Francúzska výslovnosť: Komplexný sprievodca

Francúzska výslovnosť nepatrí k tým najľahším, no zároveň ponúka fascinujúci pohľad do fonetiky tohto jazyka. Hoci pravidel výslovnosti máme vo francúzštine nemálo, na rozdiel od angličtiny sú však striktné, takže nebudete váhať, ako vysloviť doteraz neznáme slovo.

Najväčšie komplikácie spôsobuje naopak bohatosť francúzskych samohlások, ktoré majú často dvojakú výslovnosť, a vyslovovanie slov stojacich vedľa seba jedným dychom, tzv. enchaînement.

Existuje jediná metóda, ako sa zlepšiť: opakujte si francúzske slová nahlas pred zrkadlom a veľa počúvajte francúzštinu. Vďaka tomu si osvojíte správne artikulácie a intonáciu.

Zvláštnosti francúzskych spoluhlások

Niektoré francúzske spoluhlásky majú špecifickú výslovnosť, ktorá sa môže líšiť od slovenských ekvivalentov.

Výslovnosť písmena 'c'

Písmeno 'c' vo francúzštine sa vyslovuje rôzne v závislosti od nasledujúcej samohlásky alebo pozície v slove:

• Pred samohláskami 'e', 'i', 'y' sa vyslovuje ako 's'.
• Pred ostatnými samohláskami ('a', 'o', 'u') a pred spoluhláskou sa vyslovuje ako 'k'.
• V niektorých prípadoch, najmä v slovách cudzieho pôvodu, sa 'c' pred 'h' vyslovuje ako 'k'.

Francúzske 'r'

Francúzske 'r' sa vyslovuje ako tzv. „chrčivé r“ (uvulárny aproximant, foneticky [ʀ]). Nevyslovuje sa totiž vpredu v ústach, ale vzadu na podnebí, podobne ako hlásky 'k' alebo 'ch'.

Výslovnosť písmena 'w'

Spoluhláska 'w' sa vyskytuje iba v slovách cudzieho pôvodu. Vyslovuje sa buď ako polospoluhláska podobná anglickému 'w', alebo ako 'v'. Návod, ako poznať, ktorý variant výslovnosti v danom slove použiť, vám poskytnúť nemôžeme; je potrebné si ju osvojiť pri učení konkrétnych slov.

Ostatné spoluhlásky

V číslovkách šesť ('six') a desať ('dix') a v ich zloženinách sa písmeno 'x' vyslovuje ako 's'.

Bohatstvo francúzskych samohlások

Francúzština rozlišuje až 15 samohlások, vrátane nosoviek, čo predstavuje značnú výzvu pre študentov.

Otvorené a zatvorené samohlásky

Asi najobťažnejšie je rozlišovanie medzi otvorenými (ε, ɔ, œ) a zatvorenými samohláskami (e, o, ø), ktoré slovenčina nepozná. Týmto rozdielom sa nemusíte spočiatku trápiť, dohovoríte sa aj bez neho.

Nosové samohlásky

Ďalšou zvláštnosťou sú samohlásky vyslovované nosovo. Nosovky spoznáme tak, že po nich v písanom slove v rámci tej istej slabiky nasledujú spoluhlásky 'm' alebo 'n'. Tieto spoluhlásky sa nevyslovujú, ale spôsobujú, že predchádzajúca samohláska získa nosovosť.

• Nosové 'a' (ɑ̃) môže pripomínať zvuk v slovenskom mene Hanka, kde náznakovo zaznie nosovka.
• Nosové 'e' (ɛ̃) pri málo starostlivej výslovnosti často splýva s ɑ̃.
• Zvuk podobný nosovému 'o' (ɔ̃) počujeme napr. v slovách 'sponka' alebo 'gong'. Ide o nosovú obdobu otvoreného 'ɔ'.

Špecifické samohlásky

• Otvorené 'e' (ε): Pri vyslovovaní otvoreného 'e' výrazne otvoríme ústa. Nájdeme ho aj vo výrazoch zakončených na 'ay' a 'ey'.
• Zatvorené 'e' (e): Opakom otvoreného 'e' je zatvorené 'e', ktoré vyslovíme s pootvorenými ústami, pričom kútiky sú široko roztiahnuté. Zaznie úzke 'e', aké poznáme napr. zo slovenčiny.
• Nemé 'e': Náznakovo čítame písmeno 'e' v neprízvučných slabikách a na konci slova. Výslovnosť sa podobá anglickému neurčitému členu 'a'. Často sa nevysloví vôbec.
• Francúzske 'i': Francúzske 'i' je vždy ostré. Vyslovuje sa totiž s privretými perami a široko roztiahnutými kútikmi.
• Otvorené 'o' (ɔ): Otvorené 'o' vyslovíme tak, že ústa roztvoríme ako pri obdivnom 'ó'. Francúzština však nemá dĺžky, takže ho vyslovíme skôr krátko.
• Zatvorené 'o' (o): Zatvorené 'o' sa naopak vyslovuje s výrazne našpúlenými perami.
• Samohláska 'œ': Táto otvorená samohláska sa vyslovuje podobne ako nemecké 'ö'. Pery roztvoríme, ako keby sme chceli povedať otvorené 'ɔ', ale vyslovíme 'e'. Zapisuje sa ako 'eu' alebo 'œ'.
• Samohláska 'ø': Samohláska 'ø' sa zapisuje ako 'eu'. Vyslovuje sa podobne ako slovenské 'ö', teda s perami našpúlenými ako pri 'u' a vyslovením 'e'.

Enchaînement a rytmické celky

Francúzština má v obľube nadväzovanie (enchaînement) jednotlivých slov v rámci tzv. rytmických celkov. Toto spájanie slov prispieva k plynulosti reči.

• Spoluhláska 's' na konci slova sa buď nečíta (pred inou spoluhláskou alebo pred tzv. nemým 'h'), alebo sa vysloví (pred slovom začínajúcim sa na samohlásku alebo nemé 'h').
• Podobne sa môže správať aj spoluhláska 't' na konci slova.

Poradie slov vo francúzskej vete

Francúzska oznamovacia veta má pomerne pevné slovosled:

1. Podmet: Veta sa musí začínať podmetom (podstatné meno, vlastné meno alebo zámeno).
2. Prísudok: Za podmetom nasleduje prísudok, teda sloveso.
3. Ostatné vetné členy: Až za podmetom a prísudkom dávame ostatné vetné členy, ako príslovky, predmety a pod.

Príklady:

• Le thé (podmet) est (prísudok) bon (ostatný člen).
• Denise (podmet) travaille (prísudok) bien (ostatný člen).
• Je (podmet) n'aime pas (prísudok) regarder la télé (ostatný člen).
• Mardi (ostatný člen), je (podmet) suis (prísudok) libre.
• Cet après-midi (ostatný člen), nous (podmet) allons (prísudok) chez le médecin.
• À trois heures (ostatný člen), je (podmet) vais (prísudok) à la bibliothèque.

tags: #ako #sa #pise #pisanym #pismom #francuzske