Vyza veľká (latinsky: Huso huso) je ryba, ktorá vzbudzuje rešpekt svojimi rozmermi a dlhovekosťou. Často je označovaná za najväčšiu sladkovodnú rybu, hoci nie je výlučne sladkovodným druhom. Značnú časť svojho života trávi v brakických vodách a strieda sladkovodné a morské prostredie. V minulosti pronikala hlboko do riek, pred postavením priehrady Železná vrata sa Dunajom dostávala až do rakúskej časti a odtiaľ Moravou k Lanžhotu.
Je to najväčší druh anadromnej ryby z čeľade jeseterovitých (Acipenseridae) a radu jeseterov (Acipenseriformes). Vyzy rastú veľmi pomaly a dožívajú sa až 120 rokov, pričom môžu dosiahnuť dĺžku takmer 8,5 metra a hmotnosť 1000 kg. Najťažší zaznamenaný jedinec vážil neuveriteľných 1571 kg, hoci bežne sa lovia jedince s hmotnosťou 100 až 200 kg.
Charakteristické znaky
Vyza veľká má robustné, pretiahnuté telo vretenovitého tvaru, v zadnej časti mierne zmäknuté. Na tele sa nachádza päť radov kostených štítkov, pričom chrbtové štítky sú v prednej časti tela malé a smerom dozadu sa zväčšujú. Hlava je veľká a dopredu vybieha v krátky, kužeľovitý rypec, ktorý je u dospelych jedincov na bokoch a zhora chrupavčitý, väčšinou mäkký a ohybný. Ústa sú široké, polmesiačikovitého tvaru a vypĺňajú celú spodnú časť rypca, pričom často čiastočne prechádzajú na okraje hlavy. Štyri hladké, dlhé a z bokov mierne zploštené fúzy presahujú ústa. Oči sú malé.
Hřbetná plutva je krátka a posunutá dozadu. Sfarbenie nie je príliš výrazné. Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší ako spodný.
Výskyt a prostredie
Vyza veľká sa nachádza prevažne v povodí Kaspického, Čierneho a Azovského mora, príležitostne aj v Jadranskom mori. Dnes sa stabilné a životaschopné populácie vyzy nachádzajú už zrejme len v rieke Ural a na dolnom toku Volgy. V minulosti sa vyza veľká objavovala aj v dolných tokoch Moravy a Váhu. Väčšinu svojho života trávi v mori, kde obýva pelagické oblasti, ale na neresenie migruje do sladkovodných riek. V minulosti vyzy tiahli cez Dunaj aj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov.
V súčasnosti je areál rozšírenia tohto druhu výrazne zmenšený. Na území Slovenska vyzy vyhynuli, posledné záznamy a následné vyhynutie na slovenskom úseku Dunaja možno datovať do roku 1925. Bránia im v migrácii najmä vodné diela ako Železné vráta a Gabčíkovo.
Potrava a rozmnožovanie
Po narodení až do raného mládia sa vyza veľká živí bezstavovcami a niektorými druhmi kôrovcov. S rastúcimi rozmermi a vekom sa v jej jedálničku objavujú aj ryby, čím sa stáva dravou. Svojimi rozmernými ústami dokáže nasať aj ryby o hmotnosti niekoľko kilogramov.
Ryba dosahuje pohlavnú dospelosť pomerne neskoro. U samcov nastáva vo veku 12-14 rokov, u samíc v 16-22 rokoch. Rozmnožuje sa trením. Vyzy migrujú do riek v dvoch vlnách: jarná "rasa" prichádza skoro na jar, zatiaľ čo jesenná prichádza na jeseň do dolného toku rieky, kde prezimuje a na jar pokračuje do vyššie položených miest. Trenie prebieha v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom v hĺbke 4-12 metrov. Jikry tvoria pätinu hmotnosti samice, pričom počet jikier u jednej samice bol odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je približne 5 rokov.
Ohrozenie a ochrana
Vyza veľká je na zozname ohrozených druhov IUCN vedená ako kriticky ohrozený druh, ktorého populácia stále klesá. Za posledné tri generácie (minimálne 60 rokov) sa ich populácia zmenšila o 90 %. Hlavnými dôvodmi ohrozenia sú:
- Nadmerný rybolov: Po stáročia bola vyza lovená pre svoje mäso, ktoré bolo považované za delikatesu, a najmä pre svoje jikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší a najdrahší kaviár (tzv. čierny kaviár). Vysoká cena kaviáru zaručuje rentabilitu chovu jeseterov v akvakultúre, pričom kaviár z albinotickej formy jesetera patrí k najdrahším na svete.
- Priehrady a vodné diela: Výstavba priehrad, ako napríklad Železná vrata a Gabčíkovo, bráni rybám v ceste na neresiská a výrazne zmenšila ich areál rozšírenia.
- Nelegálny lov: Aj napriek zákonnej ochrane pokračuje lov nelegálnymi spôsobmi, pričom na území Ruska je pod kontrolou organizovaného zločinu.
V súčasnosti existuje snaha o návrat vyzy do jej prirodzeného prostredia vysádzaním jedincov z umelého odchovu do voľných vôd. Chov jeseterov a produkcia kaviáru v akvakultúre je považovaná za perspektívnu oblasť a zároveň za spôsob ochrany týchto ohrožených rýb.
Černobyľ 2021 - dokument
Vyza vo svete a na Slovensku
Po celom svete vzrástla produkcia jeseterov v akvakultúre z 2500 ton v roku 1999 na 25 600 ton v roku 2008. Podobný trend možno sledovať aj pri výrobe kaviáru, ktorá vzrástla z 1,7 tony v roku 2003 na 27,3 tony v roku 2007. Kilogram kaviáru z albinotickej formy jesetera môže stáť až 25 000 USD.
Na území Slovenska bola vyza kedysi bežnou súčasťou života. V minulosti tiahli z Čierneho mora do Dunaja, kam sa chodili neresiť. Mäso vyzy bolo veľmi cenené a dokonca sa podávalo aj na Štedrovečernom stole. Zavedenie zákazov lovu nepomohlo a naši predkovia ju doslova vyhubili. Dnes ju môžeme pripomenúť prostredníctvom modelov, napríklad v Prírodovednom múzeu Slovenského národného múzea, kde je vystavený model vyzy dlhý 6,4 metra. Aj keď sa už do slovenských vôd nevráti, môžeme byť hrdí, že v nich kedysi plával tento úžasný tvor.
