Horčičné semienko je odpradávna známe korenie z jednoročnej horčice siatej (Sinapis alba), ktorá pochádza z miernych oblastí Európy a patrí medzi najstaršie pestované plodiny v regióne. Horčica, ako rastlina, spolu s brokolicou, reďkovkami a kapustou patria k zelenine obsahujúcej glukozinoláty. Horčica biela je jednoročná rastlina, ktorej žltý kvet dorastá do výšky jedného metra. Plodom horčice bielej je šešuľka, ktorá je plná horčičných semienok, ktoré sa potom zbierajú na ďalšie spracovanie. Existuje viac ako 40 rôznych odrôd horčice, ale tri sú najobľúbenejšie pre kulinárske použitie: čierna horčica (Brassica nigra), hnedá indická horčica (B. juncea) a biela/žltá horčica (B. hirta/Sinapis alba). Hnedá horčica pochádza z Himalájí. Rastlina horčice bielej pochádza z oblasti Stredozemného mora a je možné ju pestovať ako v chladnejšom, tak aj teplejšom podnebí. Čierne horčičné semienka sú stále veľmi populárne na Strednom východe av Ázii, odkiaľ pochádzajú.
Semeno horčice je guľaté, žlté, má štipľavú chuť. Semená sú odstránené zo semenných obalov a sú veľmi malé. Môžu byť rozomleté na korenie alebo sa ponechávajú celé. Celé horčičné semená voňajú len veľmi málo - až po rozdrvení či zomletí a premiešaní s vodou či navlhčení sa uvoľní ich ostrá aróma a priama chuť. Voda totiž aktivuje enzým obsiahnutý v horčičných semenách. Hnedé horčičné semienka sa často tiež nazývajú čínska alebo indická horčica. Rastlina horčice bielej nesie svetlo hnedé semená, ktoré sú o niečo väčšie ako semená horčice hnedé. Žltá farba sa dosiahne pridaním kurkumy alebo farbiva pri jej spracovaní. Preto žltá horčica pochádza zo semien rastliny horčice bielej. Biele horčičné semienka sú najjemnejšie zo všetkých, ale stále obsahujú štipľavú chuť. Ich pikantnosť zostáva skôr na jazyku, než aby putovala nosom, ako je to pri hnedých a čiernych semenách.
Horčičné semená sú vynikajúcim zdrojom selénu, ktorý má podľa vedcov protirakovinové účinky. Je toho však omnoho viac, čo tieto malé semienka ponúkajú. Sú dôležitým korením v mnohých regionálnych potravinách a môžu pochádzať z jednej z troch rôznych rastlín: čierna horčica (Brassica nigra), hnedá indická horčica (B. juncea) alebo biela/žltá horčica (B. hirta/Sinapis alba). Obsahujú sacharidy, dôležité tuky, vlákninu, vitamíny A, B, C, E a K, minerálne látky ako horčík, železo, zinok, sodík a omega 3 mastné kyseliny. Okrem toho obsahujú aj malé množstvo vitamínových antioxidantov, ako je vitamín A, C a vitamín K. Horčica je bohatým zdrojom aj zdraviu prospešných minerálov. Vápnik, mangán, meď, železo, selén a zinok sú len niektoré z nich. Obsahujú aj niacín, ktorý pomáha znižovať hladinu cholesterolu a triglyceridov. Horčičné semená v sebe tiež majú flavonoidy a karotenoidov. Vitamín E je silný antioxidant rozpustný v tukoch, potrebný na zachovanie integrity bunkovej membrány slizníc a kože. Takže telo chráni pred voľnými radikálmi. Vápnik pomáha budovať kosti a zuby, meď je potrebná pri výrobe červených krviniek a železo je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek a bunkového metabolizmu.
Čo je horčica a prečo je taká užitočná
Horčica patrí medzi jednoročné rastliny, ktoré sa pestujú na semeno - ako koreniaca surovina do kuchyne alebo na výrobu domácej horčice. Okrem toho sa využíva ako zelené hnojenie - tzv. zelený hnoj, ktorý obohacuje pôdu o živiny a organickú hmotu. V neposlednom rade slúži aj ako mulč - potláča buriny, udržuje vlhkosť pôdy a zlepšuje jej štruktúru.
Kedy siať horčičné semeno
Čas výsevu závisí od účelu. Na získanie semena je vhodný výsev v období apríl - máj. Na zelené hnojenie je možné horčicu vysievať od jari až do začiatku jesene. Horčica klíči už pri teplote +5 °C a veľmi rýchlo rastie - úroda zeleného hnojenia je pripravená už za 4-6 týždňov.
Stanovište a pôda pre horčicu
Pre úspešný rast vyberte slnečné miesto, pretože horčica miluje svetlo a teplo. Ideálna je stredne ťažká až ľahšia, dobre priepustná pôda. Pozor, nevysádzajte ju po kapustovej zelenine, aby ste predišli riziku chorôb a škodcov. Horčica je nenáročná, no ideálne podmienky zabezpečia rýchly a zdravý rast.
Výsev horčice krok za krokom
Semená je potrebné rozmiestniť rovnomerne rozhodiť alebo vysiať do riadkov vzdialených 15-20 cm. Hĺbka výsevu by mala byť 1-2 cm do pôdy. Po výseve jemne zatlačte pôdu a zalejte. Rovnomerný výsev zabezpečí hustý porast, ktorý lepšie potláča buriny.
Starostlivosť o horčicu
Horčica je nenáročná na starostlivosť, no pre optimálny rast treba sledovať niekoľko faktorov. Polievanie: väčšinou stačí prirodzená vlahy, pri veľkom suchu zavlažujte. Burina: prvé týždne je vhodné ju odstraňovať, potom rastlina sama burinu potláča. Rýchly rast horčice znamená, že už za pár týždňov pokryje pôdu a pripraví ju na ďalšie plodiny.
Horčica ako prírodné hnojivo (zelený hnoj)
Horčica je vynikajúca na obohatenie pôdy. Po 4-6 týždňoch, keď rastlina dosiahne výšku 20-40 cm, ju posekáme a zapracujeme do pôdy. Týmto spôsobom sa uvoľňuje dusík, draslík a organická hmota. Horčica má aj fytosanitárny efekt - látky v nej obsiahnuté potláčajú hubové choroby a háďatká v pôde. Zelené hnojenie horčicou podporuje zdravú mikroflóru pôdy a zvyšuje úrodnosť budúcich plodín.
Horčica ako mulč
Horčicu môžete využiť aj bez zapracovania do pôdy. Stačí ju posekať a nechať na povrchu pôdy. Týmto spôsobom zakrýva zem, znižuje odpar vody, bráni rastu buriny a postupne sa rozkladá na živiny. Je to ideálne použitie do ovocného sadu alebo na záhony pred zimou. Mulč z horčice udržuje pôdu vlhkú a pripravenú na nasledujúcu sezónu.
Bonus - ďalšie vlastnosti horčice
Horčica kvitne žltými kvetmi, čím priťahuje včely a opeľovače. Vďaka rýchlemu rastu je vhodná na prekrytie prázdnej pôdy. Má tiež fytosanitárny účinok, ktorý potláča niektoré choroby a škodcov v pôde.
Prečo pestovať horčičné semeno v záhrade?
Horčica je jednoduchá na pestovanie, rýchlo rastie a má viacero využití. Získate semená na korenie a čaj, pôda bude živinami bohatá a zdravá. Rastlina podporuje biodiverzitu a priťahuje opeľovače. S týmto sprievodcom budete vedieť presne, ako pestovať horčičné semeno, aby ste ho mohli využiť ako korenie, zelené hnojenie alebo mulč pre zdravú a úrodnú záhradu.
Výživové hodnoty a zloženie horčičných semien
Horčičné semená sú plné vitamínov A, B, C, E a K, ako aj dôležitých minerálov ako horčík, železo, zinok a selén. Obsahujú tiež zdraviu prospešné omega 3 mastné kyseliny a antioxidanty. Niacín v horčičných semenách pomáha znižovať hladinu cholesterolu a triglyceridov. Okrem toho obsahujú flavonoidy a karotenoidy.
Zdravotné benefity horčičných semien
Horčičné semená majú v mnohých ohľadoch skvelé účinky pre zdravie. Známe sú tým, že znižujú počet migrénových záchvatov a sú účinné pri bolestiach hlavy. Obsahujú zlúčeniny, ktoré zabraňujú rastu rakovinotvorných buniek v tele. Horčičný olej sa bežne používa pre ľudí trpiacich kardiovaskulárnymi problémami. Selén v semenách posilňuje kosti, nechty, vlasy a zuby. Zlepšujú pohyby čriev, čím zvyšujú rýchlosť metabolizmu vášho tela a stimulujú tvorbu tráviacich enzýmov.
Semená majú skvelé účinky na pokožku, pomáhajú pri liečbe zápalu a rán spojených s psoriázou a sú užitočné pri terapeutickom hojení pri kontaktnej dermatitíde. Majú upokojujúce účinky pri liečbe problémov s nachladnutím a chrípkou, pôsobia ako dekongestant. Pre ženy v období menopauzy horčík a vápnik podporujú zdravie kostí a pomáhajú predchádzať poškodeniu kostí.
Izotiokyanáty vznikajúce pôsobením myrozinázy majú výrazné protizápalové a antioxidačné vlastnosti, znižujú oxidačný stres a chránia bunky pred poškodením DNA. Laboratórne štúdie potvrdzujú, že extrakty z horčičných semienok vykazujú antimikrobiálne a protizápalové účinky, ktoré môžu podporovať imunitnú odpoveď organizmu.
Kedy a ako siať horčicu na zelené hnojenie
Na zelené hnojenie sa využívajú rastliny, ktoré rýchlo rastú. Preto ich pokojne môžete vysievať nielen na jar (od marca), ale i po zbere úrody od júla až do neskorej jesene (do polovice októbra). Rozdiel bude len v zvolených druhoch. Kým pri augustovej či septembrovej sejbe nemáte v podstate žiadne obmedzenia, čo sa týka výberu druhov, v neskorej jeseni voľte už len druhy odolné voči chladu, napríklad ozimnú pšenicu, repku, viku. Porast, ktorý ste vysiali v lete, s nástupom prvých mrazov zmrzne. Môžete ho do pôdy zapracovať alebo nechať po čas celej zimy na povrchu ako nástielku a zapracovať ho až na jar. Stihnite to však minimálne štyri týždne pred jarnou sejbou. So zapracovaním rastlinných zvyškov vám pomôžu rýľovacie vidly.
Horčicu možno vysievať po tom, čo pôda dosiahne 4-5 °C. Semená klíčia najlepšie pri 12-18 ° C a vyžadujú 7-10 dní, než vzídu. Teploty nad 25 ° C znižujú schopnosť klíčenia semien. Semená by mali byť zasadené 1 cm hlboko. Pred výsadbou zaistite, že pôda je dostatočne pohnojená. Hnojivo zapracujte maximálne do hĺbky 15 cm. Horčicu pravidelne zalievajte, aby bola pôda rovnomerne vlhká. Potreba vody závisí od typu pôdy a teploty. Mulčovanie okolo rastliny taktiež pomáha zachovať vlhkosť pôdy a obmedziť rast buriny.
Rastliny zeleného hnojenia podľa typu pôdy: ľahká: hrach, vika, lupína, komonica, ďatelina purpurová; stredne ťažká: pohánka, repka, horčica, ďatelina, vika, sója, bôb; ťažká: horčica, vika, hrach. Dôležité je rovnomerné rozloženie zrážok v období vzchádzania a zapájania porastu. Zaoráva sa na začiatku kvitnutia, keď rastlina dorastie do 50 - 60 cm výšky. Byle by nemali byť príliš drevnaté, aby sa v pôde ľahko rozložili. Od obsahu hrubej vlákniny v rastline závisí trvanie jej hnojivého efektu.
Takto zasiata horčica absorbuje zvyšné dostupné nitráty, čím zároveň predchádza ich strate vyplavovaním do pôdy. Horčica biela je rastlina dlhého dňa, rastie rýchlo. Uprednostňuje mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Vyžaduje pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou a s vysokým obsahom živín, najmä dusíka. Najlepšie sa jej darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach.
Ako si vybrať a zasiať zelené hnojenie | RHS
Využitie horčičných semien v kuchyni
Keď sa povie horčica, ako prvé vás určite napadne dochucovadlo ku klobáske, párkom alebo ako súčasť ingrediencií pri varení. Avšak tam to nekončí. Horčičné semienka sa používajú ako korenie, celé alebo mleté. Hnedé horčičné semienka sa často tiež nazývajú čínska alebo indická horčica. Žltá farba sa dosiahne pridaním kurkumy alebo farbiva pri jej spracovaní. Horčica žltá ako mikrozelenina skvelo dochutí mäsové pokrmy, sendviče, nátierky, vajíčka či ako ozdoba na fine dining jedlá. Mikrozelenina horčice oživí každý šalát, či grilované jedlo.
Grilovaná treska s horčicou
Marináda sa dá použiť aj na králičie, kuracie alebo bravčové mäso. Ako príloha môže poslúžiť zemiaková kaša alebo zeleninový šalát.
Suroviny: 2 šalotky, ošúpané a nadrobno nakrájané; 2 strúčiky cesnaku, ošúpané a rozdrvené; niekoľko vetvičiek tymianu bez stoniek; 1 polievková lyžica jablčného octu; 120 ml olivového oleja; 1 lyžička horčičných semien; 4 kusy tresky alebo inej bielej ryby; soľ a čierne korenie.
Postup: Šalotku, cesnak, horčicu, tymián a ocot dáme do kuchynského robota a rozmixujeme na hladkú pastu. Pridáme olivový olej (lyžicu si necháme ešte bokom), soľ, korenie a opäť premiešame. Dáme do misky, v zmesi obalíme ryby a posypeme horčičnými semienkami. Zakryjeme a necháme cez noc odstáť. Vyberieme rybu z chladničky. Predhrejeme gril na najvyššiu teplotu, alebo steakovú panvicu so zvyškom olivového oleja. Ryby opečieme z oboch strán, asi po 5 minútach otočíme. Podávame ihneď.
Využitie horčičných semien v domácnosti
Horčičné semienka majú široké využitie aj v domácnosti. Môžu poslúžiť na čistenie pripálených hrncov. Na tento účel potrebujete 100 g prášku do pečiva (alebo sódy na pečenie), 100 g horčicového prášku (stačí pomlieť horčičné semienka) a 5 l vody. Vodu uvarte, pridajte prášok alebo sódu na pečenie a horčicový prášok, dobre premiešajte a nechajte všetko prevariť na pomalom ohni. Ponorte do tekutiny panvicu, ktorú chcete vyčistiť, a nechajte najmenej 15-30 minút v tekutine. Po ochladení ju utrite hubkou. Všetka nečistota zmizne.
Ako univerzálny čistič do domácnosti môžete použiť zmes z 1/3 nastrúhaného jadrového mydla, 100 g teplej vody, 75 g horčicového prášku a 50 g sódy na pečenie. Nastrúhané mydlo zmiešame s vodou a šľaháme do konzistencie šľahačky. Keď je zmes vyšľahaná, ručne primiešame sódu a horčicový prášok. Používa sa na čistenie pripálených hrncov, povrchov v kúpeľni, kuchyni a na plastový nábytok v záhrade.
Na krásne vlasy môžete použiť zmes z 2 polievkových lyžíc prášku (zomleté horčicové semienko) zriedenej v rovnakom množstve horúcej vody. Pridajte žĺtok, 2 lyžice lopúchového alebo olivového oleja a 2 lyžičky cukru. Naneste na vlasy, zabaľte do plastového vrecka na 1 hodinu a umyte.
Využitie horčičných semien v záhrade
Horčičný prášok (získate zomletím horčicového semienka) je jednou z najlepších náhrad chemických produktov v záhrade. Jeho účinky sú totiž veľmi podobné, no na rozdiel od chémie, na vašu záhradu nemá najmenší negatívny efekt.
Proti slimákom
Ak je slimák vašim nepriateľom číslo jedna a ničí vaše jahody, kapustu, paradajky, papriky a ďalšiu úrodu, toto je riešenie pre vás. Nasypte prášok medzi rastlinami, na ktoré slimáky najčastejšie útočia. Horčicový prášok je pre nich toxický a verte, že cez túto bariéru neprejdú.
Horčicový postrek
Skvelý nástroj v boji proti pásavke zemiakovej, piliarke, voškám, strapkám, obaľovačovi jablčnému a iným škodcom.
Proti pásavke zemiakovej
Cca 2 lyžice horčicového prášku rozriedime v jednom väčšom vedre vody, pridáme 100 ml klasického octu (9%) a 40 g strúhaného dechtového mydla. Všetko dobre premiešame a aplikujeme formou postreku.
Paradajky vďaka nemu ostanú čerstvé celé týždne
Potrebujeme (na 3 l pohár): 5-6 lyžíc horčicového prášku, paradajky, sterilizované poháre. Postup: Paradajky umyjeme a dôkladne osušíme. Na dno suchých pohárov nasypeme horčicový prášok, uložíme vrstvu paradajok a opäť zasypeme práškom. Opakujeme vrstvy až kým nenaplníme celý pohár. Poslednú vrstvu tvorí horčicový prášok. Pohár dobre uzavrieme. Potom pohár obrátime na ležato a jemne rolujeme po rovnej ploche, aby sa horčicový prášok dostal na všetky miesta.
Zelené hnojenie s horčicou
V súčasnej dobe, keď sa stále viac hovorí o udržateľnosti a ekologickej rovnováhe, nadobúda zelené hnojenie na dôležitosti. Táto metóda spočíva v pestovaní konkrétnych rastlín s cieľom obnoviť a zlepšiť pôdnu štruktúru a plodnosť.
Horčica: Okrem toho, že je rýchlo rastúca plodina, prispieva ku kontrole škodlivých organizmov a pomáha potlačiť niektoré pôdne choroby a škodcov. Pôsobí ako biofumigant, čo znamená, že uvoľňuje látky, ktoré majú fumigačné účinky na pôdne patogény. Týmto spôsobom podporuje zdravie pôdy a znižuje potrebu chemických pesticídov.
Zelené hnojenie je organický spôsob, ako obnoviť a oživiť pôdu s využitím špecifických plodín, ako sú ďatelina, facélia, horčica a lucerna. Tieto rastliny ponúkajú množstvo výhod, vrátane zlepšenia štruktúry pôdy, prilákania užitočného hmyzu a podpory biodiverzity.
Pred siatím: Pôdu zbavte všetkých pozberových zvyškov a odstráňte buriny. Zvlášť si dajte záležať na burinách, ktoré majú koreňové výbežky a poplazy. Pôdu skyprite, urovnajte a husto vysejte zvolené osivo. Jemne ho zapracujte do pôdy hrabľami, rovnomerne utlačte doskou alebo motykou a v prípade suchého počasia plochu zavlažujte jemným prúdom vody tak, aby ste nevyplavili semená.
Je vhodné meniť osivo zeleného hnojenia každý rok. Do osiva však môžete pokojne zamiešať i semienka slnečnice, boráka, aksamietnice, nechtíka, slezu. Okrem výhod zeleného hnojenia si tak zároveň pozberáte kvety do vázy či liečivé bylinky.
Pred dozretím semien rastliny pokoste, prípadne polámte hrabľami alebo lopatou a posekajte napríklad rýľom na menšie časti. Čím menšie budú jednotlivé časti, tým rýchlejšie sa rastliny v pôde rozložia. Celú plochu nechajte 1-2 dni zvädnúť. Zapracovanie čerstvej hmoty by znamenalo vznik kvasenia a s tým spojený vznik plesní a húb. Pozor, nesmie uschnúť! Následne môžete celú biomasu zapracovať do pôdy do hĺbky maximálne 25 cm.
Horčica biela patrí do čeľade kapustovité, no významom ju radíme medzi olejniny. Využíva sa najmä jej drobné, bledohnedé, guľaté semeno s korenistou chuťou, ktoré obsahuje asi tretinu oleja. Okrem semena produkuje aj množstvo nadzemnej hmoty, ktorá poskytuje dostatok biomasy pre zelené hnojenie. Navyše, má vynikajúce fytosanitárne účinky na pôdu. Horčica biela zaznamenala na Slovensku najväčší rozmach začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy dosahovala aj vysokú kvalitu produkcie. Dnes sa u nás pestuje asi na 5-tisíc hektároch s úrodou približne 0,70 t.ha-1. Vplyv na výkyvy pestovateľských plôch má za ostatné roky najmä častejší výskyt sucha, extenzívne využívanie menej vhodných plôch či trhové osevné postupy. Podľa oficiálnych štatistík naša produkcia horčice pokrýva asi tri štvrtiny domácej spotreby. Dopyt domácich spracovateľov semena horčice na tradičnú pochutinu rastie.
Okrem výroby obľúbenej potraviny, bez ktorej si napríklad konzumáciu párkov či klobás nevieme ani predstaviť, má však horčica ďalšie mnohoraké využitie. Na poli je medonosnou rastlinou a jej voňavé žlté kvety sú obľúbeným cieľom včiel a iných opeľovačov. Z jedného hektára horčice je možné získať až 40 kg medu. Semená sa okrem lisovania pre získavanie oleja využívajú aj na farmaceutické účely. Liečivá s horčicou pomáhajú pri žalúdočných ťažkostiach, zápaloch dýchacích ciest, bolestiach hlavy či proti reumatickým problémom. Horčica biela v našich osevných postupoch naberá v posledných rokoch na význame aj ako letná a strnisková medziplodina, či už samostatne, alebo v rámci miešaniek, a tvorí základ pre zelené hnojenie so špecifickými benefitmi. Najmä v podnikoch s vysokou koncentráciou obilnín horčica funguje ako dobrý prerušovač nevhodného striedania plodín, napr. obilnín po obilninách. Okrem tradičného prísunu biomasy pre pôdny život a ochranu pôdneho povrchu pred eróziou či vysychaním má porast horčice určený na zelené hnojenie ešte jednu osobitosť. Všetky časti rastliny horčice bielej totiž obsahujú glukozinoláty, ktoré, rozložené v pôde, majú insekticídne, fungicídne a nematocídne účinky. Znamená to, že okrem zlepšenia štruktúry pôdy vďaka prekoreneniu horčica potláča škodcov a plesne. To poskytuje nejednu výhodu pre následnú plodinu. A aj preto má práve horčica biela mimoriadny význam najmä v ekologickom systéme poľnohospodárstva, kde sa často využíva aj ako krycia plodina vo viacročných výsadbách, napr. v ovocných sadoch a vinohradoch. Poslúži i ako priestorová izolácia (povinné pásmo) medzi ekologickými a konvenčnými parcelami, resp.
Horčica na zelené hnojenie sa vysieva v auguste až septembri, čo najskôr po zbere predchádzajúcej hlavnej plodiny. Obvykle sa semeno vyseje priamo pri spracovaní strniska (podmietke) po zbere obilniny a následne sa rozrezaná slama zaorie do pôdy spolu s vyprodukovanou zelenou hmotou. Dôležité je rovnomerné rozloženie zrážok v období vzchádzania a zapájania porastu. Zaoráva sa na začiatku kvitnutia, keď rastlina dorastie do 50 - 60 cm výšky. Byle by nemali byť príliš drevnaté, aby sa v pôde ľahko rozložili. Od obsahu hrubej vlákniny v rastline závisí trvanie jej hnojivého efektu. Takto zasiata horčica absorbuje zvyšné dostupné nitráty, čím zároveň predchádza ich strate vyplavovaním do pôdy. Horčica biela je rastlina dlhého dňa, rastie rýchlo. Uprednostňuje mierne klimatické podmienky s priemerným množstvom zrážok. Vyžaduje pôdy s neutrálnou pôdnou reakciou a s vysokým obsahom živín, najmä dusíka. Najlepšie sa jej darí na relatívne ťažkých piesočnato-hlinitých priepustných pôdach. Je odolná proti chladu i vysokým teplotám, ktoré však môžu negatívne ovplyvniť úrodu i kvalitu semena. Najvhodnejšími predplodinami horčice sú okopaniny, strukoviny alebo aj obilniny. Neodporúčame ju však pestovať po slnečnici, sóji či iných druhoch kapustovitých plodín. Pôda pred sejbou horčice bielej na produkciu semena musí byť kvalitne pripravená, bez pozberových zvyškov a burín. Základná príprava pôdy sa v našich podmienkach realizuje na jeseň do hĺbky 25 - 30 cm. Na jar pred sejbou je vhodné pripraviť pôdu čo najrýchlejšie, aby porasty vzišli rovnomerne. Horčicu sejeme koncom marca až začiatkom apríla. Skoršia sejba umožní rastlinkám využiť jarnú vlahu, no nižšie teploty ako -2 °C by mohli mladý porast poškodiť. Teplota pôdy pri sejbe do hĺbky 2 - 3 cm by mala byť najmenej 4 až 6 °C. Ak je pôda výrazne preschnutá, zvýšte hĺbku sejby o 1 cm. Medziriadková vzdialenosť je obyčajne 24 cm, no môže sa pohybovať od 12 do 50 cm, v závislosti od pôdno-klimatických podmienok. Kvitnúci porast horčice pestovanej na semeno.
Spomedzi odrôd vám odporúčame veľmi skorú odrodu Mega, ktorá ponúka vysokú úrodu na úrovni 1,2 - 2,2 t.ha-1 a využijete ju ako na produkciu semena, tak aj na zelené hnojenie. Je vysoko odolná proti poliehaniu a tiež proti múčnatke, septoriózam a hrdzi pšenicovej. Pestovateľom sa táto odroda dokonca ponúka aj v rámci zaujímavého projektu pre účely množenia a výroby certifikovaného osiva pre odbyt na vývoz. Overenou potravinárskou odrodou horčice bielej je Polarka. Jedná sa o skorú, stredne vysokú odrodu s vyšším úrodovým potenciálom na úrovni 1,5 - 2,3 t.ha-1. Vegetačné obdobie horčice trvá obvykle 110 - 130 dní. V našich agroekologických podmienkach vzchádza za 7 až 10 dní po sejbe a pri vhodných klimatických podmienkach pokryje pôdu za 4 až 5 týždňov. Následne začne vytvárať kvetné púčiky a obdobie kvitnutia trvá ďalších 30 dní. Horčica kvitne v júni, opeľuje sa prevažne cudzím peľom. Plody, krátke hrubé šešule, dozrievajú od júla do augusta. Hmotnosť tisícich semien sa pohybuje od 5,5 do 7,7 g.
