Geneticky modifikovaná ryža: Nádej alebo hrozba?

Nedostatok vitamínu A predstavuje vážny celosvetový zdravotný problém, ktorý každoročne postihuje milióny ľudí, najmä detí v rozvojových krajinách. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že takmer pol milióna detí stratí zrak kvôli jeho nedostatku. Tento problém by sa dal riešiť pomocou novej odrody tzv. Zlatej ryže, ktorá obsahuje až 20-krát viac beta karoténu, ktorý sa v ľudskom tele mení na vitamín A.

Zlatá ryža je však geneticky modifikovanou (GM) odrodou bežnej ryže, a tak je, ako všetky geneticky modifikované plodiny, predmetom kritiky. Teoretický potenciál Zlatej ryže v boji proti nedostatku vitamínu A u detí v rozvojovom svete je výrazný.

Nadšenie vedcov

Nová modifikácia Zlatej ryže obsahuje veľké množstvo beta karoténu, a to vedie vedcov k presvedčeniu, že deti prostredníctvom nej dostanú všetok vitamín A, ktorý potrebujú. Professor Ingo Potrykus, jeden z dvoch vynálezcov ryže s vysokým obsahom beta karoténu, uviedol: "V krajinách, kde tvorí ryža základ stravy, skonzumujú dospelí 200 až 400 gramov ryže denne. Deti asi polovicu z tohto množstva. Nová odroda im poskytne celú odporúčanú dennú dávku bez toho, aby museli zvýšiť príjem stravy." Doktor Gerald Barry z Medzinárodného inštitútu pre výskum ryže na Filipínach vidí v Zlatej ryži spôsob, ako vyriešiť otázku nedostatku vitamínu A. "Tento projekt je vzrušujúci najmä vďaka tomu, že ukázal, že je možné zavedením malého množstva génov vytvoriť ryžu s relatívne veľkým obsahom beta karoténu. Keď sa takáto ryža stane súčasťou stravy, má vysokú schopnosť pomôcť vyriešiť problém, ktorý je zložité riešiť inými spôsobmi."

Skepticizmus ochranárov

Pochopiteľne, nie každý vidí geneticky modifikovanú Zlatú ryžu tak pozitívne. "Priatelia Zeme sú presvedčení, že je ešte priskoro tvrdiť, že toto je riešenie na nedostatok vitamínu A. Ryža neprešla dostatočnými testmi na to, aby mohla byť predložená ľuďom, ktorí sú veľmi zraniteľní v prípade choroby," tvrdí Clare Oxborrowová z nátlakovej environmentálnej skupiny Priatelia Zeme. GM plodiny majú mnoho odporcov, ktorí sa obávajú možných zdravotných rizík. "Ak by napríklad ryža neočakávane začala v tele produkovať toxíny, čo je reálna možnosť, vystavilo by to ľudí väčšiemu riziku. Už aj tak sú náchylní na choroby, ktoré vyplývajú z podvýživy." Netvrdíme, že Zlatá ryža nemôže byť v budúcnosti súčasťou riešenia problému nedostatku vitamínu A.

Genetické inžinierstvo a jeho aplikácie

Geneticky modifikované organizmy (GMO) sú výsledkom laboratórneho procesu, pri ktorom sa vezmú gény z DNA jedného organizmu a umelo sa vnesú do génu druhého organizmu. Vďaka genetickému inžinierstvu teraz môžeme skombinovať prakticky čokoľvek. Vedci vytvorili už také kombinácie ako:

• Gény pavúka vložili do DNA kozy, aby kozie mlieko obsahovalo proteín z pavučiny, ktorý by použili pre výrobu nepriestrelných viest.
• Gény z kravy zmenili prasaciu kožu na kravskú.
• Gény z medúzy rozsvietili prasacie rypáky v tme.
• Naklonované mačky svietili v tme.
• Jed zo škorpióna vložili do kapusty.
• Do lososa vložili viac rastového hormónu, aby rástol dvakrát rýchlejšie.
• Naklonovali banány a iné rastliny tak, aby produkovali vakcíny.
• Do vajec vložili chemoterapeutický liek.
• Gén vírusu HIV-1 vložili do kukurice, aby vytvorili lacnú a jedlú orálnu vakcínu.

Okrem toho, genetické inžinierstvo je stále len v „plienkach“ a vkladanie nových génov nie je vôbec presné. Prenos týchto génov môže narušiť jemne regulovanú sieť DNA v danom organizme. Nestabilné je už samotné vkladanie nových génov do živých organizmov. Keďže tie majú prirodzené bariéry, ktorými sa chránia pred vstupom cudzej DNA, genetickí inžinieri musia nájsť spôsoby, ako prinútiť DNA z jedného organizmu vstúpiť do DNA iného organizmu. Tieto metódy zahŕňajú:

• Použitie vírusov a baktérií, ktoré „infikujú“ zvieracie alebo rastlinné bunky s novou DNA.
• Nanášanie DNA do malých kovových guliek, ktoré vystrelia so špeciálnou zbraňou do buniek.
• Vstrekovanie novej DNA do oplodnených vajíčok s veľmi jemnou ihlou.
• Použitie elektrických šokov pre vytvorenie dier v membráne pokrývajúcej spermie, a potom nanútenie novej DNA do spermií cez tieto diery.
• Nová technológia „double strand RNA“ (dsRNA), pri ktorej vedci nemusia vstrekovať cudzie gény alebo pesticídy do inej plodiny. Namiesto toho bude GM plodina vytvárať typ genetickej informácie nazvaný double-stranded RNA. Táto nová dsRNA pozmení spôsob, akým sú gény vyjadrené. Prvou GM plodinou s touto technológiou majú byť GM jablká s názvom GMO Arctic® Apple, ktoré vďaka tejto technológii nezhnednú po prekrojení.

Začiatky a vývoj GMO

Keď v roku 1973 vznikol prvý geneticky modifikovaný organizmus (GMO), konkrétne baktéria, pre mnohých sa to mohlo zdať ako začiatok novej doby. V priebehu posledných desaťročí zaznamenalo genetické inžinierstvo výrazné míľniky. V roku 1974 bola vytvorená prvá geneticky modifikovaná myš. V roku 1982 vznikla prvá geneticky modifikovaná rastlinná bunka. Rok 1994 zasa patril prvej geneticky modifikovanej plodine (GM plodine), ktorou bola geneticky modifikovaná paradajka (GM paradajka) s názvom Flavr SavrTM. Táto bola neúspešne uvedená na trh spoločnosťou Calgene, ktorú po jej neúspechu odkúpila spoločnosť Monsanto. Flavr SavrTM však v skutočnosti nebola prvá pestovaná GM plodina. Tou bol GM tabak, ktorý sa neoficiálne začal pestovať v Číne už v roku 1992, ale oficiálne sa pestovanie GM plodín v Číne začalo až v roku 1996, podobne ako väčšine sveta.

Pestovanie GM plodín dnes

V roku 2014 pestovalo GM plodiny 18 miliónov farmárov v 28 krajinách sveta na 181,5 miliónoch hektároch poľnohospodárskej pôdy. V priebehu 18-ročnej histórie zaznamenalo pestovanie GM plodín viac než 100-násobný nárast z 1,7 milióna hektára pôdy v roku 1996 na uvedených 181,5 miliónov hektárov v roku 2014 so súčasným ročným nárastom medzi 3 až 4%. Zo zoznamu 28 krajín, v ktorých sa pestujú GM plodiny, patrí až 20 krajín medzi chudobné rozvojové krajiny.

Medzi najčastejšie pestované GM plodiny v posledných rokoch patria:

• Sója
• Kukurica
• Bavlna
• Repka
• Cukrová repa
• Alfaalfa
• Zemiaky
• Ryža
• Papája
• Baklažán
• Tekvica

V roku 2014 predstavovala GM sója 82%, GM bavlna 68%, GM kukurica 30% a repka olejná 25% celosvetovej produkcie. Tieto 4 plodiny sa v danom roku pestovali na 368 miliónoch hektárov pôdy, čo je 49% celkovej produkcie GM plodín.

Vedúcou krajinou v pestovaní GM plodín sú USA, ktorá produkuje 40% celosvetovej produkcie (73.1 mil. ha). V USA predstavuje GM kukurica 93%, GM sója 94% a GM bavlna až 96% celej ich produkcie. V celosvetovej produkcii GM plodín za ňou nasleduje Brazília (23,2%), Argentína (13,3%), India a Kanada (po 6,3%).

V Európe je situácia úplne odlišná. Väčšina európskych krajín odmieta pestovanie či dovoz GM plodín a len 5 európskych krajín pestuje v posledných rokoch GM plodiny. Vedúcou krajinou v tomto smere je Španielsko (0.1 mil. ha), za ktorým nasleduje Portugalsko, Česká republika, Rumunsko a Slovensko (každý menej ako 0.05 mil. ha). Prvá schválená GM plodina v Európe bola GM kukurica MON 810 od spoločnosti Monsanto v roku 1998.

V Európe sa v súčasnosti komerčne pestuje len GM kukurica, ale dovážať sa sem môže viac druhov GM plodín. V roku 2012 už bolo v EÚ schválených 75 GM produktov, čo je oproti roku 2007 nárast o 24 produktov. Len nedávno Európska komisia, s veľkou nevôľou občanov a ekologických organizácií, povolila dovoz 19 geneticky modifikovaných produktov (kukurice, sójových bôbov, repky olejnej, bavlny a kvetov), z ktorých možno vyrobiť potraviny a krmivá.

Na Slovensku sa v posledných rokoch pestovala na skúšobné účely nielen GM kukurica, ale aj GM cukrová repa. V súčasnosti sa u nás komerčne pestuje GM kukurica MON 810, ktorá sa pestovala v roku 2014 na rozlohe 411 ha v okrese Piešťany, Sobrance a Humenné.

Využitie a označovanie GM plodín

GM plodiny sú samostatnou kapitolou genetického inžinierstva a podľa ich tvorcov sa nijako nelíšia od prirodzených plodín. Tieto plodiny sa využívajú najmä na tvorbu krmív pre hospodárske zvieratá, ale aj pri výrobe potravín pre ľudskú spotrebu, kde sa využívajú pri výrobe veľkého množstva ingrediencií a „éčok“. Pokiaľ tieto ingrediencie v potravinách predstavujú viac ako 0,9% váhy potraviny, musí byť ich GMO pôvod uvedený na obale. Tieto pravidlá platia v Európskej únii (EÚ) a vo väčšine sveta, ale niektoré krajiny (najmä USA a Kanada) nevyžadujú označovanie GMO zložiek na obaloch potravín, čo je spojené s veľkým odporom občanov a ekologických organizácií.

Kvôli ich niekoľkoročnému tlaku už prijali niektoré americké štáty zákony pre označovanie GMO zložiek v potravinách, ale v súčasnosti sa vedú viaceré súdne spory v tejto oblasti a biotechnologické spoločnosti kvôli tomu zažalovali dané štáty. Medzitým tam zatiaľ vznikli aspoň prvé logá, ktoré dávajú potravinám označenie, že sú GMO-free v celom procese výrobe (aj živočíšna výroba).

Bohužiaľ, vyššie uvedené pravidlá EÚ neplatia pre živočíšne výrobky zo zvierat, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO. Až 90% GM plodín dovezených do Európy (prevažne z Brazílie, Argentíny a USA), čo predstavuje asi 30 miliónov ton ročne, sa používajú ako krmivo v živočíšnej výrobe. Okrem nich sa na výkrm hospodárskych zvierat používajú aj GM plodiny (sója, kukurica) dopestované priamo v Európe, takže celkové množstvo používaných krmív s obsahom GMO je oveľa vyššie.

To znamená, že mäso zo zvieraťa kŕmeného GM sójou alebo kukuricou nemusí mať na obale vyznačené, že obsahuje GMO. Preto ďalším a asi najväčším zdrojom GMO v Európe je mäso, vajcia a mliečne výrobky zo zvierat z veľkochovov, ktoré boli kŕmené krmivami s obsahom GMO.

Niektorí výrobcovia, ktorí nepoužívajú vo výrobe GMO v žiadnej forme, už používajú označenie GMO-free na obaloch potravín. Zárukou úplného GMO-free by mali byť BIO produkty, pretože ekologickí farmári zo zákona nemôžu používať GMO v žiadnej forme.

Vplyv GM plodín na zdravie

Podľa Environmental Working Group, priemerný obyvateľ USA skonzumuje ročne viac ako 87 kilogramov potravín s obsahom GMO. Je zarážajúce, že napriek skoro 20-ročnému používaniu GM plodín nebola doteraz vykonaná žiadna dlhodobá klinická štúdia na ľuďoch. Jediná štúdia vykonaná na ľuďoch konzumujúcich potraviny s obsahom GMO preukázala, že časť génu, ktorý bol vložený do GM sóje, sa preniesol do DNA baktérie žijúcej v tráviacom trakte a zostal tam.

V tejto štúdii autori objavili u niektorých subjektov prítomnosť cudzieho transgénu v mikroflóre tenkého čreva ešte pred začatím štúdie, čo naznačuje, že títo ľudia už predtým konzumovali GM sóju. Takže prenos transgénov môže byť výrazne ovplyvnený množstvom a dĺžkou konzumácie potravín s obsahom GMO. To čiastočne potvrdzuje aj samotná štúdia, ktorá po jednorazovej konzumácii GM sóje u testovaných subjektov zistila, že cudzie transgény síce odolali vplyvu žalúdka a tenkého čreva, ale nakoniec boli zničené v hrubom čreve a neobjavili sa už vo výkaloch subjektov.

Avšak štúdie vykonané na myšiach, kurencov, kravách, prasatách, ovciach, kozách či rybách preukázali, že cudzia DNA môže nielen odolať celému tráviacemu traktu, ale preniknúť až do krvi, orgánov, bielych krviniek, mlieka a mäsa. Navyše, cudzia DNA môže prejsť aj cez placentu a zasiahnuť vyvíjajúci sa plod.

Výsledky všetkých týchto štúdií teda naznačujú, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že dlhodobá a nadmerná konzumácia potravín s GMO môže preniesť cudzie gény do tiel akýchkoľvek živočíchov. Napríklad v jednej kanadskej štúdii vedci zistili, že špecifický typ Bt toxínu z GM kukurice sa nachádza v krvi: 93 percent tehotných žien, 80 percent pupočníkovej krvi ich detí a 69 percent netehotných žien.

Tieto šokujúce výsledky vyvolali desivú možnosť, že konzumácia GM kukurice môže premeniť črevnú flóru na žijúcu pesticídovú továreň, v ktorej sa Bt toxín bude vyrábať sám vo vnútri tráviaceho systému. Napriek tvrdeniam spoločnosti Monsanto o neschopnosti Bt toxínu viazať sa na steny čriev u cicavcov, početné štúdie ukazujú, že sa dokáže viazať na tenké črevo myší a črevné tkanivá opice rhesus.

To znamená, že aj dlho po ukončení konzumácie týchto upravených potravín by mohli geneticky modifikované proteíny zostať v organizme a rozmnožovať sa. Takéto chronické vystavenie sa cudzím génom môže zasa spôsobiť nepredvídateľné následky, a to najmä preto, že mnohé tieto gény sú odolné voči antibiotikám.

Keďže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov a tkanív celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme, ktorými môžu byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine. Ak by bol bakteriálny gén, ktorý je vložený do väčšiny GM plodín prenesený, mohlo by to vytvoriť „super“ ochorenia, rezistentné voči antibiotikám, a teda neliečiteľné. Ak by bol gén, ktorý vytvára Bt-toxín v GM kukurici prenesený, mohlo by to premeniť tráviaci trakt na žijúcu pesticídovú továreň.

Navyše, transgénna DNA z GM rastlín nezostáva len v tele živočíchov, ale podľa výskumov sa môže preniesť do baktérií v pôde a zostať v nej až 2 roky. Ak by teda zostal napríklad gén pre rezistenciu k antibiotikám v pôdnych baktériách, len málokto by sa asi odvážil predpovedať, čo to môže spôsobiť.

Podľa American Academy of Environmental Medicine (AAEM), početné množstvo zvieracích štúdií dokazuje vážne zdravotné riziká spojené s konzumáciou potravín s GMO. Medzi nimi napríklad: Neplodnosť, Imunitné problémy, Zrýchlené starnutie, Zmeny v hlavných orgánoch a tráviacom trakte.

Preto AAEM žiada lekárov, aby odporúčali pacientom vyhýbať sa potravinám s GMO. Mnohí lekári v USA to však už dávno robia. Lekári sami radia pacientom, aby sa vyhli GMO, pretože mnohí ich pacienti nečakane ochoreli práve po dlhodobej konzumácii potravín s GMO. Akonáhle zo stravy odstránili tieto potraviny, ich zdravotné problémy zmizli.

S týmto názorom AAEM nesúhlasia biotechnologické spoločnosti a zodpovedné úrady v USA ako FDA (Food and Drug Administration) a USDA (Americké ministerstvo poľnohospodárstva), či v Európe EFSA (European Food Safety Authority). Všetky vymenované úrady schválili pestovanie a používanie mnohých GM plodín pre zvieraciu a ľudskú konzumáciu. Paradoxom však je, že napriek tomu vyspelé krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Rusko, Maďarsko, Taliansko, Grécko, Rakúsko, Poľsko a mnohé ďalšie nesúhlasia s EFSA a zakázali pestovanie GM plodín a ich používanie v potravinách.

Dôvod je možno ten, že viaceré nezávislé štúdie preukázali potenciálne nebezpečenstvo konzumácie GM plodín. Toto potenciálne nebezpečenstvo vyplýva aj z charakteristík GM plodín. Keď výťažok z ryže podali potkanom s hypertenziou, ich tlak sa znížil. Na liečbu vysokého krvného tlaku sa používajú väčšinou syntetické ACE inhibítory, ktoré však často majú nežiaduce vedľajšie účinky. Spôsobujú suchý kašeľ, bolesť hlavy, kožné vyrážky či poškodenie obličiek. Prírodné ACE inhibítory nachádzajúce sa v niektorých potravinách vrátane mlieka, vajec, rýb, mäsa a zeleniny majú slabšie vedľajšie účinky. Odborníci sa rozhodli geneticky modifikovať ryžu, ktorú považujú za jednu z najbežnejších potravín na svete. Z ryže napokon extrahovali celkový proteín vrátane peptidov a podali ho potkanom. Po dvoch hodinách spozorovali u zvierat s hypertenziou zníženie krvného tlaku, pričom u potkanov, ktorým podali proteíny z neupravenej ryže, sa účinok nedostavil. Potkanom počas piatich týždňov podávali múku z upravenej ryže a takisto spozorovali pozitívny výsledok, ktorý trval aj ďalší týždeň.

Situácia v Číne

V Číne sa v posledných rokoch nekontrolovane šíri geneticky modifikovaná (GM) ryža. Priznali to tamojšie úrady a spustili tým debatu o rizikách poľnohospodárskych plodín s upravenou DNA. Ešte v januári tohto roka čínske ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že v najľudnatejšej krajine planéty sa nepestujú "nijaké geneticky modifikované obilniny" s výnimkou testovacích polí. To, že čínske potravinárske produkty obsahujú GM ryžu, potvrdila aj Európska únia, pričom v rokoch 2006 až 2011 objavila 115 takýchto prípadov.

Jedným z veľkých "imidžových" problémov dnešných poľnohospodárskych GMO je skutočnosť, že z nich vyrobené potraviny neprinášajú spotrebiteľom žiadnu evidentnú pridanú hodnotu: nie sú ani chutnejšie, ani výživnejšie a ani lacnejšie ako potraviny, vyrobené na báze konvenčných agrárnych surovín. Viac ako 99% z tých čo sú na trhu, sú "pesticídové GMO", to znamená, že ich úlohou je zjednodušiť a zefektívniť používanie pesticídov, čo môže byť zaujímavé pre poľnohospodárov, ale nie pre spotrebiteľov.

Obhajcovia GMO majú ale v talóne jednu výnimku, ktorá reálne existuje už viac ako 15 rokov, ale jej pestovanie zatiaľ nebolo nikde povolené: ide o tzv. zlatú ryžu (Golden rice). História sa začala vo Švajčiarsku, kde sa dvaja biológovia, Ingo Potrykus a Peter Beyer zaujímali o jeden z obrovských problémov verejného zdravia: nedostatok vitamínu A vo výžive stoviek miliónov chudobných obyvateľov našej planéty, ktorý môže viesť prostredníctvom oslabovania imunitného systému k oslepnutiu či dokonca k úmrtiu. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) oslepne vo svete z tohto dôvodu pol milióna osôb ročne, z toho 350 000 detí. Tento deficit okrem toho zabíja ročne 1,9 až 2,8 milióna osôb, teda asi toľko ako AIDS a malária dokopy.

Švajčiarski biológovia teda vložili do DNA ryže tri gény aktivujúce produkciu beta-karoténu, čo dalo plodine zlatistú farbu. Už v roku 2000 bola prvá generácia "zlatej ryže" pripravená na pestovanie a testovanie. Jej problém bol ale v tom, že obsah vitamínu A nebol dostatočný: približne 30 až 35 mg na 100 gramov ryže, čo je iba malá časť dennej odporúčanej dávky (600 gramov). Z tohto dôvodu, na zabezpečenie dostatku vitamínu A by bolo treba skonzumovať dva kilogramy suchej ryže denne, čo zodpovedá 9 kg uvarenej...

Vzhľadom na možnosť riešenia humanitárnej katastrofy obrovských rozmerov ide podľa všetkého naozaj o zázračný produkt, ktorého nevyužívanie sa zdá byť ťažkým zločinom. Napriek tomu, ako to je už spomenuté, zlatá ryža zatiaľ nebola nikde uvedená na trh, pričom príčiny sú charakteru byrokratického, sanitárneho i politického.

Indická filozofka Vandana Shiva, známa aktivistka proti GMO, poukazuje na to, že nedostatok vitamínu A je priamym dôsledkom príchodu monokultúr zavádzaných počas tzv. zelenej revolúcie, ku ktorej došlo po Druhej svetovej vojne. Podľa nej, je potrebné predovšetkým systémové riešenie, ktoré spočíva v opätovnom nastolení biodiverzity. Vedecký výskum zatiaľ nepriniesol uspokojivú odpoveď na otázky súvisiace s možnými negatívnymi dopadmi konzumácie zlatej ryže na organizmus (alergie, toxicita atď.). Ako sú dlhodobé a krátkodobé dopady na životné prostredie? Nedostatok vitamínu A nie je zďaleka jediným výživovým problémom chudobných krajín. Podobnou katastrofou je i chronický nedostatok vitamínu B (choroba Beriberi) a vitamínu C (skorbut) alebo nedostatok viacerých stopových prvkov vyplývajúci tak isto zo zlej výživy.

Na Filipínach boli úspešní prostredníctvom distribúcie vitamínových prípravkov. V roku 2009 sa skupina vedeckých pracovníkov podpísala pod otvorený list, v ktorom boli tvrdo kritizované pokusy so zlatou ryžou vykonávané na deťoch. Vytvorenie "Zlatej ryže" bolo zo strany protagonistov biotechnológií okamžite predstavené ako vznik "užitočného GMO", ktorý bude poskytovaný ľuďom priamo ohrozených nedostatkom vitamínu A, žijúcich v krajinách kde je ryža tradične hlavnou zložkou stravy. Nový produkt sa stal predmetom masívnej reklamnej kampane a iných propagačných akcií, ktoré sa snažili poukázať na naliehavosť situácie ako i na šľachetnosť a nezištné úmysly biotechnologických firiem.

Protagonisti biotechnológií pritom skúšali naozaj všetko, dokonca zabezpečili, aby "Zlatú ryžu" požehnali, ako humanitárny produkt, traja pápeži (Ján Pavol II, Benedikt XVI i terajší František). Nechýbali ani veľké gestá: sadivo "Zlatej ryže" malo byť rozdávané farmárom v núdzi zdarma, 32 spoločností a univerzít, držitelia 70 patentov alebo iných práv duševného vlastníctva súvisiacich s vytvorením "Zlatej ryže", sa vzdávalo svojich autorských poplatkov a postupne sa mala vytýčiť hranica medzi "humanitárnym" a "komerčným použitím" (na úrovni 10 000 $ ročne získaných vďaka sadivu). Pod touto hranicou sa nemal platiť žiaden poplatok výrobcom a farmári by mohli použiť časť úrody na novú sejbu - čo je u ostatných poľnohospodárskych GMO zakázané.

Skúsenosti s takýmito prísľubmi sú ale negatívne: v záujme preniknutia Monsanta do Južnej Ameriky nemusela Argentína počas prvých rokov ani platiť autorské práva a ani nemala zakázané použiť časť dopestovaných zŕn na založenie novej úrody. Neskôr, keď už hospodárstvo Argentíny bolo plne závislé na vývozoch sóje RR, boli jej tieto privilégiá zrušené. Tak isto sú známe prípady zneužívania humanitárnej pomoci na presadenie GMO v krajinách, kde bolo ich pestovanie zakázané: stalo sa to napríklad vo viacerých krajinách južnej Afriky (Zambia, Zimbabwe...), ktoré postihol začiatkom rokov 2000 hladomor.

V druhej polovici rokov 2000 sa v rámci spolupráce medzi americkou univerzitou Tufts (Boston) a čínskymi vedcami uskutočnili experimenty so Zlatou ryžou na dospelých a deťoch. Jedna štúdia (dospelí) bola publikovaná v roku 2009 v American Journal of Clinical Nutrition a druhá (deti) v lete 2012 v tom istom časopise. Najmä tá druhá narobila poriadny rozruch, ale nie v súvislosti s dosiahnutými výsledkami, ktoré údajne preukázali, že zlatá ryža je naozaj zdrojom vitamínu A a, že zdravie detí nebolo poškodené, ale z dôvodu, že došlo k nelegálnym pokusom na ľuďoch, v rozpore s Norimberským etickým kódexom prijatým na konci Druhej svetovej vojny s cieľom predísť opakovaniu neľudských experimentov vykonávaných nacistickými vedcami. Vyšetrovanie čínskych i amerických orgánov naozaj potvrdilo, že k pokusom na 72 deťoch vo veku od 6 do 8 rokov došlo bez toho, aby boli ich rodičia informovaní (a bez toho, aby sa uskutočnili predchádzajúce experimenty na laboratórnych zvieratách!). Číňania okrem toho skonštatovali, že došlo k nelegálnemu dovozu ryže. Na druhej strane, na Filipínach, ktoré sa najviac priblížili k administratívnemu povoleniu pestovania Zlatej ryže, došlo k prípadom ničenia experimentálnych polí vysadených touto plodinou.

Ako vidno, úsilie o presadenie "Zlatej ryže" sa nezaobišlo bez viac-menej závažných incidentov, ktoré trochu zakryli skutočnosť, že ide o perspektívny produkt, ktorý môže pomôcť k vyriešeniu nedostatku vitamínu A u miliónov ľudí. I jeho obhajcovia ale uznávajú, že jeho úlohou nie je nahradiť existujúce úsilia na vyriešenie nedostatočnej výživy, ale ich doplniť. Teoretické štúdie zamerané na potenciálne blahodarne účinky konzumácie zlatej ryže ukázali, že úplne neodstraňuje problémy spojené s oslepnutím a zvýšenou úmrtnosťou. Ako vidno, bitka o Zlatú ryžu pokračuje, riešenie sa zdá byť v nedohľadne a milióny ľudí sa naďalej stávajú obeťami dôsledkov nedostatku vitamínu A.

Vzhľadom na dramatickosť celého kontextu musia byť odporcovia GMO v tomto prípade opatrnejší ako v iných prípadoch a napriek svojim argumentom nehádzať predmetný produkt do jedného vreca s ostatnými geneticky modifikovanými plodinami. Jeden zo zakladateľov Greenpeace, Kanaďan Patrick Moore, dokonca žiada od tejto mimovládky "humanitárnu výnimku" pre Zlatú ryžu. Očakáva sa tu minimálne konštruktívnejší dialóg a to z obidvoch strán. Biotechnologické spoločnosti a ich lobistické organizácie by boli vo svojej argumentácii omnoho presvedčivejšie ak by aspoň verbálne uznali potrebu venovať sa podstate problému, t.j. biede miliónov ľudí, ktorú pokračujúca globalizácia iba prehlbuje (hlavným výsledkom globalizácie je nárast sociálnych nerovností a nadnárodné spoločnosti, medzi ktoré patria i výrobcovia GMO, tento trend svojou politikou iba urýchľujú).

O systémovom prístupe k podstate problému sa síce na politickej úrovni veľa hovorí, ale rozhodujúci hráči (nielen nadnárodné spoločnosti, ale i Medzinárodný menový fond, Svetová banka, WTO a vlády bohatých štátov) nekonajú v tomto smere vôbec nič. V zmysle ideológie ktorou sa riadia, všetko má vyriešiť trh, to znamená, že pre kľúčové podnikateľské rozhodnutia má byť rozhodujúca krátkodobá finančná motivácia hlavných aktérov biznisu. Za takú sa dá považovať uvedenie zlatej ryže na trh, ale nie systémové riešenia, pretože sú v rozpore s konceptom "industriálneho a proexportného poľnohospodárstva" presadeného za posledné desaťročia v tretích krajinách, z ktorého nadnárodné spoločnosti dlhodobo profitujú, ale ktoré je pre chudobné obyvateľstvo katastrofou.

Nástojenie na zlatej ryži z dôvodu, že variabilná strava je nedostupná pre milióny extrémne chudobných v treťom svete, v podstate znamená, že nadnárodné spoločnosti a ich lobistické organizácie cynicky považujú tento stav za fatalitu a vôbec sa nemienia angažovať na jeho zmene! Tak isto je zarážajúce že za 15 rokov neboli dostatočne preskúmané možné negatívne dopady konzumácie a pestovania „Zlatej ryže“, čo nepopierajú ani jej obhajcovia (podľa nich sú riziká nepomerne menšie ako prínosy). Existujú ale štúdie naznačujúce existenciu vážnych negatívnych dôsledkov spojených s jej konzumáciou. Na druhej strane, veľké firmy ako Monsanto, ktoré nešetria vo výdavkoch na vývoj, ale i na reklamu a public relation (PR), neboli doteraz ochotné investovať nepomerne menšie prostriedky do vykonania dlhodobých štúdií na laboratórnych zvieratách, pokrývajúcich ich celý prirodzený život, tak ako to bolo v prípade medializovaného výskumu profesora Séraliniho.

Naši inšpektori intenzívne preverujú obchody a sklady potravín, či v nich nie je geneticky modifikovaná ryža. Hoci túto potravinu Európska únia nepovolila, jej predaj už potvrdili v Nemecku, vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Podľa potvrdených informácií ide o ryžu dovážanú do Európy z USA. "Doposiaľ sme odobrali 60 vzoriek dlhozrnnej ryže, z ktorých 31 je už analyzovaných. Zatiaľ sme ani v jednej vzorke nepovolenú ryžu nezistili," uviedla Štátna veterinárna a potravinová správa. Po oznámení, že takáto ryža je v únii, začali inšpektori s kontrolou všetkých baliarní na Slovensku. V susednom Rakúsku už otestovali 25 druhov ryže, z nich boli tri geneticky zmenené. "Časť z nich predávala aj tamojšia sieť Billa, ktorej zástupcovia vyhlásili, že tieto produkty sťahujú z trhu," informovala Martina Badidová z organizácie Greenpeace.

Vedenie Billa na Slovensku nevie o tom, že by predávalo takúto ryžu. Obchodný riaditeľ Peter Seidner však nezaručil, že na pultoch takáto ryža nie je. "To by som musel garantovať za dodávateľov," povedal. Seidner označil za nepravdepodobné, že by sa v slovenských supermarketoch tohto reťazca objavila americká dlhozrnná ryža či čínske ryžové rezance, aké objavili kontrolóri v Rakúsku. Pôvodne ju nedávno objavili v holandských skladoch. Americké združenie farmárov z Arkansasu na ňu upozornilo už v januári, úrady USA to však oficiálne oznámili až koncom júla. Geneticky upravená ryža je z kategórie lúpanej a dlhozrnnej. Je biela, polobiela, ale aj hnedá. Na pohľad sa nedá rozoznať od bežne predávanej ryže.

tags: #geneticky #modifikovana #ryza