Alergia na lepok alebo celiakia sa nie vždy musia prejaviť tráviacimi ťažkosťami. Renáte sa prejavila bolesťou hlavy, niekomu sa môžu objaviť vyrážky na koži. Ľuďom sa často pletú pojmy „alergia na lepok“ a „neznášanlivosť lepku“ alebo celiakia. Jedná sa o dve ochorenia, ktoré spolu súvisia len veľmi málo. Mnoho ľudí však nepozná medzi nimi rozdiel. Preto je dobré ozrejmiť si, čo znamenajú.
Podľa štatistík vykazuje určitú mieru citlivosti na lepok až 15% obyvateľov a číslo stále narastá. Podľa niektorých štúdií, väčšine ľudí, ktorí sú len citliví, alebo intolerantní na lepok, toto ochorenie skôr či neskôr aj diagnostikujú. Ľudí s intoleranciou lepku po jeho konzumácii trápia podobné príznaky ako ľudí s celiakiou, ale bez pridruženého črevného poškodenia.
Čo je to lepok?
Lepok je hlavná bielkovina obsiahnutá v obilí. Lepok je tvorený komplexom bielkovín a to najmä gliadínu a glutenínu. Lepok je väčšinou neškodný, no u niektorých jedincov môže vyvolať značné zdravotné problémy. Bielkoviny zvané prolamíny spôsobujú predovšetkým celiakiu, zatiaľ čo druh bielkovín nazývaný gluteíny je zodpovedný predovšetkým za alergické reakcie. Slovo lepok skutočne súvisí s lepivosťou, rovnako ako odbornejší názov glutén, ktorý v latinčine znamená lepidlo. Lepok sa prirodzene nachádza najmä v pšenici, raži, jačmeni a ďalších príbuzných obilninách.
Lepok sa kvôli svojim vlastnostiam bežne využíva ako prísada do spracovaných potravín na zlepšenie textúry, zadržiavania vlhkosti a chuti. Z tohto dôvodu môžeme lepok nájsť v potravinách u ktorých by sme to vôbec nečakali (zmrzlina, spracované mäso a pod.). Z pšenice sa vyrábajú škroby, sladidlá a farbivá, ktoré sa hojne používajú v potravinárskom priemysle a môžu obsahovať stopové množstvo lepku. Samostatnou kapitolou je kontaminácia bezlepkových potravín lepkom pri výrobe. Lepok sa môže nachádzať tiež v niektorej kozmetike.
Rozdiel medzi alergiou na lepok a celiakiou
Alergia na lepok - skôr ide o intoleranciu lepku, kedy nie je v biopsii potvrdená celiakia, môžu byť zvýšené protilátky IgA. Pri celiakii sú protilátky proti gluténu a gliadínu zvýšené viac ako 10-násobne.
Celiakia je autoimunitné ochorenie gastrointestinálneho (tráviaceho) traktu (GIT), keď telo reaguje na lepok ako antigén a tvorí si proti nemu protilátky, čím sa v čreve vyvoláva subklinický alebo klinický zápal. Diagnostikuje sa histologicky, na základe výsledkov biopsie z črevnej sliznice. Hladina protilátok je len pomocné vyšetrenie.
Celiakia je autoimunitné ochorenie, pri ktorej je prítomná permanentná intolerancia lepku, ktorý u geneticky predisponovaných ľudí spôsobuje poškodenie sliznice tenkého čreva a narúša imunitný systém. V prípade že jedinci trpiaci celiakiou konzumujú potraviny obsahujúce lepok, ich imunitný systém napáda sliznicu tenkého čreva.
Alergia nastupuje rýchlo a prejaviť sa môže svrbením, žihľavkou, dýchavičnosťou, zvracaním. Celiakia je autoimunitná porucha, pri ktorej dochádza k poškodeniu tenkého čreva, ak postihnutý človek konzumuje potraviny obsahujúce lepok. Intolerancia je podobná celiakii, ale nespôsobuje zápal a nepoškodzuje natrvalo črevá.
Príznaky alergickej reakcie na potraviny
Príznaky celiakie môžu byť veľmi nešpecifické. Pri potravinovej intolerancii na lepok spôsobuje jeho konzumácia krátkodobé nadúvanie, kŕče či bolesti brucha. Existuje aj alergia na pšenicu.
Alergia na lepok sa prejavuje podobne ako všetky ostatné potravinové alergie, t.j. predovšetkým zažívacími problémami, dýchacími problémami a žihľavkou alebo ekzémom. Najčastejším obilným alergénom je raž, až potom pšenica. U človeka sa môže vyvolať alergia aj na bezlepkové obilniny (najčastejšie kukuricu).
Alergia na pšenicu je u detí jednou z najbežnejších potravinových alergií. Samozrejme sa môže vyskytovať aj u dospelých. O alergii na pšenicu hovoríme vtedy, ak imunitný systém neprimerane reaguje na niektorý z proteínov, ktoré pšenica obsahuje (albumín, gliadín, globulín, atď.).
U ľudí s alergiou na pšenicu, biele krvinky nazývané B-bunky (B-lymfocity) vysielajú protilátky imunoglobulínu E (IgE) aby „zaútočili“ na určitý alergén, v tomto prípade konkrétne na pšenicu. Súčasne lokálne tkanivá prostredníctvom chemických reakcií vysielajú do tela signál „niečo sa deje“. Táto reakcia prebieha veľmi rýchlo a prejavuje sa rôznymi príznakmi od nevoľnosti, bolesti brucha, svrbenia, opuchu pier a jazyka, až po ťažkosti s dýchaním alebo anafylaxie.
Typické prejavy alergickej reakcie:
- Kožné: vyrážka, žihľavka, svrbenie, ekzém
- Tráviace: nevoľnosť, vracanie, hnačka, bolesti brucha
- Dýchacie: nádcha, kýchanie, kašeľ, sťažené dýchanie
- Závažné: anafylaxia - život ohrozujúca reakcia (opuch tváre, dusenie, pokles tlaku)
Príznaky nemusia byť žiadne, no dochádza k hypotrofii črevných klkov a zápalu - tým sa zvyšuje riziko vzniku kolorektálneho karcinómu. Preto sa aj v katolíckej cirkvi pre celiatikov robia zvláštne bezlepkové oblátky, aby mohli ísť na sv. Ľuďom sa často pletú pojmy „alergia na lepok“ a „neznášanlivosť lepku“ alebo celiakia.
Bolí vás často hlava, máte problémy s trávením, trápia vás problémy s pleťou a celý deň by ste najradšej prespali? Za týmito problémami môže stáť potravinová intolerancia. Pokiaľ vášmu telu nerobia dobre niektoré potraviny, môže ísť o alergiu alebo intoleranciu. Veľa ľudí si často zamieňa potravinové alergie s potravinovými intoleranciami alebo s citlivosťou na určité potraviny (tzv. pseudoalergia).
Alergia nastupuje rýchlo a prejaviť sa môže svrbením, žihľavkou, dýchavičnosťou, zvracaním. Celiakia je autoimunitná porucha, pri ktorej dochádza k poškodeniu tenkého čreva, ak postihnutý človek konzumuje potraviny obsahujúce lepok. Intolerancia je podobná celiakii, ale nespôsobuje zápal a nepoškodzuje natrvalo črevá.
Potravinová alergia je neprimeranú reakciu imunitného systému na niektorú potravinu, respektíve jej zložku. Telo vyhodnotí danú zložku potravy ako cudzorodú a začne sa proti nej brániť zvýšenou tvorbou protilátok, čo vedie k nepríjemným príznakom. Potravinová alergia na rozdiel od potravinovej intolerancie zahŕňa vždy imunitný systém a príznaky sa objavujú po niekoľkých minútach až hodinách po konzumácii danej potraviny.
Príznaky alergickej reakcie môžu byť rôzne, ale najčastejšie sa prejavuje tráviacimi, kožnými alebo dýchacími problémami. Vo vážnejších prípadoch môže dôjsť až život ohrozujúcemu anafylaktickému šoku. Pri potravinovej alergii je potrebné dávať pozor aj na malé množstvá potravinového alergénu.
Príznaky celiakie
Celiakia (neznášanlivosť lepku, celiakálna sprua, glutenová enteropatia) je celoživotné autoimunitné zápalové ochorenie tenkého čreva. Vzniká na podklade neznášanlivostí lepku u geneticky predisponovaných jedincov (s genotypom HLA-DQ2, HLA-DQ8). Pri celiakii dochádza k tvorbe protilátok proti bunkám črevnej sliznice, ktoré sú týmito protilátkami napadané až ničené.
Následne vzniká zápal (opuch) v črevách a poškodzuje klky (malé vlasové štruktúry na sliznici tenkého čreva), prostredníctvom ktorých sa vstrebávajú živiny zo stravy do organizmu.
Medzi najčastejšie príznaky patrí únava a málokrvnosť, svetlá, drobivá a mastná (lesklá) stolica, afty, nechutenstvo a strata hmotnosti. S poruchou vstrebávania živín potom súvisí rednutie kostí a oslabenie zubnej skloviny. Neliečená celiakia môže viesť k nádorom tenkého čreva a ďalším závažným črevným ťažkostiam. Mnoho ľudí však môže byť postihnutých celiakiou aj napriek tomu, že by zaznamenali jej príznaky.
Okrem toho v rozhovore pre Startitup uviedla na pravú mieru pojem celiakia a alergia na lepok. Alergia na lepok alebo celiakia sa nie vždy musia prejaviť tráviacimi ťažkosťami. Renáte sa prejavila bolesťou hlavy, niekomu sa môžu objaviť vyrážky na koži.
Pri potravinovej intolerancii na lepok spôsobuje jeho konzumácia krátkodobé nadúvanie, kŕče či bolesti brucha. Existuje aj alergia na pšenicu.
Formy celiakie:
- Tichá forma celiakie: vyznačuje sa tým, že sa u jedinca nevyskytujú žiadne známe príznaky.
- Latentná forma celiakie: diagnóza latentnej celiakie je zvyčajne retrospektívna a je ťažké s istotou tvrdiť, či sú zmeny sliznice tenkého čreva dôsledkom skorého vývoja celiakie.
- Atypická celiakia: pri ktorej sa nevyskytujú typické gastrointestinálne príznaky, naopak ide o extraintesinálne príznaky ako migréna, bolesť kĺbov a pod.
Kde všade číha lepok?
U niektorých potravín je zrejmé, že lepok obsahujú, hlavne pečivo a múka. Rad výrobkov by ste si však na prvý pohľad s lepkom nespájali, môže ísť napríklad o rôzne sušienky, čokolády alebo pudingy, ale aj jogurty, ochutené čaje, náhradky kávy alebo zmrzlinu.
V roku 2011 Európska únia uzákonila, že všetky potraviny s lepkom musí mať jeho obsah čitateľne uvedený na etikete. Všetky alergény sú zo zákona na etikete písané tučne, prípadne zvýraznené farbou, veľkosťou či typom písma. Uvádzajú sa buď v zložení potraviny, alebo ako zoznam alergénnych látok za slovom obsahuje.
Kde by si lepok možno nečakal, je napr. v mäsových výrobkoch ako šunka, saláma, dokonca kečup, pivo, sójová omáčka alebo strúhanka. Označenie hrubým písmom je predovšetkým pre ľudí alergických na pšenicu. Všetky lepkové výrobky.
Diagnostika
Prvým krokom k úspešnej diagnostike je dohodnúť si stretnutie so špecialistom, aby preskúmal všetky možné príčiny vašich príznakov (anamnéza a pod.). Merajú sa hladiny protilátok (tTG-IgA), (EmA-IgA) v krvi, ktoré si vaše telo vytvorilo ako reakciu na lepok. Pri tomto vyšetrení sa používa hadička s kamerou. Kamera umožňuje lekárovi sledovať vaše tenké črevo. V niektorých prípadoch sa vykonávajú aj genetické testy. Je potrebné zvýšiť opatrnosť pri alternatívnych diagnostických metódach.
Celiakia sa dá diagnostikovať veľmi spoľahlivo - patrí to do rúk gastroenterológa. Dá sa určite, dnes to nie je problém. Chybu robia tí, čo nemajú potvrdenú celiakiu, a dajú si bezlepkovú diétu.
Test na alergiu na vajcia je založený na detekcii protilátok IgE v krvi. S jeho pomocou zistíte rýchlo, bezpečne, jednoducho a v pohodlí domova, či ste alebo nie ste alergický na vaječný bielok. V prípade pozitívneho výsledku testu sa odporúča navštíviť lekára.
Liečba a diéta
Momentálne sa za jedinú dostupnú a akceptovateľnú liečbu považuje striktná celoživotná bezlepková diéta, čo ma za následok vylúčenie potravín obsahujúce lepok. Dodržiavanie bezlepkovej diéty nie je jednoduché, na trhu však nájdeme veľa produktov a zároveň veľké množstvo spoločností, ktoré sa špecializujú na bezlepkovú stravu a bezlepkové produkty.
Ak po začatí bezlepkovej diéty nedochádza k zlepšeniu, je možné, že stále prijímate malé množstvo lepku. Pravdepodobne začnete reagovať na bezlepkovú diétu, akonáhle odstránite všetky skryté zdroje lepku.
V diétach ale môžu byť rozdiely: Zatiaľ čo celiak (celiatik) musí dlhodobo, väčšinou po zvyšok svojho života, z jedálnička vyradiť všetky zdroje lepku, pri alergii na lepok sa diéta zostavuje individuálne. Zaujíma nás, ktorý konkrétný lepok nám vadí - či pšeničný, ražný, ovsený alebo jačmenný. Odpoveď by nám mohol vedieť poskytnúť alergológ.
Je veľmi dôležité, aby celiatik - v tomto prípade vaše dieťa - dodržiavalo diétu za každých okolností, a to na 100%. Aj kúsok koláča či krajec chleba totiž spustí nepríjemné príznaky a zhorší progres, ktorý ste dodržiavaním stravy dosiahli. Je dôležité aj to, aby ste dieťaťu vysvetlili, že je v poriadku, ak sa nestravuje tak, ako zvyšní členovia rodiny, kamaráti alebo spolužiaci. V súčasnosti je možné pripraviť takmer každé jedlo v bezlepkovej verzii. Aby ste sa do toho však mohli pustiť, je veľmi dôležité vedieť, čo dieťa môže a nemôže jesť. Niektoré potraviny vám budú jasné už „na prvý pohľad“ - zakázané sú napríklad klasické cestoviny, pečivo, múka a výrobky z nej. Bezlepkové potraviny sú označené prečiarknutým klasom. Znamená to, že daný výrobok obsahuje menej ako 2mg gluténu na 100g sušiny danej potraviny. Prirodzene bezlepkové potraviny sú vždy najlepšou voľbou.
Liečba je jediná: celoživotná bezlepková diéta. Následky nedodržiavania diéty sú najmä na črevo - je tam zvýšené riziko vzniku kolorektálneho karcinómu, ak diétu nedodržiavaš na 100 %. Ak je deficit mikroživín, môže vzniknúť anémia a všetky poruchy imunity. Porucha potom ďalej môže viesť k zmenám na kostiach, kĺboch, koži, neurologickým problémom a podobne.
Žiaľ, zväčša je to celoživotná liečba, najmä ak je potvrdená histologicky a aj geneticky. Neodporúča sa ani taký občasný „cheating day“, dať si napr. Je totiž ochudobnená o vlákninu a v štúdiách bolo dokázané, že celiatici majú vyššie KVS riziko, práve pre možný nedostatok vlákniny, vápnika, fosforu či zinku.
