Aj tento rok sa objavili informácie o možnosti sledovania Marsu voľným okom. Viola Švecová nafotila "červenú guľu" na dovolenke v Chorvátsku. A možno aj vy ste na oblohe uvideli to, čo naša čitateľka odfotila a teraz ukazujete priateľom a známym vaše fotky Marsu. Musíme vás však sklamať. Astronómovia sa nad tým iba usmievajú a krútia hlavami.
Čo vidíme na oblohe?
O stanovisko sme požiadali odborníka - astronóma, Mgr. „Najzrozumiteľnejšie bude, ak si porovnáme Mesiac a Mars. Jasnosť Mesiaca v splne je asi 10 000x väčšia než jasnosť Marsu pri jeho najväčšom priblížení k Zemi. Už len podľa toho nie je možné vidieť Mars tak zreteľne ako Mesiac," vysvetľuje astronóm. Preto je uhlová veľkosť Mesiaca na oblohe 70 až 500 krát väčšia než uhlová veľkosť Marsu." pokračuje pán Jakubík.
"Aj laikovi musí byť teda zrejmé, že Mars nemôže byť na oblohe rovnako veľký ako Mesiac. Okrem toho laik nedokáže planétu Mars odlíšiť od okolitých hviezd," dodáva.
Čo teda mohla naša čitateľka odfotiť? „Sfarbenie Mesiaca spôsobil fakt, že sa Mesiac nachádzal nízko nad obzorom a teda lúče dopadajúce na povrch Zeme museli prejsť hustejšou atmosférou, v ktorej dochádza k ich rozptylu.

Slnko ako zdroj problémov aj života
Naša hviezda, Slnko, nám dáva život, ale zároveň môže spôsobovať problémy. Slnečné búrky, anomálie a všetky fenomény, ktoré zvykneme obdivovať na záberoch z družíc, spôsobujú magnetické polia hviezdy. Tých však má Slnko viacero.
„Globálne je pozostatkom z čias vzniku Slnka," hovorí Vojtech Rušin z Astronomického ústavu SAV. Lokálne majú rôzne príčiny. Napríklad tú, že Slnko sa neotáča rovnomerne. „Na póloch sa otočí asi o päť dní pomalšie ako na rovníku."
Výsledkom sú rôzne zoslabovania a zosilňovania polí, a následne aj vznik oblastí so slnečnými škvrnami a erupciami. Paradoxne práve slnečné škvrny sú asi o dvetisíc stupňov chladnejšie ako ich okolie.
„Erupcie sú potom vlastne spôsob, akým sa Slnko zbavuje prebytočnej magnetickej energie," dodáva aj Dudík. „Uvoľní sa táto energia a môže dôjsť aj k odpojeniu časti magnetického poľa od slnečného povrchu. Vtedy nastane vyvrhnutie koronálnej hmoty, ktorá sa ďalej šíri priestorom."

Ak táto hmota zasiahne našu planétu, za istých okolností - dôležitá ja napríklad orientácia vlastného magnetického poľa takejto letiacej masy - môže spôsobiť geomagnetickú búrku. A poškodiť GPS, satelity, ale aj elektroniku na zemi či senzitívnym ľuďom spôsobiť bolesť hlavy.
„Výpadok elektriky v dôsledku erupcie či výronu koronálnej hmoty by pocítili veľa ľudí," priznáva aj Rušin. „Veď si to predstavte: ak by prestal fungovať navigačný systém, skrachovať môže doprava či iné služby."
Našťastie, dnes máme okolo Slnka viacero dômyselných sond, ktoré našu hviezdu starostlivo sledujú. A preto vieme o prípadných problémoch aspoň o pár dní skôr, ako naozaj dorazia.
Slnečné cykly a ich vplyv
Samotné Slnko funguje v jedenásťročných cykloch. Počas týchto období má aktívnejšie aj menej aktívne obdobia. Podľa odborníkov práve teraz prichádza také, v ktorom môžeme očakávať erupcie. Vrchol takzvaného solárneho maxima by mal nastať na budúci rok.
„Priemerný počet slnečných škvŕn a erupcií bude narastať," vysvetľuje Jaroslav Dudík z oddelenia astronómie a astrofyziky Univerzity Komenského. „Po tomto období sa bude pozvoľne znižovať. No celková aktivita Slnka je teraz nižšia ako v období v rokoch 1996 až 2009. Môžeme preto očakávať nižší celkový počet erupcií."

Vplyv na vesmírne misie
Podobné kozmické ťažkosti nie sú veľmi nezvyčajné. Raz začas sa tak takéto varovanie objaví: astronómovia a astrofyzici potvrdia, že na Slnku nastala silná erupcia a prúd nabitých častíc, hviezdnej hmoty či radiácie smeruje priamo na našu planétu či k miestam, kde sa nachádzajú ľudské kozmické misie.
Venus Express je sonda Európskej vesmírnej agentúry. Prvá samostatná európska misia k Venuši začala okolo nášho planetárneho suseda krúžiť v roku 2006 a odvtedy skúma jej atmosféry. V utorok 6. Vedci zistili, že družicu zasiahla slnečná búrka a oslepila ju. Venus Express zrazu nedokázala presne zistiť, kde sa vlastne nachádza. Slnko vyradilo jej kameru, ktorá sledovala ostatné hviezdy a pomáha určiť jej kozmickú polohu.
„Keď zavriete oči, môžete chvíľu kráčať aj po sluchu," opisoval vtedy problémy Octavio Camino, manažér misie. „Skôr či neskôr musíte otvoriť oči, aby ste zistili, kde sa vlastne nachádzate."
Kým však naše oči oslepujú choroby či staroba, príčinou problémov Venus Express bol iný fenomén. Ten, ktorý môže spôsobiť výraznú polárnu žiaru, ale aj výpadky elektriny a nefunkčné mobilné telefóny. Zem aspoň chráni magnetické pole - magnetosféra, ktorú má Venuša príliš slabú. Preto dostala Venus Express v utorok plný zásah.
Fakty o problémoch spôsobených Slnkom
| Fenomén | Popis | Dôsledky |
|---|---|---|
| Geomagnetická búrka | Náhla zmena v pozemskej magnetosfére, keď materiál zo Slnka s vlastným magnetickým poľom narazí na magnetické pole Zeme. | Polárna žiara, poškodenie satelitov, poškodenie elektrickej sústavy. |
| Slnečná radiácia | Prúd nabitých častíc zo Slnka. | Nebezpečné pre astronautov, narušenie rádiokomunikácie, poškodenie satelitov. |
| Röntgenové žiarenie | Žiarenie, ktoré narúša ionosféru. | Zastavenie rádiokomunikácie, dočasné vyradenie satelitov GPS. |

Slnko ako elektráreň
Hviezdy fungujú ako obrovské elektrárne. V ich strede prebiehajú termojadrové reakcie, ktoré nielen premieňajú ľahšie prvky na ťažšie, no napríklad aj umožňujú život tak, ako ho poznáme.
Keby sme nemali Slnko, naša planéta - ak by vôbec jestvovala - by bola smutné, zmrznuté a osamelé miesto, ktoré blúdi medzihviezdnym priestorom. Slnko tak nielen drží pokope slnečnú sústavu, ale dáva aj svojmu okoliu potrebnú energiu.
„Slnko je vlastne obrovská plynná guľa," zdôrazňuje astronóm Vojtech Rušin. „V jadre sa každú sekundu musí premeniť asi 700 miliónov ton vodíka na hélium."
Výsledné hélium je však ľahšie ako vstupný vodík. „Chýbajúca hmota, asi päť miliónov ton vodíka za každú sekundu sa premení na gamma žiarenie a neuveriteľné, superľahké častice." Sú to slávne neutrína.
Kým neutrína z hviezdy okamžite unikajú, žiarenie je úplný slimák. Trvá mu až stotisíc rokov, kým sa z útrob hviezdy dostane na povrch.