Ľudská zvedavosť niekedy naozaj nemá hraníc. Preto obľubujeme záhady, tajomstvá a utajované či skrývané fakty a informácie. A presne táto otázka a podobné „červíky“ nás posúvajú za hranice možností. Doslova. Čo môže byť predsa lákavejšie, ako porušenie zákazu či nariadenia? Chuť objavovať zakázané je najsilnejšia hlavne u detí, tým totiž často zakazujeme veci, na ktoré sú ešte primalé, no oni v tom nevidia rozdiel. Znie to banálne, no aj to môže byť štartérom chuti po alkohole a cigaretách v neskoršom veku.
"Zakázané ovocie chutí najlepšie." Toto staré príslovie odráža hlboko zakorenenú ľudskú tendenciu túžiť po tom, čo je nedostupné. Či už za tým hľadáme biblický príbeh o Adamovi a Eve alebo princípy reverznej psychológie, posolstvo zostáva rovnaké: túžba získať to, čo je zakázané, je mimoriadne silná.
V podstate ide o úplne normálny jav. Každý je pre toho druhého zaujímavejší, keď je zadaný a platí to aj vo vzťahu žien k mužom. My sme sa snažili zistiť skutočné dôvody, čo je za tým, že chlapi chcú práve tú ženu, ktorá už niekoho má. Našli sme ich deväť...
Psychológia preniká do mnohých aspektov nášho života, často bez toho, aby sme si to uvedomovali. Ovplyvňuje naše rozhodnutia, túžby a dokonca aj to, ako vnímame seba samých a svoje okolie. Jedným z najznámejších psychologických konceptov je fenomén "zakázaného ovocia", ktorý hovorí, že veci, ktoré sú nám zakázané alebo nedostupné, nás priťahujú oveľa viac. Tento princíp má hlboké korene v našej psychike a ovplyvňuje naše správanie v rôznych situáciách.
Princíp zakázaného ovocia
Tento jav je možné vysvetliť niekoľkými psychologickými mechanizmami:
- Reaktancia: Keď vnímame, že naša sloboda je obmedzovaná, reagujeme snahou obnoviť ju. Zákaz tak vytvára pocit straty slobody, čo zvyšuje atraktivitu zakázanej veci.
- Hodnota nedostatku: Veci, ktoré sú vzácne alebo ťažko dostupné, vnímame ako hodnotnejšie. Zákaz robí z danej veci nedostatkový tovar, čo zvyšuje jej príťažlivosť.
- Zvedavosť: Zákaz vyvoláva zvedavosť a túžbu zistiť, čo sa skrýva za oponou. Chceme vedieť, prečo je niečo zakázané, a táto zvedavosť nás poháňa k tomu, aby sme danú vec preskúmali.
Reverzná psychológia a efekt zakázaného ovocia vo výchove
Reverzná psychológia je technika, ktorá využíva princíp zakázaného ovocia na dosiahnutie požadovaného správania. Spočíva v tom, že osobu presviedčame, aby robila opak toho, čo chceme, aby dosiahla náš cieľ.
Príklady využitia reverznej psychológie:
- Zelenina: Ak otec pred deťmi je zeleninu a povie im, že je to jedlo pre dospelých, deti ju budú chcieť ochutnať tiež.
- Knihy: Ak rodičia "zakážu" dieťaťu čítať určitú knihu, dieťa bude mať o ňu väčší záujem.
- Upratovanie: Ak dieťa nechce upratovať hračky, rodič môže povedať, že upratovanie je činnosť, ktorú majú deti zakázané robiť.
- Spánok: Ak dieťa nechce ísť spať, rodič sa ho môže spýtať, či sa chce radšej hrať alebo ísť spať.
Reverzná psychológia môže byť účinný nástroj, ale je dôležité ju používať s mierou a uvážlivo. Príliš časté používanie môže viesť k tomu, že dieťa túto taktiku odhalí a prestane na ňu reagovať.
Psychologické efekty ovplyvňujúce naše rozhodovanie
Okrem efektu zakázaného ovocia existuje množstvo ďalších psychologických efektov, ktoré ovplyvňujú naše rozhodovanie.
Niektoré z nich sú:
- Efekt naceňovania vecí: Obchodné reťazce pri výpredajoch často uvádzajú pôvodnú cenu tovaru, aby zákazník vnímal zľavu ako výhodnú ponuku. Napríklad, ak vidíte košeľu za 150 eur, ktorej pôvodná cena bola 500 eur, môžete si myslieť, že nekúpiť ju by bol hriech.
- Efekt paradoxu voľby: Čím viac možností máme k dispozícii, tým je pravdepodobnejšie, že s našou voľbou budeme nespokojní. Neustále nás totiž budú umárať myšlienky, aké by to bolo, keby sme sa rozhodli inak.
- Kulešov efekt: Dve zdanlivo nesúvisiace obrázky si spojíme do jedného celku.
- Efekt krásy a sebavedomia: Ak si do čakárne sadne niekto výnimočne pekný, miesta vedľa neho ostávajú voľné. Keď sme v blízkosti ľudí, ktorí sú menej atraktívni ako my, cítime sa byť krajší a naše sebavedomie stúpa.
Emócie a stravovanie: Prečo jeme, keď sme smutní alebo šťastní?
Emócie hrajú významnú úlohu v našom stravovaní. Jedlo nie je len zdrojom živín, ale aj zdrojom potešenia, útechy a sociálnych väzieb. Podľa odborníkov na výživu stojí jedlo v rebríčku pôžitkov na popredných miestach, dokonca pred láskou a sexom u ľudí nad 33 rokov.
Prepojenie emócií a stravovania sa vyvíja už od detstva. Kŕmenie je prvou a najdôležitejšou potrebou dieťaťa, a to, ako je táto potreba uspokojovaná, sa hlboko ukladá do jeho psychiky. Jedlo, rozkoš z plného bruška a milujúca matka splývajú v jeden slastný pocit, a preto vzťah s matkou, potreba bezpečia a jedlo budú navždy prepletené.
Jedlo môže tíšiť smútok, krátiť dlhú chvíľu, upokojovať pri strese, sprevádzať dobrú náladu či zvýrazňovať slávnostné chvíle.
Jedlo, pri ktorom má človek pocit viny, podľa amerických vedcov chutí lepšie. Na základe novej štúdie to tvrdia výskumníci z illinoiskej Northwestern University. Vedci najprv 40 ľuďom rozdali časopisy, pričom niektoré z nich boli zamerané na zdravý životný štýl. Následne všetci zúčastnení dostali čokoládovú tyčinku a práve tým, ktorí sa na základe ‚zdravej‘ obálky cítili previnilo, chutila omnoho viac. Ďalšou časťou výskumu boli rozhovory so 108 študentmi, ktorých požiadali, aby opísali tri zážitky. Jedna tretina z nich spomínala na tie, pri ktorých sa cítili previnilo, ďalšia na tie, pri ktorých mali pocit znechutenia a posledná tretina mohla hovoriť, o čom chcela. Opäť sa potvrdilo, že čokoládový bonbón najviac chutil tým, ktorí si pripomenuli svoj pocit viny. Ďalšia časť experimentu dokázala, že vina nesúvisí iba s pôžitkom z jedla. Autori štúdie tvrdia, že médiá a reklamy vzťah medzi vinou a pôžitkom ešte posilňujú. Napríklad neustále presviedčanie fajčiarov o tom, že robia niečo zlé, spôsobuje, že cigarety majú ešte radšej.
Morálka a etika: Hľadanie správnej cesty
Morálka a etika sú dôležité aspekty ľudského správania. Morálka sa týka pravidiel a zásad, ktoré riadia naše správanie a rozlišujú medzi dobrom a zlom. Etika je systematické štúdium morálky a hľadanie správnych princípov konania.
Existujú dva druhy mravnosti:
- Tradičná mravnosť: Zakladá sa na nemenných zvykoch, túžbach, viere a autorite. Usiluje sa vštepiť všetkým členom spoločnosti svoje všeobecne platné zásady cnosti.
- Kritická mravnosť: Vychádza z tradičnej mravnosti, ale v určitom historickom období prechádza do inej myšlienkovej oblasti, do oblasti uváženej voľby.
Etické hľadanie sa začína vtedy, keď sa zdvihne hlas proti starej morálke, alebo keď sa táto morálka začne rúcať. Niektoré staršie obyčaje a morálne pravdy zrazu očividne úplne nevyhovujú novým spoločenským podmienkam.
Etická dilema charakterizuje predovšetkým nejaký problém alebo nejaká otázka, ktorú treba riešiť. Môže ísť o rozpor medzi existujúcimi hodnotami, normami, pravidlami alebo zásadami. Pri našom návykovom spôsobe konania sa môže stať, že naraz stojíme pred nejakou nezvyčajnou ťažkosťou či nečakanou prekážkou.
Hodnoty a ciele: Čo je pre nás dôležité?
Hodnoty sú presnejšie ako klasická idea dobra; dajú sa definovať na základe správania alebo konečného cieľa. Hodnotu môžeme definovať ako nejaký predmet alebo cieľ, ktorý má pre človeka význam, po ktorom človek túži alebo ho potrebuje. Svojím pôvodom, obsahom a funkciou je hodnota biogennická a psychosociogennická. Hodnotenie sa týka tak predmetov, ako činností.
Niektoré hodnoty sú predovšetkým inštrumentálne, t. j. snažíme sa niečo dosiahnuť kvôli očakávaným výsledkom. Koncepcia vnútorných hodnôt sa týka toho, čo v danom prípade hodnotíme. Len zriedka existuje ostrá hranica medzi inštrumentálnou a vnútornou hodnotou, obyčajne sa navzájom prelínajú.
V procese hodnotenia a voľby je rozhodujúca racionalita.
Príslovia a porekadlá: Múdrosť generácií
Príslovia a porekadlá sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry, odrážajú ľudovú múdrosť a skúsenosti. Používame ich pomerne často, pretože nám pomáhajú zreteľne sa vyjadriť. Okrem kultúrneho dedičstva a národnej príslušnosti nám pomáhajú pri vyjadrovaní sa preto, že ich význam je ustálený naprieč spoločnosťou - všetci si ich vysvetľujú rovnako. Okrem toho sú často vtipné, kvetnatné, a môžete vďaka nim okoreniť svoj prejav, ukázať svoju sčítanosť a rozhľadenosť.
V tejto súvislosti sa spomína v prenesenom význame, lebo čerstvé ovocie v našich jedálničkoch rozhodne zakázané nie je! Práve naopak, patrí totiž medzi zdraviu prospešné potraviny, ktorých by sme mali počas dňa zjesť čo najviac.
Možnože si mladí jedného dňa konečne uvedomia, že chvíľka extázy a dobrého pocitu trvá len krátko, ale ak si teraz zničia svoj krásny život, ktorý majú pred sebou, už ho nikdy nezískajú späť. Nemá zmysel sa takto zvnútra zabíjať. Nestojí to za to. Neberme drogy. Namiesto toho sa dá ,,brať“ toľko iných vecí. Môžeme ,,brať“ knihy, hudbu, tanec, spev a všetko, čo nám svet ponúka, aby sme sa mohli realizovať a tešiť sa zo života a všetkých tých maličkostí, ktoré nám prináša každý deň.
Občas je lepšie potlačiť svoje túhy. Skúste niekedy zobrať dva papiere a napísať všetky dôvody prečo brať alebo naopak nebrať drogy. Ak ste to vyskúšali, tak ste určite zistili, že nestojí obetovať celú svoju budúcnosť a staviť na jednu zradnú striekačku, cigaretu, pohárik..... Ešte sa nikomu v dejinách ľudstva neoplatilo brať akúkoľvek omamnú látku. Je to len v našom záujme, aby sme sa stránili takýchto diabolských cukroviniek, ktoré nám na tých pár okamihov osladia život.
Všetko, čo som týmto článkom chcela povedať je, že si nemáme prečo ničiť život, keď si môžete vybrať čokoľvek iné.
Čo je príslovie a čo porekadlo?
Pre lepšie pochopenie kontextu je dôležité rozlišovať medzi príslovím a porekadlom:
- Príslovie je krátka, často známa veta alebo fráza, ktorá vyjadruje všeobecne platnú pravdu, zásadu či pravidlo alebo nejaký jav. Obsahujú múdrosť, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu, majú hodnotu rady alebo vedomosti.
- Porekadlá sú výpovede, v ktorých sa vtipne alebo trefne opisuje nejaká skutočnosť. Sú to podobne, ako porekadlá, ustálené frazeologizmy, ktorých účelom však nie je poučiť, ale formou ustáleného zvratu niečo výstižne pomenovať.
Príslovia a porekadlá sa tradujú, čiže prenášajú z generácie na generáciu a majú svoje korene v ľudovej kultúre a tradíciách. Odzrkadľuje sa v nich ľudová múdrosť a skúsenosti.
Základný rozdiel medzi nimi je ten, že príslovie obsahuje ponaučenie (Bez práce nie sú koláče), zatiaľ čo porekadlo ho neobsahuje (Mať srdce na dlani).
Známe slovenské príslovia
Tu je výpočet známych slovenských prísloví, ktoré sa často používajú v bežnej komunikácii:
- Jablko nepadá ďaleko od stromu.
- Klin sa klinom vybíja.
- Vodu káže, víno pije.
- Železo treba kuť zahorúca.
- Aký otec, taký syn.
- Aká matka, taká Katka.
- Ako si si navaril, tak si aj zješ.
- Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.
- Kto druhému jamu kope, sám do nej aj spadne.
- Kto zaváha, nežerie.
- Dvakrát meraj, a raz rež.
- Kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
- Kto mlčí, ten svedčí.
- Kto prv príde, ten prv melie.
- Pomôž si sám, aj Boh ti pomôže.
- Zíde z očí, zíde z mysle.
- Dobrá rada nad zlato.
- Čo oči nevidia, srdce nebolí.
- Všetko zlé je na niečo dobré.
- Po veľkom smiechu prichádza veľký plač.
- Aj dobrého veľa škodí.
- Nemému decku ani vlastná mater nerozumie.
- Komu niet rady, tomu niet pomoci.
- Všade dobre, doma najlepšie.
- Trpezlivosť ruže prináša.
- Keď nepríde hora k Mohamedovi, príde Mohamed k hore.
- Čas zahojí všetky rany.
- Nehas, čo ťa nepáli.
- Zlá burina nevyhynie.
- Kto chce s vlkmi byť, musí s nimi vyť.
- Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom.
- Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie. / Po smiechu býva plač.
- Peniaze svetom vládnu.
- Čo sa stalo, už sa neodstane.
- Kôň má štyri nohy a predsa potkne.
- Šťastie sa trúsi, nešťastie sa sype.
- Na dobré si treba počkať.
- Dôveruj, ale preveruj.
- Kto šetrí, má za tri.
- Láska hory prenáša.
- Proti gustu žiaden dišputát.
- Zabijeme jednou ranou dve muchy.
- Vtáka poznáš po perí, človeka po reči.
- Dielo chváli majstra.
- Lepší vrabec v hrsti ako holub na streche.
- Pes, ktorý šteká, nehryzie.
- Pod lampou je najväčšia tma.
- Tichá voda brehy myje.
- Múdrejší ustúpi.
- Zvyk je železná košeľa.
- Zakázané ovocie najlepšie chutí.
Túžba je hocikedy silnejšia ako rozum. I keď myseľ bojuje so srdcom, občas aj ono vyhrá, a tak ženy podniknú kroky, ktoré nie sú najrozumnejšie. Obvykle sa táto rovnica uplatňuje vo vzťahoch.
Z istých dôvodov niektoré vzťahy nefungujú v harmónii. Niekedy to môže byť kvôli rodine, inokedy vďaka minulým nezhodám, no najčastejšie za to môže charakter chlapa či ženy. Možno je muž, po ktorom túžiš, ženatý alebo inak nezapadá do potencionálneho vzťahu. Takýto druh zakázanej lásky žene dodáva adrenalín. Hoci nás často spomenutý hormón drží v napätí a príjemnom rozpoložení, nie vždy sa však môže oplatiť.
Tento pocit niektoré ženy doslova zbožňujú. Je to ako skočiť s lanom z útesu alebo preteky v rýchlych autách. V tvojej mysli sa tvoria predstavy, ktoré posilňujú túžbu. Romantické fantázie sa žene páčia viac ako predstava odmietnutia. Myšlienky vo vysnívanej náklonnosti muža, odhliadnuc od všetkých záporných dôkazov, prečo toho chlapa nemôžeš mať, dokážu urobiť zázrak so zdravým rozumom.
Ambiciózne ženy môžu mať oveľa väčší pocit túžby, ktorá je silnejšia ako ony. Ide o tvrdý oriešok, ktorý sa snažia rozlúsknuť. Nielenže sa takýmto spôsobom formuje sebavedomie, ale buduje sa aj potenciál v nereálnu lásku. Kto by nechcel zažiť adrenalínové dobrodružstvá? Červené vlajočky alebo „red flags“ niekedy ťažko odhaliť. V tomto prípade to môže byť aj prílišná snaha o chlapa, ktorý nie je dostupný. Môže ti to pripadať ako atraktívne, no skús sa pre lepší pocit menej angažovať. Ak ti dáva najavo, že raz budete spolu, príliš tomu never a skús sa zamerať na vzťah iným smerom.
Strach zo vzťahu: Mať pomer so zadanou je pre nich ideálnym riešením, pretože sa na vás nemusia viazať a vedia, že nemajú žiadnu šancu. Jednoducho, nie sú pripravení na normálny vzťah, a tak zostávajú v tomto nezmysle. V žiadnom prípade kvôli nim neopúšťajte svojho partnera, pretože okašlú aj vás.
