Slovo "kuchen" v kontexte slovenských nárečí, ako aj v iných slovenských dialektoch, nesie hlboký kultúrny a historický význam. Jeho pochopenie prispieva k zachovaniu a oceneniu pôvodných výrazov. V Vikartovskom slovníku sa slovo "šiska" síce nenachádza, avšak v širšom kontexte slovenského jazyka môže odkazovať na rôzne významy, vrátane pomenovania pre koláč kužeľovitého tvaru, teda šiškoidný koláč. V kontexte s pečivom môže ísť o regionálny, rodinný alebo dokonca špecifický výraz pre konkrétny typ koláča.
Slovensko je známe svojou bohatou kulinárskou tradíciou, ktorá zahŕňa aj rôzne druhy koláčov. Tradičné slovenské koláče sú neoddeliteľnou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Rozmanitosť slovenských koláčov
Medzi tradičné slovenské koláče patria:
- Kysnutý koláč: Sladké pečivo, ktoré sa tradične polieva slivkami, slivkovým lekvárom, syrom alebo makom. Jeho názov je odvodený od českého slova "kola", čo znamená kolieska, odkazujúceho na tradičný okrúhly tvar pečiva.
- Skalický trdelník: Dutý pekársky výrobok valcového tvaru, vyrábaný navíjaním cesta na valček zvaný „trdlo“. Podľa potravinových historikov mal recept na túto pochúťku pôvod u sedmohradského kuchára v službách maďarského generála v 18. storočí v Skalici.
- Krupicový puding: Pripravuje sa z mlieka, krupice a cukru, často ochutený vanilkou a škoricou. Je obľúbený na raňajky a často sa dopĺňa ovocím ako čerešne, jahody, broskyne, hrušky alebo jablká.
- Makovník: Tradičný slovenský koláč z kysnutého cesta plnený makom, cukrom a rôznymi prísadami, ako sú orechy či vanilka. Mak je v slovenskej kuchyni symbolom šťastia a hojnosti. Cesto je jemné a nadýchané, zatiaľ čo maková náplň je sladká, bohatá a plná chuti.
História a pôvod šišiek
Šišky patria k vyprážaným koláčom s dlhou európskou históriou. Slovo karneval je kresťanského pôvodu a pochádza z latinského slova „carne levare“, čo znamená „odstrániť mäso“. Predstavuje obdobie hodovania a osláv pred pôstnym obdobím.
Už v starom Ríme a Grécku sa vyprážali kúsky sladkého aj slaného cesta. Arabi ponárali vyprážané cesto do sladkého sirupu, zatiaľ čo Nemci obľubovali pikantné šišky. Do Ameriky ich priniesli Holanďania.
O histórii šišiek existuje viacero romantických príbehov a mýtov. Viedenskí obyvatelia prisahajú, že šišky vynašla kuchárka Cecília v roku 1690. Na Slovensku sa tieto dobroty spolu s kysnutými závinmi, makovými a tvarohovými koláčmi objavovali v mestách aj na dedinách, u bohatých aj chudobných. Každá rodina má svoj osvedčený recept na šišky.
Pod rôznymi regionálnymi názvami sa skrýva kysnuté cesto s rumom. Väčšinou sa vyprážané šišky posypú práškovým cukrom a naplnia marhuľovým džemom. V prípade, že vám vyprážané šišky prekážajú, alternatívou je ich upečenie.
Tvarohový koláč, ktorý tiež patrí medzi tradičné fašiangové jedlá, si môžete pripraviť aj v modernejšej podobe, napríklad ako vláčny tvarohový koláč s jahodami. Ak sa rozhodnete stráviť fašiangy v Benátkach, určite budú na každom rohu rozvoniavať slávne talianske šišky castagnole. Aj doma si však môžete pripraviť vlastné castagnole.
Pri príprave castagnol zmiešajte v miske múku, cukor, prášok do pečiva, soľ a citrónovú kôru. V zmesi vytvorte jamku a rozbite do nej vajíčka. Cesto vyberte na dosku a ručne domieste. Do hlbokej panvice nalejte olej a nechajte ho rozpáliť. Cesto vyberte z fólie a rozdeľte na päť častí. Každú časť rozvaľkajte na dlhý šúľanec hrubý asi 1 cm. Každý šúľanec nakrájajte na malé kúsky.
Pre zdravšiu alternatívu vyprážania môžete použiť arašidový olej, ktorý obsahuje množstvo kvalitných tukov a umožňuje zahrievanie na vysoké teploty. Je vhodný aj do kysnutých závinov a na praženie orechov.
Šiška - definícia a nárečové varianty
Šiška je pečivo z kysnutého cesta, ktoré sa tepelne upravuje vyprážaním. Má tvar ľahko sploštenej gule, zvyčajne s ovocnou marmeládovou náplňou. Iné varianty náplne zahŕňajú puding alebo nugát.
Nárečové alebo zastarané názvy pre šišku zahŕňajú:
- krapeň/krapňa/kropňa
- krapľa
- krafľa (dnes označuje aj iné jedlá)
- kobliha na Záhorí (na Záhorí je šiška názov podobného, obyčajne podlhovastého a neplneného pečiva)
- herovec/herovka v Gemeri a Novohrade
- krepľa/krepeľ na východnom Slovensku
- nepresne beneš na západnom Slovensku (slovo beneš označuje skôr isté vianočné jedlo)
V češtine sa šiška nazýva koblih(a), sčasti aj šiška. Anglickým názvom donut (po slovensky americká šiška) sa označuje najmä v USA obľúbené pečivo podobné šiške, ale v tvare prstenca.
Typické české a slovenské šišky sú variantom rakúskych viedenských šišiek (Krapfen).
Už starí Egypťania pražili šišky. Pôvodne sa plnili makom alebo medom. V českom prostredí spomína koblížek koncom 14. storočia Tomáš Štítný zo Štítneho v Řečech nedělních a svátečních. V nemeckom prostredí boli zaznamenané v 16. storočí. V roku 1690 ich Rakušanka Cäcilie Krapfová osmažila a predávala vo svojom obchode, plnené ovocnou zmesou. Šišky v Nemecku (Berliner) sú takmer totožné s tými českými, sú však pripravované v mnohých variantoch ako plnené, máčané, obaľované orechmi atď.
Fašiangové šišky ako od babičky, jednoduché a veľmi chutné | Viktor Nagy | recepty
Niekedy sa stretávame aj s pojmenovaniami ako štrycle, ktoré sa rozšírilo takmer na celú Moravu a sv. Čechy, alebo s variantami ako sv. Čechy a Jihlavsko. V strednej časti Čiech je rozšírené slovo šiška. Zvlášť do jz. Čiech sa sústredí výskyt výrazu veka, ktorý je doložený aj z ostatného územia Čiech a zo záp. Moravy, kde je však spravidla dubletný. Taktiež dubletné sa dokladajú z jv. oblasti na Frýdecku a Těšínsku sa vytvárajú pojmenovania ako kukla.
V mestskom prostredí je stav spravidla zhodný s vidieckym okolím. V moravských mestách sa u mladšej generácie stretávame s obmedzeným používaním týchto výrazov.
Existujú aj iné, menej časté alebo špecifické pojmenovania:
- husička (Jemnicko)
- houska (Novoměstsko a východné Čechy)
- strucle (záp. skupina Sliezska)
Niektoré slová, ako napríklad "kuchen", majú nemecký pôvod a v preklade znamenajú koláč. Tieto výrazy sú dôležité pre lepšie porozumenie Vikartovskému nárečiu a pre jeho zachovanie.
Je dôležité poznamenať, že nárečové výrazy sa môžu líšiť nielen lexikálne, ale aj slovotvorne. Dvojslovné pomenovania typu "dlhý chléb" sú mapované len tam, kde ide o označenie ustálené.