Kel a kel ružičkový sú obľúbené hlúbové zeleniny, ktoré si vďaka nenáročnosti pestovania a vysokej nutričnej hodnote získavajú čoraz väčšiu popularitu v záhradkách. Tento článok poskytuje komplexný návod na úspešné pestovanie neskorého kelu, od výsevu semien až po zber úrody.
Kel hlávkový Vertus 2 neskorý
Kel hlávkový - Vertus 2 neskorý je ideálnou voľbou pre záhradkárov, ktorí chcú získať kvalitnú a výnimočne chutnú zeleninu s bohatou históriou pestovania. Tento neskorý druh kelu je známy svojou odolnosťou a robustnosťou, čo z neho robí skvelú voľbu pre pestovanie v rôznych klimatických podmienkach. Vertus 2 je charakteristický svojimi veľkými, kompaktnými hlávkami, ktoré poskytujú bohatú úrodu.
Ich tmavozelené listy sú pevné a chrumkavé, ideálne na prípravu rôznych jedál - od klasických kapustových šalátov až po teplé dusené pokrmy. Kel Vertus 2 je neskorý druh, ktorý dozrieva približne 120-130 dní po výseve, čo ho predurčuje na zber v jesenných mesiacoch. Vďaka svojej odolnosti voči mrazu môže byť zbieraný aj neskôr, čo umožňuje jeho využitie v období, keď je čerstvá zelenina menej dostupná. Pestovanie je nenáročné, čo ho robí vhodným pre začínajúcich aj skúsených záhradkárov.
Parametre produktu Kel hlávkový Vertus 2
- Hmotnosť balenia: 1 g
- Dĺžka vegetačného obdobia: 120-130 dní
- Typ: Neskorý kel hlávkový
- Odolnosť: Vysoká odolnosť voči mrazu
- Pestovateľské podmienky: Slnečné stanovište, úrodná a dobre priepustná pôda
- Využitie: Ideálne na šaláty, dusené pokrmy, kapustové špeciality
- Dostupnosť: Jesenný zber, vhodný na dlhodobé uskladnenie
Odroda Vertus 2 je rastlina stredného vzrastu, rozložitejšia, hlávka ploche guľovitá, pevná, tmavo zelená s veľmi silným modravým ojínením, výbornej chuti. Na reze je biela až žltá, stredne hustá, s vnútorným hlúbom do dvoch tretín. Je to výnosná odroda pre jesenné úrody vhodná na priamu konzumáciu, mrazenie aj na skladovanie do konca januára. Je tolerantný k poškodeniu voškami aj pri ich opakovanom nálete v máji a júni. Hlávka váži priemerne 1,2 kg, zo 100 m2 je možné zožať 380 - 420 kg.
Všeobecné informácie o pestovaní kelu
Chutný kel nájde v kuchyni mnohoraké využitie. Táto zelenina navyše dobre odoláva chladu a mrazu, vďaka čomu si ju môžete dopriať aj v zime. Kel je veľmi zdravý. Obsahuje vitamíny C, B a E, karotén, kyselinu listovú, vápnik, železo, draslík, zinok, jód a selén. Má pozitívny vplyv na trávenie, sliznice a nervovú sústavu.
Kel je dvojročná rastlina. V prvom roku narastie jej listová časť, na ktorej v nasledujúcom období narastie kvetná stonka. Na nej sa neskôr vytvoria semená. Kel obľubuje vlhké, hlinité a stredne ťažké pôdy. Pred sadením je vhodné pôdu hnojiť maštaľným hnojom alebo kompostom.
Pestovať sa dá priamo zo semena alebo z predpestovaných sadeníc a vyhovuje mu slnečné stanovisko aj polotieň. Na pestovanie vyberte miesto po špenáte, karotke, šaláte alebo cibuli. Nie je vhodné miesto, kde boli v predchádzajúcom období pestované iné hlúboviny.
V skleníku je možné skoré odrody kelu siať už vo februári a priesady sa sadia na záhon v apríli. Priesady zasaďte vo vzdialenosti 40 - 50 cm. Prvý zber na vás čaká už koncom mája a v júni. Letné odrody majú vegetačnú dobu o niečo dlhšiu, je to až 100 dní. Počas vegetačného obdobia bude kel potrebovať okopávanie na prekyprenie pôdy a odburiňovanie. Je tiež náročný na dostatok vlahy.
Zo škodcov ho najčastejšie napádajú vošky, skočky, mlynárik kapustový a molice. Nebezpečenstvo predstavujú tiež hubové ochorenia.
Pestovanie kelu nie je nič zložité. Rastlina je pomerne odolná voči prízemným mrazíkom a nenáročná na výživu. Tejto zelenine by sme mali dopriať svetlé stanovište a pravidelnú výdatnú zálievku.
Neskorým odrodám sa najlepšie darí v chladnejších polohách na stredných až ťažších, priepustných pôdach dobre zásobených živinami. Kel je náročný na hnojenie a výdatnú zálievku. Jedná sa o plodinu prvej trate, pričom je vhodné ho počas vegetácie prihnojovať NPK hnojivom.
Postup pri skladovaní hlávkového kelu: tak, že sa nechá priamo na záhone, dobre vyvinuté hlávky znesú až -15 °C a môžu dobre prezimovať aj na poli a žať sa priebežne počas miernej zimy. Prezimujúce odrody sa teda zberajú až do konca mája. Skladovanie je možné až do marca popr. apríla pri teplote 0 °C a 85 - 90 % relatívnej vlhkosti. Kel určený na skladovanie by mal mať hlávky pevné, plne vyvinuté a neprezreté.
Botanické a kulinárske aspekty kelu
Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel skrýva hneď niekoľko druhov.
- Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy.
- Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C.
- Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami.
Z botanického hľadiska je kel jedným druhom s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.
Kel je okrem vitamínov a minerálov aj výborným zdrojom vlákniny, dôležitý pre zníženie hladiny cholesterolu a prevenciu nádorov hrubého čreva. Zanedbateľný nie je aj obsah kvalitných rastlinných bielkovín.
Problémom kelu je však nadúvavosť. Preto sa neodporúča ľuďom po operáciách, tehotným i dojčiacim ženám, odpustiť by si ju mali osoby so zažívacími problémami a srdcovými chorobami.
Z pestovateľského hľadiska je hlávkový kel nenáročný na klimatické podmienky, znáša dobre aj chladnejšie podnebie, znesie aj -15 °C. Skoré odrody sa úspešne pestujú na stredných, priepustných a dobre vyhnojených pôdach pod závlahou.
Výsev a výsadba kelu
Termín na siatie pre skoré a vysoké odrody je koniec mája, pre neskoré odrody úvod júna. Semená kelu vysievajte vo vzdialenosti 50 - 80 cm v závislosti od zvolenej odrody do hĺbky približne 2 cm. Vyklíčia už do 8 dní. Po dorastení do veľkosti dvoch až troch listov jednoťte porast tak, aby boli rastliny v riadku vo vzdialenosti 40 - 70 cm.
Spôsob výsevu pre odrodu Vertus 2: spôn 60 x 50 - 60 cm. Vegetačná doba: 130 - 150 dní od výsevu do zberu.
Prehľad doby výsevu a zberu:
- výsev - marec, apríl, máj
- zber - august, september, október
Semená sa predpestovávajú v teplom parenisku alebo v skleníku. Skoré odrody je možné vysievať už vo februári, v priebehu apríla ich možno presadiť von na záhon a v máji alebo júni sa môžete tešiť na úrodu. Doba klíčenia je okolo 10 dní.
Na pestovanie vyberáme slnečné stanovisko. Pôda by mala byť ľahšia, hlinito-piesčitá, s pH 6 - 7.
Ako pestovať veľa kelu | Kompletný sprievodca od semien po zber
Špecifické typy kelu
Ružičkový kel
Ružičkový kel vytvára po celej dĺžke stonky listy, pri ktorých sa neskôr vyvinú malé hlávky kelu vo veľkosti 2 - 6 cm. Z jednej rastliny ich môžete obrať 40 - 50.
Ružičkový kel znesie aj krátkodobý mráz, najlepšie mu však vyhovujú teploty okolo 20 °C. Na vysádzanie priesad počkajte na druhú polovicu mája. Priesady vhodné na sadenie by mali mať 4 - 6 listov. Saďte do vzdialenosti 60 - 70 cm podľa výšky odrody. V polovici augusta je vhodné pre podporu úrodnosti odstrihnúť vrchol rastlín. Úrodu môžete zberať v septembri až októbri. Ružičky kelu vydržia v chladničke až do dvoch mesiacov a dajú sa tiež zamraziť.
Pestovanie ružičkového kelu prebieha inak ako pri hlávkovom. V tomto prípade totiž rastie vysoký hlúb, na ktorom vyrastajú drobné ružičky. Ružičkový kel potrebuje dostatok vlahy. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite. Semená do záhona vysievame v apríli. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona. Čo je pri pestovaní ružičkového kelu dôležité - zaštipnutie terminálneho púčika koncom augusta.
Kel kučeravý
Kel kučeravý spoznáte podľa jeho silne skučeravených listov. Listy môžu byť zelenej ale tiež fialovej farby až do modra. Nízke odrody dorastajú do výšky 20 cm, polovysoké do 60 cm a vysoké odrody kučeravého kelu do 1,5 m. Kel kučeravý znáša dobre aj mráz a pestovať ho môžete v polotieni. Vyžaduje vlhkú, stredne ťažkú pôdu.
Miesto, kde plánujete kel vysiať, pohnojte na jeseň maštaľným hnojom alebo kompostom. Zberajte vždy množstvo, ktoré priamo spotrebujete. Pri skladovaní listy zhorknú. Na zber sú vhodné mladé jemné listy a zberať môžete aj celé hlávky.
Kel ružičkový Danet F1
Kel ružičkový Danet F1 je stredne neskorá hybridná odroda, ktorá je známa svojou spoľahlivosťou, vysokou výnosnosťou a odolnosťou voči chorobám. Poskytuje bohatú úrodu malých, hustých a chutných ružičiek, ktoré sú ideálne na rôzne kuchynské úpravy. Danet F1 je výnimočne odolný voči chladu, čo ho predurčuje na jesenné zbery.
Ružičky kelu Danet F1 majú kompaktnú štruktúru, jemnú textúru a lahodnú chuť. Sú vhodné na dusenie, pečenie, ale aj na konzumáciu v surovom stave. Kel ružičkový je bohatý na vitamín C, K a vlákninu, čo z neho robí cenný doplnok zdravej stravy.
Výsev semien kelu ružičkového Danet F1 sa odporúča začiatkom jari. Priesady sa presádzajú do záhrady, keď je pôda dostatočne teplá. Starostlivosť o kel je nenáročná, vyžaduje si pravidelné zalievanie a občasné hnojenie pre optimálny rast a výnos.
Pre pestovanie kelu ružičkového je vhodné slnečné stanovisko. Pôda by mala byť ľahšia, hlinito-piesčitá, s pH 6 - 7.
