Pre každú dobu je niečo typické a nevieme si bez toho predstaviť život. No po čase prichádza vždy niečo nové, a tak naši starí rodičia a rodičia považovali za moderné a bežné niečo celkom iné, ako my v dnešnej dobe. Doba je rýchla a novinky nevydržia byť dlho novinkami, pretože všetko napreduje veľmi rýchlo.
Doba napreduje a veci, ktoré boli kedysi považované za bežné sa stávajú prežitkom. Napríklad počítačové programy ste si kedysi kúpili a mohli ich používať v podstate donekonečna. Dnes si už kupujete predplatné, kedy si program predplatíte na požadované obdobie. Pre spoločnosti ide o zaujímavý nástroj, nakoľko dlhodobý užívateľ za službu zaplatí mnohonásobne viac, ako keby si program kúpil raz a navždy.
Tak ako dnes už nikto nepoužíva videokazety, ďalšie generáciu už možno takmer nebudú poznať CD-čká. A viete si predstaviť, že by prišlo niečo, čo by nahradilo svetoznámy Google a ďalšie generácie by ho už nepoznali?
BRATISLAVA 17. novembra - Pre každú generáciu a pre každú dobu je niečo typické a nevieme si bez toho predstaviť život. No po čase prichádza vždy niečo nové, a tak naši starí rodičia a rodičia považovali za moderné a bežné niečo celkom iné, ako my v dnešnej dobe. Doba je rýchla a novinky nevydržia byť dlho novinkami, pretože všetko napreduje veľmi rýchlo.
Spolok Slovákov z Bulharska je dobrovoľným združením krajanov, ktorí žili na Dolnej zemi v Bulharsku a v rámci repatriácie počas rokov 1948/49 sa vrátili späť do vtedajšieho Československa. Tridsaťjeden rokov je dlhá doba a je prirodzené, že za ten čas prešiel Spolok mnohými zmenami, ktorými sa musel prispôsobiť rýchlo meniacej sa dobe.
Veď najstarší členovia Spolku sa narodili v čase, kedy sa svietilo sviečkami, pralo v „češme", korešpondencia sa vybavovala písaním listov a kedy ľudia trávili spolu všetok čas, či už pri práci na poli, alebo v rodinnom prostredí pri páračkách, alebo priadkach. Dnes je ale všetko inak. Pranie za nás vybavia automatické práčky, komunikácia je najrýchlejšia cez internet a ľudia trávia spolu menej a menej času.
Hádam najväčšiu revitalizáciu Spolok zaznamenal za posledný rok. Nastúpila celkom iná generácia. Generácia, ktorá sa definuje ako „mladá" alebo „potomkovia".
Nesmieme zabúdať na ciele a poslanie, ktorým je zachovávať tradície, tak špecifické pre komunitu krajanov, a ktoré nemajú nikde inde vo svete svoju obdobu, zaujímať sa o svoje korene, napríklad tvorbou rodostromov a pátraním po svojich predkoch a taktiež venovať sa aj publikačnej činnosti.
V súvislosti s týmto Spolok za posledný rok zorganizoval množstvo návštev divadelných predstavení pre dospelých, ale aj pre deti, samozrejme tradičný turnaj v hre tabla, zájazd do Bulharska do rodných dedín našich krajanov - Gorná Mitropolija, Podem a Brašljanica, medzinárodnú odbornú konferenciu na tému 70. výročie príchodu Slovákov z Bulharska do ČSR, ktorú finančne podporil Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí a ktorej výstupom je zborník odborných prác, výlet loďou po Dunaji, vernisáž obrazov nášho krajana Štefana Jančíka, ktorý bol tento rok na výstave v Taliansku označený za objav roka, prezentáciu práce pradenia vlny na kolovrátku (Ľubica Kováčiková - Manuzona), posedenia pri „husacinke" v Slovenskom Grobe a teraz chystáme Mikuláša pre deti, na ktorom okrem Mikuláša a čerta nám študenti medicíny Lekárskej fakulty predvedú „Nemocnicu u medvedíka".
Spolok sa ale necentralizuje iba na aktivity týkajúce sa vnútro-spolkových záujmov, ale aj záujmov krajanov a širokej verejnosti. Dôležité ale je, že napriek všetkým zmenám, akciám, aktivitám a zámerom, si stále ctíme tradície, kultúru a spomienky, ktoré sú vlastne našou identitou.
Vzdelávanie v digitálnej dobe
Pozoroval som nedávno hodinu chémie, ktorú môj syn absolvoval v rámci ex offo online gymnaziálneho štúdia. Prostredníctvom (vraj demonštračného) experimentu sledovali virtuálne pedagógom usmerňovanú chemickú reakciu a mali si pozorovanie zapísať. Podstatný zápach výsledného produktu radšej vynechali, chápal som. Ale keď z dôvodu horšieho signálu učiteľ vypol aj kameru, synov protokol nakoniec obsahoval len poznámku, že podľa zvuku niečo buchlo. Vtedy som si uvedomil, kam sa tento rok to naše prírodovedné vzdelávanie vlastne dostalo...
Ešte niekedy v januári tohto roku som sa tradične oháňal slovami, že žijeme v prazvláštnej dobe s prazvláštnym rebríčkom hodnôt, ktoré ako spoločnosť (a osobitne mladšia generácia študentov) vyznávame a na ktorého dne leží učupene úcta ku kvalitnému vzdelaniu. Moja večná skepsa. Ale pred 12. februárom (kedy sa oficiálne objavilo pomenovanie COVID 19) som ani v tom najhlbšom sne netušil, akí vzácni a nepostrádateľní môžu byť pre nás naši študenti. Tých pár následujúcich mesiacov zdigitalizovalo aj nás samých, matrixovo sme sa aj my učitelia zmenili na MS Teams linky, virtuálne sa premiestňujeme medzi MS teamami (zámerne radšej vzhľadom na stav financovania vysokého školstva nepíšem z kanála do kanála), virtuálne učíme, virtuálne skúšame. Nevieme, komu vlastne prednášame, ako vyzerajú, aký majú reálny hlas.
Nuž ak nás táto corona doba naučila niečomu, je to láska nás pedagógov k našim poslucháčom a úcta poslucháčov k nám pedagógom. Nikdy sme si tak vzájomne nechýbali a pre jedinú prezenčnú prednášku v našich aulách by sme odpustili akúkoľvek nevedomosť študenta či pokojne aj 15 minútové meškanie učiteľa. Teda aj ten COVID má svoje pozitíva, veď akademickú obec stmeľuje. Nechápte ma, prosím, že by mi tento stav vyhovoval. Je strašný, absurdný, prvýkrát som (hoci s úsmevom) odporučil vedúcim katedier v MS Teams usporiadať online dokonca aj vianočnú kapustnicu. Ešte šťastie, že tie nové ACCORDovské výťahy nie sú len virtuálne a hmatateľne dokazujú, že projekt napreduje v úspešnej rekonštrukcii našej budovy.
Som si istý, že keď táto doba (verím) o pár týždňov a mesiacov prehrmí a my sa konečne odlogujeme z virtuálnej podoby, nechá nám všetkým vďačnosť za každý moment s našimi študentami. A im so svojimi pedagógmi. Toto želanie osobitne platí pre svet prírodovedného vzdelávania, ktorého úspech je od svojej podstaty postavený na fyzickej a prezenčnej komunikácii v laboratóriu alebo v teréne.
Milé kolegyne a kolegovia, milí doktorandi a študenti, aspoň na sviatky sa prosím zhmotnite. Pokúste sa v kruhu najbližších na moment zabudnúť na súčasný svet, oddýchnuť si od neho, pretože je psychicky ešte náročnejší ako ten predtým. Zaželajte si pod stromček normálny akademický život, pokojne aj s občasnými neduhmi a pochybeniami, nad ktorými sme sa pred rokom len rozhorčovali. Táto doba nás naučila vyššej tolerancii a úcte k fyzickej komunikácii jedného s druhým. Teda verím, že sme ju ešte nezabudli. V každom prípade Vám všetkým úprimne ďakujem, že ste tento rok zvládli tak skvele, že ste sa všetci pokúšali čo najviac prispievať k pokoju a porozumeniu na fakulte aj napriek špecifickej situácii. Naozaj ďakujem. Teším sa na Vás všetkých v novom roku, teším sa, že sa fyzicky stretneme. S úctou, peterfedor
Inovácie v automobilovom priemysle
Svet automobilov je mimoriadne inovatívnym segmentom. Neznalý by povedal, že auto má predsa štyri kolesá, tak čo tam už len nové vymyslieť. Lenže krása inovácií automobilového priemyslu je v detailoch. Nuž a jeden podstatný detail bude súčasťou automobilového priemyslu už o niekoľko krátkych rokov.
Systém elektronického predplatného používa pri niektorých záležitostiach napríklad Tesla, BMW, v malej miere aj VW a dokonca aj v Škode Octavia si môžete softvérovo zakúpiť iné farby osvetlenia. BMW to však s najnovším operačným systémom posúva úplne na iný level. Jedným z prvkov výbavy by mal byť napríklad asistent diaľkových svetiel, prípadne aj systém udržiavania rýchlosti. Pomerne prekvapivou by mala byť možnosť zakúpiť si online priamo cez systém auta adaptívny podvozok či vyhrievanie sedadiel. Relatívne jednoducho realizovateľná bude možnosť zakúpiť si lepší zvuk motora púšťaný do reproduktorov v kabíne. Možné by mohlo byť aj zakúpenie vyhrievania volantu. Ako to bude možné? Jedndoducho všetok potrebný hardware už v BMW bude, zaplatením predplatného si danú funkciu už len aktivujete. Navyše BMW plánuje dať užívateľom možnosť bezplatne si tieto prvky výbavy vyskúšať na 3 mesiace, potom sa deaktivujú. Celý proces kúpy by mal byť maximálne bezpečný, otázkou však ostáva, kedy sa nájde niekto tak šikovný, kto to všetko dokáže prelomiť a aktivovať výbavu na čierno. V dnešnej dobe nejde o to, či sa to niekomu podarí, ale kedy.
Vývoj v oblasti detskej reči a komunikácie
Kultúra reči sa zhoršuje, lebo rodičia s deťmi menej hovoria a stolovanie i s tým spojená komunikácia sa vytrácajú z rodín. Pri akých rečových problémoch by mali rodičia spozornieť a vyhľadať odborníka? Ako môžeme podporiť správny vývin reči?
Hana Laciková vedie desať rokov Inštitút detskej reči v Bratislave, kde sa snažia robiť novými metódami okrem iného aj logopédiu. V rozhovore pre Postoj hovorí, prečo stúpa počet detí s rečovými ťažkosťami i prečo dnes majú rodičia problém dostať sa ku kvalitnému logopédovi.
Hovorí sa, že čoraz viac detí má dnes väčšie problémy so správnym vyslovovaním a rečovými chybami oproti minulosti. Ale s určitosťou vieme povedať, že medicína veľmi napreduje. Dnes sa darí zachrániť mnoho predčasne narodených detí, ktoré majú často nejaké obmedzenia vrátane rečových. Teda aj preto je v súčasnosti detí s problémami reči viac. Nejde len o oblasť výslovnosti, ale aj o oblasť rečových porúch.
Učiteľky na prvom stupni základných škôl sa naozaj sťažujú, že deti nastupujú do prvých tried menej pripravené a s výraznými rečovými problémami. Je to pravda. Ovplyvňujú to rôzne veci. Všetky hovoridlá sú svalové orgány a čím lepšie ich stimulujeme, tým sú pripravenejšie. Vplyv má aj to, ako dlho dojčíme deti. Ak dojčíme príliš dlho, deti môžu mať myofunkčné poruchy.
Áno, aj. Dnešné matky používajú veľa kašičiek, všetko mixujú. Dnes máme instantné kaše, ktoré dieťa preglgne a nemá s tým žiadnu námahu. Samozrejme, na reč vplývajú aj ďalšie faktory. Napríklad veľká nosná mandľa, deti dýchajú ústami, jazyk sa im tlačí dopredu a výslovnosť sa kazí. Ďalej máme deti, pri ktorých sa javí, že zle hovoria. Za tým sa však skrýva ťažká porucha reči. Hovoríme o špecifickom narušení vývinu reči.
Čo vplýva na horšiu reč detí? Dnešné matky používajú veľa kašičiek, všetko mixujú. Ide o deti, ktoré majú výrazne narušenú fonologickú časť reči, čo sa prejavuje tak, že zle vyslovujú. Napríklad nepočujú rozdiel medzi C a Č. Pre nich je macka a mačka to isté.
Dnes sa v mnohých osnovách necháva výber na deti. Logopédi sú povinní aj dnes robiť skríningy v predškolských zariadeniach alebo aj v prvých ročníkoch škôl a zachytiť deti s problémami reči. A logopéd odporučí ďalšiu terapiu. Vrátim sa ešte k rečovej kultúre. Pravdou je, že sa v súčasnosti oveľa menej rozprávame. Kedysi sa kultúrne stolovalo a pritom prebiehala dôležitá komunikácia rodičov s deťmi. Aj keď bolo pri stole malé bábätko.
Problém je, že v súčasnosti sa oveľa menej rozprávame. Kedysi sa kultúrne stolovalo a pritom prebiehala dôležitá komunikácia rodičov s deťmi. A dnes? Mamičky zapnú aj pri obede dieťaťu tablet, aby sa zabavilo a najedlo sa v pokoji. Kultúra stolovania a komunikácie sa tak stráca. Kedysi mamy deťom všetko komentovali štýlom - otvor ústočká, hami, papaj! A dieťa matku napodobňovalo.
Rečových porúch je množstvo. Sú také, ktoré sú hodnotené ako vývinové poruchy, to znamená, že deti nedosahujú vývin svojich rovesníkov, ako napríklad aj oneskorený vývin reči. Potom tu máme aj zajakavosť alebo neplynulosť reči. To sú už naozaj vážnejšie problémy. A každá z tých porúch má svoje špecifiká i svoje predispozície. Ak dedko alebo iný predok v rodine bol zajakavý, tak je veľká predispozícia, že aj niektoré z vnúčat sa bude zajakávať. Teda dedičnosť je na 40 až 60 percent.
Tým, že budeme používať efektívne komunikačné statégie a budeme deťom správnym komunikačným vzorom. Napríklad je problémom, keď rodičia hovoria s deťmi maznavo. Zjednodušenie reči je potrebné, ale maznavosť vie veľa pokaziť.
Ak odpovedá jednoročné dieťa jednoslovne, môžeme s ním hovoriť o krok popredu, teda maximálne dvojslovne. Keď už rodičia zistia, že ich dieťa má rečový problém, nie je dnes vôbec ľahké dostať sa k logopédovi. Je ich málo a čakacia lehota býva dosť dlhá. Určite dnes počet logopédov na Slovensku nepokrýva reálne potreby. A pritom robíme poctivo a pracuje tu 10 logopédov. Čiže vyzerá to ako personálny nadstav, a pritom aj tak nestačíme prijať všetkých.
U nás sú tri rezorty, kde môžu logopédi po skončení školy pôsobiť. Asi najsilnejším rezortom je školstvo, potom na poliklinikách - na každej poliklinike by mal byť jeden logopéd. Poznám mnohých kolegov, ktorí si prizvú jednu-dve kolegyne a vychovávajú si tak dorast. Ak to takto urobia, máte tri logopédky na jedno mesto. Ako logopéd síce môžete ísť aj cestou, že pracujete samostatne, ak máte atestáciu, ale musíte patriť pod školstvo alebo musíte mať atestáciu z kliniky. Našu prácu nie je možné vykonávať na voľnú živnosť, pretože ju kontroluje zdravotníctvo, školstvo alebo rezort sociálnych vecí.
Tých logopédov, ktorí pracujú na klinikách, však tlačí systém, aby pracovali na kvantitu. Zatiaľ čo súkromné školské zariadenia, akým sme aj my, chcú klásť dôraz na kvalitu práce, rozvoj zariadenia a overovanie nových metodík. Na katedre logopédie brali posledné roky len okolo 20 študentov a hlásilo sa cez 200. Keď som končila, bolo nás len dvanásť. Ale zdá sa, že dnes ani tých 25 ročne nie je dosť. Ale musí to ísť ruka v ruke s miestami. Až v 90. rokoch sa odbor logopédia odčlenil od špeciálnej pedagogiky v zmysle samostatnej katedry. Tak sa stalo, že dnešní študenti sa špecializujú už počas štúdia. Lebo by sa stratila kontrola nad odbornosťou, mohol by to potom robiť každý. Na logopédiu sa pozeráte v širšom kontexte, keďže reč vnímate ako prepojenú aj so psychomotorickým vývinom dieťaťa. Nová generácia logopédov je niekde celkom inde ako generácia predtým. Dnešní logopédi majú oveľa vyššiu kvalitu štúdia a tak aj k svojej práci pristupujú. Je celosvetovým trendom, že logopédia už nie je iba o klinickom prístupe, ktorý si pamätáme z detstva, keď nás zacvikli za stôl a pred zrkadlom sme museli opakovať. Veľmi sa to zmenilo. My pracujeme už oveľa prirodzenejším spôsobom, ktorý dieťa akceptuje a podporuje v jeho rozvoji. Ešte sa veľmi zmenilo, že logopédia už nie je len nejaké cvičenie, ale je to terapeutický vzťah. Teda aj keď učím dieťa len výslovnosť, budujem si s ním vzťah, chválim ho, dávam mu spätnú väzbu. Logopéd je ten, kto to rozohrá, ale rodič doma pokračuje a dáva spätnú väzbu logopédovi.
Máme rôzne kritériá. Ale ako rodič by ste mali spozornieť, keď ročné dieťa voláte a nereaguje na zvuky, na zavolanie alebo neprodukuje žiadne zvuky, v takom prípade je lepšie sa ísť poradiť. Ďalším medzníkom je druhý rok dieťaťa, keď dieťa v tomto veku nehovorí slová a nespája ich do dvojslovných kombinácií. Štyri roky je naozaj už neskoro. Máme dotazník, skríningový nástroj Tekos, ktorý zachytáva deti s poruchami už od 8 mesiacov. Aj štvrtý rok je míľnik, keď počujeme, že reč je nezrozumiteľná, alebo keď sa dieťa nevie vyjadriť. A kedykoľvek sa objaví neplynulosť reči, je potrebné okamžite vyhľadať logopéda a poradiť sa. Máme tu však dvojročné bábätká s plienkami, pracujeme s nimi bežne.
Je to apel na rodičov, že nech majú akékoľvek podozrenie, nemali by dať na nikoho z okolia a ísť k odborníkovi. Najmä to platí pri tých ťažších poruchách. Také tie reči, že veď z toho vyrastie, môžu veľa pokaziť. Ďalším medzníkom je asi nástup do prvej triedy. Dieťa by malo ísť do školy pripravené. Ale musí mať aj úroveň jazykovej kompetencie. Prvák musí vedieť porozprávať príbeh, ktorý má štruktúru a emócie. A musí mať fonematické uvedomovanie, teda musí si uvedomovať hlásky v slove. Máme na to tréningy podľa ruského odborníka Elkonina. Pozor, dieťa nemusí vedieť pred nástupom do školy čítať ani písať, ako si to dnes mnohí ambiciózni rodičia myslia. Rodičia robia chybu, že deti učia písmenká a písať či počítať. Pretože ja vás môžem naučiť voziť sa na aute, ale keď nepoznáte dopravné značky, máte smolu. Mnohé deti dnes vedia rátať príklady pred nástupom do školy, ale keď ich požiadate, aby vám porozprávali príbeh, tak to nevedia.
Dnes poznáme aj vo verejnom živote napríklad ľudí, konkrétne politikov, ktorí výrazne račkujú. My by sme povedali, že tí račkujúci politici to len zanedbali. Je možné, že logopédia bola niekedy iná, ale my robíme aj s dospelými a pokiaľ tam nie je fyziologická deformita, nie je dôvod sa nenaučiť vyslovovať R. Ale potom je porucha ako je zajakavosť, ktorá je vo väčšine celoživotná. A pracujeme aj s týmito deťmi na úrovni plynulosti reči ale aj na úrovni pocitov a postojov. Aj deti s rázštepom môžu mať poruchy reči, aj keď sú zoperované.
Logopédi radia pri deťoch, ktoré sa učia nejaké písmenko, aby ich rodičia opravovali v hovorenej reči. Nemôže z toho vzniknúť dieťaťu trauma? Máme skúsenosť, že dieťa je dobré opravovať v reči vtedy, keď sa s ním dohodneme. Keď je to vzájomná dohoda, určite nebude mať z toho traumu. Ale také to samozvané opravovanie dieťatka, ktoré neprešlo logopédiou, môže byť pre dieťa frustrujúce. Ono vám povie, že „bajam bajam buc“. To dokazuje, že ono to na vás počuje, ale na sebe nepočuje, že niečo hovorí zle. Darmo vy budete hovoriť, že povedz tam to R. Mnohí rodičia si z internetu sťahujú rady a aplikácie, ako dieťa nacvičiť hlásku. A máme rok práce navyše. Rodičia majú pocit, že to nie je žiadna veda, veď sú to len písmenká.
Vedecký a akademický pokrok
Jubilejný 5. ročník súťaže o Cenu a Štipendium dr. Viliama Sedlára rozdelených spolu 5000 EUR, bol doteraz najbohatší na žiadosti o štipendiá i nominácie na Cenu LSR. Ako uvádza prof. Ľ. Tomáška z Katedry genetiky PriF UK, v kategórií štipendií mohli mladí uchádzači do 35 rokov prvý krát žiadať nielen o podporu zahraničného študijného pobytu, ale aj finančnú pomoc pre krytie nákladov spojených s účasťou na zahraničnej konferencii. Komisia sa rozhodla podporiť žiadosť dr. Stanislava Kyzeka z Katedry genetiky PriF UK (účasť na konferencii EUROTOX Congress 2021 v Kodani, Mgr. Alexandry Piteľovej z Centra biovied SAV (študijný pobyt na Katedre bunkovej biológie Univerzity Karlovej a Mgr.
Ako uviedol prof. Peter Fedor, dekan PriF UK v rámci svojej úvodnej reči pri slávnostnom odovzdávaní ocenení 15. decembra 2020, cena a štipendium dr. Ludmily Sedlárovej-Rabanovej sa už akosi tradične stali milým a prestížnym predvianočným hrozienkom nášho prírodovedného akademického života, čo je iste reflexiou jej excelentnej koncepcie a jasného zamerania na cieľovú intelektuálnu obec. Možno ju už považovať za celkom prirodzenú súčasť fakultného harmonogramu. Vďaka patrí v týchto súvislostiach najmä jej organizátorom, osobitne prof. Ľ.
Z takmer desiatky nominácií (nominované práce sú v zozname literatúry), ktoré boli poslané do súťaže za laureáta Ceny za rok 2020 bol vybratý RNDr. Imricha Barák, DrSc. z Ústavu molekulárnej biológie SAV za prácu uverejnenú v Nature Communications, na ktorej bol laureát korešpondujúcim autorom. Práca medzinárodného kolektívu autorov (Pospíšil a kol., 2020), na vedení ktorého sa laureát podieľal, vniesla nový pohľad na úlohu tzv. bakteriálnych nanotrubíc (angl. nanotubes). Autori ukázali, že tieto štruktúry predstavujú fenomén post mortem a na rozdiel od interpretácií publikovaných v predchádzajúcich štúdiách nezohrávajú významnú úlohu v medzibunkovej komunikácii. Okrem hlavnej Ceny sa komisia rozhodla využiť možnosť udeliť aj Špeciálnu cenu pre mladého vedeckého pracovníka, ktorú získala dr.
Nominované i ocenené práce ilustrujú, že kvalitný výskum sa dá robiť aj na slovenských inštitúciách a aj v tak zložitom období, ako je prebiehajúca pandémia u nás vznikajú veľmi cenné publikácie.
Niekoľko posledných rokov sme zvykli zdôrazňovať, že žijeme v prazvláštnej dobe, narážajúc na rebríček hodnôt, ktorý ako spoločnosť vyznávame, osobitne naša mladšia generácia - naši študenti. Pravda v tom čase sme ešte netušili, ako veľmi nám študenti môžu chýbať a že čoskoro príde doba, ktorá tú prazvláštnu svojou absurditou ešte predbehne. Či chceme, alebo nechceme, i nás akoby naskenovali a zdigitalizovali. Stali sme sa súčasťou virtuálneho priestoru, komunikujeme virtuálne, učíme i skúšame virtuálne. Aké šťastie, že aspoň ten ACCORD je reálny a že sa čisto nových výťahov možno aj reálne dotknúť, resp. nás odvezú ďalej ako len z jednej teamsovej skupiny do druhej. Takýchto prezenčných udalostí máme dnes veľmi málo, aj preto sme 15. decembra 2020 otvorili šampanské. Je prvou hmatateľnou vďakou (nielen ikonkou), že ACCORD napreduje, pomaly ale iste prináša transformáciu starej budovy na modernejšiu inštitúciu. Rekonštrukcia výťahov prebieha od 21. septembra a dnes je dodaných 9 výťahových strojov a kabín. A keď sa tá prazvláštna koronadoba skončí, a ľudia sa odlogujú zo svojich účtov, uvidia, čo všetko sa zatiaľ zrenovovalo a že akademická práca v reálnych (nie online) podmienkach je obzvášť pre prírodovedcov to jediné naozaj možné.
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave dostala iste do svojho vienka talent a excelentnosť. Špičkoví pedagógovia zanechajú na svojich študentoch trvalú stopu kvality. Tak tomu bolo aj pri odovzdávaní Ceny Slovnaftu na najlepšiu diplomovú prácu. Jej laureátom sa stal Mgr. Patrik Čermák, absolvent environmentálnej ekológie na Katedre environmentálnej ekológie PriF UK, ktorý svoju diplomovú prácu o biolúhovaní banského odpadu vypracoval pod kuratelou dr. Slavomíra Čerňanského.
Na mnohých akademických fórach je naša fakulta často pýchou slovenského prírodovedného výskumu, pretaveného okrem iného aj do prestížnych publikácií. Podčiarkujem osobitne výraz „prestížne publikácie“, pretože práve prostredníctvom nich sa často líšime od iných vysokých škôl, ktoré nás v niektorých menej bonitných kategóriách EPC dokážu kvantitatívne aj prevalcovať. Ale kvalita na výskumnej univerzite vždy dominuje nad kvantitou. Možno aj z tohto dôvodu sme tento rok na základe návrhov vedúcich katedier aspoň symbolicky prostredníctvom istej finančnej odmeny ocenili niektoré publikácie s výrazným potenciálom prispieť k dobrému renomé našej fakulty. Osobitne vzdávame hold publikáciám v Nature a Science, ale aj mnohým ďalším s „prestížnou adresou“(napr. Nature Index). Štúdia dr. Andreja Čerňanského (Katedra ekológie) v Science o fosílnej skupine obojživelníkov Albanerpetontidae je jednou z nich. Juan Daza zo Sam Houston University v Texase spolu so svojím tímom, do ktorého patrí Andrej Čerňanský, sa venujú výskumu nálezov plazov a obojživelníkov z Barmských jantárov, ktorých vek je 99 mil. rokov. Práca prináša ucelené a najmä veľmi prekvapivé dáta o tejto skupine a ich spôsobe života ako i o konvergentnej evolúcii a ekologických nikách. Ďalšia práca autora v Scientific Reports dokazuje, že pôvod chameleónov je viazaný skôr na kontinentálnu Afriku ako doteraz petraktovaný Madagaskar.
Dr. David Jandzík (Katedra zoológie) sa v časopise Nature venuje rozlíšeniu funkcie signalizačnej dráhy medzi dvomi hlavnými evolučnými vetvami stavovcov - čeľustnatcami a bezčeľustnatcami. Fundamentálnym zistením je, že jednotlivé proteíny signalizačnej dráhy vznikali v postupných krokoch. Postupne sa potom špecializovali na jednotlivé funkcie a ich evolúcia prebehla nezávisle u hlavných evolučných skupín stavovcov. Ich špecializácia sa odrazila v rôznych tvaroch a telesných formách stavovcov.
Evolučných aspektov sa v Earth-Science Reviews dotýka štúdia dr. Matúša Hyžného (Katedra geológie a paleontológie), ktorá predstavuje analýzu najkompletnejšieho datasetu zachovaných svalov a svalových odtlačkov u fosilizovaných rakovcov (Malacostraca). Rieši tafonomické aspekty zachovania svalovej hmoty a jej identifikáciu vo fosílnom zázname.
Excelentné sú aj ďalšie práce publikované našimi kolegami. Dr. Katarína Juriková spolu s ďalšími spoluautormi z Katedry genetiky (dr. Katarína Procházková, prof. Ľubomír Tomáška) a Katedry biochémie (prof. Jozef Nosek) publikovali v periodiku Journal of Biological Chemistry (Nature index) zaujímavé výsledky, ktoré prinášajú nový pohľad na jeden z mechanizmov udržiavania stability koncov chromozómov (telomér) u kvasiniek Saccharomyces cerevisiae s implikáciami aj pre ľudské bunky. Kombináciou molekulárno-biologických, biochemických, bunkovo-biologických a biofyzikálnych metód práca ukazuje, že kinetika skladania jednovláknovej telomerickej DNA do nekanonických sekundárnych štruktúr je závislá od dĺžky reťazca, ktorá sa mení v závislosti of štádia bunkového cyklu. Zároveň práca ukázala, že rôzna kinetika skladania rôzne dlhých telomerických oligonukleotidov vedie k zmenám vo väzbe telomerického proteínu Cdc13 a tak ovplyvňuje udržiavanie telomér počas bunkového cyklu.
Doc. Jana Korduláková a doc. Katarína Mikušová (Katedra biochémie) spolu s doktorandkou Monikou Záhorszkou zúročili spoluprácu s University of Cambridge v rámci popisu designu nových inhibítorov klasického antituberkulotického cieľa, enzýmu InhA inovatívnym prístupom založenom na ich výstavbe pomocou spájania fragmentov molekúl. Príspevok našich autoriek zahŕňa testovanie účinkov týchto inhibítorov na patogénnom kmeni Mycobacterium tuberculosis H37Rv a ukazuje, že očakávaný efekt nie je prítomný.
V ďalších 2 časopisoch v rámci Nature index (Angewandte Chemie - international edition a Inorganic Chemistry) vydal tento rok svoje práce dr. Peter Hrobárik (Katedra anorganickej chémie). V oblasti chémie je pozoruhodná aj štúdia dr. Mareka Cigáňa a dr. Juraja Fila (Katedra organickej chémie) publikovaná v časopise Angewandte Chemie International Edition (Nature Index) o príprave série extrémne rýchlych neiónových molekulových fotoprepínačov (vypínačov), ktoré vykazovali super rýchle vypínanie v rádoch milisekúnd až po jednotky nanosekúnd. Molekulárne fotoprepínače sú molekuly, v ktorých môžeme svetlom vyvolať vratnú zmenu štruktúry a sú zaujímavé kvôli najrôznejším aplikáciám ovládaným svetlom, od elektroniky až po genetiku. Výsledky výskumu tak ponúkajú široké možnosti využitia týchto zlúčenín pri príprave moderných “smart” materiálov a súčiastok určených napríklad k spracovaniu optických dát v reálnom čase. Publikácia je akcentovaná aj na zadnej obálke tohto časopisu.
Rovnako významný je článok Ing. Michala Májeka (Katedra organickej chémie) za prácu v prestížnom periodiku Organic Letters (Nature Index), ktorá pojednáva o syntéze pyrazolov vychádzajúcej z diazóniových solí, pričom molekula dusíka z diazóniovej soli sa zabuduje do novej molekuly napriek tomu, že reakcia prebieha cez radikálové intermediáty. To je veľmi nezvyčajné, keďže v takýchto podmienkach diazóniové soli obvykle dusík nevratne strácajú. K prednostiam novej reakcie patrí jej veľmi rýchly priebeh (20 min) za pomoci fotokatalýzy viditeľným svetlom - obnoviteľným zdrojom energie. Mechanizmus reakcie bol vyriešený kombináciou kvantovo-chemických výpočtov a fyzikálno-chemických meraní.
O práci dr. Lukáš F. Pašteku (Katedra fyzikálnej a teoretickej chémie) o elektrónovej afinite astátu v časopise Nature Communication (a rovnako aj štúdiu v J. Am. Chem. Soc.
Z početných prác našich kolegov spomeniem hádam aj štúdiu prof. Edgara Hillera (Katedra geochémie) publikovanú v prestížnom časopise Environmental Geochemistry and Health (Q1), ktorá hodnotí kontamináciu pôd detských ihrísk Bratislavy potenciálne toxickými prvkami a ukazuje, že pre stanovenie zdravotného rizika pôd pre deti je dôležité brať do úvahy veľkosť pôdnych častíc a rozpustný podiel potenciálne toxických prvkov v simulovaných fyziologických roztokoch.
Doc. Jana Ščevková (Katedra botaniky) spracovala v štúdii v Science of the Total Environment údaje z 27 aerobiologických staníc v rámci Európy a zadefinovala časové a priestorové variácie vysokých koncentrácií peľu invázneho druhu Ambrosia artemisiifolia na vybraných lokalitách v Poľsku, vytvorením modelov pre transport peľu zo vzdialených zdrojov. Z výsledkov vyplýva, že výskyt vysokých koncentrácií peľu v ovzduší a s tým súvisiaci nárast alergénneho potenciálu ovzdušia poľských miest v druhej polovici vegetačného obdobia súvisí so vzdušnými masami, ktoré prichádzajú do krajiny z prevládajúcich južných smerov, zo Slovenska a z Českej republiky.
Nuž nech teda v tejto online dobe vieme o sebe navzájom trošku viac. S vďakou a úctou, Peter Fedor
Milé kolegyne a kolegovia, ctení doktorandi,
keď som pred pár dňami zdôrazňoval, že organizácia výučby sa na našej fakulte môže meniť rýchlejšie ako jesenná farba stromov okolo našej budovy, myslel som to celkom vážne. Od pondelka 5. októbra 2020 budú všetky vzdelávacie činnosti v študijných programoch prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia prebiehať dištančnou metódou. V odôvodnených výnimočných prípadoch povoľujem študentom končiacich ročníkov druhého stupňa štúdia individuálnu prácu v laboratóriu v súvislosti s experimentálnym ...
BUDÚCNOSŤ JE V DOBRÝCH RUKÁCH ✨NOVEJ GENERÁCIE T – GENERÁCIE TECHNIKOV 🎓
Pre každú dobu je niečo typické, a práve to zachytávajú tieto trefné ilustrácie. Snažia sa opísať, ako raz možno bude vyzerať generácia dnešných mladých ľudí, keď už budú na dôchodku.
