesiacov): Potrebujeme: mrkva, ryža, vajíčko. Postup: Nastrúhanú mrkvu krátko orestujeme na troche oleja alebo masla, pridáme umytú ryžu, zalejeme vriacou vodou, mierne osolíme a varíme do zmäknutia. Na záver pridáme surové vajíčko a krátko povaríme.
Paradajková polievka pre deti: Postup: Cherry paradajky zalejeme vriacou vodou, ošúpeme, pokrájame nadrobno. Paradajkový pretlak zriedime vodou, pridáme bobkový list, prevaríme, pridáme paradajky a opäť prevaríme.
Šošovicová polievka: Postup: Namočenú šošovicu uvaríme domäkka v dojčenskej vode, pridáme bylinky, povaríme a rozmixujeme ponorným mixérom dohladka.
Cuketová polievka: Postup: Zeleninu nakrájame na drobné kúsky a varíme vo vývare alebo dojčenskej vode.
Ďalšie tipy pre stravovanie chorého dieťaťa
Ak dieťa nechce jesť, nenúťte ho - krátkodobý pôst pomáha telu lepšie bojovať s patogénmi. Dôležité je, aby dieťa prijímalo dostatok tekutín (voda, čaj, riedené ovocné šťavy). Podávajte jedlo v malých porciách častejšie. Dbajte na dôkladnú hygienu pri príprave jedla.
V prípade vážnych zdravotných problémov sa poraďte s lekárom o vhodnej strave. Pri horúčke sú vhodné číre vývary (kurací alebo zeleninový), ktoré dodajú telu tekutiny, minerály a soli. Do vývaru môžete pridať ryžu, rezance alebo rozvarený zemiak pre energiu. Po ústupe horúčky a pri pretrvávajúcej slabosti sú vhodné kašovité jedlá ako redšia ryžová alebo ovsená kaša varená vo vode či vývare.
Keď sa začína vracať chuť do jedla, vyhýbajte sa bežnému vareniu, trávenie je stále citlivé. Ideálne sú jemné polievky s rezancami, ryžou alebo malým množstvom strukovín, zemiaková polievka bez múky, varená ryža s maslom alebo suchý chlieb s vývarom. Jedlo má byť teplé, mäkké a jednoduché.
Keď sa dieťa cíti takmer zdravo, ale nie úplne fit, je čas na pomalý návrat k normálnej strave. Rizoto varené vo vývare, cestoviny s jemnou zeleninovou omáčkou, zemiaková kaša bez smotany či zelenina na pare s ryžou umožnia telu zvyknúť si na bežné fungovanie bez šoku.
Čomu sa vyhnúť v jedálničku chorého dieťaťa: Vyprážané potraviny, pikantné a silne korenené jedlá, sladené nápoje, sladkosti, mliečne výrobky (kvôli laktóze), lepok (dočasne) a ťažko stráviteľné jedlá.