Breathariánstvo je kontroverzný a často nepochopený koncept, ktorý vyvoláva množstvo diskusií a polemík. V jeho jadre spočíva presvedčenie, že človek môže prežiť bez fyzickej stravy, pričom čerpá energiu len z vonkajšieho prostredia, ako je slnečné svetlo, vzduch a tzv. prána. Podľa prívržencov breathariánstva je jedlo pre udržanie života zbytočné.
Kristýna Báčová, ktorá sama podstúpila pôst, varuje: „Breathariánska diéta je podľa môjho názoru škodlivá. Dnešná doba udáva náročné tempo, a preto stúpa aj potreba kvalitnej stravy, vzduchom ju nezabezpečíme,“ uvádza HNonline. Odborníci na výživu, ako Pavlína Dostalíková z Inštitútu zdravého životného štýlu - NutriCentrum, sa vyjadrujú skepticky. Varuje pred hladnými pôstmi len na vode, keďže sa objavujú jedinci, ktorí odporúčajú dokonca vodu destilovanú, zbavenú všetkých minerálnych látok. Tento prístup ale naruší rovnováhu minerálov v organizme. A dodáva, že pri pôste chýbajú telu potrebné živiny, predovšetkým sacharidy a z nich využívaná glukóza. Organizmus musí ísť do útlmu, zhoršuje sa koordinácia, dochádza k stratám svalovej hmoty, vyčerpaniu, strate energie a následnému jojo efektu.
Gastroenterológ Peter Minárik, PhD., hodnotí breathariánstvo ako „bizarné a nezmyselné správanie sa založené na viere“. Podľa neho je pre správne fungovanie organizmu nevyhnutné prijímať energiu z potravy a dlhodobé hladovanie môže mať devastujúce účinky na zdravie. „Z odborného hľadiska sa skutočné breathariánstvo vylučuje so životom. Človek potrebuje pre správnu funkciu organizmu prijímať energiu z potravy. Šírenie informácií o dlhodobom hladovaní bez ujmy na zdraví sa dá považovať za nebezpečný podvod, na ktorý môžu naletieť niektorí nestabilní ľudia.“
Biochemik Peter Ščigulinský vo svojom článku, uverejnenom na Invivomagazin, upozorňuje na zaujímavý fenomén medzi jednotlivcami, ktorí sa označujú za breathariánov. „Tvrdenie breathariánov, že dokážu žiť bez jedla, by sa dalo prirovnať k tvrdeniu, že motor auta bude fungovať aj bez paliva,“ hovorí.
Psychológ Martin Miler sa zaoberá psychickými aspektmi hladovky a uvádza, že dlhodobé hladovanie môže mať negatívny dopad na psychiku človeka. „Náš organizmus je nastavený na prijímanie stravy. Dlhodobé odmietanie jedla a tekutín môže mať negatívny vplyv nie len na zdravotné funkcie organizmu, ale aj na psychiku človeka.“
Čo sa deje s telom, keď nejeme?
Keď nebudeme jesť šesť hodín, telo začne meniť glykogén - zdroj zásobnej energie v tele na glukózu - najrýchlejší zdroj energie. Až 25 % tejto energie spotrebuje náš mozog. Po 6 - 72 hodinách sa telo dostáva do stavu nazvaného ketóza. Znamená to, že keď vyčerpá možnosti glukózy, začne sa obzerať po inom, alternatívnom zdroji energie. Ten nachádza v tukoch, odkiaľ si začne brať ketóny - vo vode rozpustné organické látky, ktoré vznikajú pri spaľovaní tukov.
Ak telo spotrebuje zásoby tuku, mozog začne rozkladať v tele proteíny, ktoré uvoľňujú aminokyseliny a môžu sa premeniť na glukózu. V preklade: aby prežilo, začne na výrobu energie využívať svalovú hmotu. V podstate telo v tomto čase kanibalizuje samo seba a požiera svoje svaly. Logicky, ak sa telo dostane do štádia, že nebude mať, čo ďalej rozkladať, zomrieme. Bez jedla vydržia dlhšie ženy ako muži, pretože majú geneticky väčšie zásoby tukov. Rovnako aj obézni ľudia, pretože čím väčšie zásoby tukov človek má, tým dlhšie vydrží bez potravy.
Život zo vzduchu?!
Verte či nie, sú medzi nami aj ľudia, ktorí tvrdia, že nejedia vôbec! Tento „smer“ sa volá breathariánstvo. Názov pochádza z anglického breath, teda dych, pretože títo ľudia tvrdia, že žijú zdravým a plnohodnotným životom bez jedla a energiu čerpajú iba zo vzduchu. Podľa breathariánov sa pri trávení potravy dostávajú do tela toxíny, a tak je zmysluplnejšie nejesť. Lenže, ako sme už napísali vyššie, ak človek neje, nemá energiu = telo nemôže fungovať a časom zomiera. Tak to vidí veda. Breathariáni však oponujú, že ich výživou nie je fyzická, ale kozmická energia - prána, ktorá je základným zdrojom životnej sily a vitality. Z vedeckého hľadiska je to nezmysel, no breathariáni tvrdia, že prána nie je vedecky merateľná.
Aj Slovák Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. Podľa neho je však medzi hladovaním a pránickou stravou, ktorú prijíma on, veľký rozdiel, pretože hladovanie vedie k smrti. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk.
On sa vyživuje, ale iným spôsobom - životnú energiu dostáva do tela každým nádychom. Peter nie je jediný pránista na svete. Francúzsky liečiteľ a šaman Henri Monfort tvrdí, že sa živí pránou 18 rokov.
Väčšina verejnosti na takýchto ľudí hľadí ako na podvodníkov a ani sa im nemôžeme čudovať. Zlé meno im robia breathariáni, ktorí tvrdili, že nejedia a nepijú, no klamali. V 80. rokoch minulého storočia prichytili samozvaného breathariánskeho lídra v USA Wileyho Brooksa, ako sa napcháva v rýchlom občerstvení.
Pránická výživa
Pránická výživa je výživa životnou energiou, ktorú máme v sebe. V indickom jazyku sa nazýva prána, v polynézskom manas, v čínštine či, v japonskom ki, v hebrejčine mana, my Slovania ju voláme živa. Je to životná energia, ktorá prúdi v nás a zároveň je to energia všetkého živého, niekde označovaná ako kozmická. Je to pôvodná energia, ktorá vytvára všetky pevné hmotné látky, ktoré vieme pozorovať. Tieto látky sú len zmenou vibrácií častíc tejto energie. Čím je frekvencia vibrácií rýchlejšia, tým je látka jemnejšia, čím je frekvencia pomalšia, tým je látka tuhšia.
Keďže zdroj tejto energie máme v sebe, to je tzv. piaty element, vždy máme k dispozícii nekonečnú baterku, ktorá vlastne zabezpečuje život celému nášmu organizmu. Ďalšími zdrojmi sú štyri koncentrované zdroje energie - štyri živly - slnko, voda, zem a vzduch.
Monika Kunovská, projektová manažérka z Prahy, prešla na tzv. pránickú stravu, pričom predtým sa aktívne venovala behu. Po prechode na pránickú stravu si všimla, že má viac energie ako kedykoľvek predtým. Monika sa však musela vyrovnať s výzvami, ktoré jej život bez jedla priniesol. Počas procesu prechodu na pránickú stravu sa musela naučiť, ako nahradiť fyzickú potravu inými formami energie. „Kedykoľvek som bola v prírode, na horách či na seminároch čchi-kungu, necítila som hlad a nemala problém byť aj 14 dní bez jedla,“ hovorí. „Predtým som po obede vždy cítila malátnosť a najradšej by som si ľahla. Tieto subjektívne pocity a osobné skúsenosti sú pre mnohých prívržencov breathariánstva silným argumentom, avšak odborníci sa na ne pozerajú s opatrnosťou.
Peter Starec o sebe tvrdí, že od mája 2013 neje a jediné, čo prijíma, je pár šálok kávy denne. „Ide o úplne rozdielne záležitosti. Pôst je stále strádanie alebo žitie na úkor svojho tela. Pránická strava je hojná, bohatá a pestrá, aj keď nie je viazaná na fyzické ochutnávanie, ale všetky zmysly sú oveľa ostražitejšie,“ povedal pre Aktuality.sk.
„Fyzickou stravou som sa prestal vyživovať 13. mája 2013, čiže onedlho to budú 2 roky. Jediné, čo si dám, je Štedrovečerná večera, ktorú som si dal pred rokom a aj toho roku. To však nie je dostatočné množstvo jedla, z ktorého by som mohol žiť. Ani sa tam nedá rátať nejaké množstvo vitamínov, keďže je to varená strava. Ide o úctu k rodine, minulý rok som strávil Štedrú večeru s manželkou a rodinou a toho roku s rodičmi a so sestrou. Zároveň je to aj úcta k čistému duchu, oslava narodenia Ježiša Krista, zrodenie čistého ducha v hmote. Tú hmotu ako symboliku prijmem raz ročne. To sú jediné dve výnimky, kedy som prijal nejakú hmotu.“
„Ja jedlo milujem. Dával som si ho rád, aj keď som jedol posledných 15 rokov len raz denne. Byť labužníkom nemusí znamenať, že človek trpí obžerstvom. Vychutnávať si môžeme akékoľvek druhy jedla aj raz denne. Všetky jedlá, ktoré som chcel ochutnať, som ochutnal. Jedol som rôzne zvláštnosti, precestoval som pár krajín, ochutnal som všetky veci, ktoré nepoznám a naozaj výživa je pestrá v tom, že človek oveľa intenzívnejšie vníma chuť a vôňu a je oveľa čistejšia, intenzívnejšia, silnejšia, ako keď ju fyzicky človek prijme.“
„Ja stále varím a veľmi rád. Kuchár, keď varí, tak vie, čo dáva do jedla. Má dobrý nos a cíti presne čo tam dal. Dokonca na jednej akcii so známymi, kde boli aj deti, chceli len odo mňa. Takže ja som nejedol ani neochutnával, len varil, a tie deti to jedli bez reptania.“
„Však aj dnes sedíme v reštaurácii, kde je plno vôní a nič mi to nerobí. Môžem aj s deťmi opekať, no to, že nejem, neznamená, že k tomu budem nútiť aj svoje deti. Každý si musí vyskúšať všetko, zbierať skúsenosti. Keď sa ma opýtajú, že čo je lepšie, tak im poviem, ale príde čas, keď to pochopia a vyhodnotia to samy.“
Rekordéri v hladovaní
Skúmanie vplyvov hladovania na človeka sa dnes považuje za neetické, preto nájdeme iba málo výskumov v tejto oblasti. Rekordérom v tomto smere je Angus Barbieri zo Škótska, ktorý nejedol nič 382 dní a dostal sa do Guinnessovej knihy rekordov. Experimentu sa podrobil v 60. rokoch minulého storočia. Na začiatku vtedy 27-ročný muž vážil 207 kilogramov a zhodil 125 kíl. Pil len vodu, čaj, kávu a ďalšie bezkalorické nápoje, ale bral vitamíny. Angus bol dôkazom, že aj dlhodobá hladovka sa za istých podmienok dá prežiť v zdraví.
Dennis Galer Godwin držal hladovku až 385 dní. Tým sa zapísal aj do Guinnessovej knihy rekordov.
Krátky pôst telo ocení
Michal Pataky, odborník na efektívnu výživu a životosprávu, hovorí: „Hladovanie môže mať množstvo terapeutických účinkov a dokonca je lepším „detoxikačným“ prostriedkom ako mnohé pseudoprípravky, ktoré sľubujú neuveriteľné výsledky. Raz za čas si dať pôst je absolútne v poriadku, dokonca existuje pomerne efektívny štýl stravovania, ktorý sa nazýva prerušované hladovanie a má pozitívny vplyv na telo. Dlhšie hladovky ako 2 - 3 dni sa väčšinou neodporúča robiť samostatne bez dozoru lekárov.“
Nový výskum odborníkov v Európe a Spojenom kráľovstve, uverejnený v Nature Metabolism, zistil, že trvalo viac ako tri dni, kým všetky hlavné orgány zmenili produkciu bielkovín spôsobmi, ktoré by mohli predpovedať lepšie zdravie účastníkov. Tí sa podrobili sedemdňovému pôstu len s vodou. „Prvýkrát sme schopní vidieť, čo sa deje na molekulárnej úrovni v celom tele, keď sa postíme,“ vysvetľuje Claudia Langenberg, epidemiologička z Queen Mary University of London. „Naše výsledky poskytujú dôkazy o zdravotných výhodách pôstu nad rámec straty hmotnosti. Ak sa pôst vykonáva bezpečne a pod dohľadom zdravotníckeho pracovníka, môže mať zdravotné prínosy. U každého jednotlivca je ale potrebné starostlivo zvážiť aj nevýhody.“
Hlavne opatrne
Veda sa teda breathariánom smeje. Jednoducho, nejesť sa rovná zomrieť. Nesmieme však zabúdať, že nie všetko sa dá logicky vysvetliť, zvlášť ak ide o duchovné záležitosti. No zároveň musíme byť ostražití, pretože pravda je, že ani jeden z týchto ľudí nebol podrobený serióznym vedeckým testom. Skrátka to odmietajú. Veriť im, že žijú iba zo vzduchu, je teda ťažké. Ale možno že súčasná veda ešte nedokáže vysvetliť, ako breathariánstvo funguje a na vysvetlenie si budeme musieť ešte počkať... Tak či tak, blahodarné vplyvy klasického pôstu na ľudské telo sú známe. Ak však do svojho životného štýlu zámerne zaradíte hlad, hlavne opatrne a s rozumom.