Čínske víno na varenie: Sprievodca pre autentické chute

Čínska kuchyňa, jedna z najstarších a najrozmanitejších na svete, si získala obľubu po celom svete vďaka svojej bohatej histórii a špecifickým chutiam. Ponúka fascinujúcu zmes chutí, vôní a tradícií. Tento článok vás prevedie základnými ingredienciami, technikami varenia a regionálnymi štýlmi, ktoré definujú túto jedinečnú kulinársku tradíciu.

Čínske víno na varenie je základnou zložkou tradičnej čínskej kuchyne. Používanie ryžového vína siaha stovky rokov do minulosti a je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho kulinárskeho dedičstva. Pre tých, ktorí sa zaujímajú o varenie alebo objavujú nové oblasti kulinárskeho úsilia, je správne pochopenie a používanie čínskeho vína na varenie kľúčové.

Základné potreby do čínskej špajze

Medzi základné suroviny, ktoré by nemali chýbať v žiadnej čínskej špajze, patria: víno na varenie, čínsky ocot, ustricová omáčka, sezamový olej a mnoho ďalších.

Charakteristika ázijskej kuchyne

Ázijská kuchyňa je rozsiahly pojem, ktorý zahŕňa desiatky národných kuchýň formovaných miliardami ľudí. Napriek tejto rozmanitosti existujú spoločné prvky, ktoré sa vyskytujú v rôznych regiónoch a krajinách. Mnohé ázijské jedlá sa pripravujú rýchlo a jednoducho, s dôrazom na kvalitné a lokálne suroviny. Jedlá sú často ľahké a zdravé, pripravované na pare alebo vyprážaním.

Hoci sa v čínskej kuchyni používajú mnohé pre západných kuchárov neznáme suroviny, existuje niekoľko základných, ktoré sú dostupné a ľahko použiteľné:

  • Sójová omáčka: Základná zložka čínskej kuchyne, používaná ako zvýrazňovač chuti. Má svetlé až tmavé farby a rôzne chute.
  • Ryžové víno: Ďalšia základná zložka, ktorá zvýrazňuje chute ostatných prísad a dodáva jedlám príjemnú sladkosť. Nesmie sa zamieňať s japonským saké, ktoré má oveľa jemnejšiu chuť. Aromatické víno z lepkavej ryže, kvasníc a vody je v čínskej kuchyni nepostrádateľnou prísadou do mnohých jedál.
  • Cesnak a zázvor: Dve najčastejšie používané aromatické látky, ktoré dodávajú pokrmom hĺbku chuti a zvýrazňujú chute ostatných zložiek. Z rastliny zázvoru sa používa koreň, ktorý má nasladlú, ostro korenistú chuť. Čerstvé kúsky ošúpeme, malé kúsky uvaríme, alebo prelisujeme v lise na cesnak. Zázvor patrí k najpoužívanejšiemu koreniu v čínskej kuchyni, preto by sme mali mať doma neustále malú zásobu.
  • Chilli papričky: Používajú sa na dochutenie čínskych jedál. Sušené chilli papričky sa zvyčajne používajú skôr na ochutenie než na zvýšenie pálivosti, zatiaľ čo čerstvé chilli papričky sa môžu použiť na zvýšenie pálivosti.
  • Sezamový olej: Kľúčová zložka, ktorá zvýrazňuje chute ostatných ingrediencií a dodáva jedlám príjemnú orieškovú príchuť. Tento olej chutí a tuho vonia po pražených sezamových semienkach a musíme ho používať len opatrne. Pri silnom zahriatí sa jeho chuť stráca.

Okrem toho môže byť prísadou do indického karí. Ázijské mäsové jedlá, ako je napríklad pekinská kačica, sa tiež ochucujú badiánom. Spolu s feniklom, so škoricou, so klinčekmi a so sečuánskym korením sa badián používa v čínskej kuchyni ako súčasť zmesi známej ako 5 spices alebo Päť korenín. Korenie, ktoré je dobre známe aj u nás, používa sa ako súčasť rôznych koreniacich zmesí v kuchyniach Číny aj Thajska.

Zloženie čínskej kuchyne

Ďalšie typické ingrediencie

Okrem základných ingrediencií sa v čínskej kuchyni používajú aj ďalšie typické suroviny:

  • Ryža: Základná potravina v mnohých ázijských krajinách, používaná na prípravu sladkých aj slaných jedál.
  • Rezance: Široká škála rezancov z pšenice, ryže, sóje a ďalších obilnín.
  • Sójové výrobky: Tofu, tempeh, miso a sójová omáčka.
  • Bambusové výhonky: Mladé, žlté výhonky jedlých druhov bambusu, ktoré sa používajú v rôznych jedlách.
  • Čínska kapusta: Jemná a krehká kapusta s decentnou kapustovou chuťou.
  • Čierne huby mu-er: Sušené huby s pevnou a chrumkavou konzistenciou, ktoré sa používajú na vytváranie tmavých chumáčikov vo svetlých a farebných pokrmoch.
  • Klíčky (výhonky) fazule mungo: Často označované ako „sójové výhonky“, dostať ich čerstvé alebo v konzervách.
  • Vodné gaštany: Plody istej vodnej rastliny, ktoré sú veľké ako vlašský orech a majú hnedú šupku. Čerstvé chutia ako orechy, konzervovaním strácajú síce svoju jemnú chuť, no chrumkavá konzistencia im zostáva.
  • Litchi: Plody veľkosti holubieho vajca, ktoré pripomínajú slivku, majú tvrdú šupinatú, červenú šupku a šťavnatú, pevnú sladkú dužinu.
  • Mango: Veľmi šťavnaté tropické ovocie má žltú dužinu, ktorá sa v čínskej kuchyni používa predovšetkým na prípravu sladkých jedál.
  • Žemličky alebo buchtičky: Z podobného cesta, ako je cesto na parené buchty, ktoré sa tiež pripravujú na pare a plnia sa rôznymi slanými plnkami.

Korenie a korenené omáčky

Korenie a omáčky hrajú v čínskej kuchyni kľúčovú úlohu pri vytváraní komplexných a vyvážených chutí:

  • Ustricová omáčka: Zmes extraktu z ustríc, škrobu, lepkavej ryže, soli a cukru, používaná na pikantné pokrmy z kačice.
  • Čínske korenie: Červená zmes korenia so sladkoostrou chuťou, pozostávajúca predovšetkým z karí, papriky, mletého zázvoru a rôznych druhov korenia.
  • Karí: Žltá zmes korenia, ktoré poznáme najmä z indickej kuchyne, je i v Číne často, i keď nie tak intenzívne, používaným korením.
  • Omáčka chnej-sin: Omáčka na báze sliviek a sójových bôbov, obsahuje soľ, cukor, cesnak, ocot, čili a sezamový olej.
  • Pasta z červených fazúľ: V Číne sa táto pasta používa primárne do sladkých jedál.
  • Sambal oelek: Korenistá pasta, známa z indonézskej kuchyne, ale i v Číne hojne užívaná, sa vyrába z čili papričiek a soli.
  • Čierne fermentované bôby: Korenistá pasta, ktorá sa vyrába fermentáciou sójových bôbov, soli a korenia.
  • Sečuánske korenie: Tobolky kvetov kra rastúceho v Ázii. Sečuánske korenie vyzerá ako rozvíjajúce sa púčiky. Má jemnú arómu a väčšinou sa pred použitím praží.
  • Badián: Sušený plod badiánu pravého, nazývaný tiež hviezdicový aníz alebo čínsky aníz, ktorý vyzerá ako kvietok.
  • Sladkokyslá omáčka: Korenistá marináda z vody, cukru, octu a najemno nakrájaných ovocných plodov, ktorá sa v Číne používa pre sladkokyslé pokrmy z rýb.
  • Wu-fen (korenie piatich vôní): Zmes anízu, badiánu, klinčeka, fenikla a škorice.
  • Čínsky ocot: Tmavý ocot s intenzívnou a pikantnou chuťou, ktorý sa získava z ryžového vína.

Historický vývoj a význam v čínskej kultúre

Čínske víno na varenie má v Číne dlhú históriu, ktorá trvá už tisíce rokov. Najstaršie dôkazy o používaní fermentovaných nápojov v Číne pochádzajú z obdobia dynastie Šang (asi 1600 - 1046 pred n. l.). Archeologické nálezy dokazujú, že víno vyrobené z ryže sa používalo nielen ako nápoj, ale aj ako obeta bohom a predkom.

Počas dynastie Čou (1046 - 256 pred n. l.) sa zdokonalila výroba vína na varenie a vyvinuli sa techniky fermentácie. Víno sa začalo viac používať v každodennom živote, nielen pri obradoch. Počas dynastie Han (206 pred n. l. až 220 n. l.) sa víno stalo obľúbeným nielen ako nápoj, ale aj ako kuchynská prísada.

Dynastie Tang (618 - 907) a Song (960 - 1279) boli obdobím gastronomického rozkvetu. Používanie vína na varenie v kuchyni dosiahlo novú úroveň. Počas týchto dvoch dynastií sa stali populárnymi rôzne ryžové vína vrátane tých, ktoré boli určené špeciálne na varenie.

Počas dynastií Tang a Song dosiahla čínska kultúra a umenie novú úroveň a víno Shaoxing sa stalo neoddeliteľnou súčasťou kulinárskeho umenia. Ryžové víno používané pri varení, ako napríklad Shaoxing wine, začali získavať veľkú popularitu. Okrem kulinárskeho významu sa víno Shaoxing často používalo ako liečivé víno, pretože sa verilo, že zlepšuje trávenie a stimuluje krvný obeh.

S rozvojom čínskej kuchyne počas dynastií Ming (1368 - 1644) a Čching (1644 - 1912) sa techniky varenia a používania vína stali sofistikovanejšími. Víno sa stalo bežnou zložkou väčšiny domácich kuchýň a jeho odrody sa začali vyrábať vo veľkých množstvách.

Historické obdobia čínskej kuchyne a vína

Funkcie a použitie vína na varenie

Jednou z hlavných funkcií vína na varenie je odstraňovanie pachov zo surovín, ako sú ryby a mäso. Tento proces sa nazýva „dezodorizácia“ a pomáha neutralizovať nepríjemné chute v pokrme.

Víno na varenie sa často používa na marinovanie mäsa, ktoré nielen zlepšuje jeho chuť, ale aj predlžuje jeho trvanlivosť. Alkohol vo víne pôsobí ako konzervačná látka a pomáha chrániť mäso pred pokazením.

Víno má tiež schopnosť zlepšiť štruktúru mäsa. Enzýmy obsiahnuté vo víne pomáhajú rozkladať svalové vlákna, čím sa mäso stáva jemnejším a mäkším.

Čínske víno sa často používa ako základná zložka pri príprave omáčok a polievok. Jeho bohatá chuť a aromatické vlastnosti dodávajú pokrmom hĺbku a komplexnosť.

Mirin: Japonská alternatíva ryžového vína

Sladké ryžové víno alebo Mirin je japonský produkt z ryžového vína, ktorý slúži ako sladidlo v mnohých japonských jedlách. Aj keď sa často nazýva „ryžové víno“, Mirin sa v skutočnosti vyrába inak ako saké a iné ryžové vína.

Tradičný Mirin sa vyrába z lepkavej ryže, destilovaného alkoholu a ryže kultivovanej s koji (Aspergillus oryzae) - hubou konzumujúcou škrob, ktorá sa používa na výrobu alkoholu, octu a fermentovaných sójových výrobkov. Používa sa hlavne ako ochucovadlo pri varení. Niekedy sa mu hovorí sladené saké, no používa sa výlučne na varenie.

V tradičnej japonskej kuchyni má mirin svoje nezastupiteľné miesto. Používa sa v známych pokrmoch ako sukiyaki, nikujaga (zemiakový guláš s hovädzím), rybie teriyaki alebo v miso polievke, kde dodáva jemnú sladkosť, ktorá vyvažuje slanosť a kyslosť ostatných surovín.

Mirin pomáha nielen pri dochucovaní, ale tiež zlepšuje textúru a vzhľad jedál. Vďaka svojmu cukornému obsahu dodáva lesk a jemne karamelizuje povrch mäsa alebo zeleniny. Napríklad pri pečení lososa v mirinovej marináde získa ryba zlatavú glazúru, ktorá je nielen chutná, ale aj vizuálne príťažlivá.

V domácnostiach, ktoré inklinujú k zdravšiemu štýlu stravovania, je mirin často vítanou alternatívou k rafinovanému cukru. Na pultoch narazíte na rôzne druhy mirinu a záleží hlavne na tom, ako veľmi vám záleží na autenticite a kvalite jedla. Najtradičnejší je hon mirin - s asi 14 % alkoholu, bohatou chuťou a vyššou cenovkou, ideálny pre náročnejšie recepty alebo profesionálnu kuchyňu. Shio mirin má zase trochu soli, aby spadal mimo alkoholovú daň, a aj keď nie je tak jemný, v kuchyni poslúži skvele.

Možno práve pripravujete recept na japonské udon rezance alebo chcete skúsiť domácu teriyaki omáčku a zistíte, že mirin nemáte v špajzi. Dôležité je nepoužívať len samotný cukor.

Mirin v európskej kuchyni?

Možno si hovoríte, že mirin má zmysel len v japonských receptoch, ale práve jeho jemne sladká chuť a schopnosť zvýrazniť ostatné chute ho robia univerzálnym aj mimo ázijských kuchýň. Napríklad pridanie malého množstva mirinu do domáceho dresingu na šalát môže nahradiť bežný cukor a dať zálievke nový rozmer. V bežnej slovenskej kuchyni môže mirin nájsť uplatnenie aj pri príprave dusených pokrmov, kde je potrebná sladkosť vyvažujúca kyslé alebo slané zložky - napríklad pri dusení červenej kapusty, príprave zveriny alebo aj polievok.

Skladovanie mirinu

Po otvorení by mal byť mirin uchovávaný v chlade, ideálne v chladničke. Kvalitný hon mirin, ktorý obsahuje alkohol, má prirodzené konzervačné vlastnosti - vydrží teda aj niekoľko mesiacov. Lacnejšie varianty s nižším obsahom alkoholu by mali byť spotrebované rýchlejšie, pretože môžu stratiť chuť alebo sa začať kaziť.

Jedna zo slovenských foodblogeriek opisuje svoju skúsenosť s mirinom takto: „Prvýkrát som použila mirin pri príprave lososa podľa receptu Nobu Matsuhisy - kombinácia miso pasty a mirinu vytvorila neuveriteľne komplexnú chuť. Odvtedy pridávam lyžičku mirinu aj do zeleninových stir-fry zmesí alebo do zálievok na šalát.“

V čase, keď sa stále viac ľudí obracia k prírodným a tradičným surovinám, je mirin skvelým príkladom toho, ako môže fermentovaný produkt obohatiť nielen chuťový profil, ale aj výživovú hodnotu jedla. Či už ho použijete pri príprave donburi, glazovaného tofu alebo trebárs tekvicovej polievky, mirin pridá hĺbku, sladkosť a elegantné zakončenie každému sústu.

Čo je mirin a ako sa používa? Vysvetlenie japonského korenia

Techniky varenia

Čínska kuchyňa využíva rôzne techniky varenia, ktoré prispievajú k jej jedinečnosti:

  • Stir-fry: Technika rýchleho praženia na vysokej teplote, často v panvici wok. Základom je rýchle premiešavanie ingrediencií, aby sa rovnomerne prevarili a zachovali si svoju textúru a chuť.
  • Dim sum: Tradičná čínska technika prípravy malých porcií jedál, ktoré sa často podávajú v pareniciach. Môže ísť o rôzne druhy knedlíčkov, roliek a malých koláčikov, plnených mäsom, zeleninou alebo morskými plodmi.
  • Sushi: Umenie, ktoré vyžaduje precíznosť a trpezlivosť. Základom je kvalitná ryža, ktorá sa dochutí ryžovým octom, cukrom a soľou. Následne sa pridávajú rôzne náplne ako surová ryba, zelenina a morské plody.
  • Tempura: Japonská technika smaženia, kde sa ingrediencie obalia v ľahkom cestíčku a potom sa rýchlo smažia v horúcom oleji. Výsledkom je chrumkavý a ľahký obal, ktorý zachováva chuť a štruktúru vnútorných ingrediencií.
  • Fermentácia: Proces, ktorý sa využíva na prípravu mnohých ázijskych jedál, ako je kimchi, miso alebo natto. Tento proces nielen predlžuje trvanlivosť potravín, ale aj zvyšuje ich nutričnú hodnotu a chuť.
  • Grilovanie na drevenom uhlí: Populárne v mnohých ázijských krajinách, najmä v Japonsku a Kórei. Používanie dreveného uhlia dodáva jedlám jedinečnú arómu a chuť.
  • Bao: Technika, ktorá si vyžaduje vyprážanie kúskov mäsa, morských plodov, tofu alebo zeleniny v rozžhavenom woku. Vďaka krátkemu času varenia majú všetky prísady chrumkavý povrch, pričom si však zachovajú čerstvé jadro, pretože pri tejto metóde tuk neprenikne dovnútra produktu.

Regionálne štýly čínskej kuchyne

Rôznorodosť čínskych kuchýň súvisí s rozdelením krajiny do ôsmich regiónov. Obľúbenosť určitých produktov, korení a techník je výsledkom dostupnosti špecifických ingrediencií a odlišných historických skúseností a tradícií rôznych etnických skupín. Čínska kuchyňa dbá na rovnováhu chutí, farieb aj vôní. Pre čínske jedlá je typická kombinácia sladkých, pikantných, horkých aj kyslých prvkov.

  • Kantonská kuchyňa: Delikátna a tak trochu sladká. Ak si pod dim sum predstavujete len plnené taštičky varené na pare, možno by ste mali zmeniť názor. Congee je horúca ryžová kaša, ktorá sa podáva s rôznymi plnkami. V kantonskej kuchyni je najpopulárnejšou verzia s chudým bravčovým mäsom. Ak k tomu pridáte storočné vajce, dostanete skutočnú pochúťku.
  • Shandongská kuchyňa: Čerstvá a slaná. Na tanieroch vládnu predovšetkým rôzne druhy darov mora.
  • Sečuánska kuchyňa: To horí a prská! Je to najpikantnejšia verzia čínskej kuchyne. Chutí ako cesnak, chilli papričky a jedinečné sečuánske korenie. Tofu mapo je klasické regionálne jedlo. Hot pot je vlastne hrniec, v ktorom je horúci základ (mäso a zelenina) pokrytý vrstvou oleja a chilli papričiek a je umiestnený priamo na stole, kde si z neho hostia naberajú sami.
  • Kuchyňa Jiangsu: Dômyselnosť kuchyne Jiangsu je výsledkom bohatstva regiónu. Tu sa šéfkuchári zaujímajú nielen o chuť jedla, ale aj o jeho farbu a prezentáciu. Kuchyni regiónu Jiangsu dominuje mäso, ryby a plody mora.

Typické čínske jedlá

Čínska kuchyňa ponúka množstvo chutných jedál, ktoré si môžete pripraviť doma. Tu je niekoľko príkladov:

  • Kuracie Kung Pao: Pikantné miešané jedlo s kuracím mäsom, arašidami a zeleninou.
  • Sladkokyslé bravčové mäso: Klasické čínske jedlo s dokonale vyváženou kombináciou sladkokyslých chutí.
  • Čínska ostrokyslá polievka: Delikátna polievka s vyváženými chuťami.
  • Ryžové rezance s kuracím mäsom: Rýchle a chutné jedlo.
  • Pekinská kačica: Ikonické čínske jedlo s pečenou kačicou s tenkou, chrumkavou kôrkou a šťavnatým mäsom. Podáva sa s tenučkými pšeničnými plackami, zeleninou a sladkou sójovou omáčkou.
  • Mapo tofu: Tradičné čínske jedlo z provincie Sichuan, ktoré sa skladá z kúskov tofu v pikantnej omáčke s mletým mäsom (často bravčovým alebo hovädzím), omáčky z fermentovaných sójových bôbov a sečuánskeho korenia.
  • Hot pot (Huo Guo): Jedlo, ktoré sa podáva v hrnci s vriacim vývarom, do ktorého sa ponára čerstvé mäso, zelenina, ryby a ďalšie suroviny.
  • Dim sum: Malé knedlíčky rôznych chutí, ktoré sa podávajú v bambusových košíčkoch.

Kuchynské náčinie pre čínsku kuchyňu

  • Wok: Všestranná panvica na smaženie, dusenie, fritovanie a miešanie.
  • Naparovacie košíky: Umožňujú šetrný spôsob varenia v pare.
  • Hrniec čchi-kuo: Hlinená nádoba na varenie v pare.
  • Ohnivý hrniec: Nádoba na fondue.
  • Kuchynský sekáčik: Nástroj na krájanie všetkých prísad.
  • Lopatka na obracanie a miešanie: Na prípravu jedál na panvici.
  • Jedálenské paličky: Umožňujú lepšie vychutnať chuťovú rozmanitosť čínskych pokrmov.

Tipy pre prípravu autentických čínskych jedál

  • Krájajte prísady na rovnaké kúsky, aby ste zabezpečili rovnomerné varenie.
  • Používajte vysoké teploty a krátky čas varenia, aby zelenina zostala krehká a mäso šťavnaté.
  • Prísady postupne smažte na horúcom strede woku a potom ich odsuňte na okraj.
  • Pri miešaní na panvici dávajte pozor na množstvo a nikdy neopekajte viac ako 150 g mäsa naraz.
  • Ryžu varte v neosolenej vode, aby si uchovala svoju arómu.

Stolovanie a podávanie čínskych jedál

Farebnosť jedál, štýlovo upravené a ozdobené pokrmy, farebne ladiaci jedálenský servis a pekne prestretý stôl povzbudzujú chuť na ďalšie chody. Neodmysliteľné sú paličky, lyžica (len k polievkam) a jedálne misky s vyššími okrajmi. Na počet ponúkaných jedál platí jednoduchá pomôcka: u menu pre štyri až osem osôb podávame na každého hosťa jedno jedlo.

Čínska kuchyňa v cestovaní

Každé čínske mesto má svoje vlastné tradičné aj typické jedlá a tak sa nemusíte báť, že by ste neustále jedlo to isté. Čína má v tomto obrovitánsku variabilitu z ktorej napokon budete nadšení. Sečuán vás prekvapí svojou pikantnosťou a Mapo Tofu bude jedlo, ktoré jednoducho musíte skúsiť. V Číne nájdete samozrejme aj bizarnejšie jedlá, a tak pokojne skúste hadiu polievku, žaby na cesnaku či rôzny hmyz na juhu krajiny.

Studené rezance prekvapia, no napokon zachutia. V čínskom Yunnane, môžete ochutnať niekoľko miestnych chuťoviek. Určite ochutnajte ryžové rezance na sto spôsobov, ktorá nájdete v polievke, ako hlavné jedlo, smažené a v ponuke budú s mäsom, mletým mäsom, zeleninou alebo čili.

Nápoje v Číne

Čína je krajinou čaju, ktorý tu má tradíciu a neskutočne hlboké korene. Vychutnajte si malé poháriky čaju na niektorej z ochutnávok, kedy uvidíte rozdiel medzi Pu Erh, Oolongom či kvalitným, zeleným čajom. Bez čaju z tejto krajiny neodchádzajte.

Okrem čaju tu nájdete všetko na čo si spomeniete. Číňania pijú radi horúcu vodu, tak ju skúste aj vy k jedlu a uvidíte, či to s vami niečo spraví. Na ulici nájdete ovocné šťavy, džúsy a samozrejme aj kávu, hoci Čína nie je typicky kávová krajina.

Výber vína na varenie v čínskej kuchyni

Pri varení s vínom platí jednoduché pravidlo: Používajte len také víno, aké by ste si aj vypili. Čínske víno na varenie je základnou zložkou tradičnej čínskej kuchyne. Jeho používanie siaha stovky rokov do minulosti a je neoddeliteľnou súčasťou čínskeho kulinárskeho dedičstva.

Svetlé omáčky, rizotá, dusené biele mäso

Použite suché Biele víno (napr. suchý Furmint, suchý Rizling rýnsky, alebo aj Freixenet Pinot Grigio).

Tmavé omáčky, guláš, ragú, marinády

Použite suché, stredne plné Červené víno s minimálnym obsahom tanínov, aby v omáčke nezhorklo. Dobrá je napríklad Frankovka modrá alebo Cabernet Franc.

Univerzálne voľby

Ak váhate, držte sa neutrálnych možností: univerzálne biele vína ako suchý Rizling, Veltlínske Zelené (napr. Terra Parna Veltlínske zelené) a elegantné Rosé (napr. Riaďte sa omáčkou, nie mäsom).

Riadenie sa omáčkou, nie mäsom

  • Kura v smotanovej omáčke = biele víno.
  • Kura na grile s bylinkami = ľahké červené/rosé.

Experimentujte

Najlepšie párovanie je to, ktoré chutí vám!

Časté chyby pri párovaní vína s jedlom

  • Silné červené víno k rybe: Ak skombinujete robustné červené víno s rybou, obzvlášť jemnou bielou, riskujete nepríjemnú, kovovú pachuť na jazyku.
  • Suché víno k sladkému dezertu: Pokiaľ je víno menej sladké ako dezert, bude chutiť kyslo a horko, pričom chuť dezertu potlačí. Víno musí byť preto vždy sladšie ako dezert.
  • Ľahké víno k silnému jedlu (napr. guláš): Jemné, ľahké víno, ako napríklad svieži Veltlín, sa pri takomto robustnom pokrme úplne stratí a bude pôsobiť ako „voda“.
  • Vysoký alkohol k pikantnému jedlu: Alkohol vo víne zvýrazňuje pálivosť. Ak k pikantnému jedlu (napr. karí, čili) podáte víno s vysokým obsahom alkoholu, pocit pálenia v ústach sa znásobí.
Pravidlá párovania vína a jedla

Veríme, že vám tento sprievodca pomôže pri výbere dokonalého vína pre váš kulinársky zážitok v čínskej kuchyni.

tags: #ake #vino #na #varenie #do #cinskej