Vladimír Ferko (10. augusta 1925 - 24. októbra 2002) bol významným slovenským novinárom, reportérom a spisovateľom, ktorý sa radí medzi priekopníkov a klasikov slovenskej literatúry faktu. Jeho rozsiahla tvorba sa vyznačuje hlbokým záujmom o Slovensko, jeho históriu, prírodu, kultúru a predovšetkým o osudy jeho ľudí. Ferko dokázal majstrovsky spájať fakty s pútavým rozprávaním, čím obohatil slovenskú publicistiku a literatúru.
Po desiatich rokoch intenzívnej novinárskej a reportérskej práce a cestopisnej reportáži z Číny Tajfún je dobrý vietor, objavil v knihe Veno z praveku svoju životnú tému a originálny spôsob jej interpretovania: svet živej a neživej prírody, vnímaný ako zaujímavý, až tajomný fenomén, ponúkajúci dobrodružstvo poznávania.
Táto kniha o nerastoch a horninách Slovenska vyšla v roku 1962. V tom istom roku vychádza aj Zamarovského Objavenie Tróje. Obe knihy vniesli tak do žánru literatúry faktu nové témy a najmä nový spôsob prístupu k faktom. Dobrodružstvo poznávania ako významný fenomén žánru literatúry faktu, je charakteristický aj pre knihy Na dne sveta, Trinásť zlatých kameňov, Diamanty, Zlatá nostalgia, Žltý diabol, žltý boh, Magické kamene a Kozmické karavely.
Sústavne a dlhodobo, štúdiom faktografických, vedeckých materiálov i osobným poznaním získavané poznatky o Slovensku zužitkoval Ferko vo vlastivednej, encyklopedicky koncipovanej publikácii Kniha o Slovensku, ku ktorej neskôr pribudla aj podobne orientovaná obrazová a textová publikácia Slovensko - moja vlasť. V nej vyvrcholil Ferkov dlhodobý zámer predstaviť Slovensko ako historický, kultúrne i prírodne bohatú krajinu. Kniha je premysleným výberom informácií z jednotlivých regiónov Slovenska, komponovaných tak, aby sa všeobecné fakty obohacovali o regionálne zvláštnosti, čím vzniká vyvážený a ucelený obraz o krajine, jej histórii a jej prírodných unikátoch. Vo všetkým týchto dielach dominuje autorova úcta k faktom a faktografická nasýtenosť textu.
Od literatúry faktu k faktografickej eseji
Od „prísne“ poňatého žánru literatúry faktu Ferko neskôr prechádza k forme faktografickej eseje v knihách Svetom moje, svetom… a Láska na Slovensku. Svetom moje, svetom… je rozprávaním o histórii slovenského drotárstva a Ferko sa tu oprel o rodinné i krajové tradície drotárstva, o autentický folklór drotárov, ich osudy a dokumenty, aby ich predstavil ako rozhľadenú a podnikavú societu remeselníkov, ktorej patrí primerané miesto aj v slovenských hospodárskych dejinách.
Láska na Slovensku je rozsiahlym pohľadom na rôzne podoby lások na Slovensku a autor pri jej písaní využil rozsiahly archívny materiál, súdne spisy, rodinné kroniky. Faktografický základ témy oživuje ich príbehové podanie. Miera fabulácie v niektorých príbehoch je natoľko dominantná, že Lásku na Slovensku možno považovať za dielo pohybujúce sa na hranici literatúry faktu a beletrie. Príklon k beletrizácii tém, ktoré už predtým spracoval v ich faktografickej podobe potom dominuje v knihách Pravda Ruda Pravdíka a Ako divé husi (spoluautorstvo so synom Andrejom), ktoré predstavujú prozaickú syntézu drotárskej témy.
Konopný kríž a Zákon smotany: Odvážne témy
Osobitné miesto vo Ferkovej tvorbe zaujíma kniha Konopný kríž. Je súborom próz, životných príbehov slovenských ľudí, ktorí boli po skončení druhej svetovej vojny nespravodlivo obvinení zo spolupráce s fašizmom, boli odvlečení Sovietskou armádou do Sovietskeho zväzu (prevažne na Sibír) a tu prežili peklo stalinských táborov - gulagov. Toto odvážne dielo, prvé s takouto témou v slovenskej literatúre, bolo na začiatku pookupačnej normalizácie (1970) stiahnuté z predaja a zošrotované.
V roku 2000 siahol Vladimír Ferko aj k žánru eseje. Kniha Zákon smotany je súborom esejí, v ktorých sa dotýka predtým tabuizovaných či zámerne obchádzaných tém súžitia rôznych etník žijúcich v historicky exponovanom stredoeurópskom priestore.
Dostoevsky - The Revolutionary Work of Russia’s Greatest Philosopher (Full Documentary)
Drotárstvo a zlato: Hlboký ponor do slovenskej problematiky
Hlboký reportérsky a spisovateľský ponor do drotárskej problematiky Vladimíra Ferka je nepochybne oprávnený. Jeho knižná populárno-vedecká tvorba, ktorá sa nie vždy dostatočne spomína a analyzuje, predstavuje cenný prínos. Dominantné sú najmä dve diela: „drotárska biblia“ Svetom, moje, svetom a románová syntéza drotárskych tradícií v podobe knihy Ako divé husi, ktorú napísal so synom Andrejom a ktorá sa dočkala aj filmového spracovania.
Ferko vo svojich dielach o drotárstve ukázal, že boli napospol úspešní vo svete, ktorý s uznaním prijal ich služby. Vykonal veľa prospešného pre „imidž“ slovenského drotára dávnych čias a odpovedal na zásadnú otázku: Čím drotár vlastne bol? Bol to zaznávaný žobrák - alebo uznávaný majster? Jeho práca poukázala na úctu k veciam a konštruktívnu šporovlivosť, ktoré boli pre drotárov typické a ktoré z dnešného environmentálneho hľadiska pôsobia až obdivuhodne moderne.
Medzi najzaujímavejšie knižné diela Vladimíra Ferka osobne patrí aj populárno-vedecká kniha Žltý diabol, žltý boh. Text tejto knihy sa zaoberal pozitívnymi i negatívnymi funkciami a dôsledkami zlata v ľudských dejinách. Autor napísal vlastne populárnu sociológiu, psychológiu i etiku ľudských väzieb na zlato, pričom zdôraznil, že zlato samo osebe nemá etickú hodnotu, ale etickú hodnotu majú len rozmanité vzťahy ľudí k tomuto kovu.
Ocenenia a odkaz
Vladimír Ferko bol nositeľom prestížnej Ceny Egona Ervína Kischa, Ceny Fraňa Kráľa a dvoch Cien Zväzu slovenských spisovateľov. Jeho knihy boli preložené do viacerých jazykov a jeho dielo naďalej rezonuje v slovenskej kultúre.
Po tridsiatich rokoch kultivovania a inovovania žánru literatúry faktu je Vladimír Ferko dnes považovaný za jeho klasika. Jeho práca bola vždy oddaná službe Slovensku, jeho reportérske perá analyzovalo jeho strasti a propagovalo jeho triumfy. Rozhľadený, kultivovaný, pracovitý a skromný rozprávač, ktorý obohacoval slovenskú kultúru.
Kľúčové diela Vladimíra Ferka:
- Tajfún je dobrý vietor (1959)
- Veno z praveku (1962)
- Konopný kríž (1970)
- Kniha o Slovensku (1978)
- Svetom, moje, svetom (1978)
- Láska na Slovensku (1988)
- Slovensko, moja vlasť (1996)
- Zákon smotany (2000)
Vladimír Ferko zomrel 24. októbra 2002 v Bratislave, zanechávajúc po sebe bohaté literárne dedičstvo, ktoré nám pomáha lepšie spoznávať a chápať našu vlasť.