Čaj, nápoj s bohatou históriou a kultúrou, si našiel cestu do sŕdc ľudí po celom svete. Od starovekých rituálov až po moderné kaviarne, čaj je viac než len nápoj - je to zážitok. Viete však, ako vznikol čaj a prečo má taký význam v rôznych kultúrach? Príbeh čaju sa začína pred viac ako štyri a pol tisíc rokmi a zahŕňa legendy, tradície a ženy, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v jeho dejinách.
Na celom svete je čaj po vode druhým najkonzumovanejším nápojom. Všetky rôzne druhy čaju pochádzajú z rovnakej rastliny - Camellia Sinesis. Rôzne spôsoby, ktorými sa rastlina žne a spracováva, produkujú rôzne druhy čaju, jedným z nich je čierny čaj.
Pôvod čaju siaha tisíce rokov dozadu, pričom rôzne zdroje uvádzajú ako pravlasť Barmu, odkiaľ sa rozšíril do Číny, Indie a Japonska. Číňania pripisujú objav čaju cisárovi Šen-nungovi (2737 - 2697 p. n. l.), ktorý vraj pri meditáciách v lese náhodou objavil spôsob prípravy tohto nápoja. Vo svojej Lekárskej knihe hovorí o bylinkách „horký t'u“ a „čcha“, ktoré by mohli byť čaj, hoci sa skôr hovorí o jeho medicínskom použití. Ďalšou postavou, vďaka ktorej sa dochovala zmienka o čaji, bol legendárny historik Lao-c' (600 - 500 p. n. l.), ktorému šálku čaju vraj podal jeho žiak.
Najstarší čajovník sa nachádza v čínskej provincii Jün-nan (Yunan), na hraniciach s Mjanmarskom a Laosom. Podľa legendy vznikol čaj vtedy, keď pod jedným stromom už v roku 2737 pred Kr. zakempoval čínsky cisár Šen Nung, prezývaný „Božský farmár“.
Legenda o Dharumovi a vzniku čaju, ktorá má indický pôvod, hovorí o svätom Dharumovi, alias Bodhidharmovi. Ten prišiel do Číny v roku 519 pred Kr. učiť duchovným cestám. Priblížiť k bohu sa chcel pôstmi a bdením. Raz, vyčerpaný modlitbami, zaspal. Keď sa zobudil, bol nešťastný a nahnevaný. Zo spánku obvinil svoje viečka, ktoré si šmahom ruky odrezal a zahodil. Na druhý deň na mieste, kam dopadli viečka, vyrástol krík. Keď si z jeho lístkov pripravil nápoj, zrazu nepotreboval spať.
Ďalšia zmienka o čaji pochádza z medicínskeho slovníka z roku 350, ktorá už korektne opisuje zber lístkov a prípravu čaju. Prvý presný popis prípravy čaju však pochádza z neskoršieho obdobia. Chang I. z dynastie Wei (386 - 535) píše: "Listy sa trhajú a lisujú do placiek v oblastiach medzi provinciami Chu-pei a S'čchuan, placky sa sušia až sčervenajú, tlčú sa na tenké kúsky, pridá sa cibuľa, zázvor a pomaranč." Takýto čaj sa podobal skôr na polievku.
V piatom storočí už fungoval obchod s čajom, ale medzi ľud začal čaj prenikať až v 7. a 8. storočí. Po celej krajine čajovne a obľuba čaju nadobudla priam kultové rozmery. V roku 780 vychádza čajová biblia - kniha Ch'a Ching, ktorú napísal Lu Yu. Táto kniha je komplexným pohľadom na pestovanie, spracovanie a prípravu čaju. Mení sa aj príprava - placka sa rozmrví, praží nad dreveným uhlím a rozotrie na prášok.
Čaj sa postupne stával najvýznamnejším exportným artiklom. Začiatkom 8. storočia sa dostáva do Japonska a Mongolska. V 10. storočí sa po päťdesiatročnom období úpadku pozviechala aj čajová kultúra. Z tohto obdobia pochádza aj dokonalý čajový porcelán, ktorý má dnes obrovskú hodnotu. Najhodnotnejší porcelán však pochádza z obdobia dynastie Ming (1368 - 1644).
Čaj v Európe: Od kuriozity po obľúbený nápoj
Do Európy priviezli čaj v 16. storočí ako prví Portugalci. Najskôr nebolo jasné, ako s novou potravinou naložiť. Pokusy o prípravu čajového šalátu neboli ojedinelé, avšak väčšiu popularitu nezaznamenali. Nakoniec sa samozrejme prišlo na to, že čaj je hlavne lahodný nápoj s úžasnou chuťou a blahodárnymi účinkami.
Veľa ľudí si myslí, že sa čaj dostal do Európy cez Anglicko, ale bolo to Holandsko, ktoré bolo prvým vstupným prístavom. V 17. storočí sa čaj dovážal a konzumoval v Holandsku a o pol storočia neskôr sa dostal aj na anglické pobrežie. Naopak, Holanďania a Nemci čaj prijali okamžite. Potom bolo na rade Rusko, ktoré taktiež podľahlo kúzlu čaju, pričom samovar (zariadenie na prípravu čaju) sa stal stredom pozornosti ruských domovov.
V Anglicku sa čaj začal ponúkať v kaviarni legendárneho priekopníka čajovania Thomasa Gerwaya už v roku 1657, hoci mu spočiatku bránila príliš vysoká cena.
Katarína Braganzová a popularizácia čaju v Anglicku
Mnohí si cenili kráľovnú Katarínu Braganzu, portugalskú vznešenú dámu, za to, že keď sa vydala za kráľa Karola II. v roku 1661, priniesla si so sebou obrovské veno s peniazmi, pokladmi a korením. Jej zásoby exotického bohatstva zahŕňali aj balíčky listov čaju. Podľa legendy prepravila nová kráľovná nápoj do Anglicka v prepravkách označených "Transporte de Ervas Aromaticas" (Transport aromatických bylín) - skrátené na TEA. Názov „tea“ dodnes v angličtine označuje čaj.
Portugalská kráľovná Katarína z Braganzy sa čoskoro stala centrom britskej pozornosti. Jej šaty, šperky, koníčky boli in. Angličania na to neboli zvyknutí, v tom čase vnímali čaj ako liek, ktorý posilňoval telo. Portugalská kráľovná zdravotné tonikum premenila na spoločenský nápoj. A to, čo robila kráľovná, chcel robiť každý. Dámy sa hrnuli a predbiehali v pití čaju. Bol ako najnovší mobil tým, že porcelán dámy priťahoval, čaj v ňom chcel popíjať každý.
Je potrebné vrátiť sa v čase do roku 1662. Dcéru portugalského kráľa Katarínu z Braganzy vydali za anglického panovníka Karola II. A kým viacerí videli najväčší osoh v prístavoch, pomedzi prsty im pretekal tekutý skvost, ktorý si so sebou Portugalka pribalila.
Vznik tradície „Čaju o piatej“
Kto teda zaviedol v Británii tradičné pitie čaju o piatej? Táto popoludňajšia čajová tradícia sa začala Annou, siedmou vojvodkyňou z Bedfordu, v roku 1840. Hoci má pitie čaju v Británii stáročnú tradíciu, čaj o piatej získal svoju popularitu až v polovici 19. storočia. A to vďaka vojvodkyni z Bedfordu - Anne Márii Russellovej. Nepáčilo sa jej totiž, že musí medzi obedom a večerou, ktorá sa podávala až o ôsmej večer, dlho čakať. Požiadala preto svoje služobníctvo, aby jej v popoludňajších hodinách priniesli šálku čaju s niečím malým pod zub. Neskôr si začala na čajové posedenia pozývať aj svojich priateľov.
Lucia Sandrin Breznayová alias Madam Etiketa začína úvodnými slovami, aby sme sa vedeli vcítiť do situácie panujúcej v dobe, kedy vznikol „Čaj o piatej”. Najprv si musíme ozrejmiť jeden fakt, a to ten, že v polovici 18. storočia sa večera „supper” podávala až okolo 20:00 - 20:30. Ďalšie jedlo sa nazývalo „luncheon” a vyplnila sa ním poludňajšia medzera medzi raňajkami a večerou. Avšak tento druh obeda bol veľmi ľahký a ľudia často pociťovali v popoludňajších hodinách veľmi veľký hlad.
Okolo roku 1840 Anna „vynašla” zvyk, resp. tradíciu „Čaju o piatej”. Jedného popoludnia počas pobytu bola Anna u piateho vojvodu z Rutlandu na zámku Belvoir. Vojvodkyňa bola taká hladná, že požiadala, aby jej služobníctvo donieslo čaj, chlieb, maslo a koláč. Na druhý deň si to objednala opäť a zistila, že je celkom príjemné dať si takto pár hodín pred večerou niečo malé, sýte, ale hlavne sladké.
Veľmi rýchlo sa tento novovytvorený zvyk stal uznávaným v domácnostiach vyššej triedy, kde sa takéto stretnutia pri čaji uskutočňovali v salónoch ich sídiel (The Drawing Room), a dámy pri tom sedeli na nízkych pohodlných kreslách alebo pohovkách.
Šírenie tradície a jej podoby
A ako Veľká Británia rástla, záujem o čaj sa rozšíril do celého sveta. Keďže čaj pochádza z Ďalekého východu, čajovú kultúru dopĺňali ozdobné porcelánové predmety čínskeho pôvodu, ktoré boli v 18. storočí veľmi populárne. Takýto ozdobný štýl oslovil najmä aristokraciu a privilegované triedy a čoskoro sa stal neoddeliteľnou súčasťou spoločenského života. Neskôr sa stal elegantným, rafinovaným nápojom pre dámy vyššej strednej triedy. Zvyšok populácie považoval čaj za „nóbl“, takže ho pre nedostatok finančných prostriedkov konzumovali len zriedka.
Koncom 17. st. sa tento zvyk šíril ako strela a čoskoro ponúkalo čaj v Londýne asi 500 kaviarní. Názov „Coffee House‘‘ im síce zostal, ale čaj v ponuke jednoznačne prevládal. V krátkom čase, aj vďaka poklesu dane na dovoz čaju, si toto popoludňajšie potešenie začali vychutnávať aj stredné vrstvy, a tak vznikla čajovňa, ktorá pre klientov ponúkala výber zo sendvičov, koláčov a rôzne druhy čaju.
Pravidlá a etiketa pri pití čaju o piatej
Ako už z predošlých článkov s Madam Etiketa vieme, šálka na čaj je vždy položená na podšálke. Keď sedíte pri nízkom stole, podšálku so šálkou si zoberiete do ruky. Keď sedíte pri jedálenskom stole, podšálku pri pití necháte na stole. Keď držíte šálku, nevystrkujete malíček. Uško chytíte tak, že palec a ukazovák spojíte v hornej časti hneď pod uškom a opriete svoj prostredník o spodnú časť uška tak, aby niesol váhu šálky. Vyhnite sa hlavne tomu, aby ste prestrčili váš ukazovák cez uško šálky.
Dobrý „afternoon tea” spoznáte aj podľa toho, aký čaj ponúkajú klientom, či sa jedná o sypaný čaj, alebo o čajové vrecúška. Vždy, keď je to možné, treba aj v domácom prostredí použiť radšej sypaný, čiže čajové lístky.
Tradičný „afternoon tea” by sa mal v hoteloch podávať na trojposchodovom stojane - etažéri. Po usadení si na kolená položíme pripravený obrúsok. Ten by mal byť v ideálnej veľkosti 30×30 cm určenej presne na túto príležitosť, ktorý poznáme aj pod názvom "tea napkin”. Obrúsok neskladáme na polovicu, ale, naopak, rozložíme si ho celý do lona.
Čaj o piatej a jeho podávanie
Tradičný popoludňajší čaj sa skladá z troch chodov. Prvý chod je vždy slaný a tvoria ho sendviče - od vajíčkového, uhorkového až po lososové tramezzini. Druhý chod je zložený z tradičného anglického pečiva scones, ktoré môže byť klasické a tiež ovocné. K pečivu sa v Anglicku vždy podáva tzv. pečená šľahačka - clotted cream a domáci džem. Ďalšia dobrota, ktorá nemôže chýbať, je koláč Battenberg, ktorý sa taktiež nazýva domino alebo šachovnicový koláč. Lahôdky je nutné podávať na trojposchodovej tácke, na poradí ktorej nezáleží.
Čaj sa obvykle vyrába z výberu čierneho čaju. Čaj Earl Grey bol pomenovaný po rovnomennom premiérovi, krstnom mene Charles, ktorý rád ochucoval čajovú zmes citrusmi a kardamómom.
K príprave potrebujeme anglickú čajovú zmes troch čiernych čajov (assámskeho, cejlónskeho a čínskeho). Tejto zmesy dominuje assámsky čaj, ktorý mu dodá výraznú farbu karamelového medu a príjemnú plnú chuť. Samotnú zmes pripravujeme priamo v čajovej kanvici, ideálne v porcelánovej a to tak, že dáme jednu čajovú lyžičku (ČL) zmesy na osobu a jednu ešte naviac na kanvicu. Zalejeme vriacou vodou a necháme lúhovať 3-5 minút. Kratšia doba lúhovania má za následok silne povzbudivé účinky, dlhšia naopak mierne relaxačné a ukľudňujúce účinky. Nedoporučuje sa lúhovať viac ako 5 minút, lebo potom dochádza k značnému rozkladu silíc a čaj pôsobí na organizmus príliš utlmujúco.
Počas lúhovania niekoľkokrát premiešame čajové lístky. Nálev po lúhovaní servírujeme do šálok. Nalievame cez nerezové sitko, alebo môžeme čaj precediť do servírovacej kanvice, ktorá by mala byť dopredu predhriata. Tradičný anglický čaj nie je len o čaji, ale dosť veľkú úlohu tu hrá aj jedlo. Tradične sa podáva čajové pečivo, koláčiky, sušienky alebo tousty s džemom.
Dôvod, prečo pijú Angličania čaj s mliekom, pramení z praktického dôvodu. Zo začiatku nebol na trhu dostupný kvalitný porcelán a hrozilo po naliatí horúceho čaju do šálky k popraskaniu glazúry. Preto naopak najskôr naliali do šálky mlieko a potom až čaj.
Čaj v rôznych kultúrach a krajinách
V arabských krajinách je čaj dôležitou súčasťou každodenného života rodiny. Čajom sa víta hosť ako symbolom pohostinnosti a úcty. V krajinách centrálnej Ázie sa čajom začínajú oficiálne ceremónie, obchodné a spoločenské stretnutia. V Amerike je známe „Bostonské pitie čaju“, ktoré bolo protestom proti britskej dani z čaju. Američania prispeli k čajovému priemyslu až v 20. storočí. Roku 1904 bol na svetovej výstave v St. Louis predstavený ľadový čaj. Aj v Indii vznikol obdobný nápoj - chai latte. Najskôr pili Indovia čaj len vtedy, keď boli chorí. Počas britskej kolonizácie sa však začal spájať s oddychom. Briti zaviedli tzv. tea breaks, počas ktorých si mohli pracovníci nakrátko pri čaji alebo káve oddýchnuť. Kvalitný čaj bol však drahý a z lacnejších lístkov chutil veľmi horko.
Rôzne druhy čaju
Na svete existuje viac ako 1 500 druhov čajov. Čierny čaj vznikol kvôli biznisu. Až do polovice 17. storočia bol všetok čínsky čaj zelený. S nárastom zahraničného obchodu čínski pestovatelia zistili, že čajové lístky dokážu konzervovať špeciálnym procesom fermentácie.
Zrejúci čaj Pu Ehr patrí bezpochyby k najznámejším čínskym čajom. Pomenovaný nebol podľa miesta svojho pôvodu, ale podľa mesta Pu-er v provincii Yunnan.
Niektoré známe druhy čaju:
- Zelený čaj (Dragon Well, Gyokuro)
- Čierny čaj (Darjeeling, Earl Grey)
- Biely čaj
- Pu-Erh
Čajovník je stále zelená rastlina a najbližšia príbuzná mu je kamélia, aj keď jeho malé biele kvietky sa podobajú skôr na jabloňové. Švédsky botanik Karl Linné čajovník v roku 1737 pomenoval Camellia sinensis, aj keď neskôr (v r. 1762) podľahol omylu, že čierny a zelený čaj sa robí z dvoch odlišných druhov, ktoré pomenoval Thea bohea a Thea viridis (zelený čaj). Omyl pretrvával takmer sto rokov. Od roku 1855 je jasné, že ide len o dva rôzne spôsoby prípravy lístkov. Čajovník patrí do rodu Camellia, čeľaď Theaceae. Listy čajovníka sú tmavozelené a tuhé. Na spodnej strane sú dýchacie otvory a viditeľné chĺpky. Púčiky sú celé pokryté chĺpkami a vyzerajú ako plyšové. Čajovník nie je žiadna rozmaznaná rastlinka.
Rastie v rovníkových polohách, ale najlepšie mu vyhovujú vyššie položené miesta (najlepšie do výšky 1800 m, ale sú odrody, ktoré rastú a dávajú kvalitný čaj aj vo výškach okolo 2200 m). Teplo, sucho a intenzívne slnko v nižších polohách znižuje kvalitu čaju. Svoje korienky čajovník zapustí aj do kamenistej pôdy, ale v takom prípade treba zabezpečiť poriadne hnojenie. Keby sa krík nezostrihával, vyrástol by do výšky 6 až 9 metrov. S tvarovaním sa začína v zime druhého roku alebo na jar tretieho roku života kríka a zostriháva sa raz za rok.
Čajovník sa pestuje na plantážach zo semien a výhonkov. Najprv sa zasadia do malej záhrady a po pol roku sa presadia na plantáž. Čajové kríky sú zasadené v rovnakých radách, aby sa ľahko oberali. 2 roky po nasadení čajovníku, pestovatelia sa o čajovníky starajú a upravujú ich. Po ďalších 30 až 100 rokov sa čajovníky zbierajú. Ale za túto dobu sa pestovatelia starajú o kríky čajovníkov.
Čajovníku sa najlepšie darí v subtropickom a tropickom pásme, rastie na kyslých pôdach od hladiny mora až po nadmorskú výšku okolo 2500 m. Najkvalitnejšie čajovníky sú vo vyšších nadmorských výškach. Čajovník potrebuje dostatočnú vlhkosť. Čaj sa pestuje v mnohých krajinách v Ázii, v Afrike a južnej Amerike.
Najznámejšie krajiny pestovania čaju:
- Bangladéž
- Burundi
- Gruzínsko
- India
- Indonézia
- Keňa
- Čína
- Malawi
- Malajzia
- Mozambik
- Papua-Nová Guinea
- Rwanda
- Srí Lanka
- Tanzánia
- Uganda
Čajové listy sa zbierajú niekoľko krát do roka a v niektorých oblastiach aj celý rok. Cennejšie sú mladé čajovníkové listy na špičke výhonkov a pupen. Čajovníkové listy sa zbierajú ručne, aj keď v niektorých krajinách sa zbierajú s pomocou strojov.
Čaj obsahuje polyfenoly - antioxidanty, ktoré reparujú bunky a môžu pomôcť nášmu telu brániť sa kardiovaskulárnym ochoreniam, rakovine, osteoporóze či cukrovke. V jednej šálke kávy je 105 mg kofeínu a v jednej šálke čierneho čaju 40 mg teínu.
Čaj je pre tých, ktorí ho majú radi, významným obohatením kvality života. Pre niektorých z nás sa však stal vášňou takou intenzívnou, že si čajomilstvo zvolili za svoje povolanie. Byť majiteľom čajovne je určite vzrušujúci pocit.