Lámete si každý rok hlavu nad sviatočným vianočným menu? Alebo varíte tradičné vianočné jedlá, ktoré poznáme z detstva? Čo rodina, iný kraj, to vlastné recepty na vianočné jedlá. Pozostáva vaše vianočné menu z jedinečných jedál, ktoré naozaj jedávate iba na Vianoce? Alebo je vaša štedrovečerná večera už modernejšia, zdravšia alebo prispôsobená zvykom z rôznych kútov Slovenska? Inšpirujte sa receptami na klasické vianočné jedlá.
Vianočné hodovanie s podávaním obradových a sviatočných jedál má svoj pôvod v predkresťanskom období, keď sa v tomto termíne slávil sviatok zimného slnovratu a ukončenia poľnohospodárskych prác. Kresťanstvo určilo trvanie vianočných sviatkov, ako oslavu narodenia Spasiteľa, v čase od 25. decembra do 6. januára - sviatku Troch kráľov. Prepojenie oboch tradícií postupne ustálilo aj charakter vianočných jedál. K typickým patrili tie, ktorým ľudová viera pripisovala v prenesenom význame vlastnosti vegetatívnej sily prírody. Preto sa pripravovali jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty, často sa používal mak a cesnak. Tieto jedlá vyhovovali aj cirkevným nariadeniam, ktoré stanovili na obdobie 30 dní pred Vianocami až do polnoci 24. decembra pôst, tzv. advent.
Na Štedrý deň sa vyžadoval úplný pôst až do večere, na ktorej sa podávali štedrovečerné jedlá. V konzumácii živočíšnych jedál boli rozdiely podmienené konfesiou. U evanjelikov a.v. bolo prípustné konzumovať mäso a mäsité pokrmy aj na štedrú večeru, u katolíkov sa jedla ryba. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovala strava, ktorá už nemusela mať pôstny charakter. Preto sa v rímskokatolíckych rodinách podávali mäsité jedlá niekedy už v noci, po príchode z polnočnej omše, alebo na raňajky. Na obed sa jedla mäsová polievka a mäso s rôznymi prílohami, krúpami, strukovinami, kapustou. Pred vianočnými sviatkami sa často robili zabíjačky, preto na vianočných stoloch bývali aj mäsové výrobky - jaternice, huspenina, tlačenka, klobásy. Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje - pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom.
Vianoce na Slovensku sú časom, keď sa rodiny schádzajú pri bohatých stoloch plných tradičných pochúťok. Hoci niektoré jedlá sú spoločné pre celé Slovensko, každý región má svoje jedinečné špecialitky, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Vianočné jedlá v regiónoch Slovenska sú dôkazom bohatej kulinárskej histórie našej krajiny. Hoci sa regióny líšia v detailoch a špecifických pokrmoch, všetky spája úcta k tradíciám, rodinnému stolu a spoločne strávenému času.
Štedrovečerná večera: Symbolika a tradícia
Štedrý deň sa oslavuje večer pred príchodom Ježiša Krista. Na východe tento deň volajú “vilija” alebo “vigilija”, čiže predvečer sviatku. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov. Štedrovečerná večera v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Štedrá večera nebola o prejedaní sa tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera neznamenala, že minieme množstvo peňazí, aby sa nám stôl prehýbal pod kilami jedla, ktoré musíme nasilu jesť tak, ako je tomu dnes. Štedrá večera znamenala symbolické posedenie rodiny, znamenala začiatok nového obdobia (zimný slnovrat), kedy sa muselo len pozitívne hovoriť o nastávajúcom roku. Ľudia sa nesmeli hádať, každý dostal svoj diel a rovnocenne aj všetky hospodárske zvieratá. V niektorých regiónoch zvieratá dokonca dostali večeru ako prvé.
Od štedrovečerného stola nesmel nikto odchádzať, aby rodina celý rok držala spolu. Iba gazdiná obsluhovala a nosila postupne jedlá, ktoré už boli pripravené. Na stole musel ostať po celý čas až do Troch kráľov minimálne chlieb. Ostatné zvyšky jedál sa dali statku. V niektorých oblastiach zvyšky odkladali na liečivé účely. V niektorých oblastiach omrvinky odkladali na magické účely.
„Ako na Viliju tak po celý rok.“ Vianoce/Vilija predstavovali predobraz budúceho roku, preto sa ľudia v tej dobe snažili, aby tento deň prebehol pokiaľ možno bezproblémovo so vzorným správaním a vzťahoch. Ľudia mali byť veselí a na nič sa nesťažovať. Deti museli poslúchať, nesmeli sa napomínať ani biť. Jedlo sa nesmelo jesť horúce, lebo by rodinu cez rok ohovárali.
Tradičné vianočné jedlá
Kapor, zemiakový šalát, kapustnica či pupáky sú najbežnejšími vianočnými jedlami na našich stoloch. V niektorých kútoch Slovenska však pripravujú jedlá, ktoré sú menej známe a určite sa oplatí ich vyskúšať alebo nimi rovno oživiť Štedrý večer či dni po ňom.
Predjedlá a polievky
Vianočné jedlo často začína symbolickým predjedlom. Oblátky s medom a cesnakom sú tradičnou pochúťkou, ktorá má zabezpečiť zdravie po celý rok. S touto tradičnou pochúťkou sa najviac spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Rovnako nesmie chýbať na štedrovečernom stole ani miska s čerstvým aj sušeným ovocím a orieškami.
Medzi polievkami na vianočnom stole nechýbajú tradičné strukovinové polievky ako hrachová, fazuľová alebo vianočná šošovicová polievka. Symbolizovali hojnosť do nového roka. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica. Na západe Slovenska sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strednom Slovensku do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža.
Hlavné chody
Základom štedrej večere je ryba, ktorá mala v dávnej histórii aj symbolický význam - šupiny pripomínajúce mince sa odložili do peňaženky, čím sa mala zabezpečiť hojnosť v rodine aj na ďalší rok. V minulosti sa na Slovensku večerali najmä varené či pečené pstruhy a zubáče, postupne ich nahradil obľúbený kapor. Možno vás prekvapí, že dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia. Čoraz populárnejší je napríklad aj losos, no sladkovodné ryby na našich sviatočných stoloch bez pochýb stále dominujú.
K rybe sa podával zemiakový šalát. V tradičnom zemiakovom šaláte nenájdete majonézu. Robil sa jednoducho tak, ako ho všetci verne poznáme. 1 kg zemiakov uvaríme v šupke, ošúpeme a nakrájame na kolieska, pridáme k nim nakrájanú cibuľu, soľ, 1 dcl octovej vody a premiešame. Do vianočného majonézového šalátu môžete pridať koreňovú zeleninu, hrášok kyslé uhorky či vajíčko. Základom býva domácky pripravená majonéza, ale môžete použiť aj tú z obchodu. Ak chcete zemiakový šalát odľahčiť, polovicu majonézy nahraďte smotanou.
Sladké vianočné špeciality
Štedrák je tradičný vianočný zákusok tvorený z kysnutého cesta, slivkového lekváru, makovej, orechovej a tvarohovej plnky. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh. Je to skutočne veľmi sýty koláč z ktorého nedokáže aj trénovaný jedák zjesť veľa. K Vianociam tento chutný zákusok jednoducho patrí.
Bobaľky, či už domáce alebo kúpené, stačí ohriať nad parou, preliať horúcim mliekom a primiešať k nim mletý mak povarený v mlieku s cukrom a trochou masla. Na východe Slovenska majú silnú tradíciu zase opekance, v nárečí známe ako bobaľky či pupáčiky. Pripravujú sa z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané najčastejšie makom a poliate roztopeným maslom. V niektorých domácnostiach môžete však túto pochúťku nájsť v kombinácii s tvarohom, bryndzou či dokonca kyslou kapustou. Ak si chcete bobaľky pripraviť presne ako naši predkovia, nezabudnite ich jesť spoločne z jednej misy.
Medzi ďalšie sladké dobroty patria medovníčky, linecké kolieska, či orechové sušienky. Obľúbené vianočné pečivo ako vanilkové rožky, medvedie labky či linecké kolieska a pusinky si môžete pripraviť podľa overených receptov. Vanilkové rožky sú jedným z najobľúbenejších vianočných koláčikov a sú aj jednoduché na prípravu. Linecké koláčiky sa robia z lineckého cesta, čo je obdoba krehkého cesta. Medovníčky sú pre mnohých neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Ozdobou z cukrovej polevy im môžete dodať ešte sviatočnejší vzhľad.
Symbolika vianočných surovín
Jablko má v tradičných zvykoch osobitné miesto. Vyberte jedno jablko a priečne ho prekrojte na polovicu. Ak sa po prerezaní ukáže hviezda, čaká vás šťastný rok, ak sa ukáže kríž, hrozí choroba, či smrť. Každý, kto sedí pri stole, by si mal z jablka odhryznúť, aby dal najavo, že mu na kruhu rodiny záleží a že je rád, že je jej súčasťou.
Mak má vysoký obsah vápnika, ktorý je potrebný pre normálny rast a vývin kostí u detí a pre udržanie normálneho stavu kostí a zubov. Mak má výrazne aromatickú, olejovitú a sladkastú chuť, ktorá sa prejavuje najmä po jeho rozdrvení.
Med má pre ľudí mnoho významov. Je to výživné, prírodné sladidlo, koncentrovaný zdroj energie a starodávny ľudový liek. Med obsahuje 22 aminokyselín, 27 minerálov a 5 000 enzýmov. Medzi minerály patrí železo, zinok, draslík, vápnik, fosfor, horčík a selén. Ani ten na štedrovečernom stole nesmie chýbať. Vo väčšine prípadov sa med jedáva spolu s vianočnou oblátkou.
Cesnak má vysokú koncentráciu zlúčenín obsahujúcich síru. Tiosulfináty, ktoré obsahujú alicín, sú hlavnými aktívnymi zložkami cesnaku. Nezabudnite na cesnak. Aby ste počas celého roka boli silní a zdraví. O pevné zdravie pre seba a celú rodinu prosí predsa každý.
Pšenica je nenahraditeľným zdrojom energie a to nielen pre svalstvo, ale aj mozgové a nervové bunky. Je zdrojom vitamínu skupiny B, najmä tiamínu, vitamínu E, z minerálnych látok obsahuje vápnik, železo, fosfor, draslík, horčík a zinok. Na živiny sú bohaté aj pšeničné klíčky (najmä vitamíny B, E a minerálne látky).
Kapusta je okrem vitamínu C bohatá aj na vitamíny B1, B2, B6, E, PP, A, D, K, U, kyselinu listovú, biotíny. Obsahuje tiež veľa aminokyselín a minerálnych látok (draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok).
Zemiaky obsahujú množstvo mikronutrientov - vitamíny A, B1, B2 a B6 a dokonca štyrikrát viac vitamínu C než jablká alebo hrušky. Sú jedinečným a mimoriadne bohatým zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.
Vianočné oblátky - Výroba vianočných oblátok
Tanier navyše pre náhodného okoloidúceho je symbolom milosrdenstva. Niekto nemusí mať toľko šťastia ako vy. Doprajte požehnané sviatky radosti a pokoja ľuďom okolo seba a ukážte, aké máte veľké srdce.