Kapusta jednoznačne predstavuje jeden z najzdravších druhov zeleniny a mala by byť zaradená v jedálničku niekoľkokrát týždenne. Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Kapusta je odrodovo pestrá zelenina a vďaka nasledujúcim riadkom budete presne vedieť, ako rôzne druhy správne využiť pri varení. Kapusta je jednou z najvšestrannejších a najobľúbenejších druhov zeleniny v kuchyniach na celom svete. Existuje mnoho druhov kapusty, z ktorých každý má svoje jedinečné vlastnosti a kulinárske využitie. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy kapusty, ako je mladá kapusta, neskorá kapusta, červená kapusta, pekinská kapusta a talianska kapusta, a rozoberieme, čím sa líšia. Kapusta (Brassica oleracea) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál. Kapusta je listová, dvojročná rastlina pestovaná ako jednoročná zelenina pre svoje hlávky s hustými listami. Patrí do čeľade kapustovitých a rodiny Brassica, kam patrí aj mnoho iných druhov zeleniny, vrátane brokolice, horčice, kelu, karfiolu, ružičkového kelu a kalerábu. Na výber je veľa odrôd kapusty, ktorá je pripravená na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase. Kapusta je dvojročná bylina z čeľade brukvovité. Existuje niekoľko druhov kapusty. Kapusta je jednou z najstarších pestovaných zelenín. Pestovanie kapusty nie je náročné, ak sa dodržiavajú určité zásady.
Zdravotné prínosy kapusty
Všetky druhy kapusty majú preukázateľne protizápalové a protirakovinové účinky. Obsiahnuté látky regulujú krvný tlak, chránia srdce a prispievajú k dobrej kondícii ciev. Odporúča ju aj odborníčka na výživu: „Kapusta prináša nášmu telu množstvo minerálov a vitamínov. Patrí medzi ne predovšetkým vitamín K, ktorý je dôležitý pre pevné kosti a krvnú zrážanlivosť, vitamín C ako silný antioxidant, betakarotén, z ktorého si tvoríme vitamín A pre dobrý zrak, kyselina listová, železo, vápnik, ale aj omega-3 a omega-6 mastné kyseliny. A mnohé ďalšie.
Najzdravšia kapusta a jej benefity
Ako najzdravšia sa uvádza červená kapusta, a to kvôli vyššiemu obsahu provitamínu A, železa a vitamínu C. Avšak odporúčam typy striedať. Každá má inú chuť a iné vhodné použitie. V boji proti rakovine je lepšia červená kapusta, kde sa oproti bielej kapusty nachádza navyše pigment antokyán. Ide o silný antioxidant s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Výskumy potvrdili, že stačí zjesť 1 porciu kapusty za týždeň, aby sa znížilo riziko rakoviny žalúdka, hrubého čreva, pečene, pľúc a prsníka. Ak chcete protirakovinové účinky ešte zvýšiť, tak si dajte kyslú kapustu, ktorá má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Kyslá kapusta obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C. Medzi červenou a bielou kapustou nie je z hľadiska ich vplyvu na naše zdravie príliš veľký rozdiel. V porovnaní s bielou kapustou má červená viac vitamínu C, železa, draslíka a selénu, ale o niečo nižšie sú hodnoty betakaroténu. V červenej kapuste je navyše pigment antokyán chrániaci mozgové bunky. V súčasnej dobe sa skúma využitie tohto antioxidantu pri prevencii a liečbe Alzheimerovej choroby. Ide o silné antioxidanty s protirakovinovými a protizápalovými účinkami. Pomáhajú tiež znižovať hladinu cholesterolu a chrániť mozgové bunky. Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta (kvasená). Baktérie kyseliny mliečnej, ktoré vznikajú pri kvasení zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Podporujú látkovú premenu, zlepšujú črevnú flóru, a tým zvyšujú odolnosť imunitného systému proti vírusom či infekciám (prechladnutie, chrípka). Pri fermentácii sa v kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kvasená kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Zároveň je dôležitý pre svaly, kosti a pri tvorbe červených krviniek. Výskumy potvrdzujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová. Obsahuje niekoľkonásobne viac antioxidačných látok, obzvlášť vitamínu C.
Kapusta obsahuje obrovské množstvo vitamínu K - až 2777% ODD, vitamínu C, ktorý posilňuje našu imunitu, provitamín vitamínu A a vitamíny E, B9, B7 a takzvaný protivredový vitamín - vitamín U. Samozrejme obsahuje vlákninu, ktorá pomáha správnemu fungovaniu čriev. Kapusta obsahuje tiež veľa druhov vitamínu B, takže sa o nej často hovorí ako o B komplexe. Jeden z týchto vitamínov sa nazýva inositolm, ktorý je dôležitý pre tvorbu bunkových membrán, má pozitívne účinky na svaly a mozog a pôsobí aj ako prevencia proti Alzheimerovej chorobe. Kapusta obsahuje aj betakarotén - provitamín A, ktorý hrá významnú rolu pri ochrane pokožky pred poškodením pri nadmernom opaľovaní. Ďalej kapusta obsahuje vitamín E, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie antioxidanty v tele. Chráni bunky pred oxidačným stresom, pomáha spomaľovať starnutie a pôsobí ako prevencia proti nádorovému bujneniu. V kapuste sa nachádza aj vitamín K, ktorý pomáha pri správnej zrážanlivosti krvi. Vysoké množstvo vlákniny v kapuste pomáha udržovať črevnú mikroflóru, zmierňuje zápchu a tým napomáha pri liečbe hemoroidov. Kapusta obsahuje látku, ktorá urýchľuje hojenie žalúdočných vredov. Pri liečbe pomáha čerstvá šťava zo surovej kapusty, ktorú využijete aj pri pálení záhy. Hlavnou výhodou kapusty je, že obsahuje veľa vlákniny, podporuje trávenie a obsahuje málo kalórií. Keďže má kapusta v surovom stave len 105 kJ na 100 g je výborným pomocníkom pri chudnutí. Kapusta takisto spolu s antioxidantmi prečistí tráviaci systém od všetkých odpadových a toxických látok. Známe sú aj očistné účinky kapusty. Stačí ráno alebo 3 hodiny po hlavnom jedle vypiť 20 ml čistej šťavy z kyslej kapusty. Prečistíte si tým organizmus a podporíte imunitu. Po tejto kúre ale ostaňte radšej doma.
Druhy kapusty a ich využitie
Kapusta obyčajnej či hlávkovej kapuste sa v našich podmienkach dobre darí. Cenovo patrí k najlacnejším druhom zeleniny a to je dobre, pretože je plná vitamínov a v kuchyni univerzálna. Hlávková kapusta vás v obchode neraz prekvapí. Chytíte na pohľad malú hlávku z pevne zvinutých listov bielej alebo bordovo-fialovej farby a už zo zvyku čakáte niečo ľahké. Dobrá hlávka kapusty je však ťažšia, než by sa zdalo. Preto sa pri kupovaní kapusty iba na zrak nespoliehajte. Rozdiely sú tiež vo farbe. Červená kapusta je chuťovo o čosi jemnejšia, aj na tanieri vyzerá lepšie. Má o čosi viac vitamínu C, draslíka, železa ako jej biela príbuzná, účinky na zdravie majú obe rovnaké. Červená kapusta má trochu užšie využitie. Je vhodná najmä ako dusená príloha k mäsu, súčasť šalátov, pečená či sterilizovaná. Nechcete jesť kapustu, pretože vás nadúva? Čím dlhšie ju budete variť, tým bude bezpečnejšia. Boli časy, keď sa pod pojmom „čínska kapusta“ predávala v skutočnosti kapusta pekinská. Možno ju tak niektoré gazdinky volajú dodnes. Elipsovité listy s bielym stredom a kučeravými zelenými a žltozelenými okrajmi tvoria oválnu hlávku. Dobre sa skladuje, na chladnom mieste vydrží aj tri týždne. Pekinská kapusta je chuťovo jemnejšia ako naše kapusty, čo ju predurčuje na použitie v studenej kuchyni. V obchodoch sa s ňou môžete stretnúť aj pod názvom Pak Choi. Polovzpriamené zelené listy s výraznými žilkami a širokou bielou stonkou nevytvárajú hlávku, ale tvoria listovú ružicu.
Hlávková kapusta
Hlávková kapusta sa pestuje v bielej a červenej variante a mnohých odrodách, okrúhlych, ale aj špicatých. Vyšľachtená bola rovnako ako napríklad karfiol alebo kaleráb pred mnohými tisíckami rokov. Hlávková kapusta sa bežne objavuje v staročeských receptoch a obľúbená je nielen v strednej Európe dodnes. Je pilierom napríklad aj v susedných poľskej (vyhlásený bigos) alebo nemeckej kuchyni. Obľúbená je z niekoľkých dôvodov. Podľa dietológov je tak vhodnou potravinou pri znižovaní hmotnosti. Okrem toho patrí k menej náročným plodinám a predáva sa relatívne lacno. Za surova má biela hlávková kapusta obsah vitamínu C porovnateľný s citrusmi, tepelnou úpravou sa jeho množstvo výrazne znižuje. Surová kapusta je ale horšie stráviteľná. Pokiaľ však nemáte problém s jeho stráviteľnosťou, pripravte si napríklad osviežujúci šalát coleslaw. Namiesto sojanézy môžete použiť sójovú smotanu, záleží, či preferujete hutnejšiu alebo ľahšiu verziu. Na očistu organizmu sa pijú šťavy zo surovej kapusty. V kuchyni sa k bielej kapuste výborne hodí rasca, jablkový alebo vínny ocot. Práve tieto ingrediencie sa používajú aj na nakladanie kapusty a jablkový ocot nesmie chýbať ani v obľúbenom bielom variante coleslawu.
Červená kapusta
Červená kapusta má výraznú fialovo-červenú farbu, ktorá je spôsobená prítomnosťou antokyánov. Jej listy sú pevnejšie a kompaktnejšie ako listy bielej kapusty. Červená kapusta má o niečo ostrejšiu chuť ako biela kapusta, ale po uvarení sa stáva sladšou. V červenej kapuste sú okrem vitamínov a vlákniny prítomné aj prospešné prírodné farbivá. Pri príprave jedál sa červená kapusta dobre kombinuje napríklad s balzamikovým octom alebo červeným vínom a tiež s výrazným korením, ako je badián, škorica alebo koriander. Šaláty z červenej kapusty nie sú možno tak obľúbené ako z bielej, ale chuťovo aj výživovou hodnotou sa mu určite vyrovnajú. Červená kapusta sa často používa do šalátov, zaváranín, marinád a dusených pokrmov.
Pekinská a čínska kapusta
Pekinská kapusta získala svoj názov podľa miesta pôvodu, dodnes sa pestuje hlavne v okolí Pekingu. Je bežná v oddelení ovocia - zelenina, často je omylom zamieňaná práve za čínsku kapustu, z ktorej kedysi vzniklo. Používa sa ale podobne. Surová hlavne do šalátov, tepelne upravená sa hodia napríklad do zeleninového woku. Pekinská kapusta, známa aj ako čínska kapusta, má podlhovasté svetlozelené listy a voľnú štruktúru hlávky. Listy sú mäkšie a majú šťavnatejšiu štruktúru. Je základnou zložkou ázijskej kuchyne, najmä v jedlách, ako je kimči, vyprážané jedlá a šaláty. Môže sa pridávať aj do polievok a mäsových jedál. Na Slovensku sa najčastejšie konzumuje vo forme šalátov, napr. Čínska kapusta (brassica chinensis) nie je odrodou hlávkovej kapusty, ale samostatným druhom. Poznáte ho podľa toho, že má nehlávkujúcu listovú ružicu, ktorá nie je taká pevná. Listy má tmavozelené. Niekedy sa mýli s pekinskou kapustou, ktorej ľudia mylne hovoria čínske. Táto „pravá“ čínska kapusta sa pestuje hlavne v Číne a Japonsku a má mnoho odrôd. Čínska kapusta sa v našich končinách viac kupuje ako pestuje, čo je však veľká škoda, pretože nepatrí medzi náročné plodiny. Veľa ľudí si tieto dva „ázijské“ druhy kapusty mýli. Čínska kapusta má tmavozelené lyžicové listy s bielou mäsitou stopkou. Listy nerastú tesne pri sebe, ale vytvárajú voľné hlávky. Naopak, pekingská kapusta má svetlozelené až žltkasté listy, ktoré vyrastajú z malého hlúbika. Pekinská aj čínska kapusta sa hodí do rôznych druhov miešaných zeleninových šalátov. Hlávková kapusta je v nich výborná predovšetkým mladá, kým má jemné a krehké listy. Neskoré je vhodné najskôr jemne nakrúhať, nasoliť a pokrčiť v rukách, aby pustilo šťavu a skrehlo. Takto sa pripravuje už spomínaný coleslaw.
Kapusta Savoy
Kapusta savojská, známa aj ako savoy, má tmavozelené, zvrásnené listy, ktoré sú mäkké a poddajné. Savaojská kapusta má jemnú, mierne orieškovú chuť, ktorá je menej výrazná ako chuť bielej kapusty. Vďaka svojej jemnej štruktúre sa výborne hodí na varenie, dusenie a prípravu plnenej kapusty.
Kvasená kapusta: Poklad zimy
Najzdravší spôsob spracovania kapusty je kvasenie. Kyslá kapusta je zdrojom vitamínu C a vlákniny, ale aj fytonutrientov, chrániacich pred vznikom rakoviny. Kyselina mliečna v kyslej kapuste pôsobí v črevách ako prírodné probiotikum. Pravidelne si ju doprajte najmä ak ste vegetariáni alebo vegáni. Vitamín B12 nájdete v kvasenej kapuste v takom množstve, v akom sa bežne nachádza v živočíšnych produktoch. Kyslá kapusta či nakladaná kapusta sa u nás tradične pripravuje z bielej hlávkovej. Veľmi dôležitá bola kyslá kapusta už pre našich predkov, ktorí na rozdiel od nás nemali počas zimy možnosť dať si čerstvú zeleninu a nie všetky druhy zeleniny boli na konzerváciu vhodné. V našich zemepisných šírkach sa kapusta vždy darila a nakladanie tiež nie je nijako zložité. Aby ste mali istotu, že v kyslej kapuste bude dostatok vitamínov a živých baktérií, pripravte si ho radšej doma. Sterilovaná alebo pasterizovaná kyslá kapusta v obchodoch prichádza o väčšinu dôležitých látok a navyše môže obsahovať veľké množstvo cukrov, konzervantov a prídavných látok. Na konzumáciu bude kyslá kapusta pripravená zhruba 5 - 7 dní. Domáca fermentácia rôznych druhov zeleniny je v posledných rokoch veľmi populárna. Je to totiž konzervačná metóda, ktorá uchová v zelenine živiny a navyše k nim pridá prospešné baktérie mliečneho kvasenia. Okrem toho zvýrazňuje chuť a zlepšuje stráviteľnosť. Základnými dvoma druhmi fermentácie je kvasenie v slanom náleve alebo vo vlastnej šťave. Práve to sa používa v prípade kapusty, kedy sa nakrúhaná zelenina presolí (používa sa 20g soli na 1kg kapusty) a hnetením, máčkaním či šliapaním získava šťava. Potom sa všetko napchá do pohárov alebo kvasné nádoby tak, aby bola všetka kapusta pod hladinou šťavy.
Kimči
Kimči (tiež kimčchi) je kórejský národný pokrm, ktorý bol časopisom Time pasovaný medzi 5 najzdravších potravín. Jeho pôvod siaha tisíce rokov späť, pôvodne kvasilo vo veľkých kameninových nádobách zahrabaných v krajine, aby vydržalo od prelomu jesene a zimy až do jari. Dnes má podobne ako to európske dve varianty - dlhokvasené a rýchlo kvasené alebo pickles, ktoré je hotové pri izbovej teplote už za štyri dni. V kórejských reštauráciách sa kimči často podáva ako súčasť predjedla. Receptov existujú desiatky, ale jedno je isté, každé kimči, ktoré vám pripravia Kórejci bude mať pikantnú a výraznú chuť. Klasicky sa nakladá s jarnou cibuľkou, bielou reďkvou a pikantnou pastou (s cesnakom, zázvorom, kórejským chilli, rybou omáčkou a prípadne ďalšími ingredienciami), súčasťou niektorých receptov je aj mrkva.
Kulinárske využitie kapusty
Kapustu by som odporučila jesť surovú, napríklad v šalátoch, bagetách, ale aj tepelne upravenú. Niektorí sa, bohužiaľ, kvôli nafukovaciemu účinku kapusty zriekajú. Možno tomu predísť použitím korenia, ako je rasca, aníz, fenikel či saturejka pri tepelnej úprave. Polievkam dominuje predovšetkým kyslá kapusta. Klasikou je kapustnica, na Morave sa jej hovorí aj kyselica. Skvele sa do nej hudia sušené lesné huby. Kyslá kapusta je tiež základom tradičného krkonošského kysela, ktorá je vďaka zahusteniu chlebovým kváskom skôr hlavným jedlom než polievkou. Biela i červená kapusta je výborná aj dusená. V tejto podobe má lepšiu stráviteľnosť a ide skvele dohromady s údeným tempehom alebo pečeným seitanom a rôznymi variantmi knedlí alebo varených zemiakov. Aby bola dusená kapusta ešte lepšia, môžete do nej pridať nastrúhané jablko alebo karamelizovanú cibuľku. Kyslú kapustu môžete jesť samotnú, ako prílohu alebo ju pridať do tepelne upravených pokrmov, výborné sú sa napríklad šťouchané zemiaky s kapustou a tempehom alebo chlpaté knedle s chrumkavým tofu. Vo zozname receptov pochopiteľne nemôže chýbať ani segedínsky guláš, vo vegánskej verzii s údeným tempehom a rastlinnou smotanou. V neposlednom rade sa kapustové listy používajú na balenie zmesí. V čisto rastlinnom variante ich môžete naplniť zmesou marinovaného sójového granulátu, pikantnou zmesou namočených a hrubo pomletých vlašských orechov alebo “vegánskym mletým”, predávaným v niektorých supermarketoch.
Recepty
Šalát z bielej kapusty (Coleslaw)
Budete potrebovať: 1/2 hlávky bielej kapusty, 2 mrkvy, 1 malá cibuľa, 1 lyžica olivového oleja, 1/2 pohára majonézy, 1/2 téglika bieleho jogurtu, pár kvapiek citróna, lyžičku horčice, trošku cukru, soľ a korenie. Postup: Kapustu nakrúhame, osolíme, pokvapkáme olivovým olejom a necháme chvíľu odstáť. Medzitým si nastrúhame mrkvu, nadrobno nakrájame cibuľu a pridáme k kapuste. Z ostatných surovín si pripravíme zálievku, ktorú do šalátu vmiešame. Najlepšie chutí asi 1 deň odležaný.
Šalát z červenej kapusty
Budete potrebovať: 1/2 hlávky červenej kapusty, 1 malú cibuľu, 1 lyžicu olivového oleja, soľ, korenie, cukor, ocot. Kapustu nakrájame, osolíme, pridáme olivový olej a necháme odležať. Pridáme polkolieska nakrájanú cibuľu, dochutíme soľou, cukrom, korením a octom. Podávame odležaný.
Ako uvariť kapustu
Kapustu nakrúhanú na rezančeky vložíme do hrnca, podlejeme vodou, osolíme a varíme nie celkom domäkka. Potom kapustu precedíme. Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme povarenú kapustu, ochutíme rascou, cukrom, dovaríme domäkka. Nakoniec zahustíme svetlou zápražkou, prevaríme a dochutíme soľou, octom alebo cukrom (podľa chuti). Takto môžeme pripraviť bielu i červenú kapustu.
Kyslá kapusta
Na kyslú kapustu, ktorá vám vydrží po celú zimu, budete potrebovať: Na 1 kg kapusty asi 2 dkg soli, štipku rasce, 2 dkg cibule, pol jablka, 1 dkg cukru. Povrchové listy odlomíme, hlávky rozpolíme a odstránime hlúby. Kapustu nakrúhame na jemné rezančeky. Osolíme, okmínujeme, pridáme jemne nakrájanú cibuľu, jemne nastrúhané jablko. Dôkladne premiešame, plníme do čistých vymytých kameninových hrncov. Ponecháme voľný vršok nádoby, kapustu zaťažíme doskou a kameňom. Necháme v chlade (nie v mraze).
Vianočná kapustnica 🎄| Marcel Ihnačák | Kuchyňa Lidla
Pestovanie kapusty
Kapusta sa pestuje v záhradách a na úrodných plochách každoročne hnojenej pôdy (zvyčajne pri potokoch, tzv. kapustniská). Jej výsev alebo výsadba boli spojené s mnohými zvykmi (pitie pálenky, aby dobre rástla, kropenie priesad mliekom, aby bola biela, sadenie so žihľavou). Pri okopávaní sa do kapusty sadili vetvičky z oltárikov Božieho tela a z metiel jánskych ohňov, aby ju nehubil hmyz a húsenice. Celé hlávky sa skladovali v pivniciach alebo sa zakopávali do zeme. Tradičným spôsobom konzervovania bolo kvasenie kapusty naloženej do sudov. Kapusta sa používala na prípravu každodennej stravy, obradových jedál i na liečenie, napr. Dopestovať kapustu nie je kumšt, ale ani úplná brnkačka. Statné rastliny zaberú pomerne veľkú časť hriadok a okrem toho majú vysoké nároky na živiny, na dostatok vlahy a ani škodce sa im nevyhýbajú. Napriek tomu všetkému sa kapusta medzi hlúbovinami pýši titulom najpestovanejšej. Dôvodom je hlavne jej všestranné kuchynské využitie a obsah zdraviu prospešných látok. Nezanedbateľný je obsah draslíka, dôležitého na správne fungovanie nervovej sústavy. Výrazné je tiež množstvo vitamínu C, B a E, ale aj bielkovín či dôležitej vlákniny. Ľuďom trpiacim zápchou pomáha v boji s týmto nepríjemným stavom. Uplatní sa pri redukčnej diéte a podobne ako brokolica pomáha bojovať proti vzniku rakoviny. Okrem toho má fungicídne a bakteriálne účinky.
Podmienky pre pestovanie
Kapusta vyžaduje pôdu bohato zásobenú živinami, dostatočne vlhkú, ale nie premokrenú. Hoci jej najlepšie vyhovujú teploty okolo 20 °C, zvládne aj chladnejšie jesenné dni, ale najmä skoré odrody majú tendenciu vybiehať do kvetu, ak teplota v čase pestovania priesad poklesne pod 8 °C. Ideálna na pestovanie je ťažšia pôda, v ktorej sa udrží jej slabší koreňový systém. Zároveň takáto pôda spoľahlivejšie drží vodu a rastlina netrpí suchom. Dôležitá zásoba živín Na jeseň pred sezónou vysádzania by mala byť pôda zoraná a vyhnojená maštaľným hnojom, lebo kapusta patrí medzi zeleniny prvej trate. Vyhovujúci je aj vyzretý kompost či podomácky vyrobené hnojivo zo slepačieho trusu. Okrem organického hnojenia sa na jeseň odporúča do zásoby doplniť fosfor a draslík. Ak je to nutné, treba aj povápniť. Kapuste sa darí v pôde s pH 6,3-7,8, čo je vcelku slušné rozpätie, no kyslejšiu pôdu rada nemá. Rastliny sú výrazne náročné na obsah dusíka, preto na jar spolu s kyprením pôdy prihnojte síranom amónnym. Dbajte však na množstvo, pri prehnanej dávke dusíka okrem iného hrozí ukladanie dusičnanov v listoch. Celkovú dávku teda rozdeľte na čiastkové, aby nenastali problémy pri tvorbe hlávok či nebodaj pri kvasení kapusty v sude. Na jar aplikujte do pôdy štyri pätiny z celkového množstva hnojiva, zvyšok nechajte na prihnojenie počas vegetácie. Pred zberom s prihnojovaním prestaňte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapusta bohužiaľ kladie na pestovateľov nároky aj z pohľadu chorôb a škodcov. Najväčšími škodcami sú skočky, napádajú ako malé semenáčiky, tak i vzídenú kapustu a dokážu zlikvidovať celý porast počas pár dní. Záhon môžeme po výseve prikryť bielou netkanou textíliou, ktorá udrží vlhko (skočky vlhko neznášajú) a zamedzí chrobáčikom v prístupe. Prirodzenými predátormi sú ucholaky, preto sa o nich v záhrade staráme. Ak predsa napadnú nejakí chrobáci úrodu, môžeme rastliny i zem medzi nimi postriekať odvarom z rebarbory. I tieto druhy kapusty napádajú húsenice mlynárika kapustového. Odpudí ich vôňa paradajok a zeleru, ktorý pestujeme v blízkosti (nie na jednom záhone). Proti mlynárikom by mala rastliny chrániť i vôňa mäty, tymiánu alebo yzopu, na záhon stačí umiestniť kvetináč s bylinkou. Mladé rastlinky chutia slimákom, preto okraje záhonov a cestičky k rastlinám proti nim zabezpečíme. Medzi ďalších škodcov a choroby, ktoré môžu napadnúť kapustu, patria: Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody. Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú. Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach. Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae) - huba, známa aj ako nádorovka kapustová, spôsobuje masívny opuch, deformáciu a vážne spomalenie rastu. Následne kapusta nevytvára hlávky a celá rastlina hynie. Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica. Asi jedinou chorobou kapusty je alternáriová škvrnitosť hlúbovín. Ide o chorobu, ktorá napáda mladé listy rastliny a spôsobuje hnedočervené až čierne škvrny, ktoré postupne splývajú. Rastliny môžu úplne uhynúť, pretože sa nevyvíjajú. Najlepšou prevenciou je nakupovať zdravé osivo/sadbu bez známok poškodenia, dodržiavať osevný postup (nesádzať hlúboviny po hlúbovinách) a vsádzať kapustu v dostatočných rozostupoch. Najčastejšími škodcami na hlávkach kapusty sú škůdci, vošky kapustové, mlynárek zelný a skočky. Voška môže ohroziť dokonca všetku úrodu, pretože napadá kapusta vo všetkých vrstvách. Pri napadnutí malých rastlín kapusta rýchlo uvadá, oneskoruje sa jej rast, až môžu byť rastliny úplne zlikvidované. Prevenciou je prezerať rastlinky/hlávky kapusty a kontrolovať ich kondíciu. Dobré je zaobstarať si do záhrady prirodzených nepriateľov vošiek - slunéčka, vtáky a pod. V prípade napadnutia môžete použiť insekticídy, ale vždy také, ktoré nezabijú ostatný živý hmyz na záhrade. Mlynárek zelný je motýľ, ktorý ako dospelec na kapustu neparazituje, ale samička dokáže naklásť až 100 vajíčok na jednu rastlinu - rubu listov, z ktorých sa vyliahnu húsenice, ktoré ožierajú listy. Najlepšie je kontrolovať rastliny a vajíčka ihneď ničiť. Je to účinnejšie ako použitie insekticídov, ktoré sa väčšinou pod listami nedostanú. Skočky, najmä skočka repková, ktorá škodí aj na repke, okusujú listy rastlín. Škodia dospelci aj larvy a sú aktívne dokonca aj v zime, keď nie sú veľké mrazy.
