Slovesný vid v nemčine a jeho špecifiká

Slovesný vid je gramatická alebo gramaticko-lexikálna kategória, ktorá označuje opozíciu dokonavosti (ohraničenosť deja) a nedokonavosti (neohraničenosť deja), prípadne opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnosti slovesného deja, najmä v slovanských jazykoch.

V prípade dokonavosti hovoríme o dokonavom vide (aspekte) alebo perfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva dokonavé sloveso alebo perfektívum. V prípade nedokonavosti hovoríme o nedokonavom vide (aspekte) alebo imperfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva nedokonavé sloveso alebo imperfektívum. V prípade slovies, ktoré môžu byť podľa kontextu dokonavé alebo nedokonavé, hovoríme o obojvidových slovesách.

Rozdiel medzi dokonavým a nedokonavým vidom

Nedokonavý vid vyjadruje neohraničený, teda prebiehajúci dej (v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, na začiatku alebo na konci). Dokonavý vid vyjadruje ohraničený, teda neprebiehajúci dej (v minulosti alebo budúcnosti, na začiatku alebo na konci). Dej na konci ohraničený sa označuje aj ako ukončený.

Budúci čas sa v slovenčine pri dokonavých slovesách tvorí jednoduchým slovesným tvarom (napr. odpíšem, prepracujem, zakryjem). Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas.

Slovesný vid v nemčine

Nemčina, na rozdiel od slovenčiny, nemá gramatickú kategóriu slovesného vidu v takom zmysle, ako ju poznáme zo slovanských jazykov. V nemčine sa opozícia dokonavosti/nedokonavosti často vyjadruje inými prostriedkami, napríklad:

• Použitím rôznych slovies (napr. lesen - čítať, nedokonavý; durchlesen - prečítať, dokonavý).
• Použitím predpôn (napr. schreiben - písať; aufschreiben - zapísať).
• Kontextom vety.
• Tzv. "perfektívnymi" slovesami, ktoré už v sebe nesú význam dokončeného deja.

Gramatické javy v nemeckej gramatike

V nemčine sa stretávame s rôznymi gramatickými javmi, ktoré sú dôležité pre správne používanie jazyka:

Zámená a otázky

V nemčine sa často používajú opytovacie zámená na kladenie otázok:

• Wer ist der Mann/die Frau? (Kto je ten muž/žena?)
• Mit wem spreche ich? (S kým hovorím?)
• Wen suchen Sie? (Koho hľadáte?)
• Was ist passiert? (Čo sa stalo?)
• Was wünschen Sie? (Čo si želáte?)
• Wie lange wird es dauern? (Ako dlho to bude trvať?)
• Wann sind wir da? (Kedy tam budeme?)
• Wo treffen wir uns? (Kde sa stretneme?)
• Woher kommen Sie? (Odkiaľ pochádzate?)
• Wohin gehen Sie? (Kam idete?)
• Warum hast du das getan? (Prečo si to urobil?)

Časovanie slovies a imperatív

V nemčine sa tvoria tvary imperatívu pre 2. osobu jednotného čísla a množného čísla.

• Pri slovesách, ktorých kmeň končí na -t, -d, -ig, -er alebo -el, pridávame v 2. osobe j. č.
• Imperatív pre 2. osobu mn. č. "ihr" tvoríme tak, že vynecháme osobné zámeno "ihr".

Vedľajšie vety

Nemčina rozlišuje rôzne typy vedľajších viet, ktoré sú často spájané spojkami.

• Spojka "weil" (preto, pretože) uvádza vedľajšiu vetu, po ktorej nasleduje podmet, ostatné vetné členy a na konci prísudok.
• Vedľajšie vety predmetové začínajú spojkou "dass" (že).
• Vedľajšiu vetu, ktorá zastupuje podmet, nazývame podmetová veta.
• Spojka "wenn" (keď) označuje podmienku.
• Prípustkovú vetu môže uvádzať spojka "obwohl" (hoci).
• Spojka "deshalb" (preto, z toho dôvodu) označuje následok.

Viacslovné spájacie výrazy ako "entweder... oder..." sa skladajú z dvoch častí a môžu spájať časti viet alebo celé vety.

Vzťažné vety

Vzťažné vety bližšie opisujú substantívum nadradenej vety a zvyčajne nasledujú hneď po slove, na ktoré sa vzťahujú. Na začiatku vzťažnej vety stojí vztažné zámeno alebo príslovka.

Modálne častice

Nemčina je bohatá na modálne častice, ktoré sa vyskytujú predovšetkým v hovorenej reči a často majú viacero významov. Príklady:

• aber: Das war aber ein Film! (To bol ale film!)
• bloß: Wo ist bloß meine Brille? (Kde sú len moje okuliare?)
• eigentlich: Du sag mal, ist Paul eigentlich verheiratet? (Povedz, je vlastne Paul ženatý?)
• sowieso: Er hatte sowieso nicht mehr viel Geld im Spiel. (Tak či tak už nemal v hre veľa peňazí.)

Ďalšie bežné jazykové omyly

V slovenčine existujú aj ďalšie bežné jazykové omyly, ktoré je dobré poznať:

• Namiesto "dozadu" v kontexte predchádzania v čase sa odporúča použiť predložku "pred" (napr. pred tromi dňami).
• Slovo "čiastka" má v spisovnej slovenčine význam "časť z celku", nie "isté množstvo peňazí". V tomto význame používame slovo "suma".
• Pri číslovkách máme tvary ako "dvaja, dva, dve" a tiež "obidvaja, obidva, obidve" alebo kratšie "obaja, oba, obe", ktoré vyjadrujú vyčerpanie celého počtu.

V súvislosti s odkazovaním na zdroje v odborných textoch sa dnes odporúča používať spisovný imperatívny tvar slovesa "pozrieť" - "pozri", namiesto zastaraného tvaru "viď".

tags: #vid #priloha #po #nemecky