Vplyv klimatických zmien na pestovanie repy cukrovej

Vplyv klimatických zmien na poľnohospodárstvo je čoraz výraznejší a pestovanie repy cukrovej nie je výnimkou. Zmeny teploty, úhrnov zrážok a iných faktorov prostredia ovplyvňujú časový priebeh životných prejavov rastlín, tzv. fenofáz, a dĺžku vegetačného obdobia.

Vplyvom globálneho otepľovania sa menia aj podmienky prezimovania plodín. Dlhotrvajúce suchá skracujú dobu kvitnutia rastlín a vyššie položené lokality sú v čase kvitnutia vystavené zvýšenej zrážkovej činnosti, čo znemožňuje včelám zber peľu. Peľ je základným zdrojom bielkovín vo výžive včiel a jeho nedostatok pri teplých zimách oslabuje ich imunitný systém a vitalitu. V dôsledku toho včely nedokážu odolávať narastajúcemu tlaku vírusov a parazitov.

Pôdy sú dôležitou zložkou ekosystému, ktorý je v súčasnosti v dynamickej rovnováhe. Zmena klímy vytvára nové podmienky, ktoré umožňujú zmeny v druhovom zložení, počte a miestach výskytu škodlivých organizmov (chorôb, škodcov, burín). Zvýšenie teploty vedie k vyššiemu výdaju vody z rastlín v podobe vodnej pary, čím sa zvyšujú požiadavky na vodu v plodinách.

Nepriaznivé klimatické podmienky, hlavne sucho, sú nežiaducim faktorom, ktorý významne ovplyvňuje úrodu repy cukrovej. Veľké straty pri pestovaní repy cukrovej sú spôsobené nedostatkom zrážok v hlavných fázach rastu. Elimináciu týchto nežiaducich faktorov je možné odstrániť použitím biostimulátorov s obsahom bioaktívnych látok, ktoré pôsobia proti stresom (sucho, chlad, zasolenie).

V posledných rokoch sa potvrdilo, že najmä priebeh počasia je vplyvom klimatickej zmeny jedným z rozhodujúcich faktorov ekonomicky úspešného pestovania repy cukrovej. Zaznamenali sme rekordné úrody a produkciu cukru (kampane 2014/15 a 2016/17), ale aj ročníky podpriemerné. V priebehu jednotlivých pestovateľských ročníkov sme sa stretli s javmi, ktoré výrazne ovplyvnili produkciu a kvalitu repy. Zaznamenali sme dlhé periódy sucha, v trvaní 40 - 50 dní bez zrážok. Takéto obdobia významne postihli produkčný proces a nevratne znížili produkciu porastov.

Opačným javom bol extrémne zrážkovo bohatý rok 2010. Na prelome rokov 2013/14, 2014/15, 2015/16 boli veľmi mierne zimy. Pre pestovateľov to znamenalo možnosť zasiať repu už vo februári, čím získala dlhší časový priestor na tvorbu úrody. V ročníkoch 2011, 2012, 2016 sa vyskytli aprílové, májové, v niektorých polohách dokonca júnové prízemné mrazy, ktoré poškodili porasty.

Faktory ovplyvňujúce rast a vývoj repy cukrovej

Základná charakteristika vegetačného obdobia zvyčajne zahŕňa priemerné teploty a úhrny zrážok v mesačnom kroku. Pre podrobnejšiu analýzu produkčného procesu však tieto údaje nepostačujú, pretože v sumárnych údajoch zanikajú rôzne špecifické alebo extrémne udalosti, ktorými bol agroekosystém jednorazovo alebo krátkodobo ovplyvnený.

Optimálne podmienky pre pestovanie sú také, kde rastliny netrpia nedostatkom, ale ani nadbytkom zdrojov, ktoré k svojmu rastu potrebujú, a nie sú poškodzované fytopatogénnymi činiteľmi. V tomto ponímaní je stres akákoľvek odchýlka od optima a negatívne zasahuje do produkčného procesu.

Základné abiotické faktory, ktoré počas vegetačného obdobia môžu na rastliny pôsobiť, súvisia najmä s teplotou vzduchu, vodným režimom a výživou rastlín. Biotické faktory sú spôsobené tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy.

Ideálna rastová krivka by bola očistená od takýchto vplyvov. Bola by založená výlučne na príkone energie do agrosystému v podobe živín, zrážok a tepla v ich ideálnom pomere a transformácii tejto energie rastlinami na organické látky v sušine. Jej výsledkom by bola maximálna teoreticky možná úroda.

Niektoré stresové faktory pôsobia jednorazovo alebo krátkodobo a rastliny sa s nimi viac či menej vysporiadajú. Čím dlhšie alebo častejšie však na rastliny pôsobia, tým viac prehlbujú finálne straty biomasy a úrody. Ich výskyt, prípadne ich kombinácia spôsobuje rastlinám problémy rôzneho typu a aktivuje obranné mechanizmy v záujme zachovania základných životných procesov.

Na úrovni metabolizmu dochádza k zmene aktivity enzýmov, na úrovni listov sa zatvárajú prieduchy v snahe obmedziť nadmerný výpar, na úrovni rastlín odumierajú listy. Redukcia veľkosti listového aparátu potom vedie k obmedzeniu fotosyntézy a narušeniu rovnováhy systému „sink - source“.

Repa cukrová sa vyznačuje vysokou mierou regenerácie po znovunastolení priaznivých podmienok.

Pôsobenie teplotného stresu cestou nízkych teplôt na cukrovú repu je bežné v prvých a posledných dekádach vegetačného obdobia. Nízke teploty vzduchu ochladzujú pôdu a pôdny roztok. V prvých vývinových štádiách je v chladnej pôde rast koreňovej sústavy repy inhibovaný, klesá efektívny príjem živín a stagnuje rozvoj listovej plochy. Na úrovni prírastkov celkovej biomasy sa prejavuje radikálne spomalenie.

Na druhej strane, vysokým teplotám dokáže repa celkom dobre odolávať, najmä pri dostatku zrážok a spomalenie rastu nie je až také prudké. Navyše, repa je dvojročná plodina, v prvom roku pestovania nekvitne. V porovnaní s jednoročnými plodinami nedochádza k redukcii úrody cestou asynchronizácie kvitnutia, zníženej životaschopnosti peľu alebo zlyhania vývinu zrna krátko po oplodnení v dôsledku extrémnych teplôt.

Dôležitým faktorom sú ale nočné teploty. Výskyt tropických nocí, kedy teplota neklesá pod hranicu 20 °C, má za následok zvýšenie respirácie rastlín, t.j. spotrebu cukru, ktorý má byť kumulovaný v buľve.

Vplyv teploty vzduchu na vývoj porastov sa dobre kvantifikuje pomocou denných prírastkov teplotnej sumy (GDD z angl. Growing Degree Days). Je to pomocný indikátor pre hodnotenie rastu a vývinu rastlín. Je založený na teplotných pomeroch konkrétnej pestovateľskej lokality a udáva akumuláciu tepla (príkon dostupnej energie) agroekosystémom. Pomocou neho je možné predikovať kritické obdobia výskytu škodcov, ktorých vývoj tiež veľmi úzko súvisí s teplotou prostredia. Umožňuje porovnávať aktuálnu sezónu napríklad s dlhodobým priemerom alebo ideálnou sezónou a zhodnotiť progres alebo momentálnu stagnáciu. Pre tento účel sa uvažuje s bazálnou teplotou 5 °C a hornou hranicou 30 °C.

Vodný stres, resp. deficit vody v prostredí narúša vodnú bilanciu rastlín a je zdrojom nerovnosti medzi príjmom vody a požiadavkami rastlín počas vegetácie. Prudko limituje fyziologické procesy, čo sa prejaví opäť spomalenou tvorbou biomasy.

Vizualizácia výskytu niektorých abiotických stresov a ich prejavov na rastlinách ukazuje spomalenie tvorby biomasy v kritických časových úsekoch. Prejavy deficitu vody v koreňovej zóne program diferencuje do troch kategórií. V prvej polovici vegetačného obdobia, keď intenzívne pribúdajú nové listy, sa prvý deficit vody prejaví krátkodobým spomalením rozvoja listovej plochy. Výpočty sa opierajú o zmeny v obsahu pôdnej vlhkosti v aktívnej koreňovej zóne. Čím hlbšia je koreňová sústava, tým hrubšia vrstva pôdy je pre rastliny k dispozícii. Sucho v povrchových vrstvách pôdy sa kompenzuje dostupnou vodou z hlbších vrstiev. Aj preto je toto obdobie väčšinou veľmi krátke.

Postupom vegetačného obdobia dosiahne koreňová sústava maximálnu hĺbku a „kompenzačná schopnosť“ prostredia zaniká. Pokiaľ je v pôde dostatočná zásoba vody, nie je čo riešiť. Ak však chýba, v rámci obranných mechanizmov dochádza k zatváraniu prieduchov v snahe obmedziť výpar a nastoliť úsporný režim. Keď sa deficit natoľko prehĺbi, že hodnoty pôdnej vlhkosti sa blížia až k bodu vädnutia, potom sú v poraste prítomné symptómy ako napr. pokles turgoru buniek, vädnutie, žltnutie až odumieranie listovej plochy.

Čím dlhšie trvá priaznivé a teplé obdobie, tým väčší je potenciál pre dobrú úrodu. Pôsobenie chladu na konci vegetačného obdobia postupne ukončuje rast repy. Intenzita fotosyntézy a asimilácia látok klesá a skôr prevažujú procesy, pri ktorých rastliny začnú spotrebovávať cukor z buliev. Skorý nástup nízkych teplôt radikálne obmedzuje prírastky biomasy.

Výška úrody odzrkadľuje kondičný a zdravotný stav porastov repy počas príslušného vegetačného obdobia a zároveň aj jeho charakteristický priebeh.

Ochrana a výživa rastlín v meniacich sa podmienkach

V súčasných podmienkach pestovatelia repy potrebujú okrem ekonomicky stabilného prostredia aj stabilitu pestovateľského prostredia. Ukazuje sa, že nakoľko nevieme ovplyvniť priebeh teploty a rozdelenie zrážok, najmä potreba zavlažovania bude zohrávať kľúčovú úlohu pri stabilizácii produkcie a jej kvality.

Pestovanie repy je sústredené do oblastí, kde sa vyskytujú dlhé obdobia bez fyziologicky účinných zrážok. Pri úrode 10 t.ha-1 buliev odoberá repa z 1 ha 40 kg N, 7 kg P, 50 kg K, 10 kg Ca, 8 kg Mg, 90 kg Na. Pri súčasných technológiách sa časť živín vracia do pôdy pozberovými zvyškami, prípadne saturačnými kalmi. Otázna je využiteľná pôdna zásoba živín.

Väčšina odporúčaní sa zhoduje na celkovej dávke dusíka na úrovni 90 - 110 kg a potreby hnojenia fosforom a draslíkom približne na úrovni odberu týchto živín plánovanou úrodou. Reálne je väčšina porastov zabezpečená živinami v nižších dávkach.

Pri vyšších úrodách ako 70 - 80 t/ha, ktoré prax už viac rokov dosahuje, je aj potreba živín pre porasty určite vyššia. K dispozícii je široké spektrum kvapalných hnojív s komplexom mikroelementov, hnojív s obsahom draslíka a síry, vhodnej formy a koncentrácie dusíka a stimulačných prípravkov na podporu metabolizmu.

Hnojenie repy v druhej polovici vegetácie je v silnej korelácii s reálnym stavom porastov a termínom plánovaného zberu. Nemôže byť paušálne, musí reagovať na stav porastu a jeho ďalší potenciál.

Cukrová repa je plodina, ktorá veľmi dobre reaguje na hnojenie organickým hnojivom. Kombinácia alebo samotná aplikácia organického granulovaného hnojiva AlgaSoil je vynikajúcou možnosťou zvyšovania úrody, kvality, zlepšovania štruktúry pôdy.

V rámci pestovania je potrebné sa zamerať na ovplyvňovanie úrodotvorných a kvalitatívnych parametrov. Elimináciu nežiaducich faktorov je možné odstrániť použitím biostimulátorov s obsahom bioaktívnych látok, ktoré pôsobia proti stresom (sucho, chlad, zasolenie). Prípravok Alga 300++P v dávke 0, 7 - 1 l/ha je vhodné použiť v štádiu 6. listu za účelom dobrého zakorenenia, ktoré je podporené obsahom pre rast koreňov dôležitým fosforom.

Dobrý základ porastu a tiež zvýšená odolnosť proti suchu, ktoré sa v tomto období v posledných rokoch vyskytuje viac a viac, posúva porast vpred. Následná aplikácia biostimulátora na báze morských rias Alga 300++K v dávke 0,7 - 1 l.ha-1 pôsobí už priamo na veľkosť listovej plochy, jej výkon a zväčšenie buľvy.

Z mikroelementov cukrová repa veľmi dobre reaguje na bór a v prípade jeho nedostatku môže byť cukrová repa vážne poškodená suchou srdiečkovou hnilobou, čo má značný ekonomický dopad na úrodu a cukornatosť. V rámci doplnenia bóru odporúčame aplikáciu organicky viazaného bóru s vysokou prijateľnosťou ProBoron v dávke 0,5 - 0,75 l.ha-1.

Ku každej aplikácii je vhodné použiť prípravok SoftGuard++ v dávke 0,8 - 1 l.ha-1, ktorý pôsobí preventívne proti hubovým, vírusovým a bakteriálnym chorobám a pomôže udržať zdravý porast počas celej vegetácie. V kombinácii s prípravkami na báze morských rias vytvára synergický efekt a pôsobí ako stimulátor a hnojivo. Je vhodný do porastov poškodených ľadovcom, nakoľko rýchlo uzatvára poškodené pletivá.

Po zasiatí cukrovej repy a následných zrážkach môžeme spolu s klíčením repy cukrovej pozorovať výskyt rôznych druhov burín, ktoré je možné regulovať od klíčenia až do štádia uzatvorenia medziriadkov. Portfólio ponúka možnosť skorého herbicídneho ošetrenia prípravkom MONOGRA 700 SC (metamitron 700 g/l), ktorého spôsob účinku spočíva v inhibícii fotosyntézy. Buriny sa po aplikácii stávajú chlorotickými a úplne nekrotickými už za niekoľko dní. Efektívne herbicídne ošetrenie tiež poskytne prípravok SOLIDER (triflusulfuron 146 g/l, quartz sand 0,63-2,5 g/l), ktorý patrí do skupiny inhibítorov účinku enzýmu acetolaktát syntázy (ALS). Aplikáciu odporúčame vykonať v čase kedy sú buriny v počiatočných vývojových fázach.

Ako ďalšiu možnosť herbicídneho ošetrenia ponúkame graminicídny prípravok TREPACH (quizalofop-P-ethyl 50 g/l) so systémovým účinkom, prijímaný povrchom listov a následne rozvádzaný do celej rastliny. TREPACH je špecialista na ničenie trávovitých burín v repe cukrovej. Účinná látka quizalofop sa hromadí v kolienkach a podzemkoch a ničí meristematické pletivá burín.

V prípade, ak už má cukrová repa dostatočne vyvinutú listovú plochu, je vhodné doplnenie živín, na ktoré má plodina zvýšené nároky. Repa prijíma vyšší podiel živín cez listy, resp. v prvej polovici vegetácie, čo neskôr využije pri raste koreňa a produkcii cukru. Dodanie dusíku a fosforu je možné prípravkom FITOBELLA N-P-Mg (4-35-10), ktorý je vhodne doplnený horčíkom. Horčík je nevyhnutný prvok pri tvorbe chlorofylu a navyše aktívne pôsobí na enzýmy používané v metabolizme fosforu, bielkovín a cukrov.

Kľúčové je tiež doplnenie prvkov ako sú meď (Cu) a síra (S), pretože meď je nevyhnutná pri počiatočnom raste plodín, nakoľko účinkuje ako aktivátor niektorých enzýmov. Dodanie síry zvýši kvalitu a nutričnú hodnotu plodiny a tiež môže zvýšiť energetické zloženie rastlín, cukrov, škrobu a pod.

V rámci mikroprvkov má cukrová repa zvýšené nároky na bór (B), preto odporúčame realizovať preventívne a tiež kuratívne doplnenie bóru prípravkom BOROHUMINE 100. Obsah humínových látok pozitívne ovplyvňuje príjem a využitie živín, ktoré hnojivo obsahuje.

Vo výžive rastlín preukázal svoje nezastupiteľné miesto aj kremík (Si), čomu nasvedčujú aj výsledky pokusov, vykonané Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou (ďalej len SPU) v Nitre. Predmetom výskumu bol vplyv aplikácie hnojiva FERTISILINN na výšku úrody a cukornatosť repy cukrovej. Výsledky pokusov preukázali pozitívny vplyv na výšku úrody buľvy a taktiež sa zvýšila úroveň cukornatosti testovaných odrôd v porovnaní s kontrolou. Rôzne štúdie poukazujú na dôležitú úlohu kremíka, vďaka ktorému rastliny ľahšie prekonávajú stres v podobe sucha.

Jednoznačne pozitívny vplyv má na úrodu repy cukrovej prípravok FLORONE, ktorý pozitívne vplýva na výšku úrody a úroveň cukornatosti. FLORONE obsahuje aminokyseliny rastlinného pôvodu a je obohatený o základné NPK živiny a stopové prvky bór (B) a molybdén (Mo).

Výzvy a perspektívy pestovania repy cukrovej

Uplynulé desaťročie bolo v poľnohospodárstve pomerne turbulentným obdobím. Odohrali sa významné zmeny, ktoré ovplyvnili aj pestovanie repy a produkciu cukru na Slovensku. V uplynulom desaťročí, po relatívne pokojnom a priaznivom počiatočnom období pre pestovanie repy nastal v roku 2017 avizovaný koniec Trhového poriadku pre repu a cukor.

Skončil k 1. 10. 2017 a nasledovalo ďalšie prerozdelenie produkcie medzi štátmi EÚ. Niektoré štáty EÚ posilnili svoje kapacity, v iných sa, na základe reformy, pestovanie repy a výroba cukru výrazne obmedzili, alebo úplne skončili.

Plochy pestovania repy cukrovej významne zvýšili V. Británia, Francúzsko a Nemecko. Navýšenie plochy bolo zaznamenané aj v Poľsku a Českej republike. Na Slovensku sa plocha repy stabilizovala na úrovni 21- až 22-tisíc hektárov.

Slovensko so svojou kapacitou pestovania repy a výroby cukru ostalo niekde na pol ceste. Oproti pôvodnej ploche repy a kvóte cukru po vstupe do EÚ ostalo v súčasnosti približne na polovičných hodnotách.

Problémom celého odvetvia sú ceny. Svetová cena cukru, ktorá je nízka, nevytvára dostatok zdrojov na platby pre pestovateľov. Pestovatelia sa potácajú na okraji rentability plodiny a bez dotácií a platieb cez viazanú podporu na plodinu by sa stalo pestovanie repy v SR úplne nerentabilným.

Otázkou do budúcnosti zostáva, či sa svetové ceny cukru zotavia, ako ich zasiahnu krízy najrôznejšieho druhu, aké ceny repy sa podarí poľnohospodárom vyrokovať s cukrovarníckymi spoločnosťami, akú „spoločnú politiku“ sa podarí vybojovať pre poľnohospodárov, ako sa postaví k produkcii repy domáca politická scéna…

V uplynulom desaťročí sa pestovatelia repy museli vysporiadať s niektorými novými výzvami alebo pretrvávajúcimi problémami. Neuveriteľným pre odborníkov aj pestovateľov bolo rozhodnutie o zákaze niektorých neonikotinoidov na morenie osiva a ochranu proti škodcom poškodzujúcim vzchádzajúce rastliny. Následne prichádzajú ďalšie obmedzenia, ktoré skomplikujú ako herbicídnu, insekticídnu, tak aj fungicídnu ochranu porastov repy, nakoľko pre mnohé účinné látky sa skončila registrácia.

Pomerne vypuklým sa v uplynulom desaťročí stal problém burinnej repy. Má stúpajúcu tendenciu. Riešenie ponúka technológia CONVISO SMART, avšak ani tá nebude samospasiteľná, ak sa nebudú rešpektovať jej technologické podmienky.

V priebehu desiatich rokov sme zaznamenali dve gradácie hrabošov a drobných hlodavcov. Poškodené boli najmä porasty obilnín a repky. Po ich zbere sa populácia presunula do kukurice a repy. Na repe spôsobili hlodavce poškodenie buliev a následné sekundárne hniloby.

V roku 2012 sa vyskytli vo zvýšenej miere na porastoch repy cukrovej aj pomerne prehliadaní alebo menej známi škodcovia, ktorí spôsobili v niektorých prípadoch masívne poškodenia rastlín a porastov. Jedným z nich je psota repová (Scrobipalpa ocellatella). Špecifickým prípadom je roztočec chmeľový (Tetranychus telarius), ktorý sa na repe cukrovej vyskytol v roku 2012 v nebývalej miere.

Od roku 2011 sa zvýšil výskyt druhov z čeľade morovitých a pretrváva stále. Počas roka majú dve až tri generácie, takže porast repy treba monitorovať prakticky stále.

Najnebezpečnejším škodlivým činiteľom repy cukrovej je v súčasnosti hubová choroba, hnedá škvrnitosť listov (Cercospora beticola). V sledovanom období mala stúpajúcu tendenciu. Po roku 2015 sa začala diskutovať otázka účinnosti niektorých fungicídov registrovaných na ochranu proti hnedej škvrnitosti.

V roku 2018 sme pri prehliadke porastov repy narazili na nezvyčajné symptómy. Plochy odumierajúcich alebo úplne odumretých rastlín so zvyškami suchých listov. Buľvy boli postihnuté suchou hnilobou. Z viacerých zdrojov bolo vyslovené podozrenie, že príčinou tohto stavu je napadnutie rastlín doteraz v SR málo známou hubou Macrophomina phaseolina.

Na viacerých hostiteľoch, vrátane repy cukrovej, sa vo zvýšenej miere vyskytuje aj huba Rhizoctonia solani. Škodlivosť je zatiaľ ekonomicky únosná, ale potenciálne ide o veľmi nebezpečného patogéna.

S neustále meniacimi sa klimatickými podmienkami sa vám každú sezónu snažíme priniesť aktuálne poznatky v oblasti prípravkov na ochranu rastlín. Globálne otepľovanie sa nevyhýba ani Slovensku, dokážu sa s jeho následkami vysporiadať domáci pestovatelia? Údaje Územnej štúdie Slovenska o zmene klímy našim poľnohospodárom neprinášajú dobré správy a potvrdzujú, že globálne otepľovanie sa v krajine môže do roku 2075 prejaviť rastom priemernej teploty vzduchu o 2 až 4 stupne Celzia.

Pre domácich farmárov môžu byť kritické najmä nedostatok vody a výkyvy počasia, prívalové dažde aj dlhotrvajúce obdobia sucha, čo zvýši nutnosť zavlažovať ornú pôdu.

Zákazníci Kauflandu tak majú istotu, že v regáloch reťazca počas celého roka nájdu bohatý sortiment čerstvého ovocia aj zeleniny. Na odbornom podujatí venovanom pestovaniu cukrovej repy diskutovali experti o riešeniach aktuálnych výziev tohto sektora.

Cukrová repa zostáva dôležitou surovinou pre potravinársky priemysel. V posledných rokoch však pestovatelia čelili viacerým výzvam: obmedzeniu dostupných prípravkov na ochranu rastlín a liberalizácii trhu. Rozloha porastov sa prispôsobuje aktuálnemu dopytu a cenám na svetovom trhu.

Repa dobre znáša meniace sa klimatické podmienky vďaka dlhej vegetačnej dobe, počas ktorej má rastlina čas vyrovnať prípadné vývojové problémy. Zvyšujúce sa ceny vstupov - od strojov, cez hnojivá až po iné produkčné prostriedky - predstavujú značnú záťaž pre poľnohospodárov.

Cukrová repa zostáva atraktívnou plodinou - aj vďaka inováciám, ako je napríklad iniciatíva Smart Beet, ktorá podporuje digitálne, precízne a environmentálne šetrné poľnohospodárstvo.

Kľúčom k pokroku je spolupráca medzi výskumom, praxou a agropodnikmi.

Budúcnosť pestovania repy cukrovej na Slovensku

Slovensko sa v poslednom období snaží podporiť pestovanie cukrovej repy na našom území, čo predstavuje dobrú správu vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny cukru. Poľnohospodári zaoberajúci sa pestovaním cukrovej repy majú preto pozitívne vyhliadky do budúcna.

V posledných rokoch sa na Slovensku konali odborné semináre a podujatia zamerané na pestovanie cukrovej repy. Tieto podujatia slúžia na výmenu skúseností, informovanie o najnovších trendoch a inováciách v sektore.

V roku 2024 sa v Trenčianskej Turnej konal odborný seminár zameraný na pestovanie cukrovej repy a problematiku výroby cukru. Odborníci diskutovali o pozícii cukru na trhu vo svete a v EÚ, ako aj o vyhodnotení pestovateľského ročníka 2023.

Zazneli informácie o výške podpôr pre cukrovú repu, ako aj o základných cieľoch vertikály cukor-cukrová repa v novej Spoločnej poľnohospodárskej politike po roku 2027.

Predstavitelia Nordzuckru pri Považskom cukre sa dohodli, že výmeru 10 600 hektárov, ktorú majú stabilizovanú, zvýšia na 11 000 hektárov.

V roku 2025 sa konal Repný deň, ktorý zorganizovala spoločnosť Považský cukor, a.s. v spolupráci so Zväzom pestovateľov cukrovej repy Slovenska. Podujatie sa uskutočnilo krátko pred začiatkom repnej kampane.

Významnou témou Repného dňa bol vývoj osevných plôch. Podľa údajov Štatistického úradu SR klesla výmera repy cukrovej v roku 2025 na 18 200 hektárov. Zníženie plôch je dôsledkom nepriaznivého vývoja cien.

Napriek zníženým plochám sú tohtoročné vegetačné podmienky priaznivejšie ako v predchádzajúcich sezónach. Na vývoj porastov pozitívne vplývali vyššie zrážky, chladnejší máj a výraznejší rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami.

Priemerná úroda buliev sa pohybuje na úrovni 65 t/ha pri cukornatosti 15, 5 %. Aktuálna kampaň by mohla vo finále končiť s lepšími produkčnými parametrami ako kampaň minulá.

Cukrová repa zostáva dôležitou surovinou pre potravinársky priemysel. Napriek rôznym výzvam a zmenám na trhu existujú perspektívy pre jej udržanie a rozvoj.

tags: #vplyv #klimatickych #zmien #na #rajonizaciu #pestovanie