Vonkajšie teploty klesajú s postupujúcou zimou stále nižšie. Ľudia sa môžu obliecť, no vtáctvo potrebuje dostatok energetických zásob. Čím dlhšie mrazivé dni trvajú a čím väčšia časť krajiny je skrytá pod snehom, tým dôležitejšie je pomáhať operencom doplnkovou potravou. Prikrmovanie vtáctva má hlboké korene v histórii. Už v 19. storočí začali ľudia v Európe a Severnej Amerike aktívne prikrmovať vtáky počas zimných mesiacov, najmä v období tuhej zimy.
Prikrmovanie vtákov počas zimy je viac než len činnosť pre zábavu. Je to aj spôsob, ako im pomôcť prežiť obdobie, keď sneh a mrazy obmedzujú dostupnosť prirodzenej potravy. Naša pomoc je obzvlášť dôležitá pre druhy, ktoré nezimujú na juhu, ale zostávajú u nás. Okrem toho má prikrmovanie aj ekologický rozmer. Prirodzenej potravy je najmä v mestskom prostredí minimum. S jej úbytkom sa však čoraz viac stretávame i na vidieku, polia sú sterilné, v záhradách sa menej pestuje a na dvoroch sa čoraz menej chová hydina či dobytok, pri ktorých by sa dokázali priživiť napríklad aj obyčajné vrabce. Jednoduchými opatreniami vieme vtákom ulahodiť, či už na balkónoch, sídliskách, alebo v záhradách.
Prečo prikrmovať vtáctvo?
Prikrmovanie je jedným zo spôsobov kompenzácie silného vplyvu ľudských aktivít na prírodu. Začíname, keď je málo prirodzených zdrojov potravy (rôzne semená a bobule), napríklad v čase, keď krajinu zakrýva sneh, resp. keď trvajú silné mrazy. Obzvlášť dôležité je prikrmovanie vo februári a marci, kedy sú zdroje živín v prírode na minime.
Je správne začať s prikrmovaním vtáctva až vtedy, keď klesnú teploty pod nulu? Odporúčame prikrmovať počas zimných mesiacov a skorej jari, keď si vtáky nenájdu dostatok potravy v prírode, a to najmä v dôsledku snehovej pokrývky alebo poľadovice. Začať prikrmovať je možné v októbri až novembri.
Vtáky prikrmujeme výlučne počas nepriaznivého obdobia, čo znamená v zimných mesiacoch. Treba však klásť veľký dôraz na sledovanie kŕmidla a jeho návštevníkov. Často sa stáva, že ľudia prikrmujú i počas teplejších mesiacov. Niektorí aj celý rok. V takých prípadoch sa môže na kŕmidle rozšíriť vtáčia trichomoniáza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre stehlíky, pinky, hrdličky a holuby. V niektorých krajinách so silnou tradíciou prikrmovania sú napríklad zaznamenané úbytky zelienok obyčajných aj o niekoľko desiatok percent práve v dôsledku šírenia vtáčej trichomoniázy na kŕmidlách. Ak spozorujeme apatické vtáky alebo úhyny, prestaňme prikrmovať. Preventívne z času na čas vydezinfikujme kŕmidlo prípravkom s obsahom chlóru, čím zamedzíme šíreniu nákazy.
Aké krmivo je vhodné pre vtáctvo?
Najdôležitejší druh potravy z hľadiska zloženia je potrava olejnatá. Z olejnatých semien vtáci získajú potrebnú energetickú dávku na zimný život. Najčastejším druhom je slnečnica. Dá sa kúpiť takmer všade a stačí si vybrať len druh (čierna, pásiková, …). Môžeme si ju aj dopestovať, no je to náročnejší, aj keď lacnejší variant. Slnečnicu predkladáme do rôznych druhov kŕmidiel (klasické, z PET fľaše, samospádové, …) a vtáctvo ju má vo veľkej obľube. Podľa zvyškov v kŕmidle vieme predpokladať, aký druh sa bol kŕmiť.
Ďalšími semenami sú napríklad mak, repka olejná, lieskové oriešky či vlašské orechy. Lieskovce a vlašské orechy sa odporúča pred predložením podrviť na menšie kúsky, pretože sú veľké a ťažko s nimi vták manipuluje, čím dochádza ku znehodnoteniu, keď spadnú na zem.
Medzi olejnatú potravu patria aj tuky živočíšneho pôvodu. Najmä hovädzí či baraní loj alebo bravčová masť. Tieto môžeme predkladať v surovom stave zavesené na špagáte na konáriku stromu. Vhodné je loj roztopiť a zaliať ním slnečnicu a ostatné semienka. Môže sa tak urobiť napríklad do škrupinky od kokosového orecha alebo do téglikov od jogurtu. Po stuhnutí sa dá zmes pekne vyklopiť a predložiť na skŕmenie. Je to veľmi vhodným variantom kŕmenia tam, kde nemáme možnosť chodiť každý deň, napríklad v lese, pri chate, či tam, kde vieme o veľkom výskyte vtákov.
Ďalším druhom potravy sú obilniny. Obilniny preferujú vo svojej potrave skôr vtáky z čeľade holubovité, vrabcovité a pinkovité. Týmto môžeme predkladať pšenicu, jačmeň, proso, ovsené vločky či drvenú kukuricu.
Posledným druhom potravy, ktorý netreba často ani predkladať sú ovocie a plody. Tie sa väčšinou udržia na konárikoch od jesene. Patria sem napríklad jablká, hrušky ale aj jarabina či vtáčí zob.
Čím kŕmiť vtáky v zime?
- Lieskovce a vlašské orechy: Skvelý zdroj energie pre sojky a straky.
- Suché pečivo: Malo by byť nesolené a nepokazené. Nikdy nekŕmte vtáctvo čerstvým pečivom.
V žiadnom prípade vtákom nevykladáme kožku z údenej slaniny ani nič korenené, sladké, slané, pražené, údené či pečivo. Mnoho ľudí, ak nie väčšina, bohužiaľ, stále prikrmuje vodné vtáctvo nevhodnou stravou - pečivom a chlebom. Pečivo obsahuje látky (potraviny, prísady), ktoré vtáky prirodzene nekonzumujú.
| Vták | Preferovaná potrava |
|---|---|
| Sýkorky | Slnečnica, orechy, loj |
| Vrabce | Slnečnicové semienka, pšenica, proso, semienka repky |
| Červienky, drozdy | Ovocie (jablká), plody jarabiny |
| Straky, sojky | Kukurica |
| Pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) | Krmné zmesi pre voľne žijúce vtáctvo, lojové gule |
| Labute, kačice | Zrná (obilie, kukurica), varená ryža, listová zelenina, mrkva, zemiaky |
NIKDY VTÁKY NEPRIKRMUJTE ČERSTVÝM PEČIVOM! Solené a korenené potraviny sú pre vtáctvo nebezpečné.
Krmítko pre vtáky do vašej záhrady alebo na balkón z vašej dielne 🦉
Ako by malo vyzerať vhodné kŕmidlo?
Ideálne je klasické drevené kŕmidlo so strieškou, ktorá ochráni krmivo pred dažďom či snehom. Dôležité je však jeho umiestnenie. Malo by byť na priestrannom mieste, odkiaľ majú kŕmiace sa vtáky dostatočný rozhľad a aj čas na únik pred predátorom. Časť krmiva skončí vždy na zemi a niektoré druhy ho s obľubou zbierajú, preto je dôležité myslieť na ochranu čo najviac.
V mestskom prostredí je prikrmovanie o čosi náročnejšie. Okrem bezpečnosti umiestnenia kŕmidla by sme sa mali vyhýbať aj vzniku kolíznych situácií so spoluobčanmi a umiestniť ho na také miesto, kde rušný vtáčí život nebude vadiť ostatným obyvateľom sídliska. Je to dôležité tiež z hľadiska bezpečnosti vtákov, aby sme sa vyvarovali prípadnému prenasledovaniu, plašeniu či dokonca likvidácii. Klasické kŕmidlo môžeme umiestniť na balkón, no existuje tiež mnoho iných predpripravených výrobkov, ktoré vieme zavesiť alebo pripevniť na okno či zábradlie balkónu. Podľa dostupných návodov si môžeme dokonca vyrobiť i vlastné.
Na sídliskách v mestách možno čoraz častejšie vidieť porozkladané rôzne typy kŕmidiel, ktoré obyvatelia spoločne sledujú a dopĺňajú do nich krmivo. Treba tiež počítať s tým, že operení návštevníci spravia v okolí neporiadok. Príkladom môžu byť sýkorky, ktoré po vylúsknutí jadra slnečnicového semienka rozhadzujú šupky všade naokolo. Taktiež treba rátať s trusom. V meste musíme dávať pozor aj na frekventované cesty, aby sa prelietajúce vtáky nestali obeťami zrážok s autami. Kŕmidlá preto neumiestňujme do ich blízkosti. Ďalším obrovským problémom sú presklené plochy. Vtáky nevedia rozoznať číre sklo ako prekážku, rovnako aj plochy, ktoré odzrkadľujú okolie a v ich odraze vidia oblohu alebo strom.
Kŕmidlo musí byť konštruované tak, aby poskytovalo vtáctvu dostatočný prehľad o tom, čo sa deje okolo a čas na únik pred nebezpečenstvom. Ďalej musí byť možná údržba, čistenie i jednoduché dosypávanie krmiva - to by malo byť chránené pred navlhnutím (strieška) a vysypaním/vyfúknutím vetrom (okraje, resp. mantinely). Aby sme predišli útokom túlavých mačiek, dáme kŕmidlo na viditeľné miesto - bez hustých porastov najmä ihličnatých stromov v jeho blízkosti, vo výške minimálne 1,5 metra nad zemou.
Umiestnenie kŕmidla:
Na záhrade ho umiestnime na pokojné a záveterné miesto, z ktorého majú vtáky dobrý prehľad o svojom okolí. V blízkosti by sa nemali nachádzať stálozelené rastliny (ihličnany, krušpány...), ktoré môžu poskytnúť úkryt predátorom, ako sú napríklad mačky či kuny. Z tohto dôvodu by sa kŕmidlo malo nachádzať vo výške aspoň 1,5 metra a tiež by nemalo byť na mieste, kde sa dokážu bez problémov dostať mačky. Vyvarovať by sme sa mali umiestneniu v blízkosti rušnej cestnej komunikácie a miest s väčšími presklenými plochami, ktoré vtáky nevidia a mohli by sa vážne zraniť.
Kedy prestať prikrmovať?
S príchodom jarných dní by sme s prikrmovaním mali prestať. Rovnako je dôležité vedieť aj správny čas, kedy prikrmovanie ukončiť - spravidla by toto obdobie malo byť naviazané na jar, kedy už ustúpi sneh a prinavracia sa prirodzený zdroj potravy, ako je napríklad hmyz. Pokračovanie v prikrmovaní aj v priebehu jarných a ďalších mesiacov môže skôr vtáctvu uškodiť, nakoľko plne nezodpovedá jeho prirodzeným potravovým nárokom v priebehu roka a navyše vtáky sa naučia „jednoduchšiu“ cestu k potrave v kŕmidle, ako ju hľadať v prírode - to však nie je správne ani prirodzené.
Dôležité je však dodržať správne zásady prikrmovania. Prikrmovať by sme mali tým, na čo sú vtáky zvyknuté - ideálna je slnečnica, tiež hovädzí loj, proso, ľan, repka, mak, pomletá kukurica. Potrava na kŕmidle má byť pod strieškou, aby nenavlhla. Vtáctvu nedávame nič solené či korenené, kŕmidlo nie je smetisko zvyškov potravy z našej kuchyne. V časoch mrazov sú vhodným zdrojom vody jablká, najmä sýkorky ich veľmi obľubujú. Jablká odporúčame prepoliť a tak napichnúť na konáre.
PAMÄTAJTE: Kŕmidlo nie je kôš na zvyšky z kuchyne. Vtáky prikrmujme len v zime a počas nepriaznivého obdobia, kedy je v prírode nedostatok potravy. Najčastejšie otázka s ktorou sa na nás ľudia obracajú. Odpoveď je jednoduchá - v čase núdze. Každý to ale môže vnímať trochu inak. V zásade však platí, že s prikrmovaním začíname v zimných mesiacoch a v závislosti od aktuálneho stavu počasia. Aj počas zimy sa však objavia dni, kedy sa oteplí a nastane odmäk. Prikrmovanie vtáctva má predovšetkým edukačný význam, vtáci dokážu prečkať zimu aj bez nutnosti prikrmovania. Samozrejme v kritických situáciách, ako sú dlhotrvajúce extrémne mrazy, alebo poľadovica na kanárikoch stromov, môžeme nejednému operenému návštevníkovi kŕmidla zachrániť život. Veľmi dôležité je však spomenúť obdobie kedy s prikrmovaním prestať. Tak ako väčšina druhov zvierat, tak aj spevavce, ktoré u nás zimujú, si veľmi rýchlo zvyknú na jednouchý spôsob získavania potravy z kŕmidiel a môžu trochu “zlenivieť”… Preto hneď ako prichádza jar a vtáctvo začína spievať, dni sa predlžujú, sneh sa roztopí, prestávame kŕmidlá dopĺňať. Samozrejme sýkorky, zelienky, vrabce aj iné druhy by naše kŕmidlo navštevovali aj do leta. Nie je to však žiadúce z dôvodu, že sú známe prípady, kedy začali spevavce (predovšetkým sýkorky) slnečnicovými semenami kŕmiť svoje mláďatá a tie z dôvodu nedostatočného prímu bielkovín, nakoniec môžu zahynúť, alebo sa im môžu vytvoriť určité deformácie a nedostatky pri vývoji. Dôležitý je aj výber lokality, kde kŕmidlo umiestnime. Vyhýbajme sa blízkosti frekventovaných ciest, veľkých presklených plôch, do krotkých by vtáctvo mohlo narážať. A ak bývame v paneláku myslíme aj na susedova pod nami. Ak máme kŕmidlo na záhrade, je tiež dobré aby v blízkosti neboli kroviny alebo niečo, čo môže poskytovať kryt predátorom, predovšetkým mačkám. Vtáctvo, ako má dobrý rozhľad, získava prehľad a mačkám sa hravo vyhne. Ak cez zimu naše kŕmidlo navštívi krahulec, nezasahujem do tohto diania. Drobné spevavce sú jeho prirodzenou potravou a ekologické mechanizmy, ktoré fungujú v prírode, nikdy nedovolia, aby si predátor vylovil svoju korisť a ohrozil tak vážne populácie, v tomto prípade spevavcov. Reprodukčná schopnosť sýkorky belasej je tak veľká, že hravo tieto straty dorovná počas hniezdnej sezóny. Na porovnanie: Jastrab krahulec hniezdi len raz do roka a počet mláďat býva od 3 - 5. Sýkorka belasá hniezdi 2 krát ročne. V prípade náhradných znášok aj 3 a viac krát v jednom roku a v jednej znáške môže mať až 16 vajíčok! Najlepšou a najdostupnejšou komoditou je slnečnica. Sýkorky a ďatle obľubujú aj orechy a loj. Drozdy a chochláče zase uvítajú jabĺčka. Občas nás môže prekvapiť návštevou aj ”opička” našich lesov - veverica stromová. Pozor, čo nemôžeme? Nikdy vtáctvu neponúkame pečivo, aj keď ho s chuťou žerú, môžeme im tým spôsobiť nemalé problémy. Pečivo v žalúdku vtáctva kvasí. V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, kedy je v prírode dostatok potravy. Dbáme na ich bezpečnosť i ľudí. Odporúčame kŕmidlá pravidelne čistiť a udržiavať v dobrom stave. Ak budeme používať bohatú zmes semien, orieškov, jabĺčok a iných pochúťok pre vtáctvo, za chvíľu bude na našom kŕmidle rušno. Pohľad naň prináša milovníkom prírody nezabudnuteľné a príjemné chvíle. Môžeme sa takto napríklad naučiť rozpoznávať jednotlivé druhy. Preto sme pripravili i malú pomôcku v podobe fotografií.
Aby sme predišli šíreniu chorôb, kŕmidlo pravidelne čistíme vhodnými dezinfekčnými prípravkami. Po jeho aplikácii kŕmidlo necháme vysušiť a opäť prikrmujeme až po vyprchaní prípadných zvyškov chemických látok. Najmä prostredníctvom vtáčieho trusu sa môžu šíriť choroby. V prípade, že na kŕmidlách pozorujeme jedince s podozrivými príznakmi (malátnosť, našuchorené perie, prelety len na krátku vzdialenosť, prípadne úhyn), s kŕmením na určitý čas prestávame - postačí približne týždeň.
Pomôcť môžeme aj inak. Nepreháňajte to s jesennými prácami v záhrade, vtáctvo uvíta rastliny ponúkajúce semená či plodiny, ponechať môžeme i zopár plodov na jabloni. Dôležitým zdrojom živín môžu byť aj polia, ak sa hneď po žatve nezaorú. Obľúbená je slnečnica, či strniská po obilninách, lucerna a ďatelina, tu sa zdržiava i viac hlodavcov. Rozpolené jabĺčka môžeme napichnúť aj na konáre.
Ornitológovia neodporúčajú medzi ľuďmi veľmi populárne prikrmovanie vodného vtáctva pečivom a chlebom. Takúto potravu síce obľubujú, je však pre ne absolútne nevyhovujúca. Spôsobí zaplnenie žalúdka nevhodnou potravou a tým zníženie príjmu potravy bohatej na živiny a energiu, ktoré sú pre vtáky životne dôležité, v zime obzvlášť. Labute a kačice sú fytofágne druhy, pasú sa na rastlinách a tejto potravy nájdu aj počas zimy dostatok - pokiaľ nie je snehová pokrývka príliš vysoká.
