Chov husí patrí medzi tradičné formy hospodárenia, ktoré si aj dnes nachádzajú svoje miesto na vidieku aj v menších hospodárstvách. Okrem chutnej husaciny, domáceho tuku či peria prináša aj radosť z pozorovania týchto inteligentných a spoločenských vtákov. Správne vedený chov husí nevyžaduje prehnané investície, no je potrebné poznať základné zásady starostlivosti, výživy a ustajnenia počas celého roka.
Základné predpoklady pre úspešný chov
Husi sú nenáročné a otužilé zvieratá, ktoré si zachovali prirodzený pud sedenia na vajciach. V porovnaní s hrabavou hydinou sú husi menej náročné na odchov, chovateľské prostredie i na zloženie kŕmnej dávky. Húsatká sú už prvý deň po vyliahnutí odolné proti vplyvom vonkajšieho prostredia. Húsky majú oveľa rýchlejšie operenie ako kuriatka, čo ich dokonale chráni pred nepriazňou počasia. Druhou pozitívnou bariérou je veľký počet tukových buniek hneď po vyliahnutí, pod bruchom a v oblasti pŕs. Treťou ochrannou bariérou je termoregulácia - fyziologická schopnosť vyrovnať teplotu okolitého prostredia s teplotou telesnou. Pri hrabavej hydine sa termoregulácia končí vo veku 8 týždňov, ale pri húsatách už vo veku 3 týždňov.
Hus domáca dokáže využiť trávnatú pastvu, dokonca sa vypasie aj na zbytkoch obilia na strniskách. Na rozdiel od hrabavej hydiny, hus potrebuje mať zabezpečený voľný prístup k vode. Ideálne je mať k dispozícii rybníček alebo aspoň väčšiu nádrž, kde sa môžu kúpať, plávať a čistiť perie. Vodná plocha je nevyhnutná aj pri párení a prispieva k celkovej hygiene kŕdľa. Husi sa živia prevažne zeleným krmivom, pričom denne skonzumujú stovky gramov čerstvej trávy. Na pastve strávia väčšinu dňa, čo znižuje náklady na kŕmenie a zlepšuje kvalitu mäsa aj peria. Pastvina by mala byť dostatočne veľká, aby sa tráva stihla obnovovať.
Husi sú známe svojou ostražitosťou a často fungujú ako “prírodný alarm” na dvore. Svojich chovateľov si dokážu obľúbiť, sú zvedavé a v niektorých prípadoch aj priateľské. Dokážu si pamätať tváre a reagovať na známych ľudí. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc.
Ustajnenie
Pre chov husí je dôležité zabezpečiť vhodné ustajnenie. Ideálne je mať k dispozícii suchý a chránený prístrešok, bez prievanu, no s dostatočným vetraním, aby sa zabránilo tvorbe vlhkosti a plesní. Podstielka by mala byť tvorená hrubou vrstvou čistej slamy, ktorú treba pravidelne meniť, aby sa udržala suchá a teplá. Na 1 m² môžete počítať s dvoma husami alebo s 8 húsatami. Výška stavby by mala dosahovať 2 m, dostatočnú svetlosť a vzdušnosť zabezpečí okno orientované na juh.
Ak plánujete zimný chov husí alebo chcete udržať dobré podmienky celý rok, zvážte odolné a priestranné plachtové haly. Počas zimného chovu husí je vhodné doplniť priestor o ochranu proti vetru a snehu. Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú.
V prípade, že sa rozhodnete chovať húsatá v uzavretom priestore, jedinou požiadavkou je vetranie. Štartovacia teplota pre húsatá je 29 až 31 ºC, pričom každé 2 až 3 dni sa táto teplota môže znižovať o jeden a pol stupňa. Optimálna teplota pre odchov husí po ukončení termoregulácie je okolo 8 až 15 ºC.
Výživa
Husi sú prevažne bylinožravce. Na pastve strávia väčšinu dňa, čo znižuje náklady na kŕmenie a zlepšuje kvalitu mäsa aj peria. Ako krmivo im môžete našrotovať obilný šrot s trochou kukurice, primiešať do neho varené zemiaky a nadrobno sekané uvarené vajíčko. Po pár dňoch začnite do šrotovej miešanice pridávať na malé kúsky sekanú mladú žihľavu. Asi týždňové húsatká už potrebujú aj grit na trávenie.
V zimnom období sa zvyšuje podiel obilnín pre udržanie kondície a zabezpečenie dostatku energie. V zime a v predjarí je vhodný ovos. V období znášky husi, ako každá hydina, potrebujú na tvorbu vaječnej škrupiny vápnik. Ten sa dodáva vo forme suchých škrupín, vápenca a minerálov. Vhodné je dodávať im aj kŕmne zmesi.
Pre výkrm na tučnú pečeň sa používa špeciálna metóda. Po prvom podšklbaní sa husi nahusto umiestnia do voliér, v ktorých ostávajú až do posledného dňa výkrmu. V období núteného výkrmu je jedinou potravou kukurica. Zrno kukurice sa na 12 hodín namočí do vody, do ktorej sa pridá pol percenta soli a trocha bravčového tuku. Okrem toho majú husi k dispozícii len pitnú vodu a grit.
Chov húsat
Chov húsat je možné začať už na jar. Husacie mláďatá sú pomerne odolné, no prvé týždne potrebujú stabilné a starostlivo kontrolované podmienky. Po vyliahnutí sa teplota udržuje okolo 29 až 31 °C a každé 2 až 3 dni sa znižuje o približne 1,5 °C. Postupné znižovanie zabraňuje šoku z chladu a podporuje správny vývoj termoregulácie.
V prvých dňoch je ideálna špeciálna zmes pre vodnú hydinu, doplnená o jemne nakrájanú zelenú hmotu. Od druhého týždňa je možné postupne pridávať celé zrná obilnín, varené zemiaky či mrkvu. Husi by mali mať už od prvých dní prístup k čistej pitnej vode a plytkej nádrži na kúpanie, no treba zabrániť podchladeniu.
Pri odchove húsat treba dbať na to, aby neboli ustajnené na mokrej podstielke a v prievane. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.
Plemená husí na Slovensku
Na Slovensku sú rozšírené najmä plemená ako slovenská hus, landeská hus či talianska biela hus. Slovenská biela hus je stredne ťažké plemeno, gunár dosahuje približne 7kg, hus okolo 6kg. Je to dlhoveké plemeno hydiny, ktoré sa dožíva v priemere 12 rokov, maximálne 27 rokov. Jej využitie na plemenitbu je 6 rokov. Chov slovenskej bielej husi je nenáročný, keďže bola vyšľachtená pre podmienky našej krajiny a je pomerne otužilá.
Medzi ďalšie známe plemená patria:
- Landeská hus: Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň.
- Talianska biela hus: Biely veľkochovný typ vhodný aj pre drobnochovateľov na produkciu mäsa, pečienky i peria.
- Česká hus: Menšie tradičné plemeno bielej farby, prispôsobené na mráz, chlad, vlhko, nenáročné na krmivo.
- Cholmogorská hus: Stredne veľká až veľká sivostrakatá hus patrí k najstarším európskym plemenám.
Zimný chov
Chov husí v zime si vyžaduje špeciálnu prípravu. Okrem zabezpečenia suchého a teplého prístrešku je potrebné sledovať zdravotný stav kŕdľa a prispôsobiť kŕmnu dávku tak, aby obsahovala viac energeticky bohatých surovín. Počas zimného chovu husí je vhodné doplniť priestor o ochranu proti vetru a snehu a zabezpečiť nezamŕzajúci zdroj vody. Vodu je potrebné denne kontrolovať a podľa potreby dopĺňať teplú.
Zimná starostlivosť o husi | Chov husí v zime
Výhody chovu husí
Chov husí prináša viacero výhod:
- Kvalitné mäso: Mäso z vlastného chovu má plnú chuť, je prirodzene šťavnaté a viete presne, čím bolo zviera kŕmené.
- Kvalitné perie a páperie: Vhodné na výrobu vankúšov, perín a kvalitných prikrývok.
- Ekonomická nenáročnosť: V lete sa väčšina potravy zabezpečí pasením, čím sa výrazne znižujú náklady na kŕmenie.
- Prírodná "kosačka": Husi dokážu spásať rozsiahle plochy trávy.
- Strážne schopnosti: Husi sú ostražité a dokážu upozorniť na prítomnosť cudzích osôb.
Ak viete, ako chovať husi správne, môžete sa tešiť na kvalitné mäso, perie a nenahraditeľnú atmosféru na dvore. Chov húsat od jari, správna výživa počas roka a vhodné zimné ustajnenie sú základom úspechu. Či už ide o malý chov husi domácej alebo väčší hospodársky projekt, pri dodržaní zásad bude váš chov husí dlhodobo prosperovať.