Či už máte vajcia od vlastných sliepok z domáceho chovu, alebo ste si zaobstarali plato vajec v obchode, hodí sa vedieť, ako spoznať tie skazené. Akonáhle totiž dokážete pokazené vajcia spoľahlivo rozpoznávať, budete si môcť na vajciach vždy bez obáv pochutnať a zároveň prestanete vyhadzovať síce staršie, ale stále dobré a zdravotne nezávadné vajcia.
Dĺžka skladovania nemusí sama o sebe nič znamenať, vajcia môžu za optimálnych podmienok v chladničke vydržať v požívateľnom stave pokojne aj celý mesiac. Môže to však byť aj kratšiu dobu a navyše málokto si dokáže udržať prehľad o tom, ako dlho už to či ono vajce skladuje, takže riadiť sa len podľa veku vajec nie je ideálne.
To, že by ste už nejaké vajcia nemali jesť, je možné spoznať niekoľkými spôsobmi. Skazené vajcia často spoznáte už od pohľadu a podľa jeho zápachu, ale pre istotu môžete vykonať aj tzv. vodný test alebo si vziať na pomoc presvetľovačku. V každom prípade pamätajte na to, že vajcia je najlepšie konzumovať po dostatočnej tepelnej úprave.
Metódy overenia čerstvosti vajec
Existuje niekoľko spoľahlivých metód, ako overiť, či je vajce stále v poriadku:
1. Zápach
Skazené vajcia odhalíte, keď využijete svoj čuch. Skazené vajcia totiž majú nepríjemný zápach, ktorý určite rozoznáte hneď, ako ho ucítite. To dokonca platí nielen pre surové, ale aj pre uvarené vajcia. Keď predsa len nebudete po privoňaní k škrupine úplne presvedčení o tom, že je vajce čerstvé, rozklepnite ho a privoňajte si priamo k bielku a žĺtku namiesto škrupiny. Potom už bude jasno.
Jednoznačným indikátorom skazeného vajíčka je typický zápach. Pokazené vajce po rozbití štipľavo zapácha. Keď pocítite evidentný pach síry, vajce vyhoďte. Pokazené vajce bude mať tento zápach bez ohľadu na to, či je surové alebo uvarené.
2. Vizuálna kontrola
Tiež pohľad všeličo napovie. Škrupina by mala byť nepoškodená a nesmie sa na nej objavovať žiadna známka plesne, ktorá vyzerá podobne ako napríklad na splesnivelom eidame. Aj keď škrupina známky prasknutia ani plesne nenesie, ešte nie je vyhrané.
Pri rozbití vajíčka skontrolujte konzistenciu a farbu. Po rozbití čerstvého vajíčka je bielok priezračný a drží sa okolo žĺtka. Ak vajce vo vode pláva, je staršie, ale ešte nie nepoužiteľné. Do varenia je dobré, ak prejde aj čuchovou a vizuálnou kontrolou. Vajce nezapácha, škrupina je nepoškodená a v bielku a žĺtku nevidno žiadne podozrivé sfarbenie.
V prípade, že má žĺtok správnu farbu, ale objavíte na ňom malé krvavé škvrny či žilky, vajcia môžete bez obáv použiť. Ide o malé krvné zrazeniny, ktoré môžu vzniknúť pri tvorbe vajec. Narazíte na ne zriedka, a to ešte len u vajec z domácich chovov.
Druhým indikátorom skazenosti vajíčka je jeho farba. Farba žĺtka sa mení v závislosti od stravy sliepky, ktorá ho zniesla, takže jeho farba nič o čerstvosti neprezrádza. Lepšie urobíte, ak skontrolujete vaječný bielok. Ak je ružový, zelený alebo dúhový, vajíčko bolo kontaminované baktériami pseudomonas a nie je bezpečné na konzumáciu. Ak vo vnútri vajíčka vidíte čierne alebo zelené škvrny, znamená to, že bolo kontaminované plesňou a preto ho ihneď vyhoďte.
Ako vajíčko starne, jeho celistvosť sa znižuje, kvôli čomu nedrží pohromade ako čerstvé. Dôležitou informáciou pre spotrebiteľa je, či vajce zostáva kompaktné alebo sa tzv. „rozleje“ po tanieri. Také vajce je na pohľad vodnaté, takže vrchol čerstvosti za sebou. Rovnako by sa nemal ľahko pohybovať žĺtok. Znamená to, že vlákna bielka, ktoré držia žĺtok na mieste sa oslabili a vajíčko je staršie.
3. Vodný test
Na overenie veku vajec je možné vykonať tzv. vodný test, pri ktorom vyskúšate, ako vajce pláva. Jednoducho ponoríte vajcia do misky alebo pohára s vodou a vajcia sa buď potopia, alebo zostanú na hladine, prípadne sa budú vznášať niekde medzi. Test je založený na skutočnosti, že vo vajciach sa postupne zväčšuje vzduchová bublina, takže čím je vajce staršie, tým väčšiu má tendenciu vznášať sa na hladine.
Čerstvé vajce: Ak vajce klesne na dno a zostane ležať na boku, je úplne čerstvé. Takéto vajcia sú ideálne na prípravu majonézy alebo na konzumáciu na mäkko.
Staršie vajce: Ak vajce klesne na dno, ale postaví sa na špičku, je staršie, ale stále bezpečné na konzumáciu. Môžete ho použiť na varenie alebo pečenie.
Pokazené vajce: Ak vajce pláva na hladine, je už príliš staré a nemali by ste ho konzumovať. Vo vnútri sa vytvoril plyn, ktorý spôsobuje, že vajce pláva.
Vložte vajíčko do misky so studenou vodou a skontrolujte, či sa vznáša. Vo vnútri vajec sa nachádza malá vzduchová bublina, pričom postupom času do vajíčka preniká cez pórovitú škrupinu čoraz viac vzduchu. Vzduchová bublina sa rozširuje, preto sa vajíčko vo vode vznáša. Ak vajce leží na boku na dne misky, je na vrchole čerstvosti. Ak stojí na jednom konci vzpriamene, ale stále sa dotýka dna, už je staršie, ale stále je bezpečné ho jesť. V prípade, že vajce pláva, už nie je čerstvé vajce. Ale nevyhnutne to neznamená, že je zlé alebo nebezpečné na konzumáciu. Po "vodnom" teste vajíčko rozbite a ovoňajte.
Vajíčko jednoducho ponorte do väčšej misy so studenou vodou (alebo do vyššieho pohára). Ako sa správa čerstvé vajíčko? Najčerstvejšie vajce zo všetkých sa ponorí a zostane ležať na boku. Odpoveď je jednoduchá, takéto vajíčko pláva na hladine. Chcete vedieť, prečo? Staršie vajíčka strácajú na kvalite aj zvnútra.
4. Presvetľovačka
Môžete si vziať na pomoc presvetľovačku, ktorá je chovateľom sliepok určite dobre známa. Presvetľovačky sa bežne používajú na zistenie oplodnenosti vajec, ale s ich pomocou je možné overiť aj ich čerstvosť. Keď presvetľovačku priložíte na tupý koniec vajca, uvidíte veľkosť vzduchovej bubliny vo vnútri a nemusíte ho tak dávať do vody. Pri presvetľovaní zároveň vajciami otáčajte a pozorujte, ako sa žĺtok pohybuje v bielku.
5. Zvuky
Vedeli ste, že staré vajce vydáva zvuky? Priložte si vajce k uchu, zatrepte ním a počúvajte, či šumí. Ako vajíčko starne, uniká z neho cez škrupinu vlhkosť a oxid uhličitý. Žĺtok a bielok začnú vysychať, zmenšovať sa a vo vajíčku sa zväčšuje vzduchová bublina. Tá dáva vajíčku viac priestoru na pohyb vnútri škrupiny, čím vzniká šumivý zvuk. Čerstvé vajce by pri pretrepaní nemalo vydávať žiadny zvuk. Vajíčko, ktoré šuští ešte nie je pokazené, akurát vykazuje známky staroby.
Označovanie a skladovanie vajec
Ak si kupujete vajíčka v obchode, môže vám dať nápovedu o bezpečnosti konzumovania vajec doba minimálnej trvanlivosti, ktorá je na nich uvedená. Rovnako ako u iných potravín je však doba minimálnej trvanlivosti iba orientačná. Dôležitou informáciou je vždy dátum spotreby na obale. Nájdete ho aj pod kódom "nepredávať po" alebo "EXP". Tento dátum je maximálne 30 dní odo dňa balenia vajec. Vajcia, ktoré máte v chladničke a sú celé, môžete skladovať najviac mesiac po dátume exspirácie. Veľa prezradí aj dátum minimálnej trvanlivosti. Môže byť označený aj ako "spotrebovať do" alebo "najlepšie do". Dátum minimálnej trvanlivosti sa musí uviesť do 45 dní od dátumu balenia vajec.
Všimnite si tiež trojmiestny kód, ktorý označuje, kedy boli vajcia zabalené. Tento dátum sa zvyčajne uvádza ako trojmiestny kód podľa juliánskeho kalendára. Vajcia balené 1. januára budú označené číslom 001, vajcia balené 15. októbra budú označené číslom 288 a tie, ktoré sú balené 31. decembra budú mať číslo 365.
Označovanie vajec je jednotné v rámci celej Európskej únie. Každé vajíčko musí mať pečiatku s rozlišovacím kódom, z ktorého zistíme jeho pôvod i kvalitu. Dôležité je najmä prvé číslo kódu, ktoré označuje spôsob chovu sliepok - nosníc. Vajcia 0xxxx majú prívlastok „bio“ a v rebríčku sú na prvom mieste, pretože v ekologickom chove sa kladie dôraz na podporu prirodzeného správania a etických podmienok chovu zvieriat, čo sa logicky odrazí na farbe i chuti vajíčok. Voľný chov, pri ktorom je nosniciam umožnený aj výbeh na čerstvom vzduchu, má na začiatku kódu jednotku (1xxxx). Pri podstielkovom chove (2xxxx) sú nosnice chované vo veľkých halách, na tzv. podstielke zo sypkého materiálu, avšak hydina nemá prístup k voľnému výbehu. Vajcia s označením 3xxxx predstavujú klietkový chov v obohatených klietkach. Z registračného kódu môžeme ďalej zistiť krajinu pôvodu - členského štátu registrácie (CZ znamená pôvod vajca v Českej republike, PL - vajca z poľského chovu, DE značí, že sú od nemeckého chovateľa, SK - vajíčka Slovenska). Posledným údajom je registračné číslo chovu, teda konkrétnej farmy alebo poľnohospodárskeho podniku.
Obal obsahuje dôležité a užitočné informácie. Tie najvýznamnejšie, ktoré sa na obale musia vždy uvádzať, sú:
- Počet vajec v balení - ak práve nepotrebujete výrazne väčšie množstvo vajec, siahnite po primeranom množstve Predídete tak zbytočnému plytvaniu potravinami.
- Označenie baliarne, čiže značka štátu, kde boli vajíčka balené. Číslo baliarne neinformuje o pôvode vajec! Z obalu na vajcia sa nedá zistiť, z ktorej krajiny vajcia pochádzajú. Kto chce kupovať slovenské vajcia musí hľadať označenie SK v kóde, ktorý je vyrazený na škrupine vajec. Dobrou radou v tomto prípade je, ak to umožňuje obal, neváhať a pozrieť sa do vnútra obalu. Toto je najčastejšia chyba, ktorú robia spotrebitelia. V domnienke, že obal uvádza slovenskú baliareň, musí balenie obsahovať automaticky aj slovenské vajcia. Opak je však často pravdou.
- Označenie triedy kvality vajec podľa akosti na tri triedy. Najčastejšie sa v obchodoch môžete stretnúť s balením vajec triedy A alebo so slovom „čerstvé vajcia“. Pre maloobchodný predaj sú určené vajcia triedy A s možnosťou doplnenia označenia „čerstvé vajcia“ alebo „extra“ alebo „extra čerstvé vajcia“. Slová „extra“ alebo „extra čerstvé“ sa môžu na obaloch obsahujúcich vajcia triedy A používať ako doplňujúce kvalitatívne údaje až do 9. dňa po znáške vajec. Ide o označenie na páske, ktorá sa musí po 9. dňoch po znáške vajec zo spotrebiteľského obalu odstrániť. Trieda B sú druhá akosť alebo konzervované vajcia a trieda C sú vajcia vyradené, určené pre potravinársky priemysel.
- Skupina hmotnosti - hmotnostné triedy sú označené príslušnými písmenami, a to: S - malé (menej ako 53 g), M - stredné (54 - 62 g), L - veľké (63 - 72 g) a XL - veľmi veľké (viac ako 73 g). Ak je na obale uvedené „vajcia rôznej veľkosti“, ide o netriedené vajcia a udáva sa celková minimálna hmotnosť v gramoch.
- Označenie dátumu minimálnej trvanlivosti vajec sa vždy uvádza na obale. Vajcia sa triedia, označujú a balia do 10. dní po znáške. Skonzumovať by sa mali do 21 dní po znesení. Na obale môžete mať uvedené aj „extra čerstvé“- to platí len do spomínaných 9 dňoch.
- Obal obsahuje informácie, aký je odporúčaný spôsob skladovania, pretože samotné skladovanie má výrazný vplyv na trvanlivosť vajec. Odporúča sa držať vajcia po nákupe v chlade, v teplote od 5 do 18 °C. Dlhodobejšie skladovanie pre vyššej teplote môže mať negatívne zdravotné následky po ich konzumácii.
- Ďalšími významnými informáciami sú údaje o metóde chovu nosníc.
- Poslednou informáciou je vysvetlenie významu kódu výrobcu, ktoré najčastejšie nájdete vo vnútri obalu a preto ak by ste si neboli istý, akého pôvodu sú vajcia zabalené v danom obale, tohto kódu to zaručene identifikujete.
Pri predaji nebalených vajec sú povinne uvádzané informácie o niečo stručnejšie. Stačí, že je uvedená trieda kvality, hmotnostná trieda, údaj o spôsobe chovu, vysvetlenie významu kódu výrobcu, dátum minimálnej trvanlivosti. Pri predaji vajec priamo od chovateľa stačí, ak chovateľ bude uvádzať len informácie o chovateľovi dátum znášky a dátum minimálnej trvanlivosti.
Tip: Aby ste si udržali prehľad o veku vajec z domáceho chovu, môžete ich pred umiestnením do chladničky popisovať.
Vajíčka skladujte v ich pôvodnom obale, ktorý chráni škrupinu pred vlhkosťou a pachmi z iných potravín. Mnohí z nás vajcia skladujú v dverách chladničky. To sa však neodporúča, pretože na týchto poličkách dochádza k najväčším teplotným zmenám súvisiacim s otváraním dvierok. Ak chcete vajíčka skladovať naozaj dobre, nechajte ich v kartónovom obale z obchodu a umiestnite ich na poličku do vnútra chladničky. Každé vajíčko by pritom malo byť v kartóne uložené širším špicom nahor.