Mrkva (Daucus carota subsp. sativus) je koreňová zelenina obľúbená pre svoju sladkosť, chrumkavosť a vysoký obsah betakaroténu. Patrí medzi chladnomilné plodiny a v záhrade ju možno pestovať už skoro na jar. Aby bola úroda zdravá a bez deformácií, je dôležité venovať pozornosť výberu pôdy, pravidelnej zálievke a vhodnému typu hnojenia. Tento článok vám prináša praktický a odborný návod, ako na to.
Nie je mrkva ako mrkva - okrúhla, dlhá, špicatá, kŕmna, od odrôd oranžovej farby cez odrody červenej, bielej, žltej či fialovej, neskoré alebo skoré. Mrkva je nepostrádateľná v kuchyni, či už surová alebo tepelne upravená a dokonca u nej boli preukázané aj liečivé účinky (zvyšuje celkovú odolnosť organizmu, je odporúčaná pri zápche, pri ochorení pečene, obličiek i ciev, známy je aj jej vplyv na kvalitu zraku). Divoká mrkva je pôvodná forma mrkvy, z ktorej bola v 17. storočí vyšľachtená.
Typy a odrody mrkvy
Dlhé roky dominovala oranžová mrkva, no dnes si už môžeme vybrať aj z rôznych farebných variantov, ako je fialová, biela či žltá. Podľa botanikov bola pôvodná žltá. Táto mrkva je však veľmi vláknitá a drevnatá, takže by ste si na nej asi veľmi nepochutili. Líšia sa farebné korene mrkvy chuťou alebo spôsobom pestovania? Spôsob pestovania je rovnaký, rozdiel je iba v skladovateľnosti. Pri týchto farebných typoch šľachtiteľ nemá až taký priestor zamerať sa na špecifické vlastnosti. Je rád, že má peknú farbu v danej farbe.
Typov mrkvy je niekoľko a záleží na tom, na čo ich chceme použiť a kde ich chceme pestovať. Základným typom je Nantes, ktorý je známy dlhým a okrúhlym koreňom. Je vhodný na skladovanie, spracovanie aj čerstvú úrodu počas roka. Ďalej máme špeciálny typ Pariser, kde patrí odroda ‘Pariser Markt’. Potom sú to odrody typu Chantenay s kratším, silnejším koreňom. Sú vhodné na skladovanie, priemyselné spracovanie, respektíve na výrobu džúsov. Ďalej je tu japonský typ mrkvy Kuroda, napríklad odroda ‘Konráda’. Pri tejto odrode si treba dávať pozor na dátum výsevu, pretože je náchylná na chlad. Ak prídu jarné mrazy, mrkva vykvitne a nemáme z nej nič. Posledným typom je Berlikumer, medzityp medzi Chantenay a Nantes. Má dlhý, ale širší a väčší koreň. Do tohto typu patria tie najväčšie odrody, ako napríklad odroda ‘Koloseum’.
Medzi záhradníkmi sa potom odrody mrkvy delia častejšie na skoré a neskoré. Skoré kultivary tiež nazývame karotky. Majú väčšinou tupé korene, jemnejšiu dužinu, sú sladšie a menej vhodné na skladovanie. Zberáme ich ako prvé. Medzi stredne skoré odrody môžeme zaradiť napríklad 'Marquette' alebo 'Jolana F1'. Neskoré kultivary sú vhodné na uskladnenie a zberajú sa až počas jesene. Koreň je väčší, tmavší, chuť výrazná a šupka hrubšia.
Pri výbere odrody určite zvážte typ pôdy. Ak máme plytkú kamenistú pôdu, je lepšie sa vyhýbať dlhým koreňom a voliť kratšie odrody. Dlhé mrkvy, ako väčšina odrôd typu Nantes, budú mať problém v plytkej pôde. Budú sa ohýbať, deformovať a tvoriť škaredé korene.
Pestovanie mrkvy
Príprava pôdy
Mrkve sa bude dobre dariť vo vlhkom prostredí a obľubuje hlinito-piesočnatú ľahšiu pôdu. K svojmu rastu bude potrebovať dostatok vápnika a draslíka. Mrkva nemá rada priame hnojenie maštaľným hnojom, ktorý spôsobuje praskanie koreňov. Pôdu na jeseň zrýľujte a pred výsevom skyprite, aby mala mrkva možnosť rásť do hĺbky. Presvedčte sa, že sa v pôde nenachádzajú žiadne kamene alebo veľké hrudy hliny.
Najvhodnejšia pôda pre pestovanie mrkvy je ľahká, priepustná a hlinito-piesočnatá. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré môžu spôsobiť deformácie koreňov. Pôda by mala byť dostatočne hlboká, jemne nakyprená a bez hrúd či kameňov.
Špeciálne pripraviť pôdu sa asi nedá, ale odporúčam lepšie prekyprenie. Ak máme ťažší typ pôdy, mrkvu si môžeme dopestovať, ale môžeme sa stretnúť v problémami, ako sú rôzne choroby alebo náročnejší zber. Predsa len, keď koreň narastie do hĺbky pôdy, musíme ho z nej potom dostať. Ideálne sú ľahšie pôdy, hlinitopiesočnaté a piesočnatohlinité, ktoré sú dobre prekyprené a majú dostatok slnka.
Odburiňte ju, zrýľujte a kvalitne prekyprite spoločne s pridaním dobre vyzretého kompostu. Dobré je, ak bude chránená pred studeným zimným vetrom. Napríklad od severu stenou skleníka. Zároveň by mohla byť orientovaná na juh alebo juhovýchod.
Výsev a sadenie
Mrkva sa pestuje len zo semienka, presádzanie nemá rada. Na pripravený záhon si naznačte riadky s hĺbkou 1 - 3 cm. Vhodná vzdialenosť je 25 - 35 cm. Mrkvu môžete siať už v marci, najneskôr vysievajte úvodom júna.
Štandardný výsev mrkvy sa môže vykonávať od marca až do júna. Pri odrodách je dobré vedieť, že existujú veľmi skoré až neskoré odrody, ktoré si záhradkári niekedy pletú. Neskorá odroda znamená, že je potrebné, aby bola dlho na poli, takže je lepšie ju vysievať na jar.
Jesenný výsev (napr. v novembri) je tiež možný, ak pôda nie je zamrznutá - semená začnú klíčiť až na jar. S sejbou sa pritom netreba príliš ponáhľať. Aktuálna jeseň je zatiaľ pomerne teplá, a keďže semená nesmú do zimy vyklíčiť, pokojne môžete počkať až tesne do príchodu silnejších mrazov, ktoré už obmedzia prácu s pôdou.
Mrkvu vysievame najčastejšie na jar. Semienka sejeme priamo do záhonu, približne v marci až apríli. Riadky by od seba mali byť vzdialené 30-40 centimetrov. Zemina v záhone by mala byť dobre prekyprená a hlavne prehnojená, pretože počas vegetácie už mrkvy nehnojíme.
Mrkva patrí medzi odolné rastliny voči chladu, takže výsev je možný už od marca, v závislosti od odrody. Skoré odrody je vhodné vysievať na jar, neskoršie môžu byť vysievané aj v júni pre zber na skladovanie.
Mrkva aj petržlen sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvoria zásobný orgán, ktorý je pre nás konzumnou časťou. Ak by ste ho však nechali na hriadke prezimovať, v druhom roku by rastlina vytvorili kvety. Koncom leta a na jeseň by v súkvetiach dozreli semená, vypadli na pôdu a takto prečkali zimu. Na jar v treťom roku by vyklíčili a životný cyklus rastliny by sa zopakoval.
Jesenné vysievanie mrkvy, petržlenu či paštrnáka je skvelý spôsob, ako si na jar zabezpečiť naozaj skorú a kvalitnú úrodu. Nejde pritom o žiadny prevratný objav. Tento postup vychádza z prírodných zákonitostí.
Pri zlom načasovaní sejby sa môže stať, že mrkva na jar vybehne do kvetu.
Po výseve pôdu zľahka utlačte záhradným valcom alebo drevenou doskou. Keď rastlinky dorastú do veľkosti približne 15 cm, záhon je potrebné jednotiť na vzdialenosť asi 5 cm medzi rastlinami. Mrkva bude mať vďaka tomu dostatok priestoru na ďalší rast.
Po vzídení prvých lístkov a miernom podrastení sadeničiek je potreba mrkvy vyjednotiť.
Pri zlom načasovaní sejby sa môže stať, že mrkva na jar vybehne do kvetu.
Na jar po preschnutí pôdy medziriadky opatrne prekyprite. Po vzídení rastlinky jednoťte na vzdialenosť asi 2,5 cm.
Ak chcete mať mrkvu čo najskôr, odporúčam vysiať malú okrúhlu mrkvičku typu Pariser, ktorá je veľmi skorá a chutná. Potom môžete vysiať niečo zo skorších odrôd na priebežný celoročný zber a nakoniec neskoršie odrody typu Chantenay alebo Berlikumer. Tieto mrkvy tvoria veľké korene a sú vhodné na výrobu šalátov alebo džúsov.
Pri štandardných odrodách by bolo pestovanie v kvetináči problematické, pretože koreň potrebuje dostatok priestoru na rast. V kvetináči nie je zvyčajne miesto smerom dole, kam by sa koreň mohol vyvíjať. Pestovanie mrkvy a petržlenu v skleníku príliš neodporúčam, maximálne ak máte miesto, ktoré sa dá dočasne prikryť skleneným krytom. Hlavnou výhodou je skorosť. Ak bude teplá jar a nenastane žiadny problém, rastlina získa náskok pred jarnými výsevmi. Najväčším rizikom, okrem zmrznutia, je, že tieto rastliny sú dvojročné. Ak sú dostatočne vyvinuté a prejdú výrazným chladom, začnú namiesto koreňa tvoriť kvet. Odporúčam výsev skôr na jar.
Pri mrkve nie, ale u petržlenu sa dá kúpiť predklíčené osivo vybraných odrôd. Toto osivo vyklíči oveľa rýchlejšie, pretože je už v špeciálnych podmienkach akoby prebudené. Vo chvíli, keď ho vložíme do pôdy, veľmi rýchlo zareaguje. Treba si však dávať pozor na to, kedy predklíčený petržlen vysievame. Osivo je na rozdiel od štandardných semienok živé a môžu ho ohroziť jarné mrazy.
Výsevné pásiky sú pre mňa trochu kontroverzná záležitosť, ale pre záhradkárov môžu byť niekedy nápomocné. Osivo je na pásikoch rovnomerne rozmiestnené v určitých vzdialenostiach, čo uľahčuje výsev. Ak sme ich nepoužili, čaká nás jednotenie. Rastliny môžeme pretrhávať, keď má maternicové lístky. Vzdialenosť medzi rastlinami by mala byť 2-3 centimetre, podľa toho, v akej fáze chceme robiť zber a akú odrodu sme si zvolili. Ak ide napríklad o odrodu ‘Tena’, čo je typ Chantenay, ktorý vytvára síce krátke, ale široké korene, môžeme medzi rastlinami nechať medzeru 4-5 centimetrov. Naopak, ak zasejeme karotku, typicky odrodu ‘Nantes’ alebo ‘Anina’, ktorá robí pekné dlhé korene, a chceme zbierať priebežne, môžeme nechať porast trochu hustejší.
Mrkva a petržlen sa dá pestovať so spomínanou reďkovkou. Reďkovka však na záhone dlho nevydrží - je tam zo začiatku vegetácie, potom ju pozbierame a zostane nám iba mrkva a petržlen. Rovnako sa dá na jar vysiať alebo vysadiť aj šalát. A to je v podstate ten istý príbeh. Z hľadiska výsevného postupu odporúčam ďalšiu koreňovú zeleninu, napríklad šalátovú repu, ktorú zbierame v podobnom časovom úseku. Zbytočne si tým nerozčleňujeme pozemok na časti, kde nám na kúsku niečo rastie a niečo nie.
Mrkva a petržlen zvyčajne nie je potrebné ošetrovať voči škodcom ani chorobám.
Zálievka
Mrkva pomerne dobre odoláva suchu, vhodné je však dohliadať na pravidelný prísun vlahy aj pomocou zavlažovania.
Mrkva potrebuje rovnomerný prísun vody najmä v období klíčenia a tvorby koreňa. Odporúča sa zalievať 1-2× týždenne výdatne, aby sa voda dostala hlbšie ku koreňom.
Zálievka by mala byť pravidelná, ale nie, že na záhon chodíme každý deň s troškou vody. Zvlášť v prípade hrobčekov je dôležité, aby sme zaliali celý profil a nie len vrchnú časť. Lepšie, ak raz dva až tri dni poskytneme rastlinám dostatok vody, samozrejme, v závislosti od počasia.
Zálievka je kľúčová práve pri klíčení, obzvlášť petržlenu, ktorý klíči veľmi dlho. Je potrebné, aby tam vlaha bola po celý čas. Môžeme si pomôcť ešte netkanou textíliou, ktorá zadrží vlhkosť v pôde a ochráni ju pred výrazným slnečným žiarením.
Pri pestovaní v hrobliach odporúčam po 2-3 mesiacoch už nezalievať navrch na hrobček, ale len medzi hrobčekmi, do žľabu.
Pri zálievke petržlenu by som ešte rád spomenul, že v auguste alebo v druhej polovici augusta sa už príliš neodporúča zalievať. Dochádza potom k hrdzi koreňov, chorobe, ktorá sa vyskytuje väčšinou kvôli nedostatku vzduchu v pôde. Riziko hrdze je menšie v ľahších pôdach.
Hnojenie
Mrkva je citlivá na čerstvý maštaľný hnoj, ktorý môže spôsobiť deformácie a popraskanie koreňov. Odporúča sa použiť vermikompost, frass (hmyzie hnojivo), alebo minerálne hnojivá s vyšším obsahom fosforu. Fosfor podporuje vývoj koreňovej časti, sladkosť a pevnosť. Hnojenie vykonávajte približne raz mesačne, najlepšie v skoršej fáze rastu - pred tvorbou hlavného koreňa. Pri organických hnojivách sledujte reakciu rastliny, keďže ich účinok býva pomalší.
Všeobecne odporúčam, aby sa zbytočne neprihnojovalo. Ak máme záhon v dobrom stave, nie je nutné mrkvu ani petržlen nijak zvlášť hnojiť. Čo by sa však nemalo robiť - mrkvu ani petržlen nedávame na čerstvo vyhnojené pozemky. Rastliny mávajú potom problém napríklad s praskaním koreňov. Tento problém sa môže vyskytnúť aj pri nadmernom hnojení dusíkom. Špeciálne hnojivá určite nie sú potrebné.
Zber a skladovanie
Skoré odrody môžete začať zberať už v máji až júli. Tieto odrody sú vhodné na priamu konzumáciu. Skladovanie je vhodné len v chladničke po dobu niekoľko dní, pretože rýchlo vädnú.
Neskoré odrody sa zberajú na jeseň v októbri až začiatkom novembra. Mali by ste to stihnúť do prvých mrazov. Ak to nestihnete, prekryte záhon netkanou textíliou na ochranu pred nízkou teplotou.
Mrkvu na skladovanie môžete zberať všetku naraz. Vyberte si teplý a slnečný deň bez dažďa. Vyberajte pomocou rýľa alebo rýľovacích vidiel. Korene zospodu mierne nadvihnite, čím sa uvoľnia, a budete ich môcť vytiahnuť. Iste neťahajte priamo za vňať bez nadvihnutia, mohli by ste odtrhnúť len vňať alebo by sa mrkva zlomila.
Korene nechajte voľne položené, aby pôda obschla. Budú sa vám ľahšie čistiť na uskladnenie. Zvyšky pôdy jemne odstraňujete rukami, handričkou alebo v textilných rukaviciach. Neumývajte ani nedrhnite.
Po vytiahnutí úrody zo zeme odstránime vňať (tú môžeme využiť v kuchyni alebo ju treba zmraziť) a korene dobre očistíme od hliny. Následne pozbieranú zeleninu rozložíme a necháme chvíľu preschnúť na dobre vetranom, chladnom a suchom mieste. Najčastejšie sa potom mrkva dáva do debien, v ktorých sa zasype pieskom, a ukladá sa do tmavej pivnice s možnosťou vetrania, kde sa teplota počas zimy pohybuje medzi 0 až 4 °C.
Mali by sme počkať, kým mrkve krásne dozreje pokožka. Ak je pokožka vyzretá, riziko poškodenia koreňov pri zbere je menšie alebo žiadne.
Určite by bolo dobré vyhnúť sa prvým mrazom. Akonáhle niečo zmrzne, nejaké poškodenie nastane. Inak odporúčam zberať čo najneskôr, ako nám počasie dovolí.
Koreňovú zeleninu skladujeme v chlade a v tme, ideálne na mieste s primeranou vlhkosťou. Dôležité je, aby tam nebolo príliš vlhko, preto korene majú tendenciu začať pomaly pučať. Koreň má v sebe zakódované, že chce pokračovať do druhého roka, keď vytvorí kvet a bude sa ďalej množiť.
Je dobré vyskúšať viacero metód a nájsť takú, ktorá nám bude fungovať najlepšie. Niektorí záhradkári skladujú zeleninu priamo v hline, v ktorej rástla, a korene nedočisťujú, ale nechávajú ľahko zabalené v hline, ktorá ich ochráni pred vonkajšími vplyvmi. Iní skladujú koreňovú zeleninu v debničkách alebo nádobách naplnených pieskom. Niekomu stačí uložiť do debny alebo prekryť aspoň fóliou, aby zelenina zbytočne nevysychala.
Ešte by som spomenul opatrnosť pri samotnom zbere, aby sme nevytvárali priestor na infekciu skladovými chorobami. Niekto vňať pri zbere zrezáva, iný ju odtrháva. V prípade odtrhávania je potrebné strhávať dostatočne jemne, aby sme koreň veľmi nepoškodili.
Ak máme iba priestor v byte, kde je štandardná izbová teplota okolo 20 stupňov Celzia, veľa možností, ako efektívne skladovať koreňovú zeleninu nemáme. V tomto prípade môžeme nechať mrkvu na záhone a zbierať ju priebežne.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Mrkvu môžu napádať slimáky a slizniaky alebo hlodavce. Z chorôb sú to múčnatka, ktorá jej hrozí v druhej polovici leta v prehustených tienených porastoch. Môžete sa stretnúť aj so škvrnitosťou listov počas druhej polovice vegetácie. Napadnúť ju môže tiež pleseň. Napadnuté rastliny odstraňujte, prípadne použite odporúčané prípravky.
Pri petržlene sa môžeme stretnúť ešte s hubovými chorobami, ako je septorióza (septóriová škvrnitosť listov) alebo múčnatka.
Záhradkári sa často stretávajú s dierami v mrkve, ktoré spôsobuje vŕtavka mrkvová. Proti vŕtavke sa dá aplikovať insekticídny postrek, ale je potrebné ho urobiť včas, kým nalietava. Vo chvíli, keď ju už fyzicky vidíte, je väčšinou už neskoro. Spravidla sa však nestretávam s tým, že by bola takým zásadným problémom.
Drôtovce môžu byť problematické, ale proti nim sa nedá robiť veľká ochrana. Odporúča sa babská rada - do pôdy vložiť napoly rozkrojený zemiak, do ktorého drôtovce vlezú a zemiak následne zlikvidujeme. Je to, samozrejme, veľmi malé riešenie problému, pretože ním neodstránime všetky jedince. Drôtovce sú väčšinou sezónny problém, ktorý sa vyskytuje raz za 5-6 rokov, je to dané ich vývojovým cyklom. Ako polyfágna larva však žerú všetko, na čo narazia, takže nás nebude trápiť iba v mrkve a petržlene. Rovnaké diery nám urobia aj do zemiakov.
V prípade, že sa vošky zletia na malú mrkvu alebo petržlenovú vňať, ktorá má napríklad 4-5 cm, sú schopné porast úplne zdecimovať. Spoznáme to podľa toho, že sa listy akoby krútia a na listoch vošky aj vidíme.
Tento JEDEN TRIK eliminuje 95 % problémov so škodcami v záhrade
Častou chybou sú príliš skoré výsevy, ktoré vedú k vykvitnutiu rastliny namiesto tvorby koreňa. Ďalším problém býva nesprávna zálievka. Záhradkári síce zalievajú každý deň, ale veľmi ľahučko, čím podporia vznik hornej krusty a semienko vlahu nepocíti. Alebo, naopak, zálievku podcenia a napríklad 2-3 dni vynechajú. Počas dní, kedy svieti ostré slnko a máme nad 20 stupňov, môžu najmä hrobky veľmi ľahko a rýchlo vyschnúť.
Som skôr zástanca výsevného postupu, preto by som mrkvu a petržlen radšej vysial na iné miesto. Okrem toho, chemická ochrana týchto dvoch plodín počas vegetácie môže byť ľahko problematická. Pokojne to môže byť plodina hnojená hnojom, pretože mrkva a petržlen nemajú radi priame hnojenie hnojom. Avšak vyhnojenú pôdu znášajú dobre. Prípadne ich potom zaradiť do tretej trate.
