Svet rajčín je neuveriteľne rozmanitý, pričom každá odroda ponúka jedinečnú chuť - od sladkej po kyslú, s rôznymi textúrami a vlastnosťami. Niektoré môžu praskať, iné majú zelený lem, väčšie problémy s plesňami alebo tvrdšiu šupku. Menšie, väčšie, obrovské - výber odrody rajčiaka, ktorá najviac vyhovuje vašim chuťovým pohárikom, je kľúčový.
Už desať rokov, odkedy máme vlastnú záhradu, pestujeme paradajky. Skúšali sme rôzne druhy, vlastnoručne vypestované aj kupované, vypestované z vlastných semien aj kupovaných. Paradajky sú u nás obľúbené, preto im venujeme veľkú pozornosť aj miesta v záhrade. No chuť, ako si pamätáme z detstva, sme nevedeli nájsť.
Pestovanie paradajok môže byť hotová veda. Vyväzovanie k opore, tvarovanie, vylamovanie výhonkov z pazúch listov, riešenie nedostatku vody a rôznych živín, likvidácia škodcov… Ak chce záhradkár dosiahnuť prvotriednu úrodu veľkých plodov, nezaobíde sa to bez adekvátneho množstva času, energie a skúseností.
Delenie rajčín podľa rastu
Najprv si preberieme jednoduché základné delenie podľa spôsobu rastu. Rozlišujeme dva základné typy - determinantné (kríčkové) a indeterminantné (kolíkové). Ide o botanicky odlišné typy.
Kríčkové (determinantné) odrody
Kríčkové paradajky väčšinou ukončujú rast hlavnej stonky vo výške za 3. až 5. súkvetím. Od kolíkových odrôd sa líšia tým, že ďalšie súkvetie sa tvorí za nasledujúcim alebo každým druhým listom, a to aj na bočných výhonoch. Stonky dosahujú dĺžku 20 - 60 cm podľa odrody, preto môžu byť väčšinou bez opory a odstraňovania bočných výhonkov.
Kolíkové (indeterminantné) odrody
Kolíkové (indeterminantné) odrody neukončujú rast - teoreticky by mohli rásť do výšky neobmedzene. Prvé kvetenstvo vytvárajú obyčajne za 8. až 12. listom - teda neskôr ako u kríčkových. Kým majú kolíkové odrody dobré podmienky, rastú kontinuálne ďalej. Kolíkové odrody rajčín je nutné vyštipovať, teda odstraňovať každé rozvetvovanie, ktoré sa rastliny snažia neúnavne vytvárať.
Polokolíkové (semi-determinantné) odrody
Poznáme aj „polokolíkové“ - semideterminantné odrody, ktoré rast neukončujú. Kvety nasadzujú za každým alebo každým druhým listom, podobne ako kríčkové. Plodia až do jesene, ale bočné výhony sa nevylamujú.
Zaujímavosťou je, že kolíkové odrody môžeme pestovať aj na viac výhonov (obvykle 2 - 3), ktoré je tiež vhodné vyštipovať. Rastliny sú tak často veľmi husté, plody majú menej svetla a porastom horšie prúdi vzduch. A to nie je všetko, existuje aj spôsob, pri ktorom sa kolíkové odrody pestujú nielen bez vyštipovania, ale dokonca aj celkom bez opory. Rastliny sa voľne plazia po zemi a rastú všetkými smermi. Takýto štýl pestovania propaguje aj známy pestovateľ rajčín z Rakúska, Erich Stekovics.
Prirodzene pochádzajúce z Peru, divoké formy paradajok sa od svojich moderných príbuzných značne líšia. Zásadným rozdielom je spôsob rastu, ktorý môžete využiť vo svoj prospech. Divoká paradajka rastie zjednodušene “nadivoko”, teda nie je potrebné ju tvarovať a obtrhávať. Postupom sezóny vytvorí hustý ker, ktorý neumožní rast buriny, čo je ďalšia výhoda.
Farebné variácie rajčín
Čo sa týka farebných variácií rajčín, existuje bohatá paleta farieb a kombinácií, od bielej (čo je v skutočnosti skôr farba starého vosku) cez žltú, oranžovú, červenú, fialovú, bronzovo hnedú až po zelenú. V ostatných rokoch sa navyše k týmto farbám pridala tmavomodro- fialovo-čierna, tento typ sa nazýva „modrá“.
Pôvodne gény pre tieto farby pochádzajú z prvej odrody tohto typu P20 OSU Tomato, ktorú predstavil Tom Wagner z Oregonskej univerzity. Šľachtil ju okolo 20 rokov, krížením z čiernoplodého, nejedlého a divého druhu rajčiny.
Podrobnejšie delenie odrôd
Ďalej poznáme podrobnejšie delenie na balkónové odrody, čo sú miniatúrne rastliny so vzrastom 20 - 40 cm. Previslo rastúce sú veľmi vhodné do závesných kvetináčov a ozvláštnia balkóny a terasy. Tento typ rajčín patrí do kategórie kríčkových, a preto je pre ne príznačné, že po vyrodení veľmi skoro končia. Dozrievajú však skôr ako záhradné odrody.
Ďalším podtypom, s ktorým sa u nás ešte stretávame pomenej, sú tzv. trpasličie odrody, v angličtine označované ako „dwarf“ (trpaslík). Takéto odrody majú neraz prekvapivo veľké, beefsteakovité plody a dávajú pomerne solídne úrody.
Delenie odrôd podľa typov plodov
Ďalšie delenie odrôd je podľa typov plodov. Delíme ich podľa veľkosti, ale niekedy aj štruktúry.
Ríbezľové a divoké rajčiny
Začneme kategóriou najdrobnejších plodov, ktoré nazývame „ríbezľové“. Najdrobnejším známym typom je „spoon“ (lyžička). Tieto rajčiny si pestovatelia s obľubou fotografujú - ako viac plodov na lyžičke. Do tejto skupiny patria aj sorty označované ako „divé rajčiny“, ktoré sú pomerne obľúbené. Obvykle dozrievajú ako úplne prvé, majú výraznú sýtu chuť a vynikajú aj vysokou odolnosťou voči chorobám a stresu.
Cherry a koktailové paradajky
Ďalšia skupina o niečo väčších, ale stále malých (2 - 3, niekedy až 4 cm, hmotnosť: 10 - 20 g) plodov, sú dobre známe a právom obľúbené cherry, teda čerešňové odrody. U tohto typu rajčín je geneticky dané, že vlohy pre malú veľkosť plodov sú previazané s ich schopnosťou vytvárať vysokú koncentráciu cukornatosti. Farebne je táto skupina maximálne pestrá a odrody zastupujú prakticky kompletnú škálu farebností rajčín vrátane kombinácií farieb.
Kokteilové paradajky sú obvykle väčšie ako cherry a tiež majú geneticky danú vyššiu cukornatosť. Ich veľkosť sa pohybuje okolo 3 - 4 cm, hmotnosť 25 - 60 g a natrafiť môžeme na okrúhle, podlhovasté (datľové).
Šalátové a beefsteakové rajčiny
Ďalším stupňom sú „šalátové“ odrody strednej veľkosti (okolo 4 - 6 cm, hmotnosť: 60 - 100 g). Klasická veľkosť rajčín je obvykle približne 6 - 9 cm, bývajú guľaté. Na západe sa zvyknú označovať ako „slicers“, čo sa s istou neobratnosťou dá preložiť ako „krájače“.
Označenie „slicers“ sa však často používa aj pri ďalšej kategórii - „beefsteakových“ rajčinách. Obvykle sú veľkoplodé, často nariasené a majú najpestrejšie možné farby. V maximálnej miere sú medzi nimi zastúpené aj odrody označované ako gurmánske. Často ide o tzv. Vzhľadom k veľkosti plodov k nim patrí aj neskoršie dozrievanie, menší počet plodov v strapci a často aj nevzhľadné hlboké praskliny. Vynahrádzajú to však neskutočnou bohatosťou chutí a neraz aj veľmi atraktívnou farebnosťou - ako na povrchu, tak aj v reze (‘Brandywine’, ‘Marmande’, ‘Cherokee Purple’, ‘Black Pinneapple’…). S nimi sú veľmi blízke odrody typu „býčie srdce“, ktoré majú skutočne tvar pripomínajúce tento orgán. Majú veľké rozmery a často veľmi dobrú chuť plodov.
Odrody na plnenie a dlhodobé skladovanie
Ďalšou, veľmi špeciálnou kategóriou, sú tzv. „stuffers“, teda odrody určené na plnenie. Majú stavbu plodu, ktorá veľmi dobre umožňuje odoberanie dužiny so semenami, a následné plnenie ich dutých komôrok. Môžeme ich servírovať plnené surové alebo zapekané.
Špeciálnou, u nás takmer neznámou kategóriou, sú tzv. „keepers“, teda odrody na dlhodobé uskladnenie. Zbierame ich na pohľad nedozreté, dozrievajú len veľmi pomaly, ale často sú v konzumnej kvalite až 2 - 4 mesiace po zbere.
S týmto súvisí typ „ramallet“, odrody napríklad ‘Bombeta’ alebo ‘Vesuviano’. Zberáme ich v celých strapcoch s plodmi veľkosti cherry rajčín a držíme zavesené vcelku v izbovej teplote.
Odrody na spracovanie
Ak sa rozprávame o spracovaní plodov, nemôžeme opomenúť odrody vhodné na sušenie, obvykle v krájanej podobe. V južných krajinách sa bežne sušia na slnku, u nás sú populárne sušené v sušičkách.
A ktoré paradajky sú vhodné na výrobu omáčok, pretlakov či kečupov? Sú to napríklad odrody typu San Marzano alebo Roma (nazývané aj „Paste typ“, u nás označované ako „paprikovité“), ktoré sa vyznačujú vyšším podielom sušiny a menším podielom vody.
Ako môžeme vidieť, škála odrôd rajčín je veľmi bohatá a z jej širokej ponuky si naozaj dokáže vybrať každý to pravé. Nebojte sa skúšať a porovnávať, svet rajčín volá!
Divoké rajčiny: Nenáročnosť a pôvodná chuť
Divoké paradajky, latinsky Solanum pimpinellifolium, sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále v Ekvádore a Peru vo voľnej prírode.
Sadeníčky je možné predpestovať rovnako ako u klasických paradajok. Semená vysievame v marci, do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Predpestované sadenicky vysadíme von po zmrznutých.
Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m2), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť. Dobre ich možno pestovať v druhej trati, čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú veľmi bujne.
Plody zrejú od začiatku augusta a žať môžeme až do prvých mrazov. Z jednej rastliny zožneme ročne stovky sladkých plodov. Paradajky sú najlepšie čerstvé, skvele chutia aj v miešaných šalátoch ochutených bazalkou. Môžeme ich aj sušiť či konzervovať.
Výhody divokých rajčín
Výhodou divokých paradajok je nenáročnosť ich pestovania. Sú odolnejšie voči plesniam a iným chorobám s ktorými sa kultivované formy paradajok nevedia sami vysporiadať. Bujný rast ich ochráni aj pred masívnymi nájazdami divokých slizniakov ktoré rýchlo rastúce výhony jednoducho nestíhajú konzumovať takým tempom aby to rastline priveľmi uškodilo.
Menej skúseností s pestovaním vyžadujú hneď od začiatku - od priesad. Aj zo slabých, vytiahnutých jedincov ktoré nevyrastali v ideálnych svetelných podmienkach dokážu po vysadení do záhrady narásť niekoľkometrové rastliny. Po vysadení už končí potreba akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Prežijú v bežnej záhradnej pôde, nevyžadujú tvarovanie ani vylamovanie výhonkov, zaobídu sa aj bez opory. Jediné čo budú potrebovať je dostatok svetla a vlahy.
Nevýhody divokých rajčín
Nevýhodou divokých paradajok sú ich nároky na priestor. Jedna rastlina dokáže bez problémov narásť viac než meter do výšky aj do šírky. Keďže sa jedná o hustý ker, oberanie plodov je náročnejšie. Plody sú pomerne malé ale ich veľkosť je bohato kompenzovaná množstvom plodov.
Praktické skúsenosti s pestovaním
Prvý rok: Rastliny rajčín vysadené bez špeciálnych opatrení, napriek tomu rástli ako divé. Chýbajúca opora spôsobila problémy po lejaku.
Druhý rok: Priesady išli do pol metra hlbokých dier vyplnených drevom, kompostom a biouhlím. Použité kmene vianočných stromčekov ako opora.
Level 3: permakultúrny svejl a pestovanie paradajok na strome: Použitá Hlošina úzkolistá ako kostra výsadby. Vytvorené svejly na zachytenie zrážok.
Divoké paradajky určite nie sú ideálne pre každého. Najmä kvôli veľkosti ich plodov. Ak ale ide predovšetkým o to dosiahnuť úrodu čo najjednoduchšie, či už z pohľadu skúseností alebo z pohľadu času, divoké paradajky sú tá správna voľba. Spôsob výsadby dokáže ich odolnosť a bezúdržbovosť ešte viac znásobiť. Počas sezóny tak vedia ušetriť kopec roboty a najmä času strávenom polievaním.
Až na občasné výnimky potvrdzujúce pravidlo sa asi dá povedať, že ľudia milujú rajčiny. Neraz vieme oceniť rozdiely medzi výbornými a menej chutnými typmi. Medzi paradajkami sú naozaj veľké rozdiely nielen v kvalite, ale aj v chuti a veľkosti plodov. V minulosti náš trh neponúkal veľký výber ani rozmanitosť, ktorú tu máme dnes.
Tabuľka porovnania odrôd paradajok
| Odroda | Chuť | Veľkosť plodov | Náročnosť pestovania | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Latah | Kyslejšia | Kríčková | Výborná | Plody rýchlo prezrievali, praskali a hnili. |
| Red robin | Sladkokyslá | Malé | Náročné | Náchylné na pleseň. |
| Datlo | Sladká | Oválne | Menej náročné | Plodili najdlhšie, náchylné na praskanie. |
| Divoké paradajky | Po jahodách | Čučoriedky | Nenáročné | Extrémne bujný rast. |
Domestikácia divokej zeleniny sa takmer určite pričinila k úspechu ľudskej rasy. Dnes by si už hádam nik nekúpil banán s tvrdými semenami vo vnútri. No a mládež by určite pohrdla melónom veľkým ako dnešné uhorky nakladačky. Pestovanie a selekcia väčších a praktickejších plodín viedla k zelenine, akú poznáme dnes.
Dnes už vidíme množstvo záhradkárov, ktorí zeleninu nepestujú z ekonomických dôvodov, ale skôr pre radosť a čas strávený v prírode. Veľké množstvo dnešných moderných záhradkárov rieši problém s časom. Niekedy vám jednoducho nezvýši čas na vytrhávanie zálistkov rajčín a ich uväzovanie.
Ako nevýhoda sa javí malá veľkosť plodov, ktoré vyzerajú ako menšie cherry paradajky. Na druhú stranu sú ale mimoriadne chutné, častokrát chutnejšie ako bežné odrody.
S rôznymi chorobami na pestovaných rastlinách sa už pravdepodobne stretol každý a dokážu znepríjemniť celú sezónu. Obávaná pleseň ničí celé úrody paradajok, hlavne ku koncu sezóny. V prípade, že sa radíte medzi záhradkárov, ktorí neradi používajú postreky, mohlo sa vám aj napriek prevencii stať, že celé rastliny uhynuli v priebehu pár týždňov. Ako príklad uvedieme opäť divoké rajčiny, ktoré sú často rezistentné voči plesňovým ochoreniam a ich spôsob rastu ich predurčuje k väčšej odolnosti.
Len málokto tuší, že všetky paradajky, ktoré dnes bežne konzumujeme, majú svoj pôvod v divokých druhoch. Konkrétne ide o rastlinu známu ako Solanum pimpinellifolium, ktorá je považovaná za prapredka všetkých moderných odrôd.
Divoké paradajky dodnes rastú voľne v severnom Peru a južnom Ekvádore. Už v dávnych časoch ich konzumovali pôvodní obyvatelia Ameriky. Ich plody sú veľmi drobné - približne ako lúpaný hrášok - no rastlina je mimoriadne odolná. Dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, či už ide o suché púštne oblasti, daždivé nížiny alebo chladnejšie horské regióny.
Hoci sa s pravými divokými paradajkami väčšina z nás pravdepodobne nikdy nestretne, ak by ste mali tú možnosť, určite ich ochutnajte. Majú oranžovo-červenú farbu a výraznú chuť. Už predkolumbovské civilizácie na území dnešného južného Mexika tieto rastliny pestovali a postupne ich zušľachťovali.
Farmári vyberali semená z najväčších a najchutnejších plodov a následne ich krížili s inými, aby dosiahli požadované vlastnosti. Keď sa tieto semená dostali do Európy zásluhou španielskych objaviteľov, začali sa paradajky vyvíjať oddelene od svojich divokých predkov. Postupne vznikli nové odrody, vrátane dnes obľúbených malých paradajok.
Moderné druhy síce chutia dobre, no stratili časť prirodzenej odolnosti - sú citlivejšie na choroby aj škodcov.
Vypestujte si ich doma
Dobrou správou je, že si ich môžete dopestovať aj sami. V našich podmienkach sa označujú aj ako lilek bedrníkolistý alebo ríbezľové paradajky - názov dostali podľa drobných plodov pripomínajúcich ríbezle. Sadenice sa predávajú pod latinským názvom Solanum pimpinellifolium. Ideálne je začať s predpestovaním približne v polovici marca. Von ich môžete presadiť okolo polovice mája, prípadne už v apríli, ak ich ochránite netkanou textíliou.
Plody môžu byť červené alebo žlté a jedno váži približne 3 gramy. Rastliny zvyknú dorastať do výšky okolo 60 cm a do šírky asi 70 až 80 cm. Zaujímavosťou je, že im neprekáža ani previslý rast, takže sa hodia aj do závesných nádob.
Ak im doprajete vhodné podmienky, vytvárajú husté strapce drobných plodov, ktoré pripomínajú ríbezle. Práve krížením týchto divokých druhov so záhradnými paradajkami vznikli nové, zaujímavé odrody - medzi nimi aj populárne cherry paradajky.
Divoké paradajky obsahujú vyšší podiel cukru, čo im dodáva výraznú, sladkú a typickú paradajkovú chuť.
Ako pestovať paradajky od semena až po zber | KOMPLETNÝ SPRIEVODCA
V prípade, že sa radíte medzi záhradkárov, ktorí neradi používajú postreky, mohlo sa vám aj napriek prevencii stať, že celé rastliny uhynuli v priebehu pár týždňov. Ako príklad uvedieme opäť divoké rajčiny, ktoré sú často rezistentné voči plesňovým ochoreniam a ich spôsob rastu ich predurčuje k väčšej odolnosti. Každý, kto pestuje paradajky, vie, že sa na nich objavujú divoké výhonky. Sú to bočné prirodzene rastúce výhonky, ktoré je potrebné odstrániť.
Divoké výhonky paradajok sú bočné výhonky, ktoré rastú medzi stonkou a listom. Ich rast spôsobuje, že sa krík rozširuje do strán, čo mu uberá energiu potrebnú na to, aby vytvoril dobrú úrodu plodov. Preto sa tieto výrastky nazývajú „vlky“, pretože požierajú cenné rastlinné šťavy, a teda aj paradajky. V Anglicku je ich názov ešte skratkovitejší: nazývajú sa „suckers“. Má to pripomínať pitie rastlinných štiav, pretože mladé výhonky sú veľmi rýchlo rastúce a nenásytné. Bočné výhonky z paradajok je potrebné odstraňovať počas celej sezóny, pretože sa objavujú pravidelne. Nepoužívajte na to záhradnícke nožnice, pretože rany, ktoré po nich zostanú, môžu prilákať pôvodcov hubových chorôb, ktorí predstavujú veľké nebezpečenstvo pre celý krík. Výrastky odstraňujte ručne, jednoducho ich odlomte.
Nie zo všetkých paradajok musíte odstrániť bočné výhonky. Nie je to potrebné v prípade kríčkových a kolíkových odrôd, ktoré sú silne kríčkové a majú prirodzenú tendenciu rásť do výšky. Patria k nim aj niektoré cherry paradajky, najmä nízke odrody, u ktorých je prítomnosť bočných výhonkov dokonca žiaduca.
Stačí, ak odrezané výhonky vložíte do vody, a keď vyklíčia korene, presadíte ich do zeme. Takáto sadenica sa veľmi rýchlo vyrovná veľkosti materskej rastliny. V tomto prípade využívajte veľkú schopnosť zakoreňovania paradajok. Ak nechcete mať v záhrade ďalšie kríky paradajok, môžete si z výhonkov vyrobiť hnojivo, ktorým budete vyživovať iné rastliny.
Oddelené výhonky paradajok zalejte vodou v pomere 1:10, teda napríklad kilogram zelene na 10 litrov vody. Celé to zakryte gázou alebo plienkou a odložte na tmavé miesto asi na štyri týždne. Keď sa na povrchu roztoku prestane objavovať pena, kaša je pripravená na použitie. Pred použitím zrieďte 1 liter odvaru s 10 litrami vody. Možno to znie kanibalsky, ale takáto kaša veľmi dobre pohnojí rastúce paradajky a pomôže im zbaviť sa patogénov. Používajte ju raz za dva týždne. Môžete tiež nasypať 150 g zelenej hmoty do 10 litrov vody, takéto hnojivo po príprave môžete použiť bez riedenia. Na druhej strane, ak nemáte čas na takéto hry, jednoducho nahádžte do kompostu bočné výhonky z paradajok.
Rajče divoké (červené), zrejme patrí do skupiny odrôd označovaných ako L. pimpinellifolium, ktoré sa medzi sebou ľahko a často krížia. Ak ho chceme semenať, nemali by sme na rovnakej záhradke pestovať inú odrodu z tejto skupiny. Naopak, väčšina moderných odrôd rajčat patrí do skupiny, ktorá sa s odrodami skupiny L.
Semienka divokých rajčat s sebou obvykle vozím na kurz Dizajn permakultúrnej záhrady, kde sú pre účastníkov k dispozícii zdarma. Vozím ich tiež na Semienkový kurz, kde sú k dispozícii za určitých podmienok. To je jedna možnosť, ako ich získať.
Divoké rajčiaky sa pestujú takmer rovnako ako tie, na ktoré ste zvyknutí. Sú však odolnejšie, prinesú vám úrodu skôr a postačí im menej vašej starostlivosti.
Semená divých rajčiakov (Solanum pimpinellifolium) dostanete kúpiť ako iné osivá. Nájdete ich pod označením divé či divoké paradajky. Ide o odrody pochádzajúce z Ekvádoru. Pestujú sa podobne ako tie, na ktoré ste zvyknutí - v marci vysievate, predpestujete si priesady, ktoré sa potom v máji vysádzajú na záhon. Rovnako ich však môžete pestovať v skleníku či v nádobe na balkóne.
Divé rajčiaky rodia malé a sladké plody v strapcoch podobne ako obľúbené minirajčiaky. Ich chuť je však taká znamenitá, že jej neodolajú ani ľudia, ktorí bežné rajčiaky odmietajú.
Z predpestovaných rastlín získate úrodu aj o dva či tri týždne skôr než z iných zvyčajne pestovaných odrôd. Priesady vysádzajte v rozstupe asi 30 až 40 centimetrov, aby vytvorili pekný hustý porast.
Divé rajčiaky sú odolné voči nepríjemnej a rozšírenej plesni zemiakovej, ba dokonca dobre zvládajú aj chlad. Vďaka tomu sa budete môcť z úrody tešiť dlhšie. Výhodou je aj ich odolnosť voči popraskaniu.