Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu. V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania pre pestovanie kapusty.
Kapusta je dvojročná rastlina, ktorá však v našich podmienkach zle prezimuje. V prvom roku si vytvorí mohutnú koreňovú sústavu a dužinatú stonku (hlúb). Listy sa vytvárajú husto nad sebou a vytvoria hlávku. Hlávka kapusty môže byť rôzneho tvaru od plochej až po guľovitú a podlhovastú. Čím sú listy v hlávke uložené bližšie k sebe, tým je ťažšia a kvalitnejšia. Na vonkajších listoch môžete pozorovať voskovitý povlak, ktorý bráni vyparovaniu vody. Tieto listy majú len ochrannú funkciu.
Jednotlivé odrody sa môžu od seba odlišovať tvarom, farbou, časom vysievania a zberu. Rozdiely sú tiež v chuti a spôsobe skladovania. Podľa farby rozlišujeme červenú a bielu kapustu. Podľa času sadenia a zberu poznáme kapustu skorú, poloskorú, poloneskorú a neskorú.
Výber odrody a čas výsevu
Na výber je veľa odrôd kapusty, ktoré sú pripravené na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase.
Kapusta sa vo všeobecnosti zoskupuje podľa obdobia zberu:
- Jarná kapusta - zvyčajne tvorí malé, husté, špicaté hlávky. Vysievať ju môžete koncom leta na prezimovanie. Na jar ju môžete zberať ako mikrobylinky alebo ju môžete nechať dozrieť, aby vytvorila hlávky - od polovice jari do polovice leta.
- Letná kapusta - dostupná v mnohých tvaroch a veľkostiach, aby vyhovovala všetkým miestam. Vysievať ju môžete od konca zimy do polovice jari a zberať v polovici až koncom leta. Letná kapusta je šľachtená, aby vydržala letné horúčavy.
- Jesenná kapusta - často tvorí veľké hlávky, preto potrebuje širší rozostup. Vysievať ju môžete v polovici jari a zberať pred zimou. Niektoré odrody sa môžu skladovať na použitie v zime.
- Zimná kapusta - cenná plodina na čerstvú úrodu, keď je k dispozícii len málo inej zeleniny. Zvyčajne tvorí veľké hlavy, takže potrebuje dostatok miesta. Zasiať ju môžete koncom jari. Patria sem odrody s hladkými hlavami, ako aj atraktívne červené alebo fialové odrody. V dospelosti často vydrží v dobrom stave celé mesiace.
Skoré odrody kapusty sa predpestovávajú už vo februári až marci, pričom sa vysádzajú na záhon počas apríla. Neskoré odrody môžu byť vysievané priamo do pôdy počas mája, keď už nehrozí mráz. Skoré odrody vysievajte do pareniska alebo skleníka od polovice februára. Poloskoré môžete zasiať do pareniska počas marca. Neskoré odrody sa vysievajú v druhej polovici apríla.
Priame výsevy sú vhodné pre poloskoré, poloneskoré a neskoré odrody. Ak by sme si chceli zaistiť pravidelnú úrodu skorých odrôd pre priamu konzumáciu na šaláty, potom áno, musíme si naplánovať postupný výsev. Musíme pritom pamätať, že obdobie zberu je pri týchto odrodách pomerne krátke a väčšinou je potrebné hlávky pozberať v rozmedzí jedného týždňa.
Pre priesady kapusty skyprite hriadky a vytvorte na nich malé jamky. Presádzajte, keď majú 4 - 5 pravých lístkov a vložte ich do pôdy až po srdiečko. Pre skoré odrody to bude koncom marca, poloskoré koncom apríla a neskoré až v máji a začiatkom júna. Dodržiavajte pritom vzdialenosť 0,5 m pre skoršie odrody, pre neskoré až 0,6 m.
Príprava pôdy a výsadba
Pôdu pre kapustu pripravte už na jeseň zrýľovaním. Kapuste vyhovuje tiež jesenné hnojenie maštaľným hnojom alebo kompostom. Kapusta je plodina prvej trate, ktorá sa pestuje na záhone priamo vyhnojenom maštaľným hnojom. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Pôda má byť dostatočne zásobovaná vápnikom, s optimálnou reakciou pH 7,5 až 8. Kapusta potrebuje pôdy s priepustnou ornicou hlbokou najlepšie 40 cm a viac.
Kapusta potrebuje slnečné stanovište, kde má prístup k aspoň 6 hodinám slnečného svetla denne. Pôda by mala byť úrodná, dobre priepustná a bohatá na organické látky. Kapusta obľubuje mierne kyslú až neutrálnu pôdu s pH medzi 6,0 až 7,0. Kapusta je takzvaná nitrofilná plodina, čo znamená, že vyžaduje pomerne výdatné zásobenie dusíkom, ale aj fosforom a draslíkom. Preto je zaradená do prvej trate.
Pri výsadbe kapusty je dôležité dodržiavať správne rozostupy, aby mala rastlina dostatok priestoru na rast. Kapustu sadz do riadkov vzdialených od seba približne 45-60 cm. Pre neskoré odrody môžeme sadiť aj do sponu 70x70 centimetrov. Ak sadíme priesady, mali by sme ich zasadiť dostatočne hlboko - tak, aby boli v zemi aj prvé klíčne lístky. Po vysadení rastlinky výdatne polejeme (slabá zálievka zbytočne brzdí rast).
Kapusta znesie aj chladnejšie počasie, preto ju môžete pestovať až do nadmorskej výšky 500 m.n.m. Mladé rastlinky po vyklíčení by mali zvládnuť krátkodobo až -6° C, dobre otužené sadenice skorých a letných odrôd podobne okolo -7° C, poloneskoré a neskoré odrody s pevnejšími rastlinkami až -15° C. Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť.
Zálievka a hnojenie
Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Zároveň potrebuje dostatok vody počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov. Odporúča sa zalievať pravidelne a výdatne, raz až dvakrát týždenne v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy. Najviac vlahy treba kapuste zabezpečiť na začiatku tvorby hlávok, preto ju polievajte každý druhý týždeň. Záhon teda musíme pravidelne a výdatne zalievať počas celého vegetačného obdobia. Vlahu začneme obmedzovať až približne 3 týždne pred zberom. Ak by sme v intenzívnej zálievke pokračovali aj naďalej, mohli by hlávky začať praskať či zahnívať.
Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo. Prihnojovanie počas sezóny: Počas rastu môžeš kapustu prihnojovať tekutým organickým hnojivom alebo kompostovým čajom. Prihnojujeme ju v závislosti od výdatnosti jesenného vyhnojenia hnojom, a to na jar, 30 dní po výsadbe a v období tvorby hlávky môžeme ešte doplnkovo. Po zakorenení môžeme rastlinky dodatočne pohnojiť. Použijeme buď močovinu zriedenú v pomere 1:10 alebo liadok amónny s vápencom. Dávka je stanovená na 30 gramov na m2. Hnojenie by sme mali vykonať pred zálievkou (prípadne pred dažďom).
Z organických hnojív je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kapustu často napádajú vošky, molice a iný hmyz. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov.
Medzi najčastejších škodcov a choroby kapusty patria:
- Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
- Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
- Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
- Nádorovitosť hlúbovín (Plasmodiophora brassicae) - huba, známa aj ako nádorovka kapustová, spôsobuje masívny opuch, deformáciu a vážne spomalenie rastu. Následne kapusta nevytvára hlávky a celá rastlina hynie.
- Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
- Skočky - si rady pochutnávajú na zelených na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín.
- Mora kapustová - je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami.
Na odplašenie škodcov môžeš vedľa kapusty vysádzať bylinky, ako sú tymián, rozmarín alebo šalvia, ktoré pomáhajú odpudzovať kapustových škodcov. Pri akomkoľvek výskyte škodcov čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom. V prípade výskytu nádorovitosti hlúbovín nepomôže žiadna chemická ochrana. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. Na ochranu pred slimákmi odporúčame preventívny zásah proti slizniakom spoločne s výsadbou. Ferramol bezpečne účinkuje na slimáky a ulitníky, ktorí po zjedení granúl hynú.
Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou. Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu.
Zber a skladovanie
Skoré a poloskoré odrody kapusty môžeme zbierať podľa potreby kuchyne. Neskoré jesenné odrody sa začínajú zbierať v septembri a ich zber trvá až do neskorej jesene.
ČAS ZBERU:
- poloskorá odroda po 130 - 140 dňoch od výsadby
- polo-neskorá odroda po 150 - 160 dňoch od výsevu
- neskorú kapustu zberajte 180 dní od výsevu
Dva až tri týždne pred zberom ukončite závlahu, pretože hlávky kapusty sa pod vplyvom nadbytku vody zle skladujú, predčasne hnijú alebo praskajú. Hlávky musia byť dobre vyzreté, pevné a suché, nesmú byť však namrznuté. Kapusta na uskladnenie sa zberá čo najneskôr a za suchého a chladného počasia.
Po dokončení úrody vykopte pne, aby ste zabránili šíreniu chorôb. Prípadne vykopte celú rastlinu aj s koreňmi a zaveste ju vo vlhkej pivnici, ktorá dosahuje teploty blízke bodu mrazu.
Kvasená kapusta sudová │Zuzana Machová
Využitie v kuchyni
Na prípravu kapusty v kuchyni odstráňte voľné, tvrdé vonkajšie listy a použite iba vnútornú hustú hlávku. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál.
V kuchyni ju využijete na varenie, dusenie, do polievok, kapustnice, ako plnenú kapustu či prílohu k mäsu. Vďaka dobrej štruktúre je vhodná aj na kvasenie a prípravu kyslej kapusty. Kapusta je bohatá na vitamín C, vlákninu a minerálne látky, takže je cennou súčasťou zdravého jedálnička. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň.
tags: #zimna #kapusta #pestovanie