Migréna je chronické záchvatovité ochorenie, ktoré postihuje približne pol milióna ľudí na Slovensku. Je to často podceňovaná, no nepríjemná choroba, ktorá postihuje ženy, mužov a nevyhýba sa ani deťom. Intenzívna pulzujúca bolesť hlavy sprevádzaná nevoľnosťou, fotofóbiou a rôznymi ďalšími príznakmi robí život s migrénou náročným. Presné príčiny migrény nie sú úplne objasnené, no predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov, životného štýlu, hormonálnych zmien a stresu. Nervový systém človeka s migrénou je nastavený na vyššiu citlivosť a rýchlejšie reaguje na zmeny v okolí aj v tele.
Migréna sa od iných typov bolestí hlavy líši viacerými znakmi. Typická je pulzujúca, často jednostranná bolesť, ktorá sa zhoršuje pri fyzickej aktivite. Pridružuje sa nevoľnosť, citlivosť na svetlo, hluk či pachy a niekedy aj poruchy videnia. Migréna človeka doslova vyradí z bežného fungovania a núti ho vyhľadať ticho, tmu a pokoj. Na rozdiel od tenznej bolesti hlavy, ktorá býva skôr tlaková a zvieravá, migrenózna bolesť je pulzujúca a často sprevádzaná ďalšími nepríjemnými symptómami.
Aké sú príčiny a spúšťače migrény?
Faktory vyvolávajúce migrénu sú rôznorodé, mnohopočetné a individuálne. Pravdepodobne sa kumulujú, až kým nedosiahnu prah, za ktorým sa spustí biochemický proces migrény. U väčšiny pacientov záchvat vyprovokuje kombinácia viacerých vyvolávajúcich faktorov, pričom jednotlivé faktory sú spravidla dobre tolerované. Existujú však aj také prípady migrény, ktoré sú bez vplyvu akýchkoľvek viditeľných spúšťacích faktorov.
Najčastejšie spúšťacie faktory migrény zahŕňajú:
- Stres a nervové či fyzické napätie.
- Nedostatok alebo nadbytok spánku.
- Fajčenie a alkohol (najčastejšie pivo, červené a šumivé víno).
- Nadmerný príjem kofeínu (ale aj jeho náhle vysadenie).
- U žien môžu migrénu spustiť aj hormonálne vplyvy (začiatok menštruácie, perorálna antikoncepcia, tehotenstvo, perimenopauza a menopauza).
- Niektoré typy jedál (čokoláda, tvrdé syry s obsahom tyramínu, citrusové plody, orechy).
- Intenzívne senzorické stimuly (prudké či blikajúce svetlo, ostré slnečné žiarenie, intenzívne pachy, dym, dlhodobé vystavenie sa chladu).
- Svalové spazmy krku, blokády cervikokraniálneho prechodu, blokády hlavových kĺbov, degeneratívne ochorenia a výrastky cervikálnej chrbtice.
Hormonálne zmeny, najmä kolísanie hladín estrogénu, majú veľký vplyv na vznik migrén u žien. Lieky ako perorálna antikoncepcia a hormonálna substitučná terapia môžu migrénu zhoršiť. Vynechanie jedál alebo pôst tiež môže vyvolať záchvaty migrény. Jasné svetlá, hlasné zvuky a oslnivé slnečné žiarenie môžu byť ďalšími spúšťačmi.
Klinické príznaky migrény
Migréna sa prejavuje ako stredná až veľmi silná, krutá bolesť hlavy. Približne u 30 % pacientov je intenzita bolesti hlavy taká silná, že nie sú schopní realizovať sa v profesionálnej činnosti, rodinných či spoločenských aktivitách. Počas migrenózneho záchvatu potrebujú pacienti pokoj. Lokalizácia bolesti je najčastejšie v spánkoch, čelovej oblasti a v priehlbine za očnicou. U asi dvoch tretín pacientov postihuje bolesť hlavy jednu polovicu hlavy, u niektorých pacientov sa strany pri jednotlivých atakoch migrény striedajú. Približne jedna tretina pacientov má obojstrannú, resp. difúznu bolesť hlavy.
Počas jedného ataku migrény bolesť hlavy môže trvať 4 - 72 hodín. Ak trvá viac ako tri dni, hovoríme o „status migrenosus“. Počet záchvatov je veľmi rozdielny a individuálny. U niekoho sa ich objaví len niekoľko za celý život, iných trápia aj 2 - 3 krát za týždeň. Priemerná frekvencia atakov migrény je 1 - 2 krát mesačne. V medzizáchvatovom období je pacient úplne bez ťažkostí, čo je diagnosticky veľmi dôležité.
Migréna má dve podoby: migréna s aurou a migréna bez aury. Migrénu s aurou má približne 20 % pacientov. Aura je predzvesťou silnej bolesti hlavy a môže sa prejavovať zrakovými poruchami (záblesky svetla, cikcak čiary, rozmazané videnie, výpadky zorného poľa), poruchami reči, brnením v končatinách či pocitom slabosti. Aura zvyčajne trvá niekoľko minút až hodinu. Migréna bez aury sa objavuje u približne 80 % pacientov a nemá žiadne sprievodné varovné príznaky.
Fázy migrenózneho záchvatu
Migréna prebieha v niekoľkých fázach:
- Prodromálna fáza: Táto fáza sa objavuje ešte pred bolesťou a často ju ľudia spätne spoznajú až vtedy, keď si začnú všímať opakovanie. Typická je nevysvetliteľná únava, podráždenosť, zhoršená koncentrácia, zmeny nálady alebo zvýšená chuť na sladké. Niektorí pociťujú napätie v šiji, zívanie alebo pocit, že „niečo nie je v poriadku“.
- Fáza aury: U časti ľudí nasleduje aura, ktorá sa prejavuje najmä zrakovými poruchami, napríklad zábleskami svetla, cikcak čiarami, rozmazaným videním alebo výpadkami zorného poľa. Môžu sa objaviť aj poruchy reči, brnenie v končatinách či pocit slabosti.
- Fáza bolesti hlavy: Pulzujúca, často jednostranná bolesť hlavy, ktorá sa zhoršuje pri pohybe. Pridružuje sa nevoľnosť, citlivosť na svetlo, zvuk či pachy. V tejto fáze býva fungovanie výrazne obmedzené.
- Postdromálna fáza: Obdobie po odznení bolesti. Človek sa môže cítiť vyčerpaný, „prázdny“, mať problém so sústredením alebo pocit, akoby prešiel ťažkým tréningom. Táto fáza môže trvať niekoľko hodín až celý deň.
Prevencia a liečba migrény
Liečba pacienta s migrénou by mala byť komplexná a založená na prevencii vzniku migrenóznych záchvatov. Môžeme ju rozdeliť na farmakologickú a nefarmakologickú. Zámerom nefarmakologickej liečby migrény je odstrániť vyvolávajúce faktory - upraviť životosprávu. Jedným z najdôležitejších postupov je vyhýbanie sa známym spúšťacím faktorom migrény. Odporúča sa, aby si pacienti viedli záznamník, s pomocou ktorého vedia ľahšie identifikovať spúšťacie faktory a následne ich eliminovať.
Farmakologická liečba migrény môže byť:
- Špecifická (antimigreniká - triptány).
- Nespecifická (analgetiká).
- Profylaktická (zameraná na cielenú prevenciu).
Pre pacientov, ktorí trpia migrénou viac ako štyri dni v mesiaci, je určená preventívna liečba, ktorú musí zvoliť neurológ. V prípade, že ani tieto lieky nepomôžu, je k dispozícii nová, moderná biologická liečba, ktorá je hradená za presne stanovených podmienok.
Okrem liekov predpísaných lekárom môžu pomôcť aj nefarmakologické metódy. Kúpeľná liečba môže znižovať počet záchvatov a zmierňovať intenzitu bolesti hlavy, zlepšovať kondíciu a psychický stav pacienta. Procedúry ako minerálny kúpeľ, fyzikálna terapia (elektroterapia, rebox, phyaction, Bemer), pohybová liečba (hydrokinezioterapia) a masáže (klasická, reflexná segmentová) môžu významne pomôcť v liečbe a prevencii migrény.
Dôležitý je tiež dostatok spánku, ale pozor aj na nadbytok spánku. Stres je jedným z najčastejších spúšťačov, preto je dôležité naučiť sa ho zvládať prostredníctvom cvičenia, meditácie alebo zmeny životného štýlu. Správny pitný režim a pravidelná strava sú taktiež kľúčové. Niektoré potraviny, ako napríklad čokoláda, plesňové syry či nadbytok citrusov, môžu migrénu spúšťať, preto je vhodné ich konzumáciu obmedziť.
V akútnej fáze môžu priniesť úľavu lieky proti bolesti, ticho, tma alebo studené obklady. Dôležité je však vyhnúť sa dlhodobému užívaniu bežných analgetík, ktoré môžu viesť k liekovej závislosti a zníženej účinnosti.
What happens to your brain during a migraine - Marianne Schwarz
Pre úspešné zvládnutie migrény je kľúčová správna diagnostika a intenzívna spolupráca pacienta s lekárom. Identifikácia individuálnych spúšťacích faktorov a prispôsobenie životného režimu sú základom prevencie.