Pestovanie a sadenie zemiakov je veľmi jednoduché a zvládnu to aj začínajúci pestovatelia. Zemiaky sú pritom veľmi chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorá je vhodná aj na pestovanie v našom klimatickom pásme.
Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách pôvodní obyvatelia (Indiáni) mali problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale dali sa tu dopestovať zemiaky. K nám sa dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná. Sú to hlavne polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.
Zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú pomerne hladné. Zemiaky patria k plodinám prvej trate. Zemiaky patria k plodinám náročnejším na živiny. Aby sa dosiahli vysoké výnosy, je potrebné zabezpečiť dostatočné množstvo živín počas celého biologického cyklu plodiny.
Príprava pôdy
Pri výsadbe zemiakov si je potrebné uvedomiť, že ide o teplomilné rastliny, čo ovplyvňuje aj obdobie, kedy sadíme zemiaky. Jarné mrazíky síce úplne zemiaky nezničia, no poškodzujú ich mladé lístky, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozil mráz.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Nevhodná je ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy.
Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a zapracujeme do pôdy maštaľný hnoj alebo kompost. Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1x za štyri roky. Pozemok pod zemiaky vyhnojiť skoro na jeseň maštaľným hnojom (vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením (repka, horčica). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapracovať s hnojom aj základnú dávku superfosfátu (80 g na 1m2) a draselnej soli (30 g na 1m2). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom.
Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane, pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov.
Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Výsadba zemiakov
Existuje viacero spôsobov ako sadiť zemiaky, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy.
S výsadbou zemiakov sa netreba ponáhľať. Obdobie kedy sadiť zemiaky si naplánujte tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozil mráz. Tento termín výsadby platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré), pričom skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky väčšinou až v auguste.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Pri hlbšej výsadbe (napr. 10-20 cm) sa zemiaky sadia klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Pri príprave pôdy pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie v opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu. Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzy vysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
Pred samotným sadením je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Čo sa týka prvého roka nie je úplne vhodné kombinovať zemiaky s inou rastlinou, napríklad vysadíme zemiaky, vedľa aksamietnicu a ďalšej niečo ďalšie.
Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité, aby sme sa vyhli pestovaniu na rovnakom mieste. V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka.
Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú. V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.
Zemiaky na sene a slame
Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Tento rok máme extrémne teplý, ale ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Pestujeme ich teda v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali. Pokiaľ ich vysádzame, je vhodné natiahnuť si špagát - zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky.
Kedysi, keď som bola ešte dieťa, sme zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávam, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Majú v sebe vodu, čiže pravdepodobne vyklíčia. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.
Starostlivosť o zemiaky
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné.
Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zemiaky sme zasadili, vidíme prvé listy a začíname sa tešiť z úrody. Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahŕňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Z mojej skúsenosti hneď, ako zemiaky začali schádzať a nemali ani 10 cm, už sme ich chodili kontrolovať na výskyt vajíčok. Takto skoro vychádza mandelínka a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.
Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda.
Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa prikláňam k tomu vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás. Áno, čiže burinu nechávať na mieste.
Škodcovia a choroby
Najčastejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postrekovať proti burine.
Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby. Jednou z nich je chrastavitosť. Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
Najobávanejšou chorobou pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.
Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu.
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.
