Bonsai je miniatúrna kópia každého stromu, ktorý bol vypestovaný doma. Tento efekt je možné dosiahnuť úpravou veľkosti a tvaru koreňov. Bonsaje pochádzajú z Číny, odkiaľ sa toto umenie rozšírilo do Japonska. Keď sa Japonsko v 19. storočí otvorilo západnému svetu, jeho kultúra, umenie, tradície a s nimi aj pestovanie bonsajov sa postupne rozšírili do celého sveta. Umenie pestovania miniatúrnych stromčekov má svoje korene v Číne, odtiaľ sa dostalo do Japonska a postupom času aj do západného sveta. Bonsaj je štýl pestovania rastlín, nie „druh rastliny“, ako si niektorí pestovatelia často mylne myslia. Môžeme ho spraviť z obrovského množstva druhov rastlín. Týmto spôsobom môžeme teda naozaj tvarovať najrôznejšie druhy - exteriérové aj celoročne interiérové. Je vhodné, aby mali čo najhustejší spôsob rozvetvovania sa a čo najmenšie listy, prípadne ihličie. Bonsaj je miniatúrny stromček alebo ker, ktorý sa pestuje v malých okrasných miskách buď v záhrade, alebo v interiéri. Bonsaj svoj tvar získava starostlivým tvarovaním konárov i korienkov za pomoci drôtov, špagátov alebo kamienkov. Bonsaj sa tvaruje tak, aby získal zaujímavý vzhľad a pripomínal ním zmenšenú verziu reálneho stromu. Bonsaje rastú v obmedzenom priestore, z ktorého dokážu veľmi rýchlo vyčerpať živiny, preto sú odkázané na ich pravidelný prísun. Bonsaj je živé umelecké dielo, dokonalá miniatúrna kópia stromu rastúceho v prírode. Vytvoriť takýto verný obraz si vyžaduje nielen dobrý pozorovateľský talent, ale aj veľkú dávku trpezlivosti. Bonsaje sú najčastejšie listnaté dreviny ako javor, buk, zelkova či wisteria, ktoré na jeseň krásne menia farbu listov. Na jar sú nádherné kvitnúce odrody, ako čerešňa, japonská sakura, slivka, marhuľa, figovník alebo rododendron.
Pestovanie bonsajov zo semien
Bonsaj si nemusíte len kupovať. Ak sa na to cítite, môžete si ho vypestovať aj sami zo semien. Pôjde síce o dlhší proces, no o to zaujímavejší, keďže sa o stromček budete starať od samého začiatku a vy sami určíte jeho tvar. Semienka bonsajov môžete buď zakúpiť, alebo si ich nazbierať. Vhodné obdobie na zber je jeseň, kedy si môžete zadovážiť semienka borovice z lesa alebo semienka gaštanu či javora z parku. Ak sa rozhodnete pre kupovanú miniatúrnu rastlinku, pripravte si min. 10 eur, za drahšie rastlinky zaplatíte 100 a viac eur. Na začiatok budete potrebovať misku podľa vášho výberu, lávu alebo pemzu, ktorou vyložíte spodok misky a substrát určený pre bonsaje (možno zakúpiť v záhradníckych potrebách). Na substrát poukladajte nazbierané semienka s odstupom 2 - 3 cm a mierne ich zatlačte do pôdy. Napokon výdatne pokropte vodou, najlepšie rozprašovačom. Misku položte na teplé a slnečné miesto, napríklad na okno, a substrát udržiavajte vlhký.
Ako vypestovať bonsaj zo semienka doma?
Pojem „bonsajové semená“ neexistuje. Rôzne obchody a firmy sa však na tom neustále snažia zarobiť. Ak si chcete pestovať bonsaj od začiatku do konca, potom vám odporúčam kúpiť si sadenicu. Pre začiatočníka je ťažké začať so semenami! Pestovanie týmto spôsobom vám zaberie veľa času a v dôsledku toho, bez čakania na výsledok, s najväčšou pravdepodobnosťou stratíte záujem o toto umenie. Toto je časovo najnáročnejší, ale zároveň ten najkrajší spôsob. Poskytuje totiž možnosť sledovať rast stromčeka od začiatku. Ak sa však rozhodnete ísť touto cestou, musíte sa obrniť obrov-skou dávkou trpezlivosti. Vypestovať bonsaj zo semienka totiž trvá aj niekoľko desaťročí. Z praktických dôvodov sa teda tento spôsob odporúča najmä pre tých najmladších nadšencov. Predtým, než si bonsaj zadovážite, si premyslite, kam ho umiestnite. To, či ho chcete mať vonku alebo vo vnútri ovplyvní, aký typ rastliny si kúpite.
Klíčenie a starostlivosť o semienka
Najprv odlomte krídla na semenách, vložte ich do plastového pohára. Podlejte horúcou vodou a nechajte cez noc napučať. Vlhké semená trochu osušte a vložte do igelitového vrecka. Balenie zatvorte, ale voľne, a vložte do chladničky. Po 60 dňoch začnú semená klíčiť. Na jednej strane rúčky bonsajového javora urobte kruhový rez. Vezmite hrniec (s drenážnym otvorom), nasypte do neho guľaté okruhliaky, zeminu (drvenú kôru a zhnitú rašelinu). Zoberte hlasitosť tak, aby bol strom dostatočne pevný. Odstráňte tenkú kôru z výhonku (bez toho, aby ste sa dotkli koreňov) a zasaďte ju do pripravenej pôdy. Na zem možno pridať trochu machu sphagnum.
Semenný materiál je možné zakúpiť vo forme semien, odrezkov alebo mladých vyklíčených stromov v špecializovaných predajniach. Sadenice alebo semiačka si však môžete pripraviť aj sami. Sadivový materiál je možné zakúpiť v škôlkach alebo botanických záhradách zo stromu v plnej veľkosti. Veľkosti trpaslíkov sa získavajú neskôr, počas procesu rastu pri prerezávaní. Pred výsadbou musia byť semená udržiavané vo vlhkom piesku najmenej 24 hodín. Nestojí to za to, aby ste ihneď sadili do pripravenej nádoby, môžete klíčiť v obyčajnom kvetináči. Pripravené semená sa umiestnia do výživnej pôdy vo vzdialenosti 1 - 2 cm medzi zrnami, potom sa stlačia a pokryjú vrstvou zeminy 3 cm. Po výdatnom zalievaní by mali byť zrnká pokryté priehľadným filmom alebo skleneným krytom.
Predtým, než si bonsaj zadovážite, si premyslite, kam ho umiestnite. To, či ho chcete mať vonku alebo vo vnútri ovplyvní, aký typ rastliny si kúpite. V interiéri sa väčšine bonsajom darí na južne orientovaných oknách, kde budú mať dostatok osvetlenia. To je dôležité pre ich rast, ktorý sa v tmavších miestach výrazne spomalí. Vo vnútri sa darí tropickým a subtropickým druhom. Umiestnenie exteriérových druhov vonku závisí od ročného obdobia. Kvalita substrátu je pre bonsaje dôležitá - potrebujú totiž prísun vlahy, no nesmú byť premočené. Vyberá sa preto taká pôda, ktorá vlahu mierne zadržiava, ale nie úplne. Na bonsaje sa používajú špeciálne substráty pre bonsaje, ktoré zvyknú mať granulovanú štruktúru, pričom malým bonsajom vyhovujú jemné substráty (2 - 5 mm) a väčším drevinám môžete dopriať hrubší granulovaný substrát (do 12 mm). Pri výbere substrátu je dôležité aj jeho pH. Bonsajom vyhovuje pH v neutrálnom rozmedzí 6,5 - 7,5 v závislosti od druhu, pričom ak pestujete rododendron a iné rastliny potrebujúce kyslú pôdu, siahnite po substráte s pH 5,5. Niektorí pestovatelia substráty miešajú s pemzou alebo podobnými materiálmi (láva), ktoré majú vyhovujúce pH a pôde domôžu lepšie odvodniť, aby bonsaj nestál vo vlhkej zemine.
Javorová modrá, azúrová a červená sa vyvíjajú rovnako ako bežná zelená. Javorové bonsaje sú listnaté japonské umenie. Pomerne častý je aj javor, ktorého koruna je zafarbená na červeno. Bezohľadní predajcovia môžu prilákať kupujúcich ponukou modrých javorových bonsajov. Táto farba v prírode neexistuje. Práve v týchto odrodách stromov rastú listy proporcionálne k veľkosti potrebnej pre bonsaje. Malo by sa pamätať na to, že javorové bonsaje majú rovnaké vlastnosti ako bežní príbuzní. To znamená, že na jeseň opadávajú všetky listy a rastlina prechádza do stavu zimného pokoja.
Starostlivosť o bonsaj
Bonsaje treba pravidelne zalievať, to znamená dopriať im výdatnú zálievku a nechať deň-dva, aby ju absorbovali (frekvencia zalievania závisí od viacerých faktorov, napríklad od svetla, umiestnenia, vlhkosti vzduchu, ročného obdobia a podobne). Ako spoznáte, že rastlinu treba zaliať? Keď je substrát na dotyk mierne vlhký, je ten správny čas. Zatiaľ čo exteriérové bonsaje možno zalievať zvrchu, pri interiérových je postup trochu iný. Odporúča sa ponoriť misku s bonsajom do vody (až po okraj misky), nechať ju stáť vo vode približne desať minút, potom ju vybrať a umiestniť na pôvodné stanovište. Najmä v panelákoch je vhodné bonsaj aj rosiť. Predovšetkým v zime počas vykurovacieho obdobia treba okolo rastliny vytvárať vlhkejšie prostredie. V lete roste stromček ráno a večer, cez zimu stačí ráno (aby nevznikali plesne na listoch). Bonsaje bývajú často umiestnené na parapetnej doske, pod ktorou je radiátor - tu vzniká sálavý vzduch. Niektorým rastlinám neškodí, iné ho vyslovene neznášajú. Táto situácia sa dá vyriešiť tak, že na parapetnú dosku položíte väčšiu a hlbšiu plastovú alebo keramickú nádobu, do ktorej nasypete štrk a dnu nalejete vodu. Na to dáte misku s bonsajom. Pri častom rosení sa na listoch môže vytvárať biely povlak (usádza sa na nich vodný kameň). Aj tento neduh sa dá vyliečiť - pomocou špeciálnych lakov na listy.
Umiestnenie a svetlo
Na otázku, kam umiestniť bonsaj v interiéri, je len jedna správna odpoveď - tam, kde bude mať dostatok denného svetla. Čím viac luxov, tým lepšie pre rastlinu. Ak stromček umiestnite niekde do kúta hoci aj svetlej izby, nemusí to byť práve najšťastnejšie riešenie. Bonsaj by mal byť čo najbližšie k oknu. So svetlom je to trochu komplikované aj pri exteriérových bonsajoch. Niektoré druhy, najmä okrasné listom či kvetom, treba zatieňovať, to znamená postaviť nad nimi striešku zo špeciálnej siete, ktorá prepúšťa od 20 do 80 % slnečného žiarenia. Takéto tienenie je nevyhnutné najmä počas letných horúčav. Veľmi háklivé sú napríklad javory - za jeden deň im po pobyte na priamom slnku môžu zhorieť listy. V dome, v zimnej záhrade alebo vonku by mali byť japonské javore slnečné lúče denné. Najlepšie je, ak sa tak stane v skorých ranných hodinách, keď sa vzduch po chladnej noci ešte nezohrial. Priame slnečné svetlo môže poškodiť listy, ich farbu, vetvy a korene.
Hnojenie
Interiérové bonsaje treba prihnojovať približne každých 14 dní v období od jari do jesene, cez zimu stačí raz mesačne. Pri exteriérových bonsajoch platí iný postup: v zime sa neprihnojujú. Výber hnojiva záleží na druhu pestovaného bonsaja. Sú totiž hnojivá, ktoré podporujú kvitnutie, iné zasa tvorbu plodov. Rozdeľujú sa na organické a chemické. Organické hnojivá sa od chemických líšia tým, že v pôde nezabíjajú mikroorganizmy, ktoré sú pre rastlinu prínosom. Pri chemických je to opačne - síce dodajú bonsaju potrebné živiny, ale na druhej strane môžu zničiť aj niektoré prospešné mikroorganizmy. Najúčinnejší spôsob, ako rastline dodať dostatok živín, je tekutá zálievka - vtedy sa koreňový bal rýchlejšie nasýti živinami. Granuláty si dávajú načas - rozkladajú sa pomalšie, približne dva mesiace. Vďaka ich dlhodobému efektu ich netreba aplikovať často.
Bonsaje hnojenie jednoznačne potrebujú, žijú totiž v malých miskách s malým množstvom zeminy a výživy, ktorá sa navyše prelievaním rýchlo vyplaví, preto ju treba dopĺňať. Hnojenie sa mení počas leta a zimy - v lete sa hnojí 2 - 4x za mesiac, v zime 1 - 2x, pričom exteriérové bonsaje sa v zime nehnoja. Na jar môžete siahnuť po dusíkatých hnojivách, v lete hnojivách s fosforom a draslíkom. Na bonsaje môžete jednoducho zakúpiť hnojivo určené špeciálne bonsajom, prípadne im vyhovuje aj hnojivo na citrusy.
Presádzanie a tvarovanie
Transplantácia rastlín by sa mala robiť na jar každé dva roky. Pôda je úplne nahradená a centrálny koreň a bočné korene sú upravené o 1/5. Javorové bonsaje by mali byť transplantované opatrne a opatrne, snažiac sa nepoškodiť jemné korene. Pri presádzaní sa redukuje koreňový bal (spravidla o jednu tretinu až polovicu, záleží na tom, ako je bonsaj vyvinutý - to môže byť spočiatku trochu problematické, ale základnú techniku možno zvládnuť aj pomocou odbornej literatúry, prípadne možno využiť služby bonsajcentier). Rastlinu nevyživujú hrubé korene - tie plnia len nosnú funkciu. Sú to vlásočnice (tenké korienky), ktorými čerpajú živiny. Pri redukcii koreňov je preto dôležité zachovať aspoň polovicu vlásočníc. Staré suché a hrubé korene (bez vlásočníc) môžete pokojne odstrániť, tie sú pre rastlinu zbytočné. Netreba zabúdať aj na to, že keď sa redukuje koreňový bal, treba ostrihať aj korunu, aby rastlina dokázala zvyškom koreňov vyživiť zelenú časť. A kedy presádzať? Dá sa to spoznať tak, že rastlinu aj s koreňmi bez problémov vyberiete z misky, pričom z balu neopadáva nijaká zemina - vtedy je koreňový bal prerastený a treba ho redukovať. Tvrdenie, že bonsaj treba presádzať každý rok, nie je celkom presné. Závisí to od druhu stromčeka - niektoré rastú pomalšie, iné rýchlejšie.
Na to, aby si bonsaj zachoval svoj tvar, bude potrebné jeho pravidelné zastrihávanie. To je vhodné vykonávať od marca až do septembra. Ak ste si bonsaj zakúpili už s vyvinutým tvarom, bude to celkom jednoduché - stačí, ak poodstrihávate prerastajúce lístky a konáriky. Zároveň odstráňte aj konáriky, ktoré sú zlomené alebo poškodené a konáriky, ktoré rastú v opačnom smere. Ak máte mladý bonsaj, ktorý ešte nedosiahol požadovaný tvar, môžete mu v ňom dopomôcť priviazaním konárikov drôtikom alebo špagátom v požadovanom smere rastu. Vzhľad koruny môžete upraviť aj úmyselným zmenšovaním veľkosti listov. To dosiahnete tak, že staré listy jednoducho poodstrihujete. Odstrihuje sa len list, nie jeho stonka, a strihá sa približne 1/7 listov, nie všetky listy. Po zostrihaní vyrastú nové listy, ale už menšie. Tvarovať môžete aj korene. Koreňový bal môžete pri presádzaní zredukovať a ak chcete dosiahnuť efekt vytŕčajúcich koreňov, stromček zasaďte o čosi vyššie, aby bola vrchná časť koreňov odkrytá.
Na presádzanie si pripravte vždy nový substrát a misku, do ktorej budete bonsaj presádzať. Nový substrát bonsaju prospeje, keďže z takého malého priestoru sa živiny vyčerpajú rýchlo. Pri presádzaní najprv jemne uvoľnite rastlinu zo svojej misky, aby ste ju manévrom nepoškodili. Presádzať by ste mali do misky s dierkami, aby fungoval odtok vody. Do misky nasypte vrstvu substrátu vhodného pre bonsaje a uložte naň bonsaj. Uistite sa, že je drevina vyrovnaná a stojí tak, ako má. Jej pozíciu môžete upevniť drôtom, najmä ak chcete zmeniť smer rastu. Korene následne zasypte zvyšným substrátom tak, aby sa miska naplnila.
Pri záchrane bonsaja je najdôležitejšie identifikovať dôvod, prečo sa rastline nedarí a následne sa o ňu začať starať tak, aby mala podmienky, ktoré potrebuje. Jeho zdravie môžete podporiť aj hnojením. Ak je váš bonsaj zoslabený, je suchý alebo začína hniť, doprajte mu najprv čas na regeneráciu. Až keď opäť naberie zdravý vzhľad, je možné ho presádzať.
Pri presádzaní sa objem nádoby mierne zvýši. Orez koruny bonsajov sa vykonáva s cieľom dať stromu určitý tvar. Ich dodržiavanie nie je nevyhnutne potrebné, ale všeobecná zložka musí zodpovedať kánonom umenia bonsai.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Japonský javor je rastlina, ktorá je odolná proti rôznym druhom škodcov a chorobám, na ktoré môžu byť náchylné iné druhy bonsai. Na jar však môžu miniatúrny javor napadnúť vošky. Je ľahké ho zabiť insekticídmi. Ďalším útokom je huba, ktorá môže úplne zničiť strom. Plesňové ochorenie, verticilárne vädnutie, sa prejavuje ako čierne škvrny na rezoch.
Čo by sa stalo, keby ste bonsaj umiestnili do tmavej miestnosti? V kútoch a izbách bez okien by bonsaj rástol len veľmi pomaly, kvetnaté druhy by zase nekvitli. Nevhodné umiestnenie bonsaja taktiež môže za jeho zlý stav. Bonsaje potrebujú dostatok slnečného svetla, preto ak ho uložíte na skrinku v rohu miestnosti, možno sa vám tam bude esteticky hodiť, ale určite to neprospeje jeho rastu a vzhľadu. Podobne bude reagovať aj exteriérový bonsaj, ktorý umiestnite v dome - jeho listy začnú žltnúť a bonsaj začne osychať.
Zimná starostlivosť o bonsaje
Mnohí neskúsení pestovatelia sa obávajú, že bonsaje im vonku na záhrade v zime zamrznú. Ale opak je pravdou - v skutočnosti sú tieto rastliny prispôsobené na to, aby prežili mrazy. Na zimu sa odporúča obaliť misku s koreňovým balom a zakopať ju do zeme, tak bude rastlina chránená. Týka sa to všetkých exteriérových bonsajov, ktoré u nás rastú vo voľnej prírode, napríklad javor, dub, buk či borovica.
Častou chybou začínajúcich pestovateľov je, ak v zime stiahnu exteriérové bonsaje dovnútra, kde prejdú zmenou teploty šokom. Izbová teplota im v zime neprospieva - potrebujú chlad. Mnohým bonsajom vonkajšia teplota vyhovuje, pretože ich mráz nezničí. Preto je možné nechať ich po celú zimu vonku. Ak chcete predsa len bonsaj dôkladnejšie ochrániť, obaľte jeho misku fóliou a zahrabte ju do zeme. Ak sa rozhodnete bonsaj presunúť do interiéru, rozhodne ho nepoložte do obývačky k radiátoru. Bonsajom v zime chlad vyhovuje, preto vyhľadajte chladnejšie miestnosti, v ktorých sa nekúri, napríklad garáž alebo pivnica. Vyvarujte sa vlhkých priestorov, ako napr. kúpeľňa.
Dôležité upozornenie!
V dome by nemali byť bonsaje ponechané v prievane, umiestnené vonku, kde môže teplota klesnúť pod 0 ° C. Javor nemá rád veľmi nízke teploty. Koreňový systém bonsajov je plytký, minimálne množstvo pôdy vytvára nebezpečenstvo vysušenia pôdy.
