Tekvica v našich záhradkách patrí k tradičným plodinám. Prináša bohaté využitie v kuchyni a má aj dekoratívny charakter. Samozrejme, keď sa nám nepodarí vypestovať zdravé plody, ďalej sa nepohneme. Napriek tomu, že väčšina odrôd tekvice sa pestuje ľahko, rastie ako z vody a prináša bohatú úrodu, nie sú úplne bezproblémové.
Tekvice pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne to boli horkasté nejedlé plody, z ktorých Indiáni konzumovali len ich výživné semená. V Európe zdomácneli krátko po objavení Ameriky a odtiaľ sa dostali aj do Ázie. Tekvice majú množstvo skvelých vlastností, sú nielen chutné a dajú sa upraviť na veľa spôsobov, ale tiež sa ľahko pestujú a plody sa po zbere dajú dlho skladovať. Niektoré z nich patria k chuťovo výnimočným potravinám. Bez preháňania sú multifunkčné. Sú potravinou, krmovinou, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej, z niektorých druhov možno vyrábať nádobky alebo ich využívame ako dekoráciu.
Druhy tekvíc a ich charakteristiky
Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo)
Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Do skupiny tekvice obyčajnej patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Cuketa aj patizón majú radi teplé počasie, preto je vhodné ich vysievanie až po prehriatí pôdy na 15 °C. Najlepšie budú rásť, keď sa vonkajšie teploty budú pohybovať od 15 do 30 °C. Pripravte pre ne slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Obe odrody môžete vysiať do hniezd po 2 - 3 semenách. Myslite na to, že aj cukety a patizóny majú veľké listy, preto bude medzi riadkami potrebné ponechať dostatočne veľký priestor (70 - 100 cm). Po vyklíčení nechajte ďalej rásť len najsilnejšiu rastlinku. Ak si chcete vypestovať priesady, budete potrebovať dostatočne veľké nádoby, do ktorých vložíte po jednom semienku. Po vyvinutí dvoch pravých listov môžete presádzať na záhon. Tekvica aj cuketa či patizón sú jednoročné rastliny, ktoré si vyžadujú prekyprenú, vzdušnú pôdu s dostatkom živín a vlhkosti. Pôdu je vhodné obohatiť o kompost. Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, boli by potom náchylnejšie na plesňové ochorenia. Najviac závlahy budú vyžadovať v prvej polovici vegetačného obdobia. Pri okopávaní myslite na to, že sa väčšina koreňov nachádza v malej hĺbke.
Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety. Zberáme ich prakticky po celé leto, postupne a v nie úplne dozretom stave, vtedy sú najlepšie. Keď sú plody dostatočne mladé s celkom mäkkými semenami, konzumovať sa dajú celé. Na jesenné uskladnenie ich však necháme dozrieť. Tekvice môžete zberať počas celého leta a jesene postupne, ako vám budú dozrievať. Pri niektorých odrodách môžete zberať aj mladé plody, pri iných budete musieť počkať, kým nedozrejú. Dozretú tekvicu spoznáte podľa vysychajúcej stopky. Dužina je v stave zrelosti pekne vyfarbená. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba. Tekvica by vám mala vydržať niekoľko týždňov až mesiacov. Na jednej rastline vám narastie aj 20 plodov. Ak máte radi mladé cukety, zberajte ich raz za dva až tri dni. Pravidelným zberom zároveň podporujte dobrú úrodu. Keď si budete chcieť nechať dorásť cuketu až do dozretia, nechajte na nej 2 - 3 plody. Zároveň sa tým zastaví kvitnutie samčích kvetov. Cuketu nebudete môcť skladovať tak dlho ako tekvicu. Vhodné je uskladnenie pri teplote do 12 °C. Mladé cuketky môžu už po týždni v chladničke stratiť svoju tvrdosť. Je to preto, že dužina prestáva byť taká pružná ako po odtrhnutí. Stráca tiež svoje chuťové vlastnosti. Väčšie plody po dozretí budete môcť skladovať o niečo dlhšie.
Tekvica Hokkaido
Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je tiež jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Tekvica Hokkaido je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
Špagetová tekvica
Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Špagetové tekvice boli vyšľachtené cca pred 70 rokmi v Japonsku. Ich dužina sa po uvarení rozpadne na výborné nefalšované zeleninové špagety, ktoré stačí len vybrať, dať na tanier a dochutiť vhodným dresingom. Šupu menších tekvíc pred varením na niekoľkých miestach prepichneme a varíme v celku asi 30 minút. Po uvarení ju rozrežeme, semená odstránime a vidličkou povyberáme špagetové vlákna. Veľkú tekvicu rozpolíme, vyberieme semená, pečieme asi 30 minút v rúre vyhriatej na 180 °C a potom z nej vyberieme „špagety“.
Muškátová tekvica (Maslová tekvica)
Muškátová tekvica (Cucurbita moschata), často označovaná ako maslová tekvica, je zastúpená obľúbenou odrodou ‚Butternut‘ typického hruškovitého tvaru. Jemná mäsitá dužina (v skorej zrelosti krémovobiela až svetložltá, v plnej jasnooranžová) ponúka maslovo-orechovú chuť a málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata.
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima)
Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima) vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberáme ich väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú tiež viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý ‚Goliáš‘, ale i oranžové ‚Hokkaido‘, ku ktorému alternatívu zelenou šupkou predstavuje ‚Hokkori‘ a sivomodrou ‚Blue Kuri‘. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov. Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov.
Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia)
Zástupcovia tekvice figolistej (Cucurbita ficifolia) sa u nás využívajú len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Majú totiž bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu. Pokiaľ na jar kúpime vrúbľované uhorky, je podnož práve táto tekvica.
Okrasné tekvice
Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie. Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase. Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku.
Pestovanie tekvíc krok za krokom
Tekvice možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.
Výsev a výsadba
Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou.
Najlepší čas na výsadbu tekvíc je na jar, keď prejdú posledné mrazy a pôda je dostatočne teplá (aspoň 15 °C). Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre. Skupinové výsevy: Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží.
Semená tekvice môžete vysievať do pareniska alebo skleníka už v apríli. Sadenice sa dajú zo semena vypestovať aj na slnečnom mieste v interiéri. Vhodná teplota na klíčenie je 20 - 25 °C, pri nižších teplotách by semienka splesniveli. Vysievanie priamo do hriadky je preto možné až po prechodnom jarnom období s možnosťou nižších teplôt v druhej polovici mája. Semená sa vysievajú do pripravených malých jamiek v riadku s odstupom približne 5 cm. Do jednej jamky vkladajte 2 - 3 semená.
Stanovište a pôda
Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyber pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom. Príprava pôdy: Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny. Tekvice vyžadujú kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Vtedy dokážu za krátky čas prijať veľké množstvo živín. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2. Prvou polovicou vegetácie charakterizuje rýchly rast asimilačnej plochy, čo si vyžaduje dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Zavlažovanie a starostlivosť
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole.
Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Mulčovanie: Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania.
Priesady aj dospelé rastliny zavlažujeme podmokom vlažnou vodou, nie na listy. Nezabúdajte pravidelne odstraňovať burinu, okolo rastlín ukladajte vrstvu mulča, aby korene zostali chránené a vlhké. Mulčovanie zabráni tiež rastu burín.
Výživa rastlín
Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Fosfor a draslík pre plody: Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
Tekvicu zaraďujeme k plodovej zelenine, to znamená, že je náročná na hnojenie organickým hnojivom a má vysokú spotrebu vody počas celej vegetácie. V Čachticiach ju vysádzame na pole, ktoré bolo v minulom roku na jeseň vyhnojené maštaľným hnojom, kompostom, poprípade bolo na poli vysiate zelené hnojenie. Ak ale zabezpečíme dostatok organických hnojív a vody, môžeme tekvicu zaradiť k menej náročnej zelenine, pretože má pomerne málo škodcov a potláča rast buriny. Jej rastliny totiž dorastajú do pomerne veľkých rozmerov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti.
Múčnatka je bežné plesňové ochorenie, ktoré na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak. V najhorších prípadoch zastaví rast plodín. Stane sa to preto, že povlak zabraňuje listom absorbovať dostatok slnečného žiarenia. Častým dôvodom múčnatky je nepravidelné zalievanie. Infikované lístie okamžite odstráňte. Ekologickým spôsobom, ako zabrániť múčnatke zničiť vašu úrodu, je naniesť na listy roztok z jednej tretiny mlieka na dvoch tretín vody. Mliečnu zmes nastriekajte najlepšie skoro ráno počas suchého slnečného dňa na všetky povrchy rastlín. Opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia.
Ďalším spôsobom, ktorý ochráni rastliny pred mnohými plesňovými a hubovými chorobami je vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou. Listy a plody, ktoré ležia na vlhkej pôde majú tendenciu degradovať a chorľavieť. Vzniká pleseň, škvrny, hniloba. Pestovanie s vyväzovaním rastlín do výšky je riešením, ale musíme myslieť aj na ťarchu plodu. Najmä väčšie odrody sa ľahko odtrhnú. Skúsení pestovatelia vytvárajú pre rastúce plody takzvané praky. Sú to sieťky alebo látkové lôžka, ktoré upevnia na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Každú tekvičku uložia do takéhoto lôžka a ťarcha je prenesená na konštrukciu - rastlina je úplne odbremenená.
Najčastejšími škodcami tekvíc sú rôzne druhy slimákov, ale hlavne slizniaky, ktoré dokážu zničiť celé malé rastlinky a neskôr aj nedozreté plody, keď majú ešte jemnú šupku. Už dorastená väčšia rastlina má jemné chĺpky na listoch, ktoré slimákom celkom vadia, a preto ich už moc nenapádajú. Potom sú tu však rôzne druhy hlodavcov, ktoré sa živia celými plodmi.
Určite nepestujeme jednotlivé druhy tekvíc na tom istom poli, čiže sezóny po sebe. Pôda je už vyčerpaná a hrozí premnoženie škodcov a zničenie úrody. Tak isto nie je vhodné ju sadiť na miesto po uhorkách, hlbovej zelenine či paprikách. Vhodní susedia tekvíc sú mrkvy, petržleny, kukurica, cibuľa, fazuľa ťahavá a z byliniek majorán. Naopak, nevhodní susedia pri tekviciach sú melóny, zemiaky, jahody, rajčiaky. Ostatná bežná zelenina je viac-menej neutrálna.
Zber a skladovanie tekvíc
Tekvice zberáme priebežne - vždy vtedy, keď plod dosiahne použiteľnú veľkosť. Letná tekvica vydrží neporušená v chladničke týždeň. Zimná sa zberá neskôr a tiež dlhšie vydrží, pretože má hrubú a tvrdú kožu, ktorá ju chráni. Pripravená na zber je vtedy, keď lístie začne odumierať a stonky stvrdnú.
Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
Tekvice sa zbierajú priebežne podľa dozrievania, a to zhruba od júla, v auguste a poväčšine až do prvých mrazov. Dôležité je zbierať ju, keď je úplne dozretá - šupka plodu je krásne oranžová, tvrdá a stopka je zhrubnutá, zdrevnatená. Snažíme sa ju odrezať čo najväčšiu, cca 5 až 10-centimetrovú, má to vplyv na úplné dozretie a zároveň sa predlžuje jej životnosť, a tým aj kvalita uskladnenia.
Pred uskladnením nechajte tekvicu vysušiť na slnku, ak je mokro alebo chladnejšie nechajte ju osušiť v suchej teplejšej miestnosti alebo v skleníku. Ak sa obávame, že naše plody pri skladovaní nahnijú či chytia pleseň, ošetrime ich vopred ochrannou bariérou. Roztok si vyrobíme z jedného dielu bielidla prte domácnosť a desiatich dielov vody.
Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložíme ich vonku na slniečku alebo doma a necháme ich minimálne dva týždne stáť. Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody môžeme skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba. Tekvice na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Možné problémy pri pestovaní
Niekedy sa stane, že na rastline rastie súčasne viac plodov, sústredí sa na ne a ďalšie miniplody zhnijú. Zvyčajne je to spôsobené počasím. Môže to byť výrazné striedanie tepla chladu počas dňa a noci alebo počas niekoľkých dní, prípadne prílišné preschnutie substrátu, nepravidelná a nevyvážená zálievka.
Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia a z ponechaných semien vyrastajú rôzne krížence. Vyrástli mi malé tekvičky s horkastou chuťou. Niekedy sa to stane, zvyčajne keď použijeme vlastné osivo, ktoré je skrížené s nejedlými a horkými odrodami.