Veľkonočné vajce v Kremnici: História, tradícia a kultúra

Kremnica, mesto s takmer 700-ročnou históriou spojenou s ťažbou zlata, striebra a razbou mincí, je známa aj svojimi jedinečnými tradíciami. Jednou z nich je podujatie s názvom Veľkonočné vajce, ktoré predstavuje veselú karnevalovú rozlúčku so snehom. Toto podujatie má svoje korene hlboko v histórii mesta a spája v sebe športové aktivity s kultúrnym a spoločenským vyžitím.

Počiatky baníctva a založenie mesta

Začiatok osídlenia Kremnických vrchov sa nedá presne datovať, isté ale je, že ľudí sem priťahoval lesk a hodnota zlata. Názov osady Cremnychbana, uvedený v najstaršom písomnom doklade - udelení mestských privilégií 17. novembra 1328 Karolom Róbertom z Anjou, napovedá tomu, že v okolí Kremnice sa vzácne kovy dolovali už pred týmto dátumom. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. V roku 1983 sa v prieskumnej štôlni Andrej v Šturci našiel kúsok banského dreva, ktorého vek bol určený na približne 950 rokov, čo potvrdilo úvahy o začiatku baníctva v Kremnici pred rokom 1328. Kráľ Karol Róbert svojim rozhodnutím dal podnet na zintenzívnenie dobývania.

História baníctva v tomto území bola už vtedy dlhá a zvesti o ťažbe zlata a striebra boli známe ďaleko od Kremnice. Historici sa snažili zistiť aspoň storočie, kedy prišiel prvý prospektor do oblasti Kremnice a v Šturci našiel ligotavý kov. Nedostatok archívnych údajov však viedol k tomu, že obdobie objavenia ložiska sa určovalo len na základe rôznych nepriamych indícií, pričom sa dospelo k názoru, že to bolo niekedy v ôsmom storočí.

Zo širokého okolia prichádzajúci baníci priniesli do Kremnice nové poznatky a technológie dobývania, ktoré priaznivo vplývali na rozvoj podnikania. Prosperita podnikania trvala do polovice 15. storočia. Dôvodom pre úpadok v nasledujúcom období bol nedostatok kvalitnej rudy na povrchu, ktorú bolo potrebné hľadať v hĺbke. Pre baníkov vznikali takmer neprekonateľné problémy s vodou a zatápaním pracovísk. Tieto ťažkosti sa riešili vyrazením troch odvodňovacích dedičných štôlní s celkovou dĺžkou okolo 27 km. Štôlne nachádzajúce sa v okolí Kremnice a Kremnických Baní boli nielen odvodňovacie, ale zároveň aj prieskumné diela. Erárom regulovaná cena zlata, inflácia, narastajúce náklady na ťažbu a spracovanie rudy a hlavne klesajúci obsah zlata v rude spôsobovali ekonomické problémy.

Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince. Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí.

Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady - obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland.

Dominanty mesta a kultúrne dedičstvo

História a sláva mesta je okrem ťažby zlata a striebra spojená aj s razbou mincí. Mincovňa má takmer 700-ročnú históriu. Dominantou Kremnice je areál mestského hradu. Jeho súčasťou sú: kostol sv. Kataríny, severná veža, románsky karner, zvonová veža, radnica, južný vstup s farskou vežou, banícka bašta. Turisticky atraktívne je námestie s barokovou fontánou a morovým stĺpom sv. trojice. Okolo historického centra sa zachovalo stredoveké opevnenie mesta.

Kostol sv. Kataríny, dvojloďová neskorogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prelomu 14. a 15. storočia, sa nachádza v areáli mestského hradu, vo vyvýšenej polohe. Areál hradu ďalej zahŕňa torzo bývalej mestskej radnice, románsky karner sv. Ondreja z prvej polovice 13. storočia s gotickou výmaľbou a súbor obranných bášt. Presbytérium kostola je zaklenuté gotickou sieťovou klenbou s vročením 1488, lode sú zaklenuté obkročnou klenbou. V období reformácie bol kostol evanjelický. V roku 1709 bol rekatolizovaný a barokovo upravený. Od 80. rokov 19. storočia prešiel puristickou neogotickou prestavbou pod vedením Ferenca Storna. V tomto období bolo inštalovaných päť neogotických oltárov. Súčasťou zariadenia kostola sú tri neskorogotické sochy, sv. Helena, sv. Alžbeta a pravdepodobne Panna Mária. Ďalej sa tu nachádza baroková socha Immaculaty z druhej polovice 18. storočia.

Ďalšími významnými sakrálnymi stavbami sú Kostol sv. Alžbety Uhorskej, špitálsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1382-1383, Františkánsky kostol sv. Františka z Assisi, jednoloďová baroková stavba s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1653 - 1660, a Evanjelický kostol, jednoloďová stavba bez veže na centrálnom pôdoryse v duchu klasicizmu z rokov 1824 - 1826. Hlavnej fasáde Evanjelického kostola dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom.

Interesantné sú aj interiéry domu č. 3 a domu komorského grófa, ktoré sú jedinečné. Múzeum mincí a medailí v Kremnici v roku 1890 založil Pavol Križko, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku. Múzeum lyžovania (Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku) bolo v roku 2001 prevedené z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry (MTK) v SR. Od 6. decembra 2013 bola expozícia sprístupnená verejnosti v Bellovom dome celoročne.

Veľkonočné vajce: Tradícia a súčasnosť

Veľkonočné vajce, ktoré každý Kremničan pozná ako veselú karnevalovú rozlúčku so snehom, je jedinečné podujatie s bohatou históriou. Počiatky podujatia siahajú do roku 1962, kedy sa na Skalke konali neoficiálne preteky pre členov športovej školy dorastu. V roku 1965 počas štvrtého ročníka zahájili tradíciu karnevalových masiek. Veľkonočné vajce vtedy vyhral Rudolf Čillík v maske horára. Z lyžiarskeho slalomu sa tak rokmi zrodil jedinečný karneval, ktorého podstatou je čo najlepšie zabaviť divákov. Medzi najväčšie legendy Veľkonočného vajca patrí Ladislav Aťo Fusko.

Pred niekoľkými rokmi sa podujatie presunulo do centra mesta, kde sa konalo na Štefánikovom námestí. Tento rok (2019) sa však podujatie presunulo späť na svoje pôvodné miesto, na tradičný svah za chatou na Skalke pri Kremnici. Dôvodom bol záujem starších lyžiarov, turistov a všetkých, ktorí sa na podujatí podieľali nespočetné množstvo rokov, urobiť "retro vajce" s maskami a vrátiť sa na pôvodné miesto. Témou tohtoročného vajca bolo preto spomínané "retro".

Osobnosti spojené s Kremnicou

Jednou z významných osobností mesta bol Rudolf Čillík, ktorý sa narodil 7. novembra 1931 v Kremnici. Od detstva sa venoval bežeckému lyžovaniu a dosiahol významné úspechy. Bol autorom podujatia „Veľkonočné vajce“, „Bafuniarske preteky pre rozhodcov“ a zaslúžil sa o postavenie umelej tréningovej bežeckej dráhy na Revolte. Podieľal sa na výstavbe lyžiarskych bežeckých tratí na Skalke a bol spoluorganizátorom masových vytrvalostných pretekov Biela stopa SNP. V rokoch 1959 - 1968 bol vedúcim bežcom a kapitánom československého reprezentačného družstva v behu na lyžiach. Štartoval dvakrát na majstrovstvách sveta a na VIII. zimných olympijských hrách v Sguaw Valley. Za svoje úspechy bol v roku 1966 udelený titul Majster športu a v roku 1969 Zaslúžilý majster športu.

V Kremnici sa narodilo aj mnoho ďalších významných osobností, ako napríklad:

• Ján Bohumil Ertel (1695 - 1757)
• Žigmund Supan (1814 - ?)
• Filip Machold (1815 - ?)
• Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (1824 - 1908)
• Konrád Švestka (1833 - ?)
• Pavol Križko (1841 - 1912)
• Ján Levoslav Bella (1843 - 1936)
• František Psotka (1846 - ?)
• Alexander Hell (1847 - 1914)
• Ľudmila Lehotská-Krížková (1863 - 1946)
• Drahotína Kardossová-Križková (1867 - ?)
• Július Križičko (1872 - ?)
• Jozef Dohnány (1873 - ?)
• Gejza Angyal (1888 - ?)
• Viktor Hermély (1891 - ?)
• Anton Hám (1899 - ?)
• Darina Lehotská (1922 - ?)
• Ctibor Greguš (1923 - ?)
• Ladislav Chudík (1924 - 2015)
• Andrej Mojžiš (1931 - 2021)
• Rudolf Čillík (1931 - 2020)
• Ada Straková (1935 - ?)
• Tomáš Hanák (1955 - )
• Stanislav Kropilák (1955 - )
• Jozef Pribilinec (1960 - )
• Ľubomír Roško (1962 - )

Podujatia v Kremnici

V meste a blízkom okolí sa pravidelne konajú zaujímavé akcie. Veľká väčšina z nich je sústredená na letné obdobie (Dobýjanie kremnického hradu, Kremnické gagy - festival humoru a satiry, Kremnický hradný organ, Hudba pod diamantovou klenbou). Medzi tradičné zimné podujatia už mnoho rokov patrí pretek Biela stopa alebo vtipná rozlúčka so snehom Veľkonočné vajce.

Kremnické gagy sú jediným festivalom v Stredoeurópskom priestore, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na nezávislý humor a satiru vyskytujúce sa v mnohých umeleckých žánroch. Festivalový program je z časti národnou súťažou humoristických a satirických produkcií na Slovensku a súčasne prehliadkou zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy, resp. krajín Európskej únie.

V Kremnici je každoročne od roku 1997 organizovaný v kostole svätej Kataríny (nachádza sa na mestskom hrade) organový festival. Nezanedbateľným predpokladom je vynikajúca akustika gotického priestoru. Koncerty sa konajú v sobotu večer, vždy v júli a auguste. Účinkujúci patria k absolútnej svetovej špičke. Doteraz na festivale účinkovali umelci z 24 štátov.

tags: #velkonocne #vajce #kremnica