Puding Pani Elvisovej (známa aj pod skratkou PPE) je slovenská hudobná skupina, ktorá si za svoju existenciu vydobyla pevné miesto na domácej hudobnej scéne. Ich charakteristický zvuk a energické vystúpenia si získali širokú popularitu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Formácia Puding pani Elvisovej vznikla v roku 1995 v Košiciach pôvodne ako jednorazový projekt členov košických skupín Dept a Dechester Mixer. Vtedy nikto z nich netušil, že z tohto projektu vznikne dlhodobá a úspešná spolupráca. Pôvodné trio Vilo, Miloš a Piňo sa neskôr rozrástlo o Erika. Počas nasledujúcich troch rokov si definovali svoj vlastný štýl, ktorý nazvali mohérpop. Išlo o reakciu na v tom čase populárny britpop.
Ich hudobná cesta, trvajúca už tri desaťročia, priniesla na scénu inovatívny zvuk a nezameniteľný štýl. Skupina si získala popularitu vďaka svojej farebnej hudbe a bezprostrednosti na pódiu. V zoskupení pôsobia Peter "Pino" Ungvölgyi, Miloš Rabatin, Sylvia "Slivka" Menyhertová, Viliam Lauko a Dalibor Kocián. Členovia kapely sa venujú aj vlastným projektom, Pino vydáva single či remixy ako Kasioboy, pričom odohral viacero koncertov na Pohode, Wilsonicu či NuevoNuNight. Viliam pôsobil ako didžej na viacerých klubových akciách.
Zrod kapely a formovanie štýlu
V roku 1998 vydali EP Pavúk A Iné, z ktorého sa stal hit "Páčim Sa Si". Skladba Márnotratnice z EP Bzzzzzvuk sa začala hrať v Rádiu Ragtime, čo kapele otvorilo dvere na festivaly po celom Slovensku. V roku 2000 sa v rádiách objavil ich hit Pink Puding Pong. Singel Piknik upevnil pozíciu kapely na slovenskej hudobnej scéne ako najhranejšia skladba v slovenskom éteri.
Puding pani Elvisovej si hneď od svojho vzniku v roku 1995 zadefinovali vlastný hudobný štýl - mohérpop, ktorý by sa v ich prípade dal opísať tiež ako prudko chytľavá tanečná hudba. Texty ich piesní sú plné vtipných a netradičných slovných hračiek, čo svedčí o zmysle pre recesiu nielen v hudobnom prejave. Ich nákazlivý elektro/indie pop je vďaka tomu prepracovanejší a profesionálnejší.
Diskografia a úspechy
V roku 2004 vydala kapela album Automati vo vydavateľstve GA Records, na ktorom sa predstavila aj speváčka Slivka. Album získal ocenenie ako najlepší slovenský album roka 2004 a ocenenie Aurel za najlepší obal. Názov albumu Automati vyplýva z procesu tvorby a následnej prezentácie pesničiek. Na koncertoch kapela hrá s predpripravenými samplami z minidisku a musí ísť presne na klik (metronóm). Preto hrajú presne ako automaty, ale keďže sú ľudia, hodí sa povedať automati. Je to kombinácia človeka a stroja, roboti s ľudskou dušou.
V júni 2007 vydali album Play/Pause/Eject a úvodný singel Retrostylin valcoval hitparády rádií. Klip k pesničke Davaj Het vysielala aj MTV. Od roku 2008 hrali na festivale Pohoda, vo francúzskom Rennes, v Bristole a v klube A38 v Budapešti. V roku 2010 vydali tretí štúdiový album s názvom π (3,14). Po piatich rokoch vydala skupina nový singel Trhací kalendár. Novinka bola prvou ochutnávkou z pripravovaného albumu, ktorý kapela plánovala vydať na jeseň toho roku.
V roku 2015 vyšiel ich štvrtý album Tektonická platňa. Zatiaľ posledným počinom kapely je album Mohérpop, pozostávajúci zo skladieb, ktoré boli pôvodne vydané medzi rokmi 1995 až 2005, ale neboli odvtedy oficiálne dostupné. Album Tektonická platňa vyšla pri príležitosti 20. výročia existencie PPE. Názov albumu je výstižný, nakoľko symbolizuje valiaci sa prúd energie, ktorému nemožno uniknúť. Celý album je živší a živelnejší ako tie predchádzajúce. Pre milovníkov platní kapela chystala aj vinylové vydanie.
Tektonická platňa: Posun v tvorbe a nový člen
Tektonická platňa znamená pomerne veľký posun v tvorbe. Ich nákazlivý elektro/indie pop je vďaka tomu prepracovanejší a profesionálnejší. Svoj alternatívny hudobný prejav dokázali prvýkrát prezentovať aj mimo skúšobňu, keďže prvýkrát nahrávali v nahrávacom štúdiu, a to v Lavagance Studios. Po vypočutí albumu si každý mohol len overiť, že nový album nenahradil ich starý štýl. Doba je neúprosná a musia s ňou držať krok.
Schopnosť a odvaha Pudingu pani Elvisovej ísť vlastnou cestou bez ohľadu na popularitu hudobných žánrov či nastavenie vkusu slovenského poslucháča sa prejavila aj na novej nahrávke. Experimentujú s rytmami, tradične sa hrajú so zvukmi, v čom im pomáha aj nový člen kapely Dalibor Kocián, známy ako Stroon. Práve tento nový prvok je jedným z najvýraznejších "tektonických pohybov" prinášajúcich posun vo zvuku Pudingu pani Elvisovej, ktorý dozrel bez toho, aby sa z neho stratila typická hravosť.
Kapela priznáva vplyvy súčasnej hudby, ktoré však zladili so svojimi nápadmi a vznikol striktne tanečný album s jedenástimi hitmi. Elektronické podklady prechádzajúce rôznymi štýlmi od breakbeatu cez dubstep až k rovným beatom predurčujú ich novinku ku koncertnému úspechu. Tektonická platňa vyvádza poslucháča z každodennej rutiny a ukazuje mu svoj „disco“ svet, kde sa stačí len nechať unášať na vlnách Pudingu pani Elvisovej.
Analýza skladieb a textov
Väčšina skladieb je zdanlivo šitá na mieru pre letné festivaly. Pokojne si môžete s nimi zaspievať, lebo texty sú ľahko prijateľné. Zároveň nezapočujete žiadne frustrujúce tóny, ale iskrivý rytmus v elektronickom podklade, čo sa podobá dubstepu. Rozbiehajú sa jemne, gradujú, až napokon vyústia do veľkého finále.
V textoch sa kapela zameriava na konkrétne zážitky a udalosti. Kým singel Sisisisi farbisto opisuje zhon bežného pracovného dňa, Vernisáž ponúka manuál správania na vernisáži a precítiť bezváhový stav je možné v pudingáčskej óde na slobodu Freelance. Do kategórie "historických" songov sa zaraďujú Spev Sirén a Mezopotámia, tá prvá však snáď len názvom, pretože prítomnosť výrazov ako márnica, hrudný kôš či termofor ju ukotvuje v súčasnosti.
Presným opakom je vianočná návšteva Košíc s basgitarovým motívom Antistres, kde má Slivka priestor pozdraviť členov rodiny a kamarátov a nedajú sa zahanbiť ani chalani, spomínajúci na čarovné chvíle pri pive v obľúbených mestských častiach (Barca, Šaca, Furča) a na festivaloch v okolitých dedinách (Čaňa). V posledných rokoch sa stalo nepísanou módou oslovovať Silvie menom Sisi (Sisa), z čoho si speváčka trefne strieľa v singli Sisisisi.
Na vlnách si mužská väčšina kapely (Pino, Viliam, Miloš a Dalibor) vystačí bez Slivkinej pomoci, rovnako aj vtedy, keď sa jeden z členov ocitne v Basovej pasci a prosí ostatných, aby mu z nej pomohli von. Práve v tejto skladbe je asi najviac cítiť vplyv najnovšieho člena Dalibora Kociána, pre ktorého je to prvý album v PPE. Pod pseudonymom Stroon tvorí experimentálnu elektroniku plnú rozorvaných a temných emócií, podľa ostatných kolegov však v kapele "spudingovatel" a jeho hra na vibrafóne má skôr hrejivý charakter.
Zrejme to bolo hlavným motívom piesne Vernisáž, kde je obliatie sa vínom povolené, dokonca až spoločensky žiadúce, k tomu drobný zákusok a záležitosť je vybavená. Čo na tom, že vystavované obrazy 99 percent ľudí sabotuje. Pod výrazom Freelance si predstavujem slobodné povolanie, čo je ideálny status väčšiny umelcov. Ako však bolo spomenuté, Slivka má aj šéfa, takže zatiaľ sa jej tento beztiažový stav asi nepodarilo dosiahnuť. Pesnička je odľahčená, snívanie príjemné, no nie je to hit do rádií.
Hodnotenie albumu
Album si musíte vypočuť viackrát, pretože niektoré piesne sú si veľmi podobné a zlievajú sa do celku. Neuberá to na kvalite, po opakovanom vypočutí zistíte, že sa dajú ľahko rozlíšiť. V niektorých piesňach sa zase slová objavujú pomenej a prevláda skôr inštrumentálna zložka. Môžete to započuť napríklad v piesňach ako Na vlnách alebo Pohár víťazov v Ouagadougou.
Pesničky sú vytvorené prevažne v podobnom duchu a atmosfére a môžu vyvolať pocit akejsi monotónnosti. Tú však narúša rôznorodosť tém. Celkovo Pudingáčom na platni chýba hitový potenciál. Na Tektonickej platni nič podobné nájsť nedokážem. Netvrdím, že ide o slabinu.
Platňa posúva tvorbu PPE do nových sfér využitím nových zvukov, aranžmánov, beatov, melódií (a vibrafónu). Nie je možné s istotou povedať, či je Tektonická platňa najlepším počinom PPE. Oproti predošlým je skrátka iný - kompaktnejší, vyzretejší, napriek trademarkovej ľahkosti a štipke recesie serióznejší, so skvelými textami a bohatou zvukovou paletou. Bratislavským Košičanom sa podarilo vytvoriť fantastického pokračovateľa ich tvorby s charakteristickým zvukom, v ktorom sa úspešne vyhýbajú stagnácii.
Puding pani Elvisovej svojou novinkou potvrdili, že sú osobitou farbou domácej hudobnej scény a veríme, že na ďalšiu nahrávku nebudeme musieť čakať ďalších päť rokov.