Číslovky sú ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Správne skloňovanie číslovky dva a dve často spôsobuje problémy, pretože závisí od rodu a pádu podstatného mena, ku ktorému sa viaže. V slovenčine sa pri číslovke dva stretávame s dvoma variantmi v inštrumentáli: dvoma a dvomi. Obe tieto podoby sú prípustné a správne.
Pri používaní čísloviek je dôležité venovať pozornosť aj menej zjavným pravidlám. Napríklad, často sa stretávame s nesprávnym používaním tvarov „dva deci“ a „dve deci“. Mnohí sa domnievajú, že „deci“ je rodovo neutrálne, a preto volia číslovku dva. Tento omyl je zrejme spôsobený formou slova „deci“, ktoré nemá jednoznačné rodové zakončenie. Skrátený tvar „deci“ je hovorová podoba názvu jednotky objemu deciliter, teda podstatného mena mužského rodu. V tvare „deci“ však ide o nesklonné podstatné meno stredného rodu.
Rozdelenie a druhy čísloviek
Číslovky, alebo latinsky numeralia, sú plnovýznamovým slovným druhom, ktorý má funkciu vetného člena. Vyjadrujú alebo označujú:
- Počet osôb, zvierat, vecí, dejov, vlastností.
- Ich opakovanie.
- Poradie.
- Počet druhov.
- Ich číselné delenie.
Číslovky sa delia na:
- Určité: Vyjadrujú matematicky presný počet alebo poradie osôb, vecí, dejov (dajú sa zapísať číslicou). Napríklad: dva, päť, sto.
- Neurčité: Pomenúvajú počet alebo poradie len približne (nedajú sa zapísať číslicou). Napríklad: mnoho, veľa, málo, trocha.
Ďalej ich môžeme členiť na:
- Základné: Vyjadrujú buď samostatne pojem počtu alebo číselné množstvo osôb, zvierat, vecí, javov.
- Skupinové: Označujú počet alebo množstvo ako súhrn častí. Používajú sa namiesto základného tvaru dva pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách označujúcich páry alebo viazané množstvo. Príklady: dvoje, troje, štvoro. Tieto číslovky sú nesklonné.
- Radové: Vyjadrujú číselné poradie osôb, vecí a dejov. Napríklad: prvý, tretí, stý.
- Druhové: Označujú počet druhov, na ktoré sa rozdeľujú veci, deje alebo vlastnosti. Napríklad: dvojaký, trojaký.
- Násobné: Označujú, koľko ráz sa opakuje istý dej alebo jav, alebo koľkokrát sa stupňuje vlastnosť. Napríklad: dvakrát, trikrát, dvojnásobný.
Skloňovanie základných čísloviek
Základné číslovky majú rôzne spôsoby skloňovania:
- Číslovka jeden má samostatné skloňovanie a tri rody (jeden, jedna, jedno). Môže mať aj bezrodovú podobu „jeden“, ak sa berie ako číselný pojem. Tvary „jedni“ a „jedny“ sa používajú s pomnožnými podstatnými menami a s podstatnými menami označujúcimi páry.
- Číslovky dva, tri, štyri majú tiež samostatné skloňovanie. Pri číslovke dva sú v inštrumentáli prípustné obe podoby - dvoma aj dvomi. Kráčal som s dvoma/dvomi ľuďmi. Prešli sme dvoma/dvomi ulicami.
- Číslovky päť - deväťdesiatdeväť sa skloňujú podľa vzoru päť.
- Sto sa neskloňuje, ak stojí v spojení s podstatným menom (napr. sto žiakov), ale skloňuje sa, ak stojí samostatne (napr. delíme stom).
- TISÍC sa neskloňuje, ak je súčasťou zloženej číslovky (napr. päťtisíc korún), ale skloňuje sa, ak stojí samostatne (napr. blíži sa k tisíc).
- Milión a miliarda sa skloňujú podľa vzorov dub a žena.
Pravopis zložených čísloviek
Pri zložených číslovkách platia špecifické pravidlá:
- Číslovky zložené s „jeden“ (dvadsaťjeden, tridsaťjeden) sú nesklonné. Napríklad: dvadsaťjeden žien, o tridsaťjeden ženách.
- Číslovky od 22 do 99 môžu mať dvojakú podobu:
- Neskloňujú sa: Píšeme spolu desiatky aj jednotky ako jedno slovo (napr. šesťdesiatštyri, deväťdesiatdeväť).
- Skloňujú sa: V nepriamych pádoch píšeme osobitne desiatky aj jednotky a obe slová sa skloňujú (napr. o šesťdesiatich štyroch deťoch, s deväťdesiatimi deviatimi korunami).
- Vyššie zložené číslovky (napr. dvetisícstotridsaťdva) sa môžu písať spolu alebo osobitne, pričom sa zvyčajne skloňujú len desiatky a jednotky.
Zlomkové a skupinové číslovky
Zlomkové číslovky sú pol, štvrť, tretina, atď. Číslovky „pol“ a „štvrť“ sú nesklonné. Číslovka „štvrť“ má v množnom čísle tvar „štvrté“ (napr. tri štvrte).
Skupinové číslovky (dvoje, troje, štvoro...) označujú počet ako súhrn. Číslovky „dvoje“, „troje“ sa spájajú s podstatnými menami v genitíve (napr. troje známok). Číslovky „štvoro“, „pätoro“ sa spájajú s podstatnými menami iba v genitíve (napr. štvoro nohavíc, desatoro prikázaní). Skupinové číslovky sú nesklonné a majú iba tvar genitívu.
Radové a násobné číslovky
Radové číslovky vyjadrujú číselné poradie. Za radovými číslovkami zapísanými číslicami píšeme bodku (napr. 1. mesiac, 21. storočie). Skloňujú sa ako prídavné mená. Napríklad: prvý, druhý, stý (podľa vzoru pekný); tretí, dvadsiaty tretí (podľa vzoru cudzí).
Násobné číslovky označujú, koľko ráz sa opakuje dej alebo jav. Zisťujeme ich otázkami „koľko ráz?“, „koľkokrát?“, „koľkonásobný?“. Tvoria sa od základných čísloviek pridaním slova „raz“, „krát“ alebo prípony „-násobný“.
V pravopise násobných čísloviek platí:
- raz - v spojení s číslom jeden (jeden raz).
- razy - v spojení s číslami dva, tri, štyri (dva razy).
- ráz - v spojení s číslami päť a vyššie (šesť ráz).
- -krát - v spojení so základnými a radovými číslovkami (jedenkrát, prvýkrát).
- -násobný - v spojení s číslovkami dvoj-, troj- a vyššie (dvojnásobný, dvanásťnásobný).
Číslovky s časťou „raz“, „razy“, „ráz“ sa píšu oddelene. Číslovky s časťou „-krát“ a „-násobný“ sa píšu spolu s číslovkou.
V spojení so slovesami, prídavnými menami a príslovkami sú násobné číslovky nesklonné (napr. dvakrát vyšší). V spojení s podstatnými menami majú tvar prídavného mena a sú sklonné (napr. po dvojnásobnom zvolaní).