Kapusta obyčajná hlávková alebo hlávková kapusta, ktorej latinský názov je Brassica oleracea var. capitata, je významný taxón z druhu kapusta obyčajná. V slovenskom jazyku poznáme viacero pomenovaní, ktoré zahŕňajú kapusta obyčajná hlávková, kapusta hlávková, hlávková kapusta, či zriedkavo kapusta obyčajná v užšom zmysle. Ľudovo či nárečovo sa s ňou môžeme stretnúť aj pod názvami zelé, zelie, alebo zeľ. Zastarano sa používali aj termíny hlavatá kapusta či hlavičková kapusta.
Termín "hlávková kapusta" môže mať v závislosti od kontextu až tri významy:
- V prvom rade označuje priamo kapustu obyčajnú hlávkovú (Brassica oleracea var. capitata).
- Zriedkavo môže zahŕňať aj širšie zoskupenie rastlín s vedeckým názvom Brassica oleracea convar. capitata, ktoré spravidla zahŕňa kapustu obyčajnú hlávkovú spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda).
- V treťom, menej častom prípade, sa môže vzťahovať na bielu hlávkovú kapustu v rámci komplexnejšieho delenia, ktoré zahŕňa rôzne formy a poddruhy.
Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí v niektorých botanických systémoch spolu s hlávkovým kelom (Brassica oleracea var. sabauda) do širšej skupiny nazývanej Brassica oleracea convar. capitata. V anglickom jazyku sa toto zoskupenie bežne označuje ako "(head) cabbage(s)", zatiaľ čo v nemeckom ako "Kopfkohl(e)". Slovenské pomenovanie "hlávková kapusta" v tomto najširšom zmysle je však menej časté.
Je dôležité poznamenať, že v starších slovenských systémoch delenia sa názov "Brassica oleracea convar. capitata" mohol používať ako synonymum pre samotnú kapustu obyčajnú hlávkovú (Brassica oleracea var. capitata), teda bez zahrnutia hlávkového kelu.
Tento článok sa primárne zameriava na kapustu obyčajnú hlávkovú (Brassica oleracea var. capitata) a jej formy, ako je napríklad:
- Biela hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. alba), známa aj ako kapusta hlávková biela, kapusta biela, biela hlávková kapusta, alebo ľudovo zastarano ako várová kapusta či hlávkovica.
- Červená hlávková kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. rubra), ktorá sa niekedy označuje aj ako kapusta hlávková červená, kapusta červená, červená hlávková kapusta či ľudovo zastarano ako červenica.
- Špicatá kapusta (Brassica oleracea var. capitata f. pyramidalis), ktorá sa vyznačuje charakteristickým zašpicateným tvarom hlávky, na rozdiel od guľatých foriem.
Niektoré klasifikácie rozlišujú v rámci kapusty obyčajnej hlávkovej aj ďalšie formy, ako napríklad neguľaté formy f. subacuta a f. conica, popri guľatej forme f. capitata.
V niektorých prípadoch sa biela, červená a špicatá hlávková kapusta považujú za samostatné taxóny, pričom sa v systémoch uvádzajú pod názvami ako Brassica oleracea var. alba a Brassica oleracea var. rubra.

Kapusta hlávková sa pestuje ako listová zelenina vo viacerých kultivaroch. V našich podmienkach ide o jednoročnú, inak dvojročnú, nízku bylinu. Charakteristická je zdužnatená stonka, na ktorej vrchole sa formuje guľovitá, kompaktná hlávka. Táto hlávka je tvorená husto naskladanými listami s plochými okrajmi, ktoré sa prekrývajú a sú pevne pritlačené na seba.
Nutričné zloženie
Hlavné zložky jedlej časti kapusty, napríklad červenej kapusty, tvoria:
- Voda: 92 %
- Bielkoviny: 1,5 %
- Sacharidy: 3,5 %
- Balastné látky: 2,5 %
- Minerálne látky: 0,7 % (vrátane draslíka, vápnika, horčíka, sodíka, zinku a železa)
- Tuky: 0,2 %
Kapusta je bohatá na vitamín C, K a minerálne látky. Nutrične je hodnotnejšia ako napríklad kyslá kapusta, predovšetkým vďaka vyššiemu obsahu minerálnych látok, ako je vápnik, fosfor a síra.

Pestovanie kapusty hlávkovej
Kapusta nie je náročná na pestovanie a darí sa jej na slnečnom stanovišti s úrodnou, humóznou pôdou. V prvom roku rastlina tvorí hlávky, zatiaľ čo v druhom roku vyháňa kvitnúcu vňať. Rastlina pomerne dobre odoláva krátkodobému mrazu.
Výsev a výsadba
- Rané druhy sa vysievajú od polovice marca do polovice apríla a na záhon sa vysádzajú v máji vo vzdialenosti 50 x 50 cm.
- Letné druhy sa vysievajú od polovice marca do polovice apríla.
- Neskoré druhy sa vysievajú v máji a na záhon sa vysádzajú od mája do júna vo vzdialenosti 60 x 60 cm.
Pri pestovaní odrôd ako je 'Kamenná hlava' sa odporúča výsev na priesady od februára do apríla. Presádzanie po otužení nasleduje v máji až júni, s optimálnym rozostupom 50-60 cm x 60 cm. Pre odrodu 'Portoza F1' je vhodný výsev do fóliovníka v júni alebo priamy výsev na pole od apríla do mája, s rozostupom 60 x 60 cm.
Starostlivosť
Kapusta vyžaduje pravidelnú zálievku, najmä v období tvorby hlávok. Na príliš suchom stanovišti zhadzuje spodné listy. Hnojenie sa aplikuje počas vegetácie dvakrát, pričom po každom hnojení nasleduje okopávka. Vhodnou predplodinou pre kapustu je napríklad hrach, špenát, cibuľa či skoré zemiaky. Po kapuste sa odporúča pestovať mrkvu, zimný pór alebo špenát.
Hnojenie
- Pri pestovaní 'Kamenná hlava' sa pred výsadbou zapracuje vyzretý kompost a menšia dávka vyváženého hnojiva. Po zakorenení sa uprednostňuje draslík a vápnik. S dusíkom treba narábať opatrne.
- Pre odrodu 'Portoza F1' sa odporúča prihnojovanie skôr organickými hnojivami, nie nadmerným dusíkom.
Odolnosť a choroby
Kapusta je pomerne dobre odolná voči mrazu. Často ju však sužuje nádorovitost koreňov, ktorá sa prejavuje slabým rastom a vädnutím. Z škodcov ju napáda najmä mšica zelná a húsenice běláska. Pri pestovaní je dôležité dbať na prevenciu proti praskaniu hláv, najmä pri odrode 'Portoza F1', kde je kľúčová pravidelná a rovnomerná zálievka.

Skladovanie a využitie
Neskoré odrody kapusty, ako napríklad 'Kamenná hlava' či 'Portoza F1', sú vhodné na skladovanie. Hlávky sa skladujú vo vetranej, bezmrazovej miestnosti pri teplote okolo 5 °C. Kapusta je univerzálna surovina v kuchyni, používa sa do polievok, omáčok, šalátov, ale aj na kvasenie. Odroda 'Kamenná hlava' je ideálna na dlhodobé skladovanie a kvasenie, zatiaľ čo 'Portoza F1' je výborná na výrobu kvasenej kapusty a dlhodobé skladovanie.
Zber
- Rané druhy sa zberajú od konca mája do júna (80 - 105 dní od výsadby).
- Letné druhy sa zberajú od júla do augusta (100 - 120 dní od výsadby).
- Neskoré druhy sa zberajú od októbra do novembra (150 - 180 dní od výsadby).
Odroda 'Kamenná hlava' sa zberá od septembra do októbra. Odroda 'Portoza F1' sa zberá od októbra do novembra.
Pestovanie kapusty od siatia až po zber
Napriek tomu, že kapusta je v Českej republike menej konzumovaná ako kyslá kapusta, jej spotreba sa pohybuje okolo 2 kg na osobu a rok. Je cenená pre svoju chuť a všestrannosť v kuchyni.