Zemiaky (Solanum tuberosum L.) patria medzi základné potraviny a sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách. Zemiaky sa stali každodennou súčasťou nášho jedálnička. Zemiaky sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Zemiaky sú štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. Zemiaky pochádzajú z južnej Ameriky. Za ich miesto zrodu sa považuje miesto kdesi v pohorí Ánd v dnešnom Peru a Bolívii. Do Európy sa dostali v 16. storočí vďaka zámorským expedíciám. Svoje miesto na jedálenský stôl si však nenašli hneď. Ľudia im neverili. Rodili sa v zemi, nie na svetle ako trebárs obilie. V minulosti bola núdza o pôdu. Každý kúsok zeme sa teda ľudia snažili obrábať. Rastliny sadili tak, aby vyžili po celý rok. Zároveň však z nich mal byť viacnásobný úžitok. Z obilia sa nakŕmil človek aj zvieratá, poprípade sa z neho dal vyrobiť alkohol. Keď ešte nevedeli, že sa dá vypáliť alkohol aj zo zemiakov, nechceli ich pestovať. Zemiak je trváca rastlina. Na jej rozkonárenej byli rastú listy, ktoré sa líšia farbou, tvarom a počtom lístkov vzhľadom na danú odrodu. Zhruba od júla do polovice augusta sa objavujú aj rôznofarebné kvety. Plodmi sú zelené guľovité bobuľky, ktoré obsahujú väčšie množstvo semien. Podzemnú časť tvoria korene, poplazy a hľuzy. Zaujímavosťou je, že korene vyrastajú nielen z podzemnej časti byle, ale aj z uzlín nadzemnej časti, teda ak ich prihrnieme zemou či iným organickým materiálom (seno, slama, kompost). Z nich sa následne stávajú poplazy, na ktorých sa počas kvitnutia tvoria hľuzy. Hľuza je na svojom povrchu chránená proti chorobám a vysychaniu žltohnedou alebo červenou pokožkou. Dobre vyvinutý zemiak obsahuje zhruba 70 - 85% vody, 12 - 22% škrobu, 0,7 až 3% bielkovín. Zemiaky sa stali štvrtou najdôležitejšou plodinou na svete po pšenici, ryži a kukurici. V niektorých častiach sveta, ako napríklad v Írsku, boli zemiaky v minulosti hlavnou potravou, až kým nedošlo k hladomoru spôsobenému chorobou zemiakov v 19. storočí. Existuje viac ako 4 000 rôznych druhov zemiakov, vrátane divých odrôd, ktoré sú stále nájdené v Južnej Amerike.
Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody. Pri výsadbe zemiakov je dôležité pamätať na to, že ide o teplomilné rastliny. Obdobie sadenia zemiakov závisí od teploty pôdy, ktorá by mala mať aspoň 6 °C v hĺbke jedného centimetra. Jarné mrazíky síce zemiaky nezničia úplne, ale môžu poškodiť mladé lístky, spomaliť rast a spôsobiť rastlinám stres. Preto sa s výsadbou neponáhľajte a naplánujte ju tak, aby mladé rastlinky už neohrozil mráz. Tento termín platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré). Skoré zemiaky dozrievajú už koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky v auguste. Zemiaky sa vysádzajú na jar, keď sa pôda zahreje na približne 8-10 °C.
Príprava pôdy a sadiva
Prvým krokom je príprava pôdy. Zemiaky sa najlepšie cítia v kyprej, priepustnej pôde s dostatkom živín. Ideálne sú piesočnaté až hlinitopiesočnaté s vysokým obsahom humus a pH v rozmedzí 4,8 až 6,5. Zemiaky preferujú hlboké, priepustné piesčito-hlinité pôdy bohaté na organickú hmotu. Ťažké ílovité pôdy, ktoré zadržiavajú nadbytočnú vodu, môžu spôsobiť hnitie hľúz a deformácie rastlín. Pred výsadbou je potrebné pôdu prekypriť do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej kompost alebo vyzretý hnoj. Zemiaky patria medzi najnáročnejšie druhy zeleniny na živiny. Keďže sú zemiaky náročné na živiny, je potrebné ešte na jeseň zapraviť do pôdy 12 kg kompostu (prípadne vermikompostu) na meter štvorcový. Vhodnou alternatívou je vyzretý maštaľný alebo konský hnoj. Tým sa prihnojuje v polovičnej dávke. Pozor však na príliš čerstvý hnoj. Zemiaky sú náročné najmä na draslík.
Pripravte si aj samotné zemiaky. Vyberte si sadbové zemiaky (vlastné z poslednej sezóny alebo zakúpené) a uložte ich do debničky púčikmi (očkami) nahor. Debničku umiestnite na miesto s teplotou medzi 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky v debničke prikryjú tenkou vrstvou zeminy pre zabezpečenie tepla. Odporúča sa nechať hľuzy pred výsadbou predklíčiť na svetle 2-4 týždne, čím sa urýchli rast a zlepší kvalita výhonkov. Pred výsadbou je vhodné nechať sadbové zemiaky predklíčiť, čo urýchli ich rast po výsadbe do pôdy. Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm. Ak máte málo zemiakov na klíčenie, môžete ich rozrezať. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax. Rez však vedieme vždy po dlhšej časti, od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko.
Spôsoby výsadby zemiakov
Existuje viacero spôsobov sadenia zemiakov, no všetky sledujú rovnaký princíp: zabezpečiť kyprú, priepustnú pôdu s dostatkom živín. Hĺbka a vzdialenosť výsadby: Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.
Tradičná výsadba do pôdy
Pôdu prekypriť a zapracovať živiny. Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Vkladáme ich do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou, ak je dostatočne kyprá. Odporúčané rozostupy medzi zemiakmi sú 20 až 40 cm a medzi riadkami 40 až 60 cm. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami zabezpečí vzdušnosť a priestor pre rastliny a uľahčí odburiňovanie a prekyprovanie pôdy. Hĺbka výsadby ovplyvňuje rýchlosť klíčenia. Pri plytšej výsadbe zemiaky rýchlejšie vyklíčia, ale je potrebné ich viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo mulčom, aby sa predišlo vystaveniu hľúz slnku.
Sadenie zemiakov do kompostu alebo slamy
Táto metóda je jednoduchšia, pretože nevyžaduje obrábanie pôdy. Na neobrobenú pôdu položíme 12 cm vrstvu vyzretého kompostu (alebo slamy/sena). Ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr kartón a až potom kompost. Kompost zhutníme udupaním, aby bol viac kompaktný a lepšie zadržiaval vlahu. Zemiaky sadíme rovnako ako pri tradičnej metóde, do hĺbky 10-20 cm. Kompost sa bude ďalej rozkladať a poskytovať živiny pre pôdny život, ktorý ich následne sprístupní rastlinám. Mulčovacie materiály je možné kombinovať (vrstviť) a využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Pestovanie zemiakov v nádobách alebo vreciach
Ak nemáte záhradu, môžete zemiaky pestovať aj na balkóne v nádobe alebo vreci. Nádoba alebo vrece musia mať na výšku aspoň 50 cm a dole drenážne otvory. Na dno umiestnite pár centimetrov pôdy. Vždy je vhodné naplniť vak hlinou čo najviac, aby ste využili celý pestovateľský priestor. Vak neprepĺňajte, ani hlinu neutláčajte. Vrece si zrolujte a naplňte kompostom asi do 1/3. Vložte a rovnomerne rozmiestnite 4 až 6 sadbových zemiakov asi 10 cm od seba. Ak máte nejaké naklíčené zemiaky, môžete zasadiť tie a porastú rýchlejšie. Zasypeme zeminou a dobre polejeme. Na spodku vreca prepichneme nožnicami malé dierky, aby mala prebytočná voda kadiaľ odtekať. Podľa potreby zalievajte. Myslite na to, že rastliny pestované v záhradných vreciach potrebujú väčšiu zálievku ako rastliny v bežných kvetináčoch. O približne 3 týždne môžete pozorovať, ako zemiaky začali klíčiť a rásť. Keď sú rastliny už príliš vysoké, treba im doplniť ďalší kompost a zeminu, ktorá môže byť zmiešaná s usušeným lístím a iným prírodným odpadom zo záhrady. Tak budú mať zemiaky opäť dostatok živín. Naplňte vrece čo najviac, ako sa vám podarí. Potom zemiaky polejte. Záhradkárčenie vo vreciach vyžaduje častejšie hnojenie.
Pestovanie zemiakov v kvetináči
Pestovanie zemiakov v slame
Ak hľadáte ešte jednoduchší spôsob pestovania zemiakov, môžete vyskúšať pestovanie v slame. Táto metóda nevyžaduje žiadne kopanie ani okopávanie. Vyberte slnečné miesto. Na zem položte vrstvu kartónu (bez lepiacich pások a farebnej potlače) alebo niekoľko vrstiev novín. Tým udusíte trávu a burinu. Predklíčené zemiaky poukladajte priamo na kartón do sponu približne 30 x 30 cm. Zemiaky opatrne prikryte hrubou (aspoň 15-20 cm), kyprvou vrstvou slamy. Dajte pozor, aby ste nepolámali klíčky. Celú plochu dobre polejte vodou. Sledujte, ako zelené vňate prerastajú cez slamu. Keď dosiahnu výšku asi 15-20 cm, je čas pridať ďalšiu vrstvu slamy tak, aby z nej trčali len vrchné lístky. Tento krok opakujte 2-3 krát počas rastu.
Starostlivosť o zemiaky po výsadbe
Zemiaky si po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Odburiňovanie: Potrebné najmä pri tradičnej výsadbe. Pri sadení do kompostu alebo slamy väčšinou nie je potrebné. Kopcovanie: Keď rastliny dosiahnu výšku cca 30 cm, okolie rastlín pokryjeme dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu. To zabráni vystaveniu rastúcich hľúz slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a tvorbu toxínov (solanínu). Zálievka: Počas suchých období je potrebné zemiaky pravidelne zalievať. Dostatočná vlhkosť pôdy: Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť. Voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny.
Výživa a hnojenie
Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Škodcovia a choroby
Pásavky zemiakové sú bežným škodcom zemiakov a môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín. Na ochranu pred pásavkami môžete použiť prírodné repelenty alebo biologické postreky. Drôtovce, ktoré poškodzujú hľuzy, sú ďalším bežným škodcom zemiakov. Zemiaky trpia viacerými chorobami ako napríklad koreňomorka zemiaková, pleseň zemiaková, černanie byle, baktériová krúžkovitosť zemiaka atď.. Voči väčšine z nich sa dá postupovať preventívne - správnym výberom sadiva a vhodnou úpravou pôdy (používanie kompostu). Najväčším škodcom zemiakov je však pásavka zemiaková, ľudovo nazývaná aj mandelika. Ako prevenciu proti hubovým chorobám je možné použiť odvar z prasličky.
Zber a skladovanie
Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby. Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
