Monokultúrne pestovanie, t. j. opakované pestovanie tej istej plodiny na jednom stanovišti vedie k premnoženiu určitých burín a k únave pôdy. Aby sme predchádzali únave pôdy, je potrebné zeleninu pestovať v určitom poradí, t.j. zeleniny striedať s plodinami, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu (rastliny z čeľade Fabaceae, napr. bôb). Osevný postup je pestovanie zelenín v odôvodnenom poradí na určitom pozemku počas vymedzeného časového obdobia. Udržiavať, resp. zeleniny striedať s plodinami, ktoré majú schopnosť regenerovať pôdu.
Základom osevného postupu je tzv. nosná plodina, zelenina I. trate. Je dobrou predplodinou a na ňu nadväzujú zeleniny II. a III. trate. V osevných postupoch sú spravidla dvojčlenné a štvorčlenné sledy plodín.
Význam osevného postupu
Plánovité striedanie plodín na ornej pôde slúži na hospodárne využívanie jej úrodnosti. Existencia jednotlivých osevných postupov úzko súvisí s fungovaním konkrétneho poľnohospodárskeho systému. Trojhonový osevný postup spočíva v tom, že si pôdu v záhrade rozdelíte na tri časti, ktoré budete v rôznych rokoch postupne vyhnojovať. Vďaka tomu získate záhony s rôznym obsahom živín, na ktorých môžete pestovať zeleninu podľa jej nárokov. Sadenie zeleniny podľa tratí tiež pomáha predchádzať únave pôdy, ktorá vzniká pri opakovanom pestovaní jedného druhu na tom istom mieste. Okrem toho je takéto pestovanie nápomocné aj v boji proti chorobám a škodcom, ktorým vhodným striedaním plodín výrazne sťažíte rozmnožovanie.
V biozáhradke je často vhodnejší tzv. štvorhonový osevný systém. Tu používame na hnojenie vyzretý kompost, ktorý obsahuje síce menšiu koncentráciu dusíkatých látok, ale zasa má vyšší obsah humusotvorných látok. Každý organizmus (teda aj pôda) sa časom vyčerpá, opotrebujú sa jeho „orgány“ či mechanizmy. Zároveň ho pohltia buď prijaté, alebo vlastné toxíny. Toto sa môže stať z viacerých dôvodov. Zväčša pôdu pohltia koreňové výlučky a toxické odpady z tých istých alebo príbuzných, neustále po sebe pestovaných rastlín. Okrem toho, dlhodobé pestovanie tej istej kultúry na jednom mieste má za následok nahromadenie negatívnych mikroorganizmov, škodlivých pôdnych živočíchov a chorôb. Na tej istej pôde nepestujeme za sebou rovnaké alebo príbuzné rastliny. Striedame rôzne druhy rastlín, ale podľa určitých zásad tak, aby sme pestovateľsky zohľadnili aj následne pestované druhy.
Zemiaky v osevnom postupe
Zemiaky patria k zelenine, ktorá nemá problém rásť kdekoľvek. No prekážajú im ťažké nevzdušné ílovité pôdy v blízkosti vodných plôch. Ideálne sú, naopak, piesočnaté a hlinitopiesočnaté pôdy. Pôda na vysádzanie zemiakov by mala byť riadne prekyprená, ideálne piesočnatá alebo hlinitopiesočnatá. Mala by byť spracovaná až do hĺbky 18 až 20 cm. Najvhodnejší čas na jej prípravu je jar. Zemina však nesmie byť veľmi studená, ak má 6 až 9 °C, môžete vysádzať. Spravidla to býva už v druhej polovici apríla.
Zemiaky sa pestujú hrobčekovým spôsobom. Vzdialenosť medzi riadkami býva najčastejšie 70 cm, v riadku 30 až 35 cm. Hĺbka vysádzania sa rovná veľkosti hľúz, môže byť aj o niečo väčšia. Veľmi dôležitá je výška nahrnutej pôdy, keď tvoríte hrobčeky. Má sa pohybovať v rozmedzí 10 až 15 cm. Prvýkrát sa pôda k zemiakom prihŕňa po vzídení a dosiahnutí výšky 10 až 12 cm. Druhýkrát, keď vňať dosiahne výšku 25 cm. Robí sa to najmä kvôli tomu, aby hľuzy mali dostatok miesta a nedostalo sa k nim svetlo, pretože by inak ozeleneli.
Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Zo živín sú zemiaky náročné predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost.
Zemiaky zaraďujeme do I. trate, čo znamená, že vyžadujú priame hnojenie maštaľným hnojom. Vhodnou predplodinou pre zemiaky sú rastliny z II. trate, ktoré nie sú náročné na hnojenie, napríklad hrach. Po zemiakoch sa odporúča pestovať plodiny III. trate, ktoré sú menej náročné na živiny.
Pestovanie zemiakov krok za krokom
1. Výber odrody zemiakov
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Veľmi skoré odrody: Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Stredne skoré a stredne neskoré odrody: Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
2. Kvalitná sadba zemiakov
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
3. Predklíčenie sadby
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
4. Príprava pôdy a výsadba
Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
5. Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenajú a strácajú svoju hodnotu.
6. Starostlivosť počas vegetácie
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
7. Ochrana pred chorobami a škodcami
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
8. Zber zemiakov
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Príklady plodín v osevnom postupe
Okrem zemiakov je dôležité správne zaradiť do osevného postupu aj ďalšie plodiny:
- Uhorky: Pestujú sa ako plodina prvej trate. Potrebujú poriadne vyhnojenú pôdu bohatú na živiny.
- Tekvice: Nároky na prostredie majú podobné ako uhorky. Na živiny sú náročné podobne ako ostatné rastliny z čeľade tekvicovitých. Pestujte ich z priamej sejby v prvej polovici mája.
- Fazuľa: V osevnom postupe sa zaraďuje do tretej trate. Čerstvo vyhnojená jej nesvedčí.
- Kukurica: Kukurica cukrová potrebuje na klíčenie vyššiu teplotu ako iné druhy.
- Hrach: Rastliny hrachu sa nemajú pestovať po sebe, a preto ich pestovateľskú plochu treba striedať. Na to isté miesto v záhrade ho vysievajte každý 4. až 5. rok.