Zemiaky sú bežnou súčasťou našej stravy, no ich klíčenie alebo zelená farba môžu signalizovať problém. Na druhej strane, kliešte predstavujú zdravotné riziko kvôli chorobám, ktoré prenášajú. V tomto článku sa dozviete, ako sa vyhnúť problémom s oboma a čo robiť v prípade ich výskytu.
Nebezpečenstvo naklíčených a zelených zemiakov
Všimli ste si, že zemiaky, ktoré ste nedávno kúpili alebo ich máte už dlhšie odložené v špajze, začali klíčiť? Na vine je zvyčajne dlhé alebo nevhodné skladovanie zemiakov. Klíčky na zemiakoch sú znamením, že v hľuzách sa mení chémia a ich zloženie môže byť pre človeka nebezpečné.
Slovákom veľmi obľúbené zemiaky sú prirodzeným zdrojom dvoch glykoalkaloidových zlúčenín: solanínu a chakonínu. V malých množstvách sú prospešné, majú antibiotické vlastnosti, znižujú cukor a cholesterol v krvi. Keď zemiak klíči, obsah glykoalkaloidov v hľuze začína stúpať. Preto konzumácia naklíčených zemiakov znamená príjem nadmerného množstva týchto zlúčenín.
Pri nižších dávkach nadmerná konzumácia glykoalkaloidov vedie k zvracaniu, hnačke a bolestiam brucha. Glykoalkaloidy majú najvyššiu koncentráciu v listoch, kvetoch, „okách“ a v klíčkoch zemiakov.
Je teda pravdou, že keď odstránime klíčky, „oká“, zelené a pomliaždené časti hľuzy, znížime riziko toxicity. Aj šúpanie a vyprážanie pomáha znížiť hladiny glykoalkaloidov. Napriek uvedenému však nikdy neviete, koľko škodlivých látok zostalo v zemiaku aj po zrezaní zelených častí.
Najlepším riešením je teda vyhodiť všetky zemiaky, ktoré už vyklíčili, alebo zozeleneli, sú poškodené alebo deformované. Zelený odtieň na zemiakoch v skutočnosti pochádza z chlorofylu, ktorý nie je toxický, ale je znakom nadmernej koncentrácie glykoalkaloidov.
Čerstvé zemiaky by nemali byť naklíčené ani by nemali mať na šupke zelený odtieň. Ak máte v zásobe väčšie množstvo zemiakov, hoci aj z vlastnej záhrady, vždy pravidelne trieďte hľuzy a vyhadzujte všetky poškodené, zvlhnuté. Vyhýbajte sa skladovaniu zemiakov s cibuľou, pretože táto kombinácia urýchli klíčenie zemiakov. Za zmienku tiež stojí, že zemiaky by ste pred varením nemali dávať do chladničky.
Kliešte: Riziká a prevencia
Na Slovensku sa vyskytuje okolo 20 druhov kliešťov a päť druhov z nich je schopných prenášať rôzne vírusy alebo baktérie. Kliešť na svoju obeť striehne nielen vo voľnej prírode, prisať sa na človeka môže aj v meste. Najčastejšie sa prisaje vo vlasoch, v slabinách, na intímnych miestach alebo aj v oblasti kolien.
Kliešte si hľadajú miesta s jemnou kožou, ako pod pazuchami či za kolenami. Ich odstránenie je kľúčové, aby sa predišlo prenosu infekcií. Hoci sa kliešťová sezóna zvyčajne začína v marci, vedci zistili, že ich aktivita je celoročná.
Kým sa kliešť pricicia na človeka, môže to trvať aj niekoľko hodín. Pohybuje sa po oblečení človeka alebo po jeho tele a hľadá miesta, kde je najjemnejšia koža. Keď parazit nájde vhodné miesto, prereže kožu „klepietkami“ (chelicerami), ktoré vyrastajú zo základne hlavičky nad tzv. chobôtikom (hypostom), ktorý sa po prerezaní kože zasunie do kože a následne začne kliešť cicať.
Ako správne vybrať kliešťa?
Niektoré metódy vyberania kliešťa sú prežitkami. „Ľudia napríklad zvyknú prisatého kliešťa potierať olejom či masťou, aby kliešťa udusili. Je pravda, že kliešť sa takto zadusí, hrozí však, že po usmrtení vyvráti infikovanú krv naspäť do rany," upozorňuje hlavný inštruktor Falck Academy Miroslav Nagy.
Profesionál radí nemanipulovať s kliešťom holými rukami. Ideálne je použiť špeciálnu plastovú kartu alebo tenkú pinzetu. Kliešťa netreba vytáčať, vyťahovať ho treba opatrne a priamo von. Neodporúča sa ho potierať olejom či masťou.
Mýtom je, že by na nás padali zo stromu. Larvy a nymfy číhajú na hostiteľov napríklad na opadanom lístí, končekoch trávy, dospelé kliešte na tráve a konárikoch kríkov maximálne do výšky 80 - 100 centimetrov.
Vytáčanie kliešťa v smere či proti smeru hodinových ručičiek je mýtus. Najjednoduchšie ho vyberieme, keď ho uchopíme pinzetou (prípadne nechtami) čo najtesnejšie pri koži a potiahneme. Nymfy (vývojové štádium kliešťov), ktoré sú menšie, dokážeme vybrať aj pomocou navlhčeného vatového tampónu, ktorým krúžime v mieste, kde je kliešť prichytený. Kliešť sa po chvíľke z kože uvoľní.
Po vybratí sa treba presvedčiť, že v tele neostala hlavička. Vždy sa snažíme kliešťa nestláčať. Väčšinou ostane v koži odlomený hypostóm (po slovensky chobôtik), ktorým sa kliešť zavŕtava do kože. Ak sa pri vyberaní kliešťa odtrhne a ostane v koži, vyberieme ho ako triesku. Ranku vydezinfikujeme. Netreba prepadať panike.
Miesto potom treba poriadne vydezinfikovať, napríklad alkoholom. Ak sa stane, že osoba postihnutá kliešťom upadne do bezvedomia, treba ju uložiť do stabilizovanej polohy nabok a privolať ihneď pomoc.
Prevencia a ochrana
Aj keď sa kliešťová encefalitída nevyskytuje až tak často, vzhľadom na závažnosť tohto ochorenia kliešte netreba podceňovať. „Čiastočne nás pred nimi ochráni oblečenie bez odhalených končatín a dôkladná kontrola po príchode domov. Odporúča sa aj očkovanie. To však ochráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nie pred boreliózou či anaplazmózou," zdôrazňuje Nagy.
Je vhodné do prírody chodiť v dlhých nohaviciach a v tričku s dlhým rukávom. Na bledom oblečení kliešťa ľahšie zbadáme. V letnom období sa odporúča používať repelentné prípravky a po návšteve lesa je potrebné sa poriadne poprezerať.
V súčasnosti je na trhu celá škála repelentných prípravkov. Odporúčame nechať si poradiť v lekárni a vyskúšať doslova na vlastnej koži. Ak chceme použiť repelent u detí, je potrebné vybrať vhodný druh, ktorý je pre ne bezpečný. Účinnosť repelentných prípravkov závisí od koncentrácie účinnej látky. Doba pôsobenia sa pohybuje od dvoch do ôsmich hodín od aplikácie. Ak máme z kliešťov a ochorení, ktoré prenášajú, naozaj strach, môžeme aplikáciu zopakovať častejšie. Najmä ak sa pohybujeme v hustejšom poraste.
Po návrate domov sa vždy prezrite celé telo, oprať oblečenie a osprchovať sa. Kliešť prežije, aj keď ho vyperiete v práčke pri 40 stupňoch. Na druhej strane, ak si ho aj domov prinesiete, veľmi dlho by prežiť nemal, pretože potrebuje vlhkosť, a keď ju nemá, vyschne.
Kedy vyhľadať lekára?
Ak človek po prisatí kliešťa začne cítiť stav podobný chrípke, mal by bezodkladne vyhľadať lekára. Odbornú pomoc je nutné vyhľadať rovnako v prípade, že sa po vytiahnutí kliešťa začínajú objavovať príznaky podobné chrípke, teda horúčka, malátnosť, bolesti svalov a kĺbov.
Ďalšími príznakmi choroby sú horúčka okolo 37,5 až 38 stupňov Celzia, bolesti kĺbov a celého tela ako pri chrípke, tuhnutie šije, nočné potenie. Kliešťová encefalitída sa prejavuje vysokým teplotami a bolesťami hlavy. Objavujú sa väčšinou po desiatich až 14 dňoch nakazenia, avšak môže to byť aj 28 dní.
Častým príznakom lymskej boreliózy býva červená vyrážka. Prejaví sa začervenaním miesta, kde sa kliešť pricical. V strede začervenaného miesta môže dochádzať k zosvetleniu. Červený kruh môže dosahovať asi päť až desať a viac centimetrov. Vyrážka svrbí, objavuje sa okolo desiatich až 14 dní od pricicania infikovaného kliešťa. Približne u 30 až 40 percent nakazených ľudí sa takáto vyrážka neobjaví.
V prípade, že nedokážeme kliešťa vybrať, čo sa však nestáva často. Navštíviť lekára by sme mali v prípade, keď na sebe sledujeme príznaky, ako sú bolesti hlavy, kĺbov, nadmerné potenie, typický fľak na koži, tzv. erytém migrans.
Testovanie kliešťov
Slovenskí vedci dokážu zistiť, či kliešť, ktorého ste si našli, prenášal nebezpečné ochorenia. V posledných týந்துள்ளது sa stále viac hovorí o zvýšenom výskyte kliešťovej encefalitídy v okolí Brezna a Banskej Bystrice. Odborníci varujú, že okrem samotného kliešťa prisatého na našom tele sú rizikom aj nepasterizované mliečne výrobky.
V rámci služieb pre verejnosť testujú Ústav zoológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave tie kliešte, ktoré im ľudia posielajú poštou alebo nosia osobne. Pred vchodom do Ústavu zoológie SAV v Bratislave visí špeciálna schránka s vyobrazením drobného hnedého hmyzu. Práve do nej ľudia alebo poštári vhadzujú obálky s kliešťami od záujemcov o testovanie.
„Na jar a na jeseň, keď je najväčší výskyt, nám chodí denne približne tri až päť kliešťov,“ hovorí výskumníčka Veronika Rusňáková Tarageľová s tým, že pre pomerne nákladné testovanie vždy čakajú, kým sa nazbiera viac vzoriek. Cesta nebezpečného hmyzu pokračuje zo schránky do výskumného laboratória, kde ho po potvrdení, že ide naozaj o kliešťa, podrobia testom.
Kliešťa treba jednoducho vybrať a následne zabaliť. Ideálne je vložiť ho do skúmavky na moč či sklenenej ampulky z liekov, alebo ho zabaliť do vatového tampónu namočeného v alkohole. Dôležité je nádobu dobre uzatvoriť, prípadne ju ešte vložiť do igelitového vrecúška. Následne ju buď pošlete poštou, alebo ju odovzdáte osobne v Ústave zoológie SAV. „Keby sa nepodarilo vybrať celého, nevadí, vyšetriť môžeme aj časť kliešťa. Nemal by však byť príliš rozpučený,“ vysvetľuje a zároveň dodáva, že podstatné je, aby parazit nevyschol. Netreba zabudnúť uviesť spätný kontakt, kam vám z laboratória zašlú výsledky.
Testovanie je pre verejnosť spoplatnené. V špeciálnom formulári si záujemcovia môžu vybrať, na koľko ochorení majú vedci kliešťa otestovať, prípadne aj to, či majú pri pozitívnom výsledku záujem o sekvenčnú analýzu, ktorá odhalí presný druh patogénu daného ochorenia. Okrem najznámejších borélií, ktoré spôsobujú aj lymskú boreliózu, si môžu záujemcovia zvoliť aj testovanie na takzvané rickettsie, babesie a anaplazmy. Tieto tri patogény sa však u nás vyskytujú pomerne zriedkavo, najrozšírenejšie sú práve borélie.
Čo sa týka kliešťovej encefalitídy, tú testuje zasa Virologický ústav v Biomedicínskom centre SAV.
Ako vybrať kliešťa správne, rýchlo a bez rizika infekcie
Do jedného z projektov zameraných na výskyt kliešťov sa môže zapojiť aj verejnosť. Pripravuje sa webová stránka, prostredníctvom ktorej môžu ľudia nahlasovať výskyt kliešťa v rámci celého Slovenska. Takýmto spôsobom chcú vedci mapovať rozmanitosť druhov kliešťov na Slovensku, ako aj výskyt nepôvodných „exotických“ kliešťov, ktoré sa na naše územie môžu dostať z južných oblastí.