Ako pestovať sladké paradajky: Kompletný sprievodca

Pestovanie paradajok sa dopestovaním kvalitných priesad zďaleka nekončí, ale práveže začína. Rajčiaky sú obľúbenou zeleninou, ktorú pestujú nielen záhradkári začiatočníci, ale aj pokročilí pestovatelia. Fóra, všeobecný záujem aj rozhovory naznačujú, že práve pestovanie paradajok patrí medzi najobľúbenejšie záhradkárske aktivity. Je to najmä z toho dôvodu, že spektrum paradajok je tak široké a atraktívne čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že záhradkári radi volia túto plodinu.

Poradíme vám pár užitočných trikov ako sa čo najjednoduchšie dopracovať k bohatej úrode pri minimálnej námahe a načo netreba zabudnúť pri ich sadení a pestovaní.

Správna výsadba a starostlivosť

Rajčiaky saďte na vodu. Vykopte hlbokú výsadbovú jamku, vložte do nej priesadu a zahrňte do dvoch tretín pôdou. Potom polejte až po okraj a počkajte pokým voda dokonale vsiakne. Zalejte ešte raz alebo aj dvakrát a nakoniec zahrňte jamku suchou zeminou až po okraj. Takto vysadené rastliny nemusíte polievať aj týždeň, nakoľko suchá zemina zabráni výparu.

Rajčiaky saďte šikmo a hlboko. Keďže rajčiny vytvárajú nové korienky pozdĺž stonky, nebojte sa ich zasadiť čo najhlbšie a hlavne šikmo. Zväčšite tým objem koreňovej sústavy, rastliny budú pevnejšie, odolnejšie, čo sa neskôr odzrkadlí v bohatej úrode.

Myslite na zavlažovanie. Nezabudnite počas sadenia osadiť tesne vedľa priesad obyčajný plastový črepník. Voda sa pri polievaní dostane priamo ku koreňom a cez dierky nádoby bude dávkovaná postupne.

Nezabudnite na nástielku. Vhodnou nástielkou ušetríte veľa času, ktorý by ste inak strávili ničením buriny a zároveň predídete nadmernému vysušovaniu pôdy. Zvoliť môžete netkanú textíliu alebo neskôr hriadky nastlať slamou.

Pestovanie na špirálach. Ak ste si ako oporu zvolili špirály, častokrát musíte riešiť problém s ich stabilitou. Pri ich lepšom preskúmaní však zistíte, že sa na ich hornom konci nachádza dierka na prevlečenie drôtu alebo motúzu. Najlepšie teda urobíte, ak na konci riadkov osadíte pevné koly, natiahnete drôt a špirály k nemu hornou časťou pevne pripevníte.

Pestovanie pod strechou. Ak chcete ochrániť paradajky pred dažďom a hnilobou, vyskúšať ich pestovať ako naša čitateľka Viera, ktorej sa takýto spôsob pestovania veľmi osvedčil.

Nezabudnite na zalístky. Pri pestovaní kolíkových odrôd je odstraňovanie bočných výhonkov nevyhnutné, nakoľko odoberajú z rastliny živiny na úkor plodov. Nikdy ich však nezrezávajte nožnicami alebo nožíkom, riskovali by ste prenos vírusových chorôb. Radšej ho uchopte dvomi prstami, čo najbližšie pri báze a opatrne vylomte.

Zalievajte s rozumom. Rajčiaky majú silný koreňový systém, ktorý je schopný získať vlahu aj z hlbších vrstiev pôdy. Najvhodnejšie je ich polievať raz za niekoľko dní podmokom, no vyššou dávkou vody, ktorá sa dostane až ku spodným koreňom. Určite sa vyhnite polievaniu na listy, riskovali by ste šírenie hubových ochorení, najmä plesne zemiakovej.

Nepreháňajte to s odstraňovaním listov. Áno, zalístky a spodné listy sa odstrániť musia, no prehnané odlistenie narobí viac škody ako úžitku. Nadmerné odstránenie listov znižuje fotosyntézu, čím sa obmedzí tvorba cukrov a aromatických látok v dozrievajúcich plodoch. Síce plody dozrejú rýchlejšie, ale na úkor ich chuti.

Výber odrody a šľachtenie

Pri výbere odrôd paradajok do vašej záhrady by ste mali zvážiť niekoľko faktorov, ako je napríklad chuť a náročnosť pestovania.

Vytvorenie novej paradajky môže trvať niekoľko rokov. Šľachtenie je proces, pri ktorom sa vyberajú rastliny s najlepšími vlastnosťami, ako sú odolnosť proti chorobám, dobrá chuť alebo vysoký výnos. Tieto rastliny sa navzájom krížia, aby sa získali nové odrody (hybridy) s požadovanými vlastnosťami. V posledných 20 - 30 rokoch sa šľachtenie prispôsobuje aj klimatickým zmenám, pretože teploty sú čoraz vyššie, obdobia sucha častejšie a zrážky nepravidelné. Preto sa, okrem spomínaných požadovaných vlastností, sústredíme aj na šľachtenie odrôd, ktoré dokážu lepšie zvládať extrémne počasie, ako je horúčava alebo nedostatok vody.

Skôr ako osivo spĺňajúce požiadavky na kvalitu putuje k zákazníkovi, musíme ho najskôr dať registrovať a schváliť na Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky (ÚKSÚP). Registrácia odrody je podmienená jej skúšaním pomocou takzvaných DUS testov, ktorými ju ÚKSÚP overuje na vlastných skúšobných poliach počas 2 až 3 rokov. Testy sú kľúčové pre uznanie novej odrody. Skratka DUS vychádza z troch anglických pojmov: D - odlišnosť (Distinctness), U - jednotnosť (Uniformity), S - stabilita (Stability). Inak povedané ústav preveruje, či je odroda odlišná od iných, jednotná vo svojich vlastnostiach a zároveň stabilná.

Kým odrody sa opeľujú prirodzene „samy“ a semienka si udržujú dané vlastnosti, získanie hybridov F1 zahŕňa aj ručné opeľovanie, čo je veľmi časovo náročný proces. Vyžaduje si veľa práce, precíznosti a trpezlivosti. K tomu treba pripočítať aj náklady na výskum, šľachtenie, testovanie a proces registrácie hybridov.

Pri hybridných odrodách F1 je to trochu iné než pri tradičných odrodách. Osivo z týchto plodov zvyčajne nebude reprodukovať rovnaké vlastnosti ako pôvodná hybridná rastlina. Dôvod je, že hybridy F1 sú výsledkom špecifického kríženia dvoch rodičovských odrôd s určitými genetickými vlastnosťami, ktoré sa v nasledujúcich generáciách stabilne neopakujú. Ak si teda odložíte osivo z hybridu F1 a vysejete ho, je pravdepodobné, že nové rastliny budú veľmi rôznorodé a budú mať v porovnaní s pôvodnou rastlinou rozdielny výnos, inú odolnosť alebo aj chuť. Ak chcete zachovať stabilitu vlastností, je lepšie kupovať nové osivo F1 každý rok.

Výber odrody podľa použitia

Pri výbere osiva na pestovanie paradajok je dôležité zvážiť, na aký účel plánujeme paradajky pestovať - či do šalátov, na kečupy, deťom do krabičky na desiatu, na sušenie.

• Na pretlaky a kečupy sú ideálne kríčkové odrody ‘Danuša’, ‘Bovita’, ‘Salus’, ‘Denár’ a kolíková odroda ‘Jerguš F1’ (tzv. „beef steaková odroda“), keďže majú nízky obsah šťavy (skrátenie času odparovania pri spracovaní) a hrubú vrstvu dužiny.
• Do šalátov sú najvhodnejšie ‘Tomanova’, ‘Milica F1’, ‘Niki Zel F1’, ‘Žofka F1’ a ‘Ady Zel F1, ktoré sú sladké a šťavnaté.
• Na grilovanie a pečenie sa hodia odrody ako ‘Ambros F1’ a ‘Veloria Zel F1’, ktoré majú pevnú dužinu a dobre držia tvar pri tepelnej úprave.
• Na výrobu šťavy je výborná ‘Sláva Porýní’, ktorá má intenzívnu chuť a vôňu, no je citlivá na extrémne horúčavy.

Kolíkové vs. Kríčkové paradajky

Kolíkové odrody a hybridy rajčín ponúkajú vyššie výnosy, lepšiu odolnosť proti chorobám a kvalitnejšie plody. Kolíkové rajčiny rastú vertikálne, čo umožňuje úsporu miesta a lepšiu organizáciu priestoru. Je nutné ich pravidelne vyväzovať k opore a zaštipovať (odstraňovať zálistky). Sú preto ideálne aj do menších záhrad, kde je možnosť využiť pri ich pestovaní rast do výšky.

Naopak, kríčkové rajčiny rastú pri zemi do šírky, nevyžadujú oporu, neodstraňujú sa bočné výhonky - sú teda menej náročné na starostlivosť. Sú odolnejšie proti nepriaznivým podieniakom.

Aj keď to môže zvádzať uľahčiť si prácu tým, že si vysadíme kríčkové odrody, čím odpadne povinnosť vylamovania zálistkov a vyväzovania rastlín, pretože kríčkové rastliny rastú takpovediac samé voľne na záhone, je dôležité vedieť, že kríčkové odrody sú primárne určené na priemyselné spracovanie. To znamená, že aj ich šľachtenie prebieha za týmto účelom tak, aby ich bolo možné oberať strojovo a jednorázovo. Znamená to, že sa nechávajú dozrieť do plnej zrelosti, majú vyšší obsah sušiny a tá má potom vplyv na vlastnosti plodov.

Dnes už bežný pestovateľ bez problémov zvládne pestovať klasické kolíkové rajčiny, ktoré majú podstatne väčšiu variabilitu odrôd. U tých kríčkových odrôd je to skôr len o tom, či chceme guľaté alebo oválne, či nejaké strednej veľkosti s hmotnosťou okolo 110 gramov. Na rozdiel od kríčkových ponúkajú kolíkové odrody možnosť pestovať malé cherry plody od hmotnosti 15 gramov až po naozaj veľkoplodé s hmotnosťou cez 200 g.

Pestovanie na balkóne

Pestovanie paradajok na balkóne má niekoľko výhod: paradajky vypestované doma sú často chutnejšie a čerstvejšie ako tie z obchodu. Navyše, tento proces je jednoduchší, než si možno myslíte! Môžete použiť organické metódy a vyhnúť sa chemikáliám. Rastliny paradajok dodajú vášmu balkónu zelený a živý vzhľad.

Pri pestovaní paradajok na balkóne je dôležité zvoliť správnu odrodu. Odporúčame nasledujúce druhy:

• Cherry paradajky sú malé, sladké a rastú v hojnosti.
• Bush paradajky rastú kompaktne a sú vhodné pre obmedzený priestor.

Vyberte si nádobu s dostatočným objemom a odtokovými otvormi. Paradajky potrebujú veľa miesta pre svoje korene a dobrú drenáž. Odporúčame nádoby s minimálnym objemom 10-15 litrov. Použite kvalitnú záhradnú zeminu obohatenú o kompost. Pre ešte lepšie výsledky pridajte organické hnojivá bohaté na draslík a fosfor.

Paradajky potrebujú pravidelné a dostatočné zalievanie, ale vyhnite sa prepolievaniu. Polievajte ich ráno alebo večer, aby ste minimalizovali odparovanie vody. Pravidelne odstraňujte spodné listy, ktoré sú v kontakte s pôdou, aby ste predišli chorobám. Ako paradajky rastú, potrebujú oporu. Použite kôl alebo mriežku, aby ste zabránili lámavosti stoniek pod ťarchou plodov. Pravidelne hnojte rastliny, najmä v čase kvitnutia a tvorby plodov. Použite tekuté hnojivo raz za dva týždne.

Žltnutie listov môže byť spôsobené nedostatkom živín alebo nadmerným zalievaním. Skontrolujte hnojenie a polievanie. Použite organické insekticídy alebo prírodné metódy, ako je nasadenie lienok, aby ste bojovali proti voškám a iným škodcom. Zabráňte kontaktu plodov s pôdou a udržujte pravidelnú vlhkosť pôdy.

Výsev a starostlivosť o priesady

Optimálne obdobie na výsev paradajok je marec. Najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19.3.). Tento termín je absolútne v poriadku pre väčšinu pestovateľských oblastí, pretože do polky mája, keď paradajky vysádzame, stihneme vypestovať krásne zdravé rastliny, ktoré potom zvládnu presádzanie na hriadky, prípadne do skleníka. Paradajky môžeme vysievať pokojne aj koncom marca, v poriadku je aj výsev na začiatku apríla.

Výsev má prebiehať v teple a do kvalitného substrátu na výsev, ktorý je ľahký, dobre priepustný a obsahuje dostatok živín. Môžete použiť rôzne nádoby, ako sú plastové alebo papierové nádoby na výsev, kvetináče alebo aj misky na výsev. Je dôležité zabezpečiť dobrý odtok vody, aby rastliny nestáli vo vode. Svetlo je pre výsevy veľmi dôležité. Po výseve umiestnite nádoby na svetlé miesto, pretože rajčiny potrebujú dostatok svetla na klíčenie a rast. Po vyklíčení je ideálne zabezpečiť im minimálne 12 - 16 hodín svetla denne. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete použiť umelé osvetlenie, ktoré podporí zdravý rast.

Teplota na klíčenie by mala byť medzi 20 - 25 °C. Po vyklíčení je potrebné udržiavať rastliny v chladnejšej miestnosti s teplotou okolo 18 - 20 °C, aby sa nevyťahovali príliš do výšky. Pôda má byť nepretržite vlhká, ale nie mokrá.

Padanie mladých rastlín môže byť spôsobené viacerými faktormi vrátane hubových chorôb, ktoré napádajú korene a spôsobujú ich hnilobu. To vedie k slabému príjmu živín a vody, rastlina oslabuje. Tieto choroby sa často vyvíjajú pri nadmernej vlhkosti alebo nepriepustnom substráte. Okrem toho môže byť príčinou aj nedostatok svetla, prepolievanie alebo nízka teplota.

Rastliny sa majú pikírovať vtedy, keď majú 2 - 4 pravé listy a sú dostatočne silné na to, aby zvládli presadenie. To zvyčajne nastáva asi 2 - 3 týždne po vyklíčení. V tomto štádiu už majú dostatočne vyvinutý koreňový systém, ale stále sú dosť malé na to, aby sa nepoškodili pri presádzaní.

Pikírovanie nie je striktne nutné, ale je veľmi odporúčané a potrebné hlavne pri hustom výseve. Pomáha rastlinám vytvoriť silnejší koreňový systém a zlepšuje ich zdravý rast. Ak sa rozhodnete dopestovať priesady bez pikírovania, môžete vysievať rajčiny priamo do väčších nádob.

Starostlivosť o priesady sa výrazne nelíši od starostlivosti o výsevy. Je dôležité zabezpečiť dostatok svetla, optimálnu teplotu medzi 18 - 22 °C a pravidelné, ale striedme polievanie. Dôležitá je aj dobrá cirkulácia vzduchu a otužovanie priesad pred ich presadením do záhrady. Po 2 - 3 týždňoch od vzniku prvých pravých listov pridajte slabý roztok hnojiva.

Nie, pretože sú v tomto období ešte veľmi krehké a môžu mať problém s absorpciou živín. Počas prvých 2 - 3 týždňov po pikírovaní sa priesady koncentrujú na rozvoj koreňového systému a adaptáciu na nové podmienky. Slabý roztok hnojiva im pomôže získať potrebné živiny na ich ďalší rast a vývoj. Takto zabezpečíte, že priesady budú silnejšie a zdravšie pred ich presadením do záhrady.

Po dosiahnutí dostatočnej veľkosti (cca 15 - 20 cm) je čas na presadenie.

Ako dosiahnuť sladkú chuť paradajok?

Ak sú paradajky kyslejšie, potom sú na vine predovšetkým genetické faktory, konkrétne odroda paradajok. Niektoré odrody majú prirodzene kyslejšiu alebo sladšiu chuť. Druhým faktorom ovplyvňujúcim cukornatosť je množstvo svetla, vody a draslíka v pôde. Čím viac slnečného svetla paradajky dostávajú, tým je ich chuť jasnejšia a bohatšia, pretože cukor sa hromadí v plode viac. Pri nadmernej vlhkosti sa ovocie stáva kyslejším. Ako plody rastú a dozrievajú, ak je to možné, znížte vlhkosť vzduchu v skleníku, dobre vetrajte a znížte frekvenciu zálievky.

Čo však robiť, ak rokmi overená sladká odroda pri dodržaní všetkých pravidiel zrazu začne kysnúť? To sa môže stať aj vo veľmi horúcom lete. Faktom je, že pri dlhotrvajúcich horúčavách zelenina dozrieva abnormálne rýchlo, paradajky jednoducho nemajú čas nahromadiť potrebné množstvo cukru v plodoch.

Skúste paradajky prihnojiť draslíkom. Je to on, kto je zodpovedný za hromadenie cukru v plodoch. Zrieďte 2 polievkové lyžice síranu draselného v 10 litroch vody a hnojte rastliny 2 litrami pre každý koreň.

Trik s cukrom pre sladučkú úrodu. Cukor nemá priamy vplyv na chuť paradajok v tom zmysle, že by sa sladkosť preniesla priamo do plodov. V skutočnosti podporuje mikroorganizmy v pôde. Tie sa postarajú o to, aby rastliny lepšie vstrebávali živiny, čo vedie k zdravším rastlinám a chutnejším plodom.

• Nasypať cukor priamo ku koreňom - hrsť cukru rozsypete okolo každej rastliny.
• Použiť cukrovú zálievku - rozpustite jednu lyžicu cukru v litri vody a týmto roztokom polejte paradajky.

Takéto prihnojovanie môžete opakovať každé dva týždne počas obdobia zrenia plodov.

Ďalšie tipy na sladké a šťavnaté paradajky:

• Dusík - dodáva rastline silu, ale s mierou, aby ste nemali len veľa listov namiesto úrody.
• Fosfor a draslík - fosfor podporí kvitnutie a draslík pomáha plodom dozrievať a získať tú správnu chuť.
• Pravidelnú zálievku - paradajky nemajú rady výkyvy medzi suchom a preliatím. Pred zberom však môžete zálievku mierne obmedziť - zvýši sa tým koncentrácia cukrov v plodoch.
• Dostatok slnka - bez slnečného miesta to jednoducho nepôjde. Ak ste paradajky zasadili do tieňa, na budúci rok už budete vedieť, že im treba dopriať slnečný záhon.

Tabuľka: Prehľad odrôd paradajok

tags: #aby #boli #paradajky #sladke