Alergia je neprimeraná reakcia imunitného systému na vonkajšie podnety, s ktorými organizmus prichádza do styku. V prípade potravín ide o precitlivenosť na niektorú zo zložiek, ktorú obsahujú. Potravinová alergia môže postihnúť všetky orgánové systémy. Môže sa prejaviť tak na dýchaní, ako aj na trávení a na koži. Málokedy však zasiahne len jednu orgánovú sústavu.
Alergická reakcia však najčastejšie, až v 50% prípadoch, postihuje pokožku. Tráviaci trakt zasiahne v 25%, dýchanie v 20%. Reakcie sa nevyhýbajú ani srdcovocievnemu systému a najzávažnejším prípadom je anafylaktická reakcia.
Ak zjeme potravinu, na ktorú sme alergickí, prvé príznaky sa môžu objaviť okamžite, do niekoľkých minút. Stačí, ak sme čo i len v kontakte s danou potravinou. Ak je napríklad dieťa alergické na arašidy a rodič ich predtým zjedol, k vyvolaniu okamžitej alergickej reakcie stačí aj kontakt s pokožkou rodiča. Aj bozk či inhalácia pár môže spôsobiť alergickú reakciu. S takýmito reakciami sa stretávame pri alergii na ryby či dary mora. Okamžitá reakcia sa prejaví do niekoľkých minút, najneskôr však do dvoch hodín. Následne sú to neskoré reakcie, ktoré vznikajú po dvoch hodinách, ale môžu tiež vzniknúť po niekoľkých dňoch. Zároveň aj dlhšie pretrvávajú.
Rozdiel medzi alergiou a intoleranciou
Dôležité je rozlišovať medzi alergiou a intoleranciou, pretože majú rôzne mechanizmy a prejavy:
- Potravinová alergia: Je reakcia imunitného systému na určitú potravinu.
- Potravinová intolerancia: Je reakcia na potravinu, ktorá nespôsobuje aktiváciu imunitného systému.
Príznaky alergie na uhorky
Prejavy alergie na potraviny sú rôzne. Môžu to byť kožné zmeny, nádcha, poruchy trávenia, bolesti kĺbov, migréna, zápal prínosových dutín.
Ak alergia zasiahne tráviaci trakt, pri okamžitej reakcii sa dostaví vracanie, hnačka či akútne bolesti brucha. Prejavom u malých detí môže byť krv v stolici a tá sa môže vyskytnúť aj u úplne dojčených detí. V tom prípade by dojčiaca mamička mala vysadiť potraviny s obsahom bielkoviny kravského mlieka a u väčšiny detí tieto príznaky vymiznú.
Miernejším prejavom je takzvaný orálny alergický syndróm. Prejavuje sa svrbením v ústach, alebo opuchom pier a väčšinou vymizne spontánne. S týmto symptómom sa stretávame zvyčajne u peľových alergikov a často ide o skríženú peľovo-potravinovú alergiu.
Alergici na jarné stromy môžu reagovať na kôstkové ovocie alebo na jablká či niektoré druhy zeleniny. Alergici na ambróziu môžu reagovať na melóny, cukety, uhorky, banány. Palinoví alergici môžu zareagovať na zeler, mrkvu, petržlen či horčicu.
Dýchacie problémy a anafylaktický šok
Dýchacie problémy spôsobené alergénmi sú menej časté. Môže sa vyskytnúť prejav alergickej nádchy alebo rôzne ďalšie symptómy ako kašeľ či astma. V prípade astmy vyvolanej alergiou na potraviny ide o ťažšie prípady. Tieto príznaky sa objavujú aj v spojení s inými orgánovými systémami. Zriedkavo sú len izolovaným príznakom potravinovej alergie.
Napríklad spúšťačom astmy, spôsobenej potravinovou alergiou, býva vaječný bielok. U niektorých ľudí s predispozíciou môže vzniknúť aj chronická astma, ak sa vystavujú alergénom. Pozorujeme to často u pekárov, ktorí bývajú vystavení múčnemu prachu. Prejavuje sa sťaženým dýchaním alebo dlho trvajúcim kašľom.
Anafylaktický šok je život ohrozujúcou reakciou a predstavuje multiorgánové zlyhanie. Väčšinou sa objavuje náhle, v neočakávanej situácii, ako napríklad pri konzumácii potraviny, ktorá môže byť len kontaminovaná alergénom. Môže to byť čokoláda, ktorá neobsahuje alergén, alebo bola spracovaná na linke, kde boli predtým spracovávané orechy, na ktoré je človek alergický.
Reakcia môže prísť do niekoľkých sekúnd po zjedení potraviny a príznaky môžu byť rôzne: od náhlej nevoľnosti, cez slabosť, kolapsový stav až po silné svrbenie pokožky, kožný výsev, opuch mäkkých tkanív, tlak na hrudníku, pískanie. Dostaviť sa môže aj vracanie, hnačka, pokles tlaku a nedostatočné prekrvenie dôležitých orgánových systémov.
Zručnosti prvej pomoci: Anafylaxia
Silný alergik preto musí byť vybavený balíčkom prvej pomoci. Jeho základom je adrenalínové pero. Teda injekcia, ktorú si pacient dokáže aplikovať sám alebo v prípade dieťaťa ju aplikuje rodič. Adrenalínové pero musí alergik vždy nosiť pri sebe, aby mu v prípade potreby mohlo kedykoľvek zachrániť život.
Diagnostika alergie na uhorky
Aby sme sa mohli problémom spojeným s potravinovou alergiou vyhnúť, potrebujeme ju najskôr diagnostikovať. Diagnostika potravinovej alergie je náročná. Lekárom pomáha podrobná anamnéza od rodiča a potravinový denníček. Doňho by si mali rodičia zaznamenávať, čo dieťa jedlo, či a kedy sa vyskytla reakcia, aké mala prejavy, ako zasiahol rodič a či boli prítomné aj ďalšie faktory.
Úplne inak totiž telo reaguje na alergén počas choroby alebo teploty. Tiež záleží aj na tom, či predtým dieťa trpelo hnačkami alebo bralo nejaké lieky. To všetko totiž môže mať vplyv na výskyt a priebeh alergickej reakcie. Reakcia na potraviny sa môže objaviť napríklad len v spojitosti s fyzickou námahou.
Testy, ktoré vykoná lekár v ambulancii, majú rôznu formu. Môžu byť laboratórne - na základe odberu krvi alebo sa robia kožné testy. Pri nich sa pichujú pod kožu pomocou ihličiek drobné vzorky podozrivej potraviny zmiešanej s vodou. A využíva sa aj takzvaný eliminačno-expozičný test, kedy rodič dieťaťa pozoruje, či sa po zaradení podozrivej potraviny stav dieťaťa zhoršil a po vylúčení zlepšil. Ten sa robí vtedy, ak krvné testy nepreukážu citlivosť na danú potravinu.
Diagnostika skríženej alergie zahŕňa:
- Anamnéza: Lekár sa podrobne pýta na ťažkosti a okolnosti, za ktorých vznikajú, ako aj na doterajšiu liečbu. Dôležité je poctivo monitorovať a zaznamenávať, čo príznaky zhoršuje.
- Potravinový denník: Pacient si zapisuje všetky konzumované potraviny a príznaky, ktoré sa objavia.
- Laboratórne testy: Vyšetrenie krvi na celkový imunoglobulín E (IgE) a špecifické potravinové IgE protilátky. Môžu sa vykonať aj kožné testy, ale tieto metódy sú menej citlivé.
Alergická reakcia musí byť sprostredkovaná alergickým mechanizmom. Nie každá negatívna reakcia na potravinu je alergia.
Skrížená alergia a uhorky
Na celom svete je asi 12 - 25% ľudí presvedčených, že sú alergickí na nejakú potravinu. Poznáme aj „falošnú“ potravinovú alergiu. Tá môže mať príznaky ako pravá alergia. Túto negatívnu reakciu vyvolávajú zväčša prísady v jedle.
Napríklad niektoré rybie konzervy obsahujú veľké množstvo histamínu. Po konzumácii takýchto rýb sa u dieťaťa môžu prejaviť príznaky podobné alergickým, pričom dieťa nie je alergické na ryby.
Niektoré aminokyseliny (aminokyselina je stavebná zložka bielkoviny) sa môžu nachádzať aj v peli niektorých rastlín a potom pacient môže alergicky reagovať aj pri stretnutí sa s týmto peľom. Vzniká kombinovaná alergia.
Ak osoba alergická na určitý alergén zareaguje taktiež na alergén iný (odlišný len zdanlivo), hovoríme o skríženej alergii. Chemicky podobných alergénov prostredia je veľké množstvo, niektoré z nich môžeme nájsť doslova na každom kroku. Dole uvedené skrížené alergie sa objavujú relatívne často. Skríženou alergiou trpí odhadom okolo 10% - 50% alergikov.
Skrížená alergia vzniká na základe podobnosti alergénov. Jedná sa o jav, kedy IgE protilátky, vytvorené proti určitému alergénu, reagujú na základe podobnosti v sekvencii aminokyselín s alergénom iným. Skrížená reakcia existuje medzi potravinami, medzi potravinou a inhalačným alergénom (peľ, roztoče) alebo latexom a potravinou.
Hlavným prejavom skríženej alergie medzi peľmi a potravinami je orálny alergický syndróm. Objavuje sa po požití surového ovocia alebo zeleniny. Alergici na ambróziu môžu reagovať na melóny, cukety, uhorky, banány.
| Peľ | Potraviny, ktoré môžu spôsobiť skríženú reakciu |
|---|---|
| Peľ brezy | Jablká, hrušky, čerešne, slivky, broskyne, marhule, mandle, orechy, mrkva, zeler, petržlen, sója |
| Peľ tráv | Paradajky, zemiaky, melóny, pomaranče, kivi |
| Peľ ambrózie | Banány, melóny, uhorky, cukety |
| Latex | Banány, avokádo, kivi, gaštany |
Príznaky skríženej alergie sa môžu líšiť, ale často sa prejavujú ako orálny alergický syndróm. To znamená, že krátko po konzumácii surového ovocia alebo zeleniny sa objaví pálenie pier, podnebia, jazyka, škriabanie v krku, vyrážky alebo opuchy okolo úst.
V závažnejších prípadoch sa môžu vyskytnúť zápaly spojiviek, nádcha, astma, opuch hrtanu alebo dokonca anafylaxia.
Dôležité je poznamenať, že závažnosť peľovej alergie nemusí korelovať so závažnosťou potravinovej alergie. Reakcie sú častejšie po konzumácii surových alebo čerstvých potravín, pretože tepelná úprava zvyčajne znižuje alergénny vplyv rastlinných bielkovín.
Ako zvládať skríženú alergiu
Zvládanie skríženej alergie si vyžaduje komplexný prístup:
- Vyhýbanie sa spúšťačom: Identifikujte potraviny, ktoré spôsobujú reakcie, a vyhýbajte sa im, najmä počas peľovej sezóny.
- Tepelná úprava: Konzumujte ovocie a zeleninu varené, pečené alebo inak tepelne upravené, pretože to znižuje ich alergénny potenciál.
- Antihistaminiká: Používajte antihistaminiká na zmiernenie príznakov alergie.
- Desenzibilizácia (imunoterapia): Zvážte desenzibilizáciu, čo je proces, pri ktorom sa telo postupne zvyká na alergén.
- Adrenalínové pero: Ak máte riziko anafylaxie, noste so sebou adrenalínové pero a naučte sa ho používať.
- Konzultácia s alergológom: Pravidelne sa poraďte s alergológom, ktorý vám pomôže s diagnostikou, liečbou a zvládnutím alergie.
Uhorky môžu vyvolať príznaky alergie, ak trpíte alergiou na ambrózie. Varenie znižuje riziko vedľajších účinkov, pretože proces varenia mení bielkoviny uhorky.
