Velvarská brána je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok mesta Slaný. Táto brána je svedkom bohatej histórie mesta a regiónu. V historickom centre mesta Slaný, severne od Masarykovho námestia, vo Velvarskej ulici stojí Velvarská brána. Je poslednou dochovanou branou mesta a jedným z mála dokladov a zvyškov opevnenia. Velvarská brána je súčasťou bývalého stredovekého opevnenia mesta Slaný, jediná dochovaná brána v meste.
Slaný sa nachádza v okrese Kladno v Stredočeskom kraji. Mesto má bohatú históriu a kultúru, ktorá láka návštevníkov. Okres Kladno je známy svojou priemyselnou históriou a krásnou prírodou. Región ponúka množstvo možností pre turistiku a rekreáciu. Slaný leží v Stredných Čechách, severozápadne od Prahy. Mesto sa rozkladá na rozhraní medzi Dolnohradskou tabuľou a Pražskou plošinou. Mestom preteká Červený potok a na jeho toku je vybudovaných niekoľko rybníkov. Juhovýchodným smerom od Slaného je oblasť prírodného parku Džbán. Východným smerom od mesta je rozsiahla oblasť ovocných sadov.
História Velvarskej brány
Velvarská brána má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. Brána bola súčasťou mestského opevnenia, ktoré chránilo Slaný pred nepriateľmi. Nebolo presne známe, kedy bola Velvarská brána postavená, prvé písomné záznamy o nej pochádzajú z roku 1443. Bola už súčasťou fortifikácie mesta z doby predhusitskej (t.j. konca 13. - začiatku 15. storočia). Konkrétne správy o nej, ako aj o ďalších, sú známe až z roku 1443 v súvislosti s predajmi domov a usadlostí v jej okolí. V dobe vlády Jiřího z Poděbrad bola brána opravovaná a dostala označenie Nová brána. V roku 1453 jej označenie „nová brána“ svedčí o jej obnove. Na to, že veža bola dostavaná v 2. polovici 15. storočia, ukazujú aj zvyšky jej plastickej výzdoby. Dostavaná bola v 2. polovici 15. storočia.
Pôvodne sa brána skladala z vlastnej brány, predbránia s cimburím, mostu cez suchý priekop a bola chránená po ľavej strane v smere z Velvarského predmestia ešte baštou. K bráne pôvodne patrili ešte predsadené hradby s cimburím, bašta a most cez priekop. V 16. storočí brána niekoľkokrát vyhorela a bola opravovaná. V priebehu storočí prešla brána rôznymi úpravami a rekonštrukciami, ktoré ovplyvnili jej súčasný vzhľad. V roku 1795 vyhorela okrem iného neďaleká radnica, z ktorej bol potom na bránu prenesený zvon z roku 1514. Zvon z roku 1514, ako dokladá nápis: MCCCCCXIIII LETA OD NARODENI PANA NASSEHO GEZISSE KRISTA, bol prenesený z vyhorenej radnice. V roku 1795 na ňu bol prenesený z vyhorenej radnice zvon zvaný „na poplach“, ktorým sa potom zvonilo aj odsúdencom vedeným tadiaľ na popravisko. Pred tým sa zvon nazýval „na pokoj“ a zvolával mestskú radu. Brána postupne strácala význam pre obranu mesta. V súvislosti s tým bolo v rokoch 1823 až 1824 zbúrané pri výstavbe cesty do Litoměřic predbranie a podobný osud takmer stretol aj samotnú bránu. Pri zbúraní mestských hradieb v súvislosti so stavbou litoměřickej cesty bolo v rokoch 1823 - 1824 zbúrané jej predbranie a usilovalo sa aj o zbúranie vlastnej brány. K tomu však nakoniec nedošlo; namiesto toho bola naopak v roku 1868 opravená. Neskôršie opravy a úpravy ju len udržiavali, aj keď trochu zotreli jej plastickú výzdobu a ráz.
Význam Velvarskej brány
Velvarská brána nie je len historickou pamiatkou, ale aj symbolom mesta Slaný. Brána je dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónu a priťahuje turistov z celého sveta. Pre obyvateľov Slaného má Velvarská brána osobitný význam, pretože pripomína históriu a identitu mesta. Brána je miestom stretávania a konania rôznych kultúrnych podujatí.
Celková výška brány je 38 metrov, pôdorys meria asi 9 × 8 metrov. Brána dosahuje výšku 38 m a zakončená je makovicou a koruhvičkou v tvare kohúta, symbolom bdelosti a ostražitosti. Věž je vysoká celkovo 38 m, pričom jej výška pod strechou činí 17,65 m. Nad priechodom na severnej strane je umiestnený vytesaný mestský znak a znaky šiestich mestských cechov. Plastické zdobenie brány znázorňuje mestský znak, šesť cechových znakov (tkáčsky a pletiarsky, bližšie neurčený, sladovnícky, strihačský, hrnčiarsky a kolársky) a zemské znaky Čiech a Moravy. Na mnohých kameňoch sú dobre viditeľné pôvodné kamenárske značky.
Zaujímavosťou je, že pohľadnica Velvarskej brány bola vydaná v roku 1929, čo svedčí o jej dlhodobej popularite a význame. Velvarská brána je posledná brána Slaného a jeden z niekoľkých málo zvyškov opevnenia vôbec. Dnes je v priestoroch Velvarskej brány expozícia Vlastivedného múzea zameraná na fortifikáciu mesta.
Slaný a jeho okolie
Kladno je priemyselné mesto späté s ťažbou čierneho uhlia, spracovaním železa a hokejom. Historické centrum mesta tvorí obdĺžnikové námestie so súsoším z roku 1741, dvojposchodovou pseudorenesančnou radnicou a kostolom Nanebovzatia Panny Márie. V centre mesta Slaný, severne od Masarykovho námestia, vo Velvarskej ulici stojí Velvarská brána. Je to posledná dochovaná brána mesta a jeden z mála dokladov a zvyškov opevnenia. Židia v Slanom žili už v stredoveku. Ich pobyt bol ale obmedzený a často im bol zakazovaný. Židovský spolok bol založený roku 1861 a v roku 1865 bola postavená Synagóga. Informačné centrum Vám poskytne informácie o spoločenských, kultúrnych a športových akciách v meste a okolí. Ďalej máte možnosť zabezpečiť si ubytovanie či stravovanie. V hesle o Modletickom dome v Slanom sa dočítame, že dom nie je verejnosti prístupný. To nie je už úplne pravda, pretože veľkú časť domu dnes zaberá reštauračný pivovar Antoš. Meno pivovaru odkazuje na jedného z majiteľov domov, Ondreja Antoša, ktorý bol právovárečným mešťanom a pivo varil od r. 1536. Antoš bol v l. 1569-1587 dokonca cisárskym richtárom. Slaný, kostol sv. Kostol sv. Gotharda v Slanom je významnou gotickou pamiatkou. Prvé zmienky o kostole sú z prvej polovice 12. storočia. v postupných rokoch bol po požiaroch opravovaný a rozširovaný. Slaný prameň v Nezamyslovom ulici stojí na severozápadnom úpätí Slánskej hory. Práve k tomuto miestu sa viaže legenda o kniežati Nezamyslovi, ktorý si tu roku 750 poručil z lesného prameňa podať vodu. Dom č.p. 14, zvaný Modletický je zo všetkých renesančných stavieb v Slanom zachovaný najlepšie. Patrí k najstarším domom mesta Slaný. V historickom centre mesta Slaný, na Masarykovom námestí, stojí na mieste pôvodného domu, ktorý roku 1378 daroval mestu cisár a kráľ Karol IV. radnica. Budova niekoľkokrát vyhorela a v dnešnej podobe bola postavená v rokoch 1895 - 1896. Úpravy v renesančnom prevedení vykonal slánsky architekt Rudolf Štech. Ungelt je súčasťou pôvodnej stredovekej domovej zástavby na námestí. Jadro domu pochádza zo 14. storočia a je gotické. Býval tu Ungelt snáď z doby po požiari roku 1371. Pieskovcová kašna z roku 1825 (upravená roku 1873) je ozdobená levími hlavami a stojí pod lipami na západnej strane Masarykovho námestia. Stojí na mieste pôvodnej kašny z roku 1529. Kašna bola reštaurovaná roku 2006, pri príležitosti návštevy štyroch prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky. Na dnešný výlet ideme z Veleslavína autobusom č. 389 do zastávky Slaný, aut. nádraží, cesta trvala 27 minút. Najprv sme navštívili Slánsku horu a potom sme si prešli mesto. Mesto Slaný vznikalo v hraniciach, ktoré doteraz zachovala zástavba historického jadra dnešného Slaného. Dom č.p. 14 Z renesančných stavieb v Slanom je najlepšie zachovaný dom čp. 14 tzv. Modletický. Patrí k najstarším dochovaným domom v meste. Dnes vyrazíme autobusom č. 389 z Nádraží Veleslavín a vystúpime na zastávke Slaný, aut. nádraží. Múzeum Slaný sa nachádza v informačnom centre Pod Velvarskou branou. Pri prechádzke mestom Slaný určite zájdete na Masarykovo námestie. Pár metrov z námestia stojí Velvarská brána. Je to jediná dochovaná brána z pôvodného stredovekého opevnenia mesta. Bola postavená v roku 1460 a bola chránená padacím mostom s predbráním, ktoré zaniklo začiatkom 19. Na západnom svahu Slánskej hory, na Náučnom chodníku, leží veľký kremencový balvan. Dnes označovaný za obetný kameň. Pravdepodobne je to jeden z dvoch menhirov, ktoré v minulosti stávali na vrchole hory. Třebíz a okolie - Třebíz, pokojné vidiecke prostredie, náves s rybníkom, Domčeky na návsi tvoria Skanzen ľudovej architektúry. Ideálne oddychové aj športové pobyty pre všetky vekové kategórie, vhodné pre rodiny s deťmi. Kláštor pôvodne františkánsky, teraz karmelitánsky patril pri svojom založení roku 1655 medzi známky obnovy kraja spustošeného tridsaťročnou vojnou. Prírodná pamiatka Slánska hora je kúsok od stredu mesta a tvorí dominantu krajiny. Budova mestskej sporiteľne bola postavená podľa projektu slánskeho rodáka architekta Aloisa Mezery. Slávnostne bola otvorená 15. novembra 1931. MC Grand vzniklo po rozsiahlej rekonštrukcii bývalého hotela Grand, ktorý sa tiež pýši bohatou históriou svojho vzniku až do doby okolo 16. a 17. storočia, kedy tu stávalo niekoľko stavaní. Slaný - Okresný dom čp. Dielo architekta Jana Vejrycha a staviteľa Václava Havránka zo Slaného. Jan Vejrych tu na priečelí použil v podstate novorenesančné riešenie, čerpajúce motívy aj z tzv. saskej renesancie. Slánska hora (330 m n. m.) tvorí prírodnú dominantu mesta. Spolu s neďalekou Vinařickou horou predstavujú najjužnejšie výbežky sopečnej činnosti Českého stredohoria.
Doprava do Slaného je jednoduchá a pohodlná. Mesto je dostupné autom, autobusom aj vlakom. Pre návštevníkov zo zahraničia je možné využiť leteckú dopravu do Prahy a následne cestovať do Slaného pozemnou dopravou. Pri návšteve Velvarskej brány je možné parkovať v blízkosti pamiatky.
