Oblička je párový orgán fazuľovitého tvaru, umiestnený po oboch stranách driekovej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny. Oblička (lat. ren) je párový orgán fazuľovitého tvaru a hnedej farby, je uložený po stranách driekovej chrbtice, na zadnej stene brušnej dutiny, v tukovom obale. Má hmotnosť asi 150g. Pravá oblička býva menšia a nižšie uložená. Oblička je párový orgán uložený v hornej časti brušnej dutiny, po stranách chrbtice. Oblička je párový orgán fazuľovitého tvaru, uložený po stranách lumbálnej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny retroperitoneálne, vo výške L1 - L3. Hornou časťou zadnej plochy nasadajú obličky pod bránicu. Oblička má hmotnosť asi 150 g (variabilita 120 - 300 g), je približne 12 cm dlhá, 6 cm široká a 3 cm hrubá. Pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená. Mediálna hrana obličky je mierne konkávna, smeruje do stredu a zároveň mierne dopredu. V jej strede je obličková brána (hilus renalis), v ktorej vstupujú a vystupujú cievy (arteria a vena renalis a tenučké miazgové cievy), autonómna nervová spleť - obličková spleť (plexus renalis)- a vývodné močové cesty. Oblička sa skladá z dvoch vrstiev: na povrchu je svetlejšia kôra a vo vnútri tmavšia dreň v tvare pyramíd. Na reze obličiek môžeme rozoznať 2 odlišné vrstvy: kôra - obsahuje počiatočné časti nefrónov, dreň. Dreň obličky je tmavšia, tvorí 8-18 pyramídových útvarov - obličkových ihlanov (pyramides renales), ktoré základňou smerujú k povrchu a vrcholom dovnútra obličky. Vrcholy ihlanov objímajú obličkové kalichy (calyces renales), ktoré zbierajú definitívny moč vytvorený v nefrónoch.
Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi. Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi - odstraňujú odpadové produkty metabolizmu, regulujú množstvo vody a soli v organizme, zúčastňujú sa na regulácii krvného tlaku, krvotvorby a acidobázickej rovnováhe. Obličky majú niekoľko dôležitých úloh pre správne fungovanie nášho tela. Vytvára sa v nich niekoľko hormónov, pomáhajú pri vylučovaní odpadových látok močom (ktoré sa tvoria napríklad počas odbúravania bielkovín), ale aj pomáhajú regulovať množstvo vody, sodíka a elektrolytov. V obličkách sa navyše vytvára aj vitamín D.
Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličky je nefrón. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličky je nefrón. V obidvoch ľudských obličkách sú asi 2 milióny nefrónov. Nefrón sa skladá z Malpighiho telieska (corpusculum renis) a systému kanálikov (tubuli renales). Malpighiho teliesko je tvorené Bowmanovým vačkom (capsula glomeruli) a klbkom krvných kapilár - glomerulus. Z kapilár glomerula sa pomerne pod veľkým tlakom filtruje tekutina z krvi do dutiny vačku - ultrafiltrácia - a tvorí sa tzv. primárny moč (za deň až 170 l). Zloženie tejto tekutiny je rovnaké ako zloženie krvnej plazmy bez bielkovín. Potom filtrát odteká do systému kanálikov, ktoré sú zložené z kanálikov I. a II. stupňa (proximálny a distálny tubulus) spojených Henleho slučkou, v ktorých sa spätne resorbuje voda a vzniká tzv. definitívny moč (za deň 1 až 1,5 l). Odvodné kanáliky ústia do zberných kanálikov (tubulus colligens), ktoré zbierajú moč z viacerých nefrónov.
Glomerulárna filtrácia je prvý proces pri tvorbe moču. Medzi vonkajším a vnútorným listom Bowmanovho puzdra je úzky priestor, do ktorého sa filtráciou krvi dostáva glomerulami filtrát nazývaný primárny moč. Za 24 hodín sa v obličkách človeka vytvorí asi 170 litrov primárneho moču, ktorý obsahuje vodu, rozpustné zložky ( soli, kyselina močová, močovina, vitamín C ) s rovnakou koncentráciou ako v krvnej plazme. Vysokomolekulové látky (bielkoviny, krvné bunky ) neprechádzajú do primárneho moču. Na zachovanie homeostázy je potrebné, aby sa pôvodný objem primárneho moču zmenšil, čím sa prevažná časť vody, elektrolytov a iných látok potrebných pre organizmus vráti späť do organizmu. Zabezpečujú to obličkové kanáliky, v ktorých prebiehajú procesy spätnej resorpcie a exkrécie. V zberných kanálikoch sa končí spätná resorpcia vody a sodíka, a vzniká tak definitívny moč. Ten sa odvádza zbernými kanálikmi, ktoré sa spájajú a ústia otvormi do obličkových kalichov.
Močovod (ureter) je párová svalová trubica. Zostupuje po zadnej stene brušnej dutiny a ústi do močového mechúra. Moč sa odvádza na základe peristaltiky hladkej svaloviny močovodu. Močový mechúr (vesica urinaria) je dutý svalový, roztiahnuteľný orgán uložený v malej panve za lonovou sponou. Fyziologická kapacita je 250- 450 cm3. Spätná resorpcia vody a iných látok sa deje aktívnou činnosťou buniek v obličkových kanálikoch a je hormonálne a nervovo kontrolovaná. Najväčší vplyv na tieto deje má hormón hypofýzy- adiuretín ( vazopresín ).
Obličkové choroby majú rôzne príčiny. Geneticky sú podmienené napríklad cystické choroby obličiek, k získaným patria rôzne autoimunitné a infekčné zápaly, kamene, nádory, poškodenie obličiek pri cukrovke alebo vysokom krvnom tlaku. Pre choroby, ktorých prejavy u pacienta trvajú viac ako tri mesiace, používame termín chronická obličková choroba. Vysoký krvný tlak je nebezpečný pre obličky, pretože môže zvýšiť tlak na glomeruly, malé krvné cievy v obličkách, časom ich poškodí a funkcia obličiek začne klesať, takisto cievy poškodzuje zvýšená hladina cukru v krvi. Infekcie, lieky alebo vrodené poruchy môžu spôsobiť glomerulonefritídu (zápal malých štruktúr vo vnútri obličiek). Polycystická choroba obličiek je genetická porucha, spôsobujúca rast početných cýst (malých vačkov s tekutinou/ v obličke, čo môže viesť k zhoršeniu jej funkcií. Ochorenie obličiek je stav, ktorý môže ľahko zostať dlhší čas nepovšimnutý, kým príznaky nezačnú byť závažnejšie.
Najčastejšími príčinami zlyhania obličiek u dospelých je ich postihnutie v dôsledku cukrovky tzv. diabetická nefropatia. U detí sú to vrodené vývojové chyby obličiek a močových ciest. Výskyt cukrovky má v dospelej populácii stúpajúci trend, čo podmieňuje aj nárast výskytu chronickej obličkovej choroby. Pokročilejšie štádiá chronickej obličkovej choroby sa spájajú s mnohými komplikáciami, najmä kardiovaskulárnymi, spôsobujúcimi vysokú chorobnosť pacientov.
Liečba chorôb obličiek sa zameriava na kontrolu základnej príčiny ochorenia, teda zvládnutie vysokého krvného tlaku, dosiahnutie dobrej hladiny cukru a cholesterolu. Viaceré ochorenia obličiek napriek liečbe vedú k obličkovej nedostatočnosti alebo až k zlyhaniu obličiek. V našej nefrologickej ambulancii pri Transplantačnom centre poskytujeme starostlivosť pacientom v rôznych štádiách chronickej obličkovej choroby. Liečime pacientov s celým spektrom obličkových chorôb s cieľom spomaliť progresiu choroby a znížiť výskyt pridružených komplikácií. Dôležitým princípom liečby progresívnych chorôb obličiek je ich včasná diagnostika, dobrá kontrola krvného tlaku, dodržiavanie zásad zdravej životosprávy, udržiavanie normálnej telesnej hmotnosti či správny pitný režim.
Pri hemodialýze sa krv pacienta čistí mimotelovo pomocou špeciálneho filtra. Zvyčajne prebieha na dialyzačnom stredisku trikrát týžne počas štyroch až šiestich hodín. Pri peritoneálnej dialýze prebieha čistenie krvi cez výstelku brušnej dutiny (peritoneum) a pacient si ju môže vykonávať sám v pohodlí domova. Jej základom je dialyzačný roztok, ktorý sa do brušnej dutiny napustí prostredníctvom permanentného katétra a po jeho nasýtení odpadovými látkami sa z nej opäť vypustí a nahradí novým roztokom. Výmena roztoku je nutná štyri až päťkrát denne. Je najefektívnejšou liečbou chronického zlyhania obličiek.
Prvoradým predpokladom transplantácií sú orgány, ktoré získavame od ľudí so stanovenou mozgovou smrťou. Obličku však môže darovať aj živý detailne vyšetrený človek bez rizika zlyhania obličky po odbere. Darovaná oblička začína fungovať bezprostredne po transplantácii, jej dobrú funkciu pomáha zabezpečovať imunosupresívna liečba, znižujúca riziko „odmietnutia“ darovaného orgánu.
Ako fungujú obličky?
V prvej polovici marca si každoročne pripomíname Svetový deň obličiek, ktorý v roku 2006 vyhlásili Medzinárodná nefrologická spoločnosť a Medzinárodná federácia nadácií pre ochorenie obličiek. Cieľom informačnej kampane je zvýšiť povedomie laickej i odbornej verejnosti o význame zdravých obličiek a problematike chronickej obličkovej choroby.