Náš Spasiteľ pri Poslednej večeri v tú noc, keď bol zradený, ustanovil eucharistickú obetu svojho tela a svojej krvi, aby ňou v priebehu vekov trvale zachoval obetu kríža, kým nepríde, a aby tak zveril Cirkvi, milovanej Neveste, pamiatku svojej smrti a svojho zmŕtvychvstania: sviatosť milosrdenstva, znak jednoty, puto lásky, veľkonočnú hostinu, pri ktorej prijímame Krista, duša sa napĺňa milosťou a dostávame závdavok budúcej slávy.
Samotný výraz eucharistia znamená ďakovanie. Na začiatku eucharistickej modlitby vyzýva kňaz ku vzdávaniu vďaky slovami: vzdávajme vďaky Pánovi, Bohu nášmu! A potom si spomína na všetky veci, ktoré Boh pre nás ľudí urobil a vzdáva mu za ne vďaku.
Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža. Eucharistia je teda pre nás stále jedinečnou možnosťou, ako sa stretnúť s tým živým chlebom - Kristom. To jedinečné stretnutie človeka s Bohom. Kiežby sme si to naozaj čo najviac uvedomovali do hĺbky.
Rôzne pomenovania Eucharistie
Nevyčerpateľné bohatstvo tejto sviatosti sa odráža aj v rozmanitých pomenovaniach, ktorými sa označuje. Každé z nich poukazuje na určité jej stránky.
- Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Slovo eucharistó znamená po grécky ďakujem (Lk 22,19; 1 Kor 11,14), podstatné meno eucharistia - ďakovanie.
- Pánova večera, lebo ide o večeru, ktorú Pán slávil so svojimi učeníkmi v predvečer svojho umučenia.
- Lámanie chleba, pretože tento obrad, ktorý bol pri židovskom stolovaní obvyklý, použil aj Ježiš, keď pri Poslednej večeri požehnal a dával chlieb. Podľa toho ho učeníci spoznali aj po jeho zmŕtvychvstaní. Lámaním chleba nazývali svoje eucharistické zhromaždenia aj prví kresťania.
- Eucharistické zhromaždenie (po gr. Synaxis), pretože Eucharistia sa slávi v zhromaždení veriacich.
- Pamiatka (po latinsky memoriale), lebo je pamiatkou Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania.
- Svätá obeta, lebo sprítomňuje jedinú obetu Krista Spasiteľa.
- Svätá a Božská liturgia, pretože celá cirkevná liturgia má svoj stred a najpresnejšie vyjadrenie v slávení tejto sviatosti. V rovnakom zmysle sa nazýva aj slávením svätých tajomstiev.
- Najsvätejšia sviatosť, lebo je sviatosťou všetkých sviatostí.
- Prijímanie (po latinsky communio - spoločenstvo, spojenie), lebo touto sviatosťou sa spájame s Kristom, ktorý nám dáva účasť na svojom tele a krvi, aby sme tvorili jedno telo.
- Svätá omša (po latinsky Sancta Missa), pretože liturgia, v ktorej sa uskutočňuje tajomstvo spásy, sa končí poslaním veriacich (missio - „iďte...“), aby plnili Božiu vôľu vo svojom každodennom živote.
Premena chleba a vína: Transsubstanciácia
Konsekráciou chleba a vína sa uskutočňuje premena celej podstaty chleba na podstatu tela Krista, nášho Pána, a celej podstaty vína na podstatu jeho krvi. Transsubstanciácia vyjadruje, že Kristus nevchádza do existujúceho chleba (ako hovoril Luther), ale že on na oltári v momente premenenia nahrádza chlieb svojim vlastným telom. Teda z pôvodného chleba už nezostáva nič. To, čo prijímame vo sv. prijímaní, teda nie je to, čo sme priniesli v obetných daroch na oltár.
Kristovo telo vo chvíli premenenia berie na seba vonkajšiu podobu (spôsob) chleba. Matériou sviatosti je chlieb (pšeničná múka a voda bez akýchkoľvek iných prísad) v západnom obrade nekvasený, vo východnom kvasený a víno z plodu viniča, bez akýchkoľvek prídavkov cukru či konzervačných látok. Platnou matériou je aj hroznový mušt (nealkoholický) bez akýchkoľvek pridaných látok.
"Vezmite a jedzte z neho všetci, toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás" ... "Vezmite a pite z neho všetci, toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za všetkých na odpustenie hriechov."
Vysluhovateľom sviatosti je iba kňaz (presbyter alebo biskup). Iba tam existuje sviatosť eucharistie, kde existuje sviatosť kňazstva. Chlieb sa premieňa na Kristovo telo pri slovách premenenia, konkrétne na slovo: "toto je moje telo".
Kristus je prítomný v eucharistii a to v každej jednotlivej hostii, ako aj v častiach a to vždy celý. Rovnako je celý Kristus prítomný pod spôsobom vína. Táto prítomnosť celého Krista v každej čiastočke Eucharistie je prejavom jeho božskej všadeprítomnosti.
Pán Ježiš je prítomný v eucharistii od momentu premenenia až dovtedy, kým pretrváva spôsob chleba a vína. Táto telesná eucharistická prítomnosť zaniká tiež krátko po jeho požití.
Obetný charakter svätej omše
Ľudia od vekov prinášali na znak vďaky a úcty Bohu rozličné obety. Väčšinou obetovali najvzácnejší podiel (prvotiny) z úrody či zo svojho stáda. Obeta sa prináša na zvláštnom zasvätenom mieste, ktoré sa nazýva oltár.
V Starom zákone boli prinášané obety nazývané krvavé a nekrvavé. Krvavé boli tie, pri ktorých sa obetovalo obetné zviera (baránok, kozľa, hrdlička, holub...).
Kristus sa obetoval raz navždy na kríži. Táto obeta sa viac neopakuje. Je úplná a dostatočná na odčinenie hriechov celého sveta a zmierenie ľudstva s Bohom.
Eucharistia sprítomňuje, teda robí prítomnou Kristovu obetu kríža.
Svätá omša môže byť obetovaná na nejaký konkrétny úmysel, napr. za uzdravenie, obrátenie alebo spásu pre zosnulých a pod.
Sv. Augustín hovorí: "Toto telo pochovajte hocikde. Nech vás starosť oň netrápi."
Prijímanie Eucharistie
Prijímateľom môže byť človek:
- pokrstený;
- ak ide o dieťa, má mať dostatočné vedomosti a dôkladnú prípravu. V prípade nebezpečenstva smrti - ak už vie rozlíšiť Kristovo telo od obyčajného pokrmu;
- kto je v milosti posväcujúcej;
- Eucharistiu môžeme prijímať 2x cez deň;
- povinnosť prijať Eucharistiu aspoň raz v roku;
- je potrebné dodržať hodinu pred sv. prijímaním.
Je vhodné, aby sa veriaci modlili v kostole, v ktorom je prítomný Pán Ježiš v eucharistii. Zvláštnou formou úcty k eucharistii je uctievanie Ježišovho Božského Srdca.
Príprava a úcta k Eucharistii
Dochvíľnosť, pred svätou omšou pol hodiny modlitba sv. ruženca, min. Pri svätej omši nevyrušujem iných. Zapájam sa do modlitieb a spevov. Rád(a) poslúžim pri miništrovaní, čítaní, príprave obetných darov, speve...
„Lámať“: toto je ďalšie slovo, ktoré vysvetľuje zmysel toho „toto robte na moju pamiatku“. Ježiš sa rozlámal, láme sa pre nás. A žiada od nás, aby sme sa dávali, aby sme sa lámali pre druhých. Práve toto „lámanie chleba“ sa stalo ikonou, znamením rozpoznania Krista a kresťanov. Spomeňme si na Emauzy: rozpoznali ho „pri lámaní chleba“ (Lk 24,35). Spomeňme si na prvé spoločenstvo v Jeruzaleme: „Vytrvalo sa zúčastňovali [...] na lámaní chleba“ (Sk 2,42). Je to Eucharistia, ktorá sa stáva od samého počiatku centrom a formou života Cirkvi.
Lámanie chleba (iba kázeň) | 12. decembra 2021
Kristus, ktorý nás prijíma do seba, uzdravuje naše zranené, sebecké ja, náš egoizmus. Hovorí sa vtip o bohatom arabskom šejkovi, ktorý ochorel a potreboval transfúziu krvi. Nik v okolí, okrem jedného Žida, takú krvnú skupinu nemal. Židovi sa ho uľútostilo a podstúpil transfúziu. Šejk mu z vďačnosti za uzdravenie daroval dom a auto. Prešiel rok a Arab znovu ochorel. Žid mu opäť daroval krv, ale za odmenu dostal len bonboniéru a fľašu vína. Nikomu z ľudí nie je cudzia orientácia na zisk. Ale potrebná je aj orientácia na láskavosť, milosrdenstvo, službu a obetu. Až potom je život v rovnovácii. V orientácii na zisk nikoho posilňovať netreba. V orientácii na službu a lásku je človek slabý. Zmyslom sviatku Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi je ponuka zmeny orientácie tým, že budeme mať „kristovskú krv“.
Pápež František zdôrazňuje: „Lámanie chleba by nás malo inšpirovať k tomu, aby sme sa vzdali nadbytočných vecí a vybrali si jednoduchší život, aby sme sa stali chlebom lámaným pre svet.“
Betlehem, ktorého meno znamená "dom chleba", sa stal symbolom nádeje a obživy pre veriacich z celého sveta. Ježiš je Chlebom na cestu. Nepáčia sa mu dlhé, lenivé, sedavé zažívania, ale volá nás, aby sme sa svižne zdvihli od stola a išli slúžiť, ako chleby lámané pre druhých.
Keď prijímame Krista v znaku chleba a vína, prosíme: Pane, pomôž nám, aby sme mali dobro a lásku v krvi! Lebo veľmi dobre poznáme našu náturu: lenivosť, pohodlnosť, pýchu, namyslenosť, ziskuchtivosť, pomstychtivosť a všelijaké túžby, ktoré v nás kolujú. Pritom potrebujeme mať v krvi dobro a lásku.