Dušan Tarageľ, herec s nezameniteľným hlasom a charizmou, sa narodil 30. januára 1948 v Pribyline. Počas štúdia na martinskom gymnáziu zvažoval, že pôjde študovať na veterinu, ale nakoniec ho na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave prijal legendárny herec Ladislav Chudík, ktorý sa stal jeho ročníkovým profesorom.
Bol jedným z desiatich hercov, ktorých prijal na VŠMU Ladislav Chudík, pričom deviati z nich boli Bratislavčania. „Bolo to hrozné: Kukura - Bratislava, Durdík - Bratislava, Hric - Bratislava, Kocúriková - Bratislava, Laurinc - Bratislava. A naraz Tarageľ - Pribylina.
Za najväčší úspech v čase, keď skončil VŠMU, bolo pre neho prijatie do SND. „Dostal som angažmán, to bol pre mňa šok. Nemal som kde bývať, keďže som bol z Liptova. Nemal som v Bratislave žiadnu rodinu. Býval som na podnájme,“ priblížil Tarageľ.
Mnohí ho poznajú pre jeho nezameniteľný hlas, ktorý prepožičal postavám v dabingovom štúdiu. Herec 20 rokov pôsobil ako pedagóg na Konzervatóriu v Bratislave. Vo februári oslávil herec 75 rokov. Pri tejto príležitosti sme sa mu venovali vo vysielaní Rádia Regina. Oslavuje 75. narodeniny.
Dušan Tarageľ získal za svoju tvorbu viacero ocenení. Za divadelnú postavu Luncha v hre Gavalieri mu v roku 1975 udelili Cenu Janka Borodáča. V roku 1976 získal Cenu za herecký výkon na Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Karlových Varoch za filmovú postavu Vlada v hre Keby som mal dievča.
Umelec stvárnil množstvo postáv aj na filmovom plátne. Významnejšiu hereckú príležitosť dostal v dráme Keby som mal dievča (1976). Hral tiež vo filmoch Stratená dolina (1976), Hodiny (1980), Otec (1981), Návrat Jána Petru (1984) a Kto ste, Jozef Gabčík?
Rozsiahlu televíznu filmografiu Tarageľa tvoria okrem iných také známe tituly ako Meridián (1975), Sváko Ragan (1976), Louis Pasteur (1977), Vianočné oblátky (1977), Jennie Gerhardtová (1979), Na skle maľované (1980), Chlap prezývaný Brumteles (1982), Jahňa chudobného (1992) alebo Chaos (2000).
„Dodnes je to tak, že keď sa idem pozrieť na predstavenie do divadla, kde nehrám, tak som vždy milo prekvapený a šokovaný, že asi naozaj tam vyberajú tú najvyššiu kvalitu. Aj mladí herci, čo nastúpili po nás, sú skvelí. Ja som nadšený, že som ešte stále v divadle,“ uviedol.
Spomienky na Vianoce a film Vianočné oblátky
Herec Dušan Tarageľ (70) si zaspomínal, aké bývali kedysi Vianoce pod Tatrami, na divadelné Silvestre aj na to, ako nakrúcal legendárne filmy Sváko Ragan a Vianočné oblátky.
Zima a Vianoce na Liptove, to bolo niečo, čo sa ani nedá opísať. Takú atmosféru dnešné deti už nezažijú. Pravidelne nám nakydalo snehu až po okná. Aj vtedy, keď som sa pýtal na svet. Starý otec usúdil, že kone cestu do mesta nezvládnu. Zavolali teda babicu, a tak som sa narodil za pecou v Pribyline, a nie v pôrodnici v Liptovskom Mikuláši, vzdialenej 20 kilometrov.
Ráno sme kydali hnoj z maštale, aby bolo čisto, keď sa večer narodí Ježiško. Starý otec pred Štedrým dňom narúbal drevo a my deti sme ho nosili v náručí dnu. Každé ráno som počúval spiežovce - rolničky. Zapriahli sme koníky do vlačúh - do veľkých saní, a išli sme do humna nabrať vrecia so zrnom aj narezanú sečku, aby bolo na sviatky pre dobytok.
Vážili sme si aj maličkosť. Pamätám si na môj prvý darček, starý otec mi vystrúhal dreveného koníka. Keď som dostal pod stromček knižku - leporelo, išiel som sa zblázniť od radosti. Sestry dostali zas plátenné bábiky. Mal som takmer šesť rokov, keď som pod stromčekom našiel prvý veľký dar - drevenú lokomotívu.
Na Štedrý deň k nám chodila aj mamina sestra s mužom a tromi deťmi, bolo nás dvanásť v jednej miestnosti! Spalo nás šesť detí na manželskej posteli. Pichalo nás do rebier, lebo matrace boli naplnené slamou, vankúše husacím perím.
U nás sa večeralo po večernej omši. Najprv sme sa pomodlili, najstarší muž v rodine mal príhovor, pospomínal, ako sme prežili rok, a všetkým zavinšoval. Dospelí začínali štamperlíkom s hriatym - so zohriatou pálenkou s medom alebo s karamelom. Ako prvé sme mali na tanieri kúsok makovej štrúdle a strúčik cesnaku. Potom nasledovali opekance s makom a s oškvarkami, ktoré sme jedli drevenými lyžicami z jednej veľkej misy.
Nemali sme majonézový šalát, ale zemiaky omastené domácim maslom. Rybu sme na Vianoce nejedli a namiesto kapustnice sa podával kyseľ.
Tento rok to bude už 41. raz, čo pôjde v televízii film Vianočné oblátky. Točil som to v hlavnej úlohe s vynikajúcim hercom Jožkom Kronerom a vtedy som prvý raz videl, ako sa pečú oblátky. Točili sme to za Popradom, v Nižných a vo Vyšných Repašoch, s deťmi z okolitých dedín.
Obrazy, kde v metelici zachraňujeme chlapcov, ktorí po dedinách roznášajú oblátky, sme točili v apríli. Veľmi sa oteplilo, žiadna fujavica. Z ateliérov na Kolibe doviezli tatrovku s veľkou vrtuľou a sypali molitanový prášok. Bolo to hrozné, dostal som zápal očných spojiviek a dva dni som ležal v popradskej nemocnici.
Filmy, ktoré sa oplatí vidieť počas Vianoc
Etnologička a historička Katarína Nádaská odporúča rodinné filmy, ktoré sa oplatí počas Vianoc vidieť. Nie všetky obsahujú tematiku Vianoc, no tým, že sme si na ne každé Vianoce zvykli, sa stali ich neodmysliteľnou súčasťou.
| Názov filmu | Rok | Réžia | Herci | Popis |
|---|---|---|---|---|
| Vianočné oblátky | 1977 | Martin Ťapák | Dušan Tarageľ, Eva Večerová, Jozef Kroner, Hana Gregorová, Milka Zimková | Film ukazuje, že vianočné oblátky neboli samozrejmosťou, robili sa ručne a piekli ich učitelia. |
| Sedem zhavranených bratov | 1967 | Ludvík Ráža | Klára Jerneková, Luděk Munzar, Milena Dvorská, Antonie Hegerlíková | Príbeh o Bohdanke, ktorá má odkliať bratov ušitím košiel. |
| Rysavá jalovica | 1970 | Martin Ťapák | Jozef Kroner, Eva Kristínová, Viera Strnisková, Oldo Hlaváček, Vojtech Kovarík | Humorno-epický námet o živote gazdov na slovenskej dedine. |
| Rok na dedine | 1967 | Martin Ťapák, Karol L. Zachar | Karol L. Zachar, Adam Matejka, Emília Vášáryová, Jozef Adamovič, Hana Meličková | Film mapuje každé ročné obdobie života na vidieku a zimná časť sa dotýka vianočných rituálov. |
| Tri oriešky pre Popolušku | 1973 | Václav Vorlíček | Libuše Šafránková, Pavel Trávníček, Carola Braunbock, Rolf Hoppe, Karin Lesch | Romantická rozprávka o dievčati, ktoré osirie a nakoniec dosiahne svoj sen. |
| Polnočná omša | 1962 | Jiří Krejčík | Jozef Kroner, Ladislav Chudík, Karol Machata, Emília Vášáryová, Ivan Mistrík | Dej sa odohráva v roku 1944, kedy rodina prežíva hrôzostrašný Štedrý deň. |
| Perinbaba | 1985 | Juraj Jakubisko | Giulietta Masina, Petra Kolevská - Vančíková, Tobias Hoesl, Pavol Mikulík, Soňa Valentová | Príbeh o súboji dobra so zlom, o chlapcovi Jakubovi, ktorý sa zamiluje do mladého dievčaťa. |
| Soľ nad zlato | 1982 | Martin Hollý ml. | Karol Machata, Libuše Šafránková, Gábor Nagy, Jozef Kroner, Zuzana Kocúriková | Klasická ľudová rozprávka o kráľovi a jeho troch dcérach. |
| Pyšná princezná | 1952 | Bořivoj Zeman | Alena Vránová, Vladimír Ráž, Stanislav Neumann, Mária Sýkorová | Princezná sa zaľúbi do záhradníka, ktorý je princ v prestrojení. |
| Pelíšky | 1999 | Jan Hřebejk | Miroslav Donutil, Jiří Kodet, Simona Stašová, Emília Vášáryová, Bolek Polívka | Česko-slovenská komédia z obdobia 60. rokov 20. storočia. |
| S tebou ma baví svet | 1982 | Marie Poledňáková | Július Satinský, Jana Šulcová, Václav Postránecký, Eliška Balzerová, Pavel Nový, Zdena Studenková | Vtipný film o rodinnej dovolenke troch otcov, ktorí plánovali pánsku jazdu, ale manželky im pribalili aj šesť detí. |
| Sokoliar Tomáš | 2000 | Václav Vorlíček | Braňo Holiček, Juraj Kukura, Klára Jandová, Waldemar Kownacki, Jiří Langmajer | Príbeh o chudobnom chlapcovi, ktorý svojou šikovnosťou bojuje o priazeň princeznej. |
| Rozprávka o dvanástich mesiačikoch | 2012 | Karel Janák | Marie Majkusová, Roman Vojtek, Veronika Žilková, Ivana Korolová, Jan Komínek | Mladé dievča musí plniť nesplniteľné úlohy od macochy. |
| Láska na vlásku | 2014 | Mariana Čengel Solčanská | Samuel Spišák, Celeste Buckingham, Tomáš Hanák, Gabriela Dolná, Judit Pecháček | Princ sa na jeden deň vymení s tulákom. |
| Krídla Vianoc | 2013 | Karin Krajčo Babinská | Richard Krajčo, Vica Kerekes, David Novotný, Jakub Prachař, Vanda Hybnerová | Príjemná oddychovka o štyroch priateľoch, ktorých osudy sa vzájomne prelínajú. |
| Legenda o lietajúcom Cypriánovi | 2010 | Mariana Čengel Solčanská | Marko Igonda, Alexander Domogarov, Paweł Małaszyński, Karolina Kominek | Životný príbeh o mníchovi Cypriánovi. |
| Vianočná koleda | 2009 | Robert Zemeckis | Jim Carrey, Gary Oldman, Robin Wright, Colin Firth, Cary Elwes | Príbeh Charlesa Dickensa o Vianočnej koledy. |
Vianoce mali nahradiť pohanské slávnosti boha slnka. Narodeniny zakladateľa nového náboženstva si pripomínali prví kresťania už v druhom storočí najmä v Ríme. Prelomové bolo štvrté storočie, keď cirkevní otcovia zaviedli sviatok Vianoc do kalendára. Mali nahradiť pohanské slávnosti boha slnka saturnálie. Zrejmá je súvislosť so zimným slnovratom ‒ najkratších dní a dlhých nocí bezuzdných zábav. Rodiace sa náboženstvo novým sviatkom narodenia Spasiteľa prekrylo dovtedajšie zvyklosti. Dedičstvo Ríma ‒ slnečného boha ‒ nahradil Ježiš, symbol pravého svetla človeka i etablujúceho sa kresťanstva.
Najstaršie slovanské pomenovanie Vianoc Kračún sa používa v slovenčine doteraz na strednom i južnom Slovensku, ale aj na východe a severovýchode krajiny, kde nazývajú sviatky aj Hody či opisne Narodenie Pána Ježiša Krista a podobne. Zriedkavejšie i koleda. Za každým názvom sa skrývajú ľudové zvyky, obyčaje, zvykoslovia. Nezrodili sa samy od seba, ale vďaka ľuďom, a dnes by sme povedali environmentálnym danostiam domovského kraja. Vianoce si zachovali svoj typický ráz aj po roku 1948, keď sa komunistickí politici snažili vytvoriť kresťansky sterilné Vianoce. Nahradiť chceli pôvodné náboženské tradície najmä folklórom. Nepodarilo sa im to. Ani zneužiť príklon Slovákov k ľudovým tradíciám. Umelci, spisovatelia, scenáristi, režiséri sa nedali zviesť. Na konci šesťdesiatych rokov v období politického odmäku noví funkcionári strany a vlády z mladej dubčekovskej generácie pozitívne ovplyvnili šance umelcov. Inscenátori tzv. bratislavských pondelkov sú toho dôkazom. Po predlohách klasikov domácej slovenskej literatúry siahli najmä tvorcovia, ktorí prišli do Bratislavy z vidieka. Karol L. Zachar s Martinom Ťapákom zrealizovali nevšedný televízny projekt Rok na dedine. Podobný ako Zem spieva Karola Plicku. Rok na dedine pútavo, ale i zábavne, hravo rozprával o výročných zvykoch štyroch ročných období. V hlavnej úlohe bola slovenská dedina, ale aj pozitívne posolstvo ľuďom dobrej vôle. Vianočné obdobie uzatvárali posledné sekvencie divácky veľmi úspešného filmu. O necelých desať rokov M. Ťapák siahol po Kukučínovej poviedke Vianočné oblátky. Hlavnú rolu učiteľského novica bravúrne stvárnil Dušan Tarageľ. Uplynulo takmer pol storočia a diváci stále rozumejú sile folklóru vo filme. Od roka 1974 oslovujú reprízy každý rok vo vianočný čas státisíce ľudí. Dielo sa tak radí k najvydarenejším v histórii Slovenskej televízie. Diváka chytí za srdce i filmová poetika láskyplného vzplanutia jednej zo žiačok (v podaní Evy Večerovej) k mladému učiteľovi. „Kultové Vianočné oblátky, súčasť sviatočného koloritu programu, ešte i po rokoch si rád pozriem. Teší ma, že úspech filmu je i mojou hereckou stopou,“ povedal pred časom D. Tarageľ.
Apropo, kde sa vzali oblátky upečené v adventnom čase. Bez nich, bez štedrovečerného obradového jedla z neskvaseného cesta, pšeničnej múky a vody si sviatočný večer nemožno predstaviť. Pripomína hostiu, posvätný chlieb z bohoslužobného obradu. Oblátky „prežili“ aj pofebruárové komunistické obdobie, keď ich mali piecť, no bez náboženských motívov. V televíznom filme mali oblátky na starosti organisti a kantori, učitelia a ich žiaci. So spevom a s veršovaním ich roznášali za drobné po domácnostiach, no iba tí najšikovnejší a najzdatnejší, lebo niekedy bolo treba prejsť z jednej doliny na druhú.
Štyri týždne pred Štedrým dňom v období očakávania príchodu Ježiška ‒ Adventu ‒ krášli obydlia veniec so štyrmi sviečkami. Prečo cirkev práve Luciu uctieva ako sväticu? Vo filme Vianočné oblátky nechýba zvyk zhotovovať „Luciový stolček“. Už večer na Luciu šikovní muži začali so stružlikaním. Vo filme tento zvyk zvláda v hereckom koncerte nenapodobiteľný Adam Matejka. Štokrlík slúžil na to, aby na polnočnej z neho každý uvidel miestne bosorky, strigy. Vraj sedia k oltáru obrátené chrbtom. Dievčatám chodila po rozume ich budúcnosť, či sa dobre a za koho vydajú?
Voľakedy sa s niektorými drahšími potravinami cez rok šetrilo, aby boli na Vianoce. „Zlatý klincom“ prípravy na večeru bol pôst. Keď vyšla prvá jasnejšia hviezda, bolo po ňom. Deťom tak vraveli. Ak uvidia zlatú hviezdu, zlaté prasiatko, až potom smeli jesť. Na medovníčky, koláče napečené už vopred sa úprimne tešili najmä najmenší. Na Orave, v Liptove i na Považí sa kde-tu zachoval vo viacgeneračných rodinách pôvodný zvyk ‒ zväzovať nohy stola reťazou, aby bola rodina pohromade. Zrno na rohu stola symbolizovalo hojnosť. Zachoval sa zvyk podávať tradičný biely zemplínsky koláč. Hoci sladký ku kapustovej polievke s hubami a klobáskou. Napriek presile moderných vplyvov zo Západu v súčasnosti štedrovečerný stôl oproti minulosti je oveľa bohatší, ale zachováva tradície. Nechýba ovocie a sladkosti ani chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky). Ibaže si po večeri pri rozbaľovaní darčekov pod stromčekom už málokto spieva vianočné koledy. Nahrádzajú ich programy televíznych staníc.
Napriek tomu, že Slovensko je pomerne malé, sviatočné dni sú dôkazom, že je i rôznorodé.