Ako zabezpečiť, aby paradajky rýchlejšie dozreli

Rastliny rajčiaka plné zelených paradajok, ktoré nie a nie dozrieť, nepotešia žiadneho pestovateľa. Našťastie, existuje pár vecí, vďaka ktorým môžete proces dozrievania urýchliť. Ak chceme dozrievanie paradajok na rastlinách urýchliť, najskôr si musíme uvedomiť, v akých podmienkach dozrievajú najlepšie.

Vo všeobecnosti by sa plody rajčiaka mali farbiť asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov. Záleží aj od odrody. Druhy s malými plodmi zvyčajne začnú dozrievať skôr ako veľké odrody. Aj vonkajšie teploty zohrávajú významnú úlohu. Paradajky produkujú karotén a lykopén (látky, ktoré spôsobujú červené sfarbenie) pri teplote 10 až 30 °C.

Na zrenie paradajok je potrebná aj chemická látka nazývaná etylén. Táto chemikália je bez zápachu, chuti a na pohľad neviditeľná. Etylén sa v skutočnosti prirodzene uvoľňuje pri dozrievaní ovocia, ako sú banány, jablká a paradajky. Dozrievanie paradajok možno urýchliť aj jedným triviálnym spôsobom. Stačí umiestniť a skladovať zeleninu v blízkosti banánov alebo jabĺk, ktoré produkujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie.

Problémy dozrieť majú často aj preťažené rastliny rajčiakov. Keď rastlina spotrebuje príliš veľa energie na tvorbu listov a kvetov, nezostane jej veľa energie na sfarbenie zelených paradajok. Väčšina záhradníkov vie, že treba odstraňovať výhonky v podpazuší vetvičiek, ale nie každý vie, že je vhodné skrátiť aj hlavnú stonku rastliny rajčiaka. Potom prestane plytvať energiou na tvorbu nových listov a ďalších a ďalších kvetov. Energiu použije na dozrievanie zelených paradajok, ktoré sú ešte na rastline.

Mnoho pestovateľov rajčín sa čuduje, prečo plody nedozrievajú, keď je teplo a slnečno. Zvyčajne je to preto, že je až priveľmi teplo, teda nad 30 °C. Vtedy je riešením vytvoriť paradajkám viac tieňa.

Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri.

Nenechávajte zbytočne na rastlinke výhonky, ktoré zostali po zbere plodov. Neslúžia už na žiaden účel, len zbytočne oberajú rastlinu o energiu. Vytvárajú nové stonky, ktoré konkurujú ostatným vetvám v boji o živiny. Ak ich necháte na rastline, môžete získať viac plodov, ale paradajky budú menšie a rastlina bude ťažšia.

Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.

Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.

Žiaden záhradkár nechce likvidovať plodiny, ktoré vypestoval, ale niekedy je to treba urobiť. Keď viete, že malé paradajky nebudú mať čas dozrieť.

Vyskúšali ste všetky tipy na dozrievanie paradajok a nič nezabralo, alebo len trochu? Ak už je vonku zima, jednoducho vytiahnite zo zeme celú rastlinu a zaveste ju hore koreňmi v garáži, v skleníku alebo v kôlni, kde bude chránená pred chladnejším počasím.

Ak paradajky nedozrievajú, nemusí ísť nutne o prejav choroby či škodcov. Nech sa akokoľvek snažíme, stále nám rajčiny nechcú úplne dozrieť a vrchná časť pri stopkách zostáva zelená a teda nevhodná na jedenie. Prečo sa to deje a ako tomu máme predísť?

Nepravidelné dozrievanie rajčín, ktoré sa najčastejšie prejavuje ako zelené vrchy plodov, je znakom toho, že rajčinám niečo chýba. Poškodené listy na rastline zostávajú visieť a mnohí si to mýlia s chorobou a bez znalosti problematiky začnú postrekovať proti plesni zemiakovej. No zbytočne.

Prvú pomoc možno nájdete rovno doma. Ako draselné hnojivo možno použiť drevné uhlie aj s popolom, ktoré sa rovnomerne rozsype ku koreňom rastlín. Draslík možno nájsť aj v kompostovanom hnoji či kamennej múčke. Rovnako prispieva k tvorbe a rastu plodov a zvyšuje v nich obsah vitamínu C. K jeho nedostatku veľmi často dochádza vtedy, ak preháňate v záhrade výživu dusíkatými hnojivami. pretože draslík sa veľmi rýchlo vyplavuje vodou.

Na rastlinách vám stále visia zelené paradajky a bojíte sa, že kríčky ich už nestihnú vyživiť? Prinášame jednoduché, ale účinné rady - od správneho strihania cez úpravu zálievky až po obmedzenie listovej plochy.

Denná obhliadka je nevyhnutná - všetky paradajky, ktoré vykazujú známky hniloby, plesní či mechanického poškodenia, okamžite odstráňte.

Plody poškodené suchou hnilobou už nevyliečite. Treba ich čím skôr obrať a dať do kompostu, aby sa nestali živnou pôdou pre iné hniloby.

Zálistky (bočné výhonky) pravidelne odstraňujte - ich prítomnosť doslova odvádza pozornosť rastliny od plodov. Všetku energiu totiž vkladá do tvorby ďalšej a ďalšej zelenej hmoty.

Pri kolíkových odrodách odporúčame klasické zaštipovanie vrcholov - odstrihnite alebo zaštipnite rastový vrchol dva listy nad najvyšším strapcom. Takto rastlina zastaví ďalší rast do výšky a sústredí sa na dozrievanie už nasadených paradajok.

Keď sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú. Lepším riešením je ich odstrihnúť.

Ak vonkajšie teploty presahujú 30 °C, poskytnite rastlinám trochu tieňa, aby sa zabránilo ich prehriatiu a spomaleniu dozrievania. Naopak, optimálne dozrievanie podporuje teplota medzi 20 - 25 °C.

Viete, že existujú spôsoby, ako prinútiť rajčiaky dozrieť aj napriek tomu, že za oknami už číha jeseň? Ponúkame vám aspoň niektoré.

Pred príchodom mrazov ich vyberte z pôdy aj s koreňmi a zaveste do chladnej, ale dobre vetranej miestnosti. Živiny z celej rastliny sa postupne presunú do plodov, tie budú postupne dozrievať.

Plody opatrne pozberajte, aby ste zabránili vstupu infekcie. Môžete ich odrezať aj so stopkou a tak poukladať na okno. Najlepšia je samozrejme južná strana, kde slnko svieti najdlhšie.

Iste ste už čítali, že ovocie sa nemá skladovať spolu so zeleninou a zemiakmi. Je to pre produkciu etylénu dozrievajúcim ovocím. V prípade nedozretých plodov je to veľká výhoda. Stačí, keď k rajčiakom pribalíte zopár dozretých jabĺčok a všetko vzduchotesne obalíte fóliou.

Ak ešte nehrozí ochladenie a rajčiaky plánujete nechať na záhonoch, doprajte im aspoň viac slnka. Aj takáto náročná úloha sa dá vyriešiť jednoducho. Vytvorte im odrazovú plochu z drevených latiek, ktorú obalíte alobalom. Takýmto jednoduchým spôsobom sa im dostane dvojnásobné množstvo slnečných lúčov.

Posledný cherry rajčiak môže dozrieť aj v pohári s vodou. Stačí, ak odrežete stonku s niekoľkými plodmi a dvoma až troma listami.

Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť.

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín.

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť. Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník. Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.

Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných. Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú.

Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení, ktorým chceme predísť.

Koncom sezóny môžeme urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestaneme polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť.

Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri.

Ak už vonkajšie podmienky nie sú priaznivé, môžete paradajky obrať a nechať ich dozrieť v interiéri.

Viete o tom, že plody, ktoré sú aspoň mierne zrelé, ľahko dozrejú v interiéri? Môžete ich zberať a nechať dozrieť vo vnútri.

Pri zbere sa uistite, že odstránite všetky poškodené, pokazené alebo choré paradajky. Zelená zelenina by mala mať normálnu veľkosť ako červená paradajka. V ideálnom prípade je, keď sa už začína trochu zafarbovať. Ak plody oberiete, kým nie sú zrelé, nie sú botanicky pripravené a nemôžu dozrieť.

Najdôležitejším faktorom pri dozrievaní paradajok je teplota. Ideálna teplota na dozrievanie paradajok je 18 ° C až 24 ° C. Paradajky môžu dozrieť aj pri nižšej teplote (10 ° C až 15 ° C), ale dosiahnutie požadovanej zrelosti bude trvať približne mesiac. Ak však máte plody umiestnené v miestnosti pod 10 ° C, zelenina nedozrie a môže sa začať kaziť.

Táto zelenina nepotrebuje na dozrievanie svetlo. V skutočnosti často dozrieva v tme lepšie, ako keď sú plody vystavené slnečnému žiareniu.

Paradajky, ako väčšina zeleniny a ovocia, počas dozrievania produkuje etylén. Práve ten umožní nezrelým plodom dozrieť. Tým, že paradajkám poskytnete viac etylénu, môžete proces zrenia urýchliť.

Overené metódy dozrievania paradajok v interiéri

  • Na plechu za oknom: Paradajky nechajte dozrievať na plechu za oknom. Nezabudnite, že musia byť aj pustené radiátory čím dokonale naimitujete teplo a svetlo, ktoré paradajky potrebujú.
  • Medzi kartóny od vajec: Veľmi dobrý nápad, ako prinútiť paradajky dozrieť je dať ich do kartónov od vajec rovnako, ako vajcia. Paradajky uložíme na a položte ich na hornú časť skrine alebo na iné teplé miesto cca. 18 až 20 stupňov Celzia. Po niekoľkých dňoch by mali sčervenať. Tento proces zrenia môžete zrýchliť pridaním jablka.
  • Do pohára s jabĺčkom: Na túto metódu vyberáme len rajčiny ktoré sú nepoškodené a majú pevnú šupu. Zelené rajčiny oberieme a zbavíme stopiek. Pripravíme si väčší zavárací pohár (4-5l)a na dno uložíme zrelé jabĺčko (1 alebo 2) a uložíme paradajky. Jablko nesmie byť poškodené ani nahnité. Pohár uzavrieme a položíme na parapetu. Jablká uvoľňujú etylén, vďaka ktorému budú rajčiny rýchlejšie dozrievať. Ďalšou možnosťou je položiť paradajky na jablká a nechať ich na otvorenom slnečnom mieste (napríklad na parapete). Rajčiny dozrejú rýchlejšie, ako keď ich necháte len tak na okne na slniečku. Rovnakým spôsobom funguje aj pridanie banánu do poháru s paradajkami.
  • Piliny: Paradajky rýchlejšie dozrejú aj pomocou pilín. Zelené paradajky uložíme do debničky alebo inej nádoby vystlanej pilinami a uložíme na slnečné miesto. Vďaka veľmi dobrej výhrevnosti pilín, paradajky postupne dozrejú. Druhou možnosťou je zabaliť paradajky do starých novín - každú paradajku zvlášť a uložiť na parapet. Rajčiny pravidelne kontrolujeme, aby sme zistili, ktoré dozreli a ktoré naopak potrebujú ešte čas.
  • Trik našich babičiek: Rajčiny dáme do interiéru, potrebujú teplotu 15-18 stupňov. Keď je teplota vyššia ľahko zmäknú. Vezmeme nádobu - môže byť sklenená alebo aj krabica (moja babička ich ukladala normálne na policu na posteľ. K rajčinám pridáme aj pár zrelých (nie červivých ani hnilých) jabĺk. Jablká by mali byť domáce, bez chemikálií a postrekov. Etylén začne na rajčiny rýchlo pôsobiť a tie začnú dozrievať skutočne rýchlo a to či v tme alebo vo svetle.
  • Vytiahnutie celej rastliny: V čase, keď prichádzajú prvé mrazy, je overeným trikom vybrať celú rastlinu zo zeme a zavesiť ju hore nohami v garáži alebo v pivnici, kde je teplota nad bodom mrazu.

Tabuľka: Ideálne podmienky pre dozrievanie paradajok v interiéri

Faktor Ideálne podmienky
Teplota 18-24 °C
Svetlo Tma (nie je potrebné svetlo)
Etylén Prítomnosť zrelého ovocia (jablká, banány)

Ako predchádzať problémom s dozrievaním?

  • Výber správnej odrody: Skoré odrody paradajok, ako napríklad „Poranek“ a „Promyk“, začínajú dozrievať už začiatkom júla. Štandardným paradajkám trvá 20 až 30 dní od nasadenia plodov, kým dosiahnu plnú veľkosť, a potom ďalších 20 až 30 dní, kým dozrejú, t. j. zmenia farbu.
  • Správny čas výsadby: S predpestovaním paradajok je dobré začať už s končiacim februárom prípadne začiatkom až v polovici marca. Vyhovuje im slniečko, no nie moc ostré. Prvým znakom toho, že je vhodný čas na výsadbu paradajok teda je, keď sa nočná teplota trvale pohybuje nad touto hranicou (10 ° C). Druhým znakom, že nadišiel čas sadiť paradajky je teplota pôdy. V ideálnom prípade by mala byť teplota pôdy 16 ° C.
  • Kvalitná pôda: Paradajky si vyžadujú veľmi úrodnú pôdu. Ideálna je prevzdušnená hlinitá a piesočnatá pôda. Najlepšie záhony pripravíte na príchod paradajky tak, že nebudete šetriť prírodným kompostom. Pre paradajky je veľmi prospešné napríklad organické hnojivo z morských rias, alebo hnoj z hydiny. Domáce hnojivo si môžete vyrobiť aj zo žihľavy či paprade a zvýšiť tak odolnosť paradajky. Dajte si pozor aj na to, aby ste nesadili do substrátu, v ktorom ste minulý rok alebo 2-3 pred ním pestovali papriku, paradajku alebo baklažán.
  • Dostatočný priestor a slnko: Pri výbere miesta na zasadenie, hľadajte také, ktoré je zaliate slnkom. Vykopte väčšie diery, ako si myslíte, že budete potrebovať a dodržujte vzdialenosť najmenej pol metra, pričom rastliny umiestnite tak, aby najnižšia sada listov bola na úrovni pôdy.
  • Pravidelná zálievka: Paradajkové lôžko zalejte s cca 2,5 dcl vody raz týždenne odstátou a nie moc studenou vodou. Počas letného obdobia môžete aj o niečo častejšie. Ak nebudú mať dostatok vlahy, začnú praskať. Pravidelne teda zavlažujte pôdu, no vyhnite sa „bahnitej“ vode, vtedy viete, že ste to prehnali. Vodu však nalejte priamo na pôdu, nie na listy, mohli by totiž vyschnúť. Najbezpečnejším a najprospešnejším časom na polievanie je skoré ráno, alebo pri večernom zotmievaní.

Ako rozoznať zrelú paradajku?

  • Farba: Zrelé paradajky majú rovnomerne sýtu farbu bez zelených škvŕn. Ich šupka je potom lesklá a hladká, bez vrások, škvŕn a prasklín. Nezrelé paradajky majú často matný, múčnatý povrch.
  • Konzistencia: Ak paradajka dosiahla zrelosť, mala by sa pri ľahkom tlaku jemne poddať, ale nemala by byť príliš mäkká alebo kašovitá.
  • Vôňa: Zrelé paradajky majú výraznú, sladkú a zemitú vôňu. Ak chcete cítiť vôňu, musíte k paradajke priblížiť nos, pretože listy rastliny majú silnú, charakteristickú vôňu, ktorá môže zakryť vôňu ovocia.
  • Oddelenie od stonky: Môžete ich zbierať, keď začnú meniť farbu a ľahko sa oddelia od stonky.

Ak sa vám predsa len stane, že niektoré kúsky zostanú tvrdé a zelené, nemusíte ich hneď vyhadzovať.

Ďalšie možnosti spracovania paradajok

Paradajky patria medzi najobľúbenejšie plodiny našich záhrad. Rastliny paradajok sú nenáročné, prinášajú kilá úrody a zmestia sa aj do tých najmenších záhrad. Ich pestovanie nie je ťažké, no potrebujú dostatok tepla, svetla, vody a živín. Aby aj vám dozreli šťavnaté, sladké a voňavé plody, treba paradajkám dopriať správnu starostlivosť.

Výber odrody paradajok

V prvom rade by ste si mali vybrať, či dáte prednosť tyčkovým odrodám, alebo naopak tým, ktoré rastú na kríkoch. V záhrade by vám určite nemala chýbať paradajka 'Tornado', ktorá produkuje veľké, žiarivo-červené paradajky vážiace až 100 g. Ak v záhrade nemáte veľa miesta nazvyš alebo chcete pestovať paradajky na balkóne, najlepšou voľbou budú drobnoplodé koktejlové paradajky vhodné aj do nádob. Obľube sa už dlhé roky tešia aj cherry paradajky. Špeciálnu kategóriu tvoria paradajky vyšľachtené pre netradičnú farbu alebo tvar plodov. Najznámejšie sú žlté cherry paradajky, ktoré môžu byť guľaté alebo mať tvar hrušky. Trendom medzi pestovateľmi sa stali aj fialové alebo čierne paradajky.

Predpestovanie a výsadba

Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia rajčiaky treba najskôr predpestovať. Priesady si môžeme predpestovať zo semienka alebo kúpiť. Hlavný termín výsadby priesad paradajok je polovica mája, keď už vonku nehrozia nočné mrazy. Dôležité je vybrať paradajkám vhodné stanovisko. Najviac im vyhovujú miesta v polotieni, ktoré sú prevzdušnená, ale dobre chránené pred vetrom. Dobrou voľbou môže byť skleník alebo fóliovník.

Pôda pre paradajky by mala byť hlinitopiesočnatá, stredne ťažká, teplejšia a dostatočne bohatá na živiny. Ideálne je neutrálne až mierne kyslé pH medzi 5,5 a 7,5. Rozostup medzi paradajkami by mal byť okolo 80 cm v rade, 100 cm medzi radmi. Miery môžeme prispôsobiť vzrastu konkrétnej odrody. Na sadenie vysokých odrôd paradajok si pripravíme aj oporné kolíky, na ktoré neskôr rastliny priviažeme. Tie umiestnime do zeme ešte pred vykopaním výsadbovej jamy. Koreňový bal sa pri výsadbe pokladá buď zvisle, alebo naležato. Mnoho pestovateľov umiestňuje do výsadbovej jamky koreňový bal aj s časťou stonky. Väčšia časť stonky sa potom zahrnie hlinou, aby vznikol bohatší koreňový systém. Po prihrnutí pôdu dôkladne zatlačíme.

Pestovanie paradajok v nádobách

Na balkóne či na terase môžeme pestovať paradajky v kvetináčoch, debničkách či dokonca vo vreciach. Ak budú mať dostatok svetla a vlahy, bude sa im dariť rovnako ako tým v záhrade. Výsadbu sadeníc do nádob naplánujeme na druhú polovicu mája, aby rastlinám neuškodili mrazíky. Na dno nádoby vložíme dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody. Asi 2/3 nádoby naplníme substrátom.

Starostlivosť o paradajky

Základom starostlivosti o paradajky je pravidelná zálievka. Rastlinám síce vyhovuje prevzdušnené prostredie, no pri koreňoch potrebujú dostatok vlhkosti. Polievame dažďovou alebo odstátou vodou, ideálne skoro ráno alebo večer. Dôležitým krokom v starostlivosti o paradajky je vylamovanie zálistkov. Potrebujú ho tyčkové paradajky s neukončeným rastom stonky. Zálistky sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili. Môžu sa na nich totiž tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú.

Zber paradajok

Paradajky dozrievajú postupne, preto je najlepšie zbierať ich každý deň-dva podľa potreby. Najjednoduchšie je odstrihnúť záhradnými nožnicami plod aj so stopkou. Ak sú paradajky dobre vyzreté, odpadnú do ruky ľahko aj samé. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.

Urýchlenie dozrievania paradajok

Trvá niekoľko týždňov, kým paradajky po opelení kvetov dozrejú. Vo všeobecnosti by sa plody rajčiaka mali farbiť asi 6 až 8 týždňov po opelení kvetov. Ak sa blíži jeseň (približne šesť týždňov pred očakávaným prvým mrazom) je jasné, že z týchto kvetov už plody nevyrastú.

Aj etylén sa v skutočnosti prirodzene uvoľňuje pri dozrievaní ovocia, ako sú banány, jablká a paradajky.

Dozrievanie paradajok možno urýchliť aj jedným triviálnym spôsobom. Stačí umiestniť a skladovať zeleninu v blízkosti banánov alebo jabĺk, ktoré produkujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie.

Ak obmedzíte rajčiakom zálievku, nepriamo vyšlete správu, aby dozreli plody, ktoré na rastline už sú. Množstvo vody, ktoré rastlina rajčiaka potrebuje, závisí od toho, v akom bode rastového cyklu sa nachádza.

Dozrievanie zelených paradajok mimo rastliny

Ak sa na jeseň predsa len nestihnú všetky vyfarbiť vonku, môžeme ich nechať dozrieť odtrhnuté vo vnútri. Ak ste nestihli pozbierať úrodu paradajok včas pred príchodom mrazov, žiaden strach. Výhodou tejto zeleniny je, že môže dozrieť vo vnútri.

Keď majú paradajky ideálne podmienky, môžu dozrieť asi za 1 až 2 týždne. Čas zrenia paradajok závisí aj od toho, ako sú zrelé, keď ich oberáte.

Pri dozrievaní zelených paradajok je dôležité, kedy ich oberáte zo záhonu. Príliš skoro obraté plody dozrievajú veľmi ťažko.

Metódy dozrievania paradajok v interiéri

Vloženie dozrievajúceho banánu alebo jablka do uzavretého vrecka so zelenými paradajkami im pomôže dozrieť, pretože toto ovocie uvoľňuje etylén.

V kartónovej škatuli: Vyložte škatuľu novinami (alebo použite debničku na ovocie, ak pochádza z obchodu s potravinami) a na vrch poukladajte zelené paradajky v jednej vrstve s malým priestorom medzi nimi. Zakryte ďalšou vrstvou novín a nechajte niekde v teple. Pravidelne kontrolujte. Ďalšou variáciou tejto metódy je umiestniť paradajky do drevenej zásuvky.

V papierovom vrecku: 5 - 10 paradajok vložíme do papierového vrecúška s dozrievajúcim banánom, jablkom alebo paradajkou a necháme na teplom mieste. Pravidelne ho otvárajte, aby ste skontrolovali, či nevykazujú známky plesne alebo hniloby.

Veľké sklenené poháre alebo plastové vrecká: Ďalším spôsobom, ako sústrediť účinok etylénu, je umiestnenie 2-4 veľkých paradajok do pohára alebo vrecka spolu s dozrievajúcim ovocím a následné zavretie. Kombinácia vlhkosti a tepla však môže podporovať pleseň, takže je zvyčajne najlepšie urobiť do nádoby otvory alebo pravidelne otvárať a kontrolovať nádobu.

Zaveste celú rastlinu: Užitočné na konci sezóny. Keď sa očakáva mráz, môžete celú rastlinu paradajky jemne vytiahnuť zo zeme a potom zavesiť hore nohami v garáži alebo pivnici, kde teploty zostanú nad bodom mrazu. Hovorí sa, že takto sa vyrábajú lepšie ochutené paradajky ako pri iných metódach.

Na čo si dať pozor

Najväčším problémom pri dozrievaní paradajok v interiéri sú choré alebo poškodené plody. Paradajky musia byť chránené pred pomliaždením alebo roztlačením. Dobrá cirkulácia vzduchu pomôže zabrániť tvorbe plesní. Je rozumné robiť kontrolu každý deň alebo dva a odstrániť všetko podozrivé.

Pravidelná kontrola je obzvlášť dôležitá, ak dozrievajú paradajky vo vnútri, pretože vaše rastliny mohli trpieť chorobou, ako je pleseň, ešte predtým, ako bola úroda prenesená do interiéru. V takýchto prípadoch je užitočnou technikou „triediť“ paradajky pred ich uskladnením, pričom sa oddelia nepoškvrnené od ovocia nižšej kvality.

Na dozretie vyberajte len tie najlepšie a všetky choré plody zlikvidujte.

Pri nižších teplotách 10-15°C dozrievanie zvyčajne trvá 3-4 týždne, zatiaľ čo pri 18-21°C môže trvať len 2 týždne.

Chladné počasie paradajkám veľmi nevyhovuje a môže sa stať, že s príchodom jesene ostanú na rastline nedozreté plody. Paradajky potrebujú na dozretie dostatok tepla. Slnečné žiarenie pritom nie je podmienkou.

Pomôcť môže aj etylén, plyn, ktorý je v komerčnom prostredí využívaný na urýchlenie dozrievania ovocia. V prípade, ak chcete zachrániť nedozretú úrodu, môže pomôcť.

Ako v domácom prostredí získate etylén? Veľmi jednoducho. Prirodzene sa uvoľňuje zo zrejúceho ovocia, ako sú banány a jablká.

Overenou metódou na dozrievanie rajčín je vykopanie celej rastliny zo zeme. Tú zo záhrady odoberte ešte predtým, ako udrú prvé mrazy. Následne ju v garáži alebo na inom krytom a teplom mieste zaveste dolu hlavou. Teplota nesmie klesnúť pod nulu.

Jednou z metód, ako zabezpečiť, aby paradajky dozreli, je ich umiestnenie do kartónovej škatule. Tú najprv vysteľte novinami. Následne do nej poukladajte paradajky tak, aby medzi nimi zostal malý priestor. Navrch položte ďalšiu vrstvu novín a krabicu umiestnite na teplé miesto. Nezabudnite paradajky pravidelne kontrolovať. Kaziace sa kusy ihneď odstráňte, aby sa nákaza nešírila ďalej.

Na dozrievanie paradajok môžete použiť aj sklenený pohár. Do neho paradajky poukladajte, spolu s banánom alebo jablkom. Pohár uzavrite. Keďže bude pohár počas dozrievania uzavretý, je potrebné rajčiny kontrolovať.

Nezrelé plody paradajok obsahujú jed solanín. Ten sa odbúrava dozrievaním, najviac ho obsahujú malé tmavozelené plody. Na to, aby ste po ich konzumácii mali zdravotné problémy, by ste museli zjesť vyše 600 g väčších nedozretých plodov. Napriek tomu sa konzumácia džemov, kečupu či nakladaných nezrelých paradajok neodporúča pre tehotné ženy a ľudí so zdravotnými problémami.

Ilustrácia paradajok v rôznych štádiách zrelosti

Táto technika núti paradajky k skoršej plodnosti, rýchlejšiemu dozrievaniu a nikdy neprestávaniu plodiť.

Zrelé paradajky na tanieri

tags: #akodlho #dozrieva #paradajka