V knihe Genezis nachádzame príbeh o raji, kde Boh stvoril Adama a Evu s láskou a dal im všetko, čo potrebovali na život v blahobyte. Eden, čo znamená záhrada rozkoše, ponúkal najšťavnatejšie ovocie, farebné kvety a spievajúce vtáky. Boh mal s prvými ľuďmi len jednu prosbu: nesmú jesť z „stromu poznania dobra a zla“. Žiaľ, Adam a Eva tejto žiadosti nevyhoveli. Nepriateľ, had, ich presvedčil, že budú rovní Stvoriteľovi, ak ochutnajú zakázané ovocie. Týmto činom spoznali zlo a museli opustiť raj. Jeho brány boli zatvorené a strážili ich cherubíni so žiarivými mečmi. Adam a Eva už nestretávali Boha na prechádzkach po raji.
Keď sa roznesie, že človek porušil zákaz, anjeli strážni odídu z raja a vrátia sa do neba dokázať svoju bdelosť. Boh to uzná a vyhlási, že vstupu Satana nemohli zabrániť. Pošle svojho Syna, aby súdil hriešnikov - ten vzápätí zostúpi z nebies a vyriekne rozsudok. Potom ich oboch z ľútosti oblečie a vystúpi späť.
Hriech a Smrť, ktoré doposiaľ sedeli pri bránach pekla a keďže sú spriaznení so Satanom, cítia jeho úspech v tomto novom svete i to, že človek v ňom spáchal hriech. Rozhodnú sa preto nesedieť ďalej zatvorení v pekle, ale ísť za svojím pánom Satanom do krajiny človeka. Aby si uľahčili cestu z pekla na tento svet a späť, postavia širokú cestu alebo most cez Chaos, kadiaľ šiel predtým Satan, teraz pyšný na svoj úspech. Cestou na svet ho stretnú, ako sa vracia do pekla, a navzájom si blahoželajú. Satan príde do Pandemonia a na zaplnenom sneme sa vystatuje svojou prevahou nad človekom. Namiesto potlesku sa ozve všeobecný sykot celého publika, ktoré sa spolu s ním podľa ortieľa vysloveného v raji premenilo na hadov. Potom zvábení preludom zakázaného stromu, ktorý vyrástol pred nimi, lačne siahajú po ovocí. No žuvajú len prach a horký popol.
Adam, čoraz väčšmi si uvedomujúci svoj pád, úpenlivo plače a odmieta Evinu útechu. Na jej naliehanie sa napokon upokojí. Eva však nechce, aby kliatba padla aj na ich potomkov - preto navrhne Adamovi, aby si vzali život. Adam s tým nesúhlasí: pripomenie jej sľub, ktorý nedávno dostali, že hadovi sa pomstia ich deti.
Boh predpovedá konečné víťazstvo Syna nad nimi a obnovu všetkých vecí. Zatiaľ však prikáže anjelom urobiť niekoľko zmien v nebesiach a živloch.
Hierarchia anjelov a ich úlohy
Anjeli majú mená, niežeby im ich dal Boh, alebo by si ich dali sami, vytvorili ich ľudia pre ľahšiu prácu s nimi. Zväčša sa meno anjela končí na koncovku -ael, alebo -el. Vo väčšine kultúr možno túto koncovku vysvetliť ako prirovnanie "žiariaca bytosť", či "bytosť zo svetla".
Ďalšou základnou otázkou je ako anjeli vyzerajú. Anjeli sa zväčša zobrazujú s krídlami, aureolou (svätožiarou), v rúchu prípadne v brnení. Pokiaľ sa niekomu zjaví anjel, zjaví sa pre toho človeka v najpriateľnejšej forme, tj. tak ako si ho predstavuje. Pre ľudí sú krídla u anjelov akousi dogmou, od 3 rokov života je asi každému decku jasné, že anjel je človek s krídlami a preto majú všetci ľudia túto predstavu.
Nie je anjel ako anjel, všetko má svoj rád a poriadok. Anjeli sú rozdelení do troch sfér, pričom v tretej sú najmocnejší. Môže sa stať, že objavíte niektorého anjela v dvoch skupinách, nejde o chybu. Niektorí anjeli majú toľko "funkcií" že sa pohybujú v týchto sférach ako je potrebné.
Najmocnejšími anjelmi vo vesmíre sú siedmi najmocnejší Archanjeli. Osobne by som ešte vytvorila štvrú alebo nultú sféru pre padlých anjelov. Mnohí anjeli boli zatratení pre svoju samoľúbosť, či dokonca pre lásku k žene. Dobrým príkladom bol napr Lucifer. V tomto prípade už zrejme ťažko hovoriť o anjeloch, ale skôr o démonoch. Ľudia majú oproti anjelom jeden skvelý dar, Boh im odpúšťa. Anjelom sa tohoto daru nedostane ani keby sa hociako kajali.
Prvá sféra
Serafíni
Anjeli čistej lásky, svetla a ohňa. Serafíni sú tí, ktorí sú najbližšie k božstvu a udržiavajú ho stále "nedotknuté". Zaisťujú, aby sa k božstvu nedostala žiadna negatívna energia. Je tu istý predpoklad, že majú štyroch veliteľov, z ktorých každý odpovedá jednému zo štyroch vetrov na zemi. Celkovým vládcom je buď Jehoel, Michael, alebo Metatron (boží hlas). Čo sa týka ostatných anjelov nachádzame zmienky o Serafielovi, Aurielovi (Urielovi), Kemuelovi a Nathanaelovi. Žiaria tak jasno, že s nimi môže komunikovať a spolupracovať iba Michael a Boh samotný. Ich tvár je ako blesk a ich odev je oslnivý ako arktický sneh. Neustále sú v pohybe a ani nachvíľu neprestávajú v práci. Slovo serafín znamená žiara. Títo anjeli pracujú s najžiarivejšou božskou láskou a súcitom. Ak sa chcete dostať k serafínovi (samozrejme na astrálne rovine) predstavuje to priam nesplniteľný problém. Ľudské bytosti sa k nim môžu dostať iba na pozvanie. Neznamená to, že by serafíni vôbec nespolupracovali s ľuďmi, alebo žeby vôbec nepočúvali, čo im chceme povedať. Môžete ich požiadať o pomoc napr. pri mágií, ale zrejme sa vám nikdy nepodarí uvidieť ich. Magicky môžete so serafínmi spolupracovať vtedy, ak budete chcieť energiu pre dobro ľudstva ako celku, či planéty. Pre spojenie so serafínmi doporučujem zapáliť bielu a purpurovú sviečku.
Cherubíni
Anjeli svetla a hviezd. Vytvárajú a sprostredkovávajú pozitívnu božskú energiu. Ich vzhľad je prekrásny a zatienia ním údajne všetkých ostatných anjelov. Ich pôvod je akkadský, alebo asýrsky a v preklade ich možno nazvať "tými, ktorí sa prihovárajú". Ľuďom sa zjavujú aj ako poloľudia napr. s levou hlavou. Niektoré pramene naznačujú, že Cherubíni pôvodne anjelmi vôbec neboli, ale postupne sa prepracovali až k nebeskej hierarchii. Dozerajú nad galaxiami, rozdeľujú energiu a strážia všetky chrámy. Ochraňujú ich plamenné meče. Patria sem napr. Ofaniel, Rikbiel, Cherubiel, Rafael, Gabriel, Auriel (Uriel), Zofiel. Ak potrebujete "božskú ochranu" požiadajte Cherubínov. Pre spoluprácu s nimi zapáľte bielu a modrú sviečku.
Tróni
Anjeli planét a asteroidov. Tróni sú pridelení k jednotlivým planétam, takže väčšina anjelov, ktorých nájdete pod odkazom "Anjeli a planéty" patria do tejto kategórie. Ich menom je "tí, s množstvom očí". Sú akoby učiteľmi pokory a prieskumníkmi v službách božích. Veľkú dôležitosť má pre nich spravodlivosť a jej šírenie. Svojím svetlom presvietia akúkoľvek nespravodlivosť a akejkoľvek obeti krivdy pošlú liečivú energiu. Ich vládcom by mohol byť Orifiel, Zabkiel, alebo Zaphkiel (v prípade posledných dvoch je pravdepodobné, že ide o tú istú entitu). Ďalšími menami sú napr. Raziel a Jophiel. Veľmi sa zaujímajú o ľudskú činnosť. Ak potrebujete stabilitu obráťte sa na trónov. To isté urobte, ak potrebujete urovnať vzťahy. Zavolajte ich v súvislosti s planétami, či planetárnou energiou. Zapáľte bielu a zelenú sviečku.
Druhá sféra
Panstvá
Božskí Vodcovia. Pomáhajú pri integrácii hmotného a duchovného. Nosia emblémy moci ako napr. jablko a žezlo. Vládcom tohto rádu je Hasmal, alebo Cadkiel. Ďalší anjeli, o ktorých sa hovorí ako o kniežatách panstiev sú napr. Muriel a Zacharael. Pokiaľ ide o mágiu, tak pod vládu panstiev spadajú všetky záležitosti týkajúce sa vodcovstva. Sú stelesnením zákona príčiny a dôsledku a vo svojej práci sú veľmi dôslední. Dávajú tzv. vrodené vodcovské schopnosti, ale vonkoncom nepodporujú napr. politikov, ktorí nechcú dobre pre ľud. Ak chcete mať prístup k božej múdrosti požiadajte panstvá. Ak začínate nejaký významný projekt, alebo ste v nejakom projekte došli do slepej uličky obráťte sa na panstvá! Pre prístup k panstvám zapáľte bielu a ružovú sviečku.
Mocnosti
Anjeli zrodenia a smrti. Sú to regulátori chaosu, udržujú záznamy o histórii ľudí. Organizujú svetové náboženstvá. Sú to božskí bojovníci, ktorí nebojujú strachom, ale naprostou láskou. Sú to anjeli varovania a keď vám bude chcieť niekto uškodiť pošlú vám upozornenie. Tieto posolstvá môžu mať najrôznejšiu podobu, napr. sen, či obyčajná myšlienka. Musíte upokojiť váš vnútorný hlas, aby ste pochopili, čo vám chcú povedať. Pracujú prostredníctvom ľudského šiesteho zmyslu. Vo funkcii veliteľa možno obsadiť Sammaela, či Camaela. Podľa mnohých hermetikov je ním Ertosi. Čo sa týka ďalších tak môžem uviesť napr. Gabriela a Verchiela. Sú to bojovníci a môžeme sa na nich obrátiť v prípade, že sa dostaneme do problémov. Ak sa chcete dostať k mocnostiam použite bielu a žltú sviečku.
Cnosti
Anjeli zázrakov. Ich hlavnou úlohou je privádzať k pozemskej rovine a k ľudskému vedomiu obrovské kvantá energie. Spektrum vládnucich kniežat je naozaj bohaté, možno tu zaradiť niekoľko anjelov, konkrétne to tam patria Michael, Rafael, Barbiel, Haniel, Hamaliel, Taršiš, Peliel, Sabriel a Uzziel. Cnosti majú obzvlášť radi ľudí, ktorí sa snažia prekonať svoje schopnosti a dosiahnuť viac, než to, na čo podľa ostatných stačia. Cnosti sú duchovia pohybu, spracúvajú a vedú energiu živlov, ktoré na náš svet pôsobia. Zmeny počasia a planetárne premeny, to všetko spadá pod záštitu cností. Ak budete praktizovať napr. elementárnu mágiu, kto vám budú pomáhať. Ak sa chcete dostať k Cnostiam zapáľte bielu a oranžovú sviečku.
Tretia sféra
Kniežatá
Anjeli veľkých skupín. Kniežatstvá opatrujú veľké skupiny ako kontinenty, štáty, národy, mestá, alebo aj napr. NATO. Usilujú o globálnu premenu. Nájdete ich v zasadacích sieňach, kluboch, priestoroch kde sa stretávajú ľudia. Medzi hlavných vodcov patria Requel, Anael, Cerviel a Nisrok. Určite si viete predstaviť zástupy Kniežat, ktoré krúžia nad hlavami pri zasadaní Spojených národov. Človek môže týchto anjelov vyvolať v prípade, že ide napr. o vyhladzovanie zvierat, alebo dokonca ľudí, pri nesprávnom vedení čohokoľvek. Pre Kniežatstvá sú najdôležitejšie ľudské práva.
Ikona Najsvätejšej Trojice (často len Trojice alebo Svätej Trojice) je jedna z najznámejších ikon na svete. Napísal ju v 1. štvrtine 15. storočia Andrej Rubľov, najvýznamnejší ikonopisec ruského stredoveku. Na začiatku 15. storočia pozval igumen Trojicko-sergijevskej lavry Nikon Andreja Rubľova do Sergijevho Posadu, aby sa podieľal na maliarskej výzdobe nového kamenného chrámu Svätej Trojice. Rubľovova práca spočívala nielen v maľbe fresiek, ale aj v písaní veľkého množstva ikon pre ikonostas chrámu. Najpravdepodobnejší rok vzniku ikony je rok 1411, kedy bol nad hrobom Sergija Radonežského vybudovaný drevený chrám. Rovnako ako kamenná stavba, ktorá ho neskôr nahradila, bol zasvätený Svätej Trojici. Ikonu Trojice vytvoril Rubľov na vrchole svojich tvorivých síl. Bola napísaná ako pocta sv. Sergijovi Radonežskému na objednávku jeho žiaka a nástupcu igumena Nikona v politicky a spoločensky nestabilnej dobe (oslobodzovanie Rusi od Tatárov, vyplienenie mesta Vladimíra Tatármi). Posolstvo ikony nachádza východisko z tejto zložitej situácie. Andrej Rubľov vložil do ikony myšlienku izby a harmonického súladu troch duší. Podľa záznamov Trojicko-sergijevskej lavry bola ikona v roku 1575 na želanie Ivana Hrozného obložená zlatom. V roku 1600 venoval ikone nový, ešte vzácnejší obklad cár Boris Godunov.
Základom ikonografie je biblický príbeh, ktorý rozpráva, ako sa u starého Abraháma objavili traja krásni mládenci a ako ich Abrahám spolu so svojou ženou Sárou pohostil v tieni duba v Mamre, domnievajúc sa, že ide o stelesnené tri osoby Trojice. Hoci byzantskí a východokresťanskí maliari spracovávali tento námet zvyčajne s veľkou dôkladnosťou, Rubľov sa od takéhoto prístupu vedome dištancuje. Všetko, čo je na ikone druhoradé a nepodstatné, ponecháva bokom: chýbajú Abrahám a Sára, chýba epizóda so zabíjaním teľaťa či jedlá, pod ktorých ťarchou sa prehýbal stôl. Zostali iba postavy anjelov, stôl, eucharistická misa, dub z Mamry, dom a skala. Postavy anjelov boli poňaté ako symbol trojjediného božstva a ako predobraz eucharistie. Pozornosť je v ikone sústredená na troch anjelov, ktorí celkom mlčky sedia na nevysokých stoličkách okolo oltára. V jeho strede je umiestnená eucharistická misa s hlavou obetovaného teľaťa, ktoré je starozákonným predobrazom novozákonného baránka - Ježiša Krista. Ruky ľavého a prostredného anjela žehnajú kalich. Tieto dve gestá sú kľúčom k rozlúšteniu zložitej symboliky kompozície. Prostredný anjel predstavuje Krista. V zádumčivej sústredenosti skláňa hlavu doľava a žehná kalich. Vyjadruje tým odhodlanie a pripravenosť vziať na seba obeť vykúpenia človeka z dedičného hriechu. K tomuto činu ho povzbudzuje Boh Otec, predstavovaný ľavým anjelom, z ktorého tváre vyžaruje hlboký smútok. Duch Svätý, zobrazený pravým anjelom, je tu prítomný ako večne mladý a inšpirujúci princíp. Tak sa tu zobrazuje podľa kresťanského učenia akt najväčšej obete lásky: Otec obetuje svojho Syna, aby vykúpil svet. Rubľov však zachytáva aj akt bezvýhradnej poslušnosti Syna, prejavujúceho ochotu trpieť a obetovať sa za svet. Anjeli držia v ruke tenké barly - znamenia moci. Sklonená barlá pravého anjela ukazuje na úpätie hory, vzpriamenejšia barlá prostredného anjela smeruje k stromu a zvislo stojaca barlá ľavého anjela nadväzuje na priamky architektúry. Barlá každého anjela tak ukazuje na jeho znamenie. V pozadí za anjelmi sa objavujú symboly, ktoré prispievajú k identifikácii jednotlivých osôb. Za prostredným anjelom sa nachádza strom, ktorý symbolizuje nielen dub z Mamry (pod ktorým boli anjeli prijatí praotcom Abrahámom), ale aj "strom pokušenia" z raja a drevo kríža, na ktorom Kristus svojou smrťou vykúpil svet z hriechu. Nad ľavým anjelom sa týči budova, ktorá môže byť považovaná nielen za Abrahámov príbytok, ale aj za symbol Krista-Hospodára a symbol mlčania, tj. dokonalej poslušnosti voči vôli Otca. Za treťou osobou je zobrazená skala alebo hora, čo je starodávny symbol všetkého vznešeného. V Biblii sa hora zvyčajne vykladá ako obraz "nadšenia Ducha". Preto v nej tiež všetky významné udalosti prebiehajú na hore, ako napríklad, keď Mojžiš prijal dosky s prikázaniami na hore Sinaj či premenenie Pána na hore Tábor atď. Najpozoruhodnejší na Rubľovovej ikone je očividne jej kolorit. Farebná kompozícia ikony je určovaná trojnásobným zaznením blankytnej modrej. Táto farba bola vysoko cenená stredovekými maliarmi, pričom sa opakuje na himatiu (horný plášť) prostredného anjela, na chitóne (spodný odev) oboch krajných anjelov a pod ohybom krídel všetkých troch anjelov a vyjadruje spoločné božstvo anjelov. Umelec pritom dáva tejto modrej rôzne silné odtiene. Figúra stredného anjela je zvýraznená nielen intenzitou modrej, ale aj tónom tmavo višňového chitónu, ktorým ikonopisci zobrazujú Krista počas jeho pozemského života. Oblečenie postranných anjelov je vymaľované ľahšími farbami. Ľavý anjel má himation striebristo hnedý a zdanlivo priehľadný a pravý anjel má horný plášť striebristo zelený. Stoličky a krídla anjelov sú výrazne zlatožlté.
Ikona Najsvätejšej Trojice: Oltár a jedálenský stôl | Jonathan Pageau
Pozývame všetky deti (a nielen ich) ku každodennej účasti na rorátnych sv. omšiach vo farskom kostole. Všetky deti dostanú plagát s obrázkom raja a Betlehema a na voľné políčka si deti doplnia jednotlivé postavy zo Starého zákona a Nového zákona. Postavy budú na osobitných nálepkách. Nálepky dostanete vždy po sv. omši alebo v vždy v piatok na sv. V čase, keď fúkal vietor, Boh vyšiel na prechádzku po raji. Tak, ako to mal vo zvyku, chcel stretnúť Adama a Evu, prehodiť s nimi pár slov, stráviť s nimi nejaký čas. Koniec koncov, stvoril ich sám, aby mal koho milovať. Preto teraz chcel byť len s nimi. V ten deň ich však nenašiel. Na ceste, kde sa malo konať stretnutie, bolo prázdno.
Prví ľudia neposlúchli Pána Boha. Keď sa Eva začala rozprávať s hadom, zistila, že ovocie na strome poznania dobra a zla sa dá jesť. Siahla po ňom, ochutnala a dala manželovi. Pokušenie diabla bolo podvodné. Pokúšateľ presvedčil Evu, že ona a Adam budú rovní samotnému Stvoriteľovi. Adam a Eva spoznali zlo a museli opustiť raj.
Najkrajšie na tomto príbehu je však to, že Boh ich po tejto udalosti neopustil. Správal sa ako mama, ktorá neopustí plačúce dieťa, keď spadne. Adam a Eva už neboli takí šťastní ako predtým, ale Boh im dal neuveriteľný prísľub. Hadovi, ktorý presvedčil Evu, aby porušila prikázanie, povedal: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Tieto slová sa po mnohých storočiach naplnili. Sľúbeným potomkom ženy bol Ježiš. Na jeho príchod sa veľmi dlho čakalo.
Po odchode z raja, Adam a Eva odišli spolu do sveta. Čoskoro mali deti. Prvý sa narodil Kain. Keď vyrástol, obrábal pôdu. Ábel prišiel na svet neskôr a stal sa pastierom. Kain a Ábel boli nábožní ľudia, a preto sa rozhodli prinášať obete Bohu. Každý z nich postavil oltár. Ábel priniesol zviera zo svojho stáda. Bohu sa páčila Ábelova obeta. Kain síce ponúkol Bohu úrodu svojej zeme, ale nebolo to úprimné. Keď videl, že Boh vzhliadol na Ábelovu obetu, Kain sa rozhneval a neovládol sa. V hneve napadol brata a zabil ho. Je to dramatický príbeh, taký je život a Biblia ho nechce prifarbovať. Žiarlivosť často vedie k hádkam. Keby si Kain ustriehol svoje emócie, veci sa mohli vyvinúť inak. A keďže spáchal zločin, musel byť potrestaný - pôda, ktorú obrábal, už nedávala úrodu a on sa túlal svetom. Na tomto príbehu je krásne to, že ho Boh neopustil. Dokonca súhlasil s jeho prosbou. Lebo, keď sa Kain sťažoval, že trest je príliš náročný a že je pre neho ťažké byť tulákom, Boh mu dal na čelo znak, aby mu pripomenul, že je pod jeho ochranou. Kain napokon prišiel do krajiny Nod, známej aj ako „krajina tulákov“.
Noe žil v čase, keď sa veci na zemi vyvíjali veľmi zle. Bolo to obdobie po vyhnaní Adama a Evy z raja, po vražde Kaina, keďže on zabil Ábela. Na zemi už bolo veľa ľudí, žili v dedinách a mestách. Správali sa však čoraz horšie. Boh sa to rozhodol nejako zmeniť. Nechcel, aby vo svete vládlo zlo. Rozhodol sa zasiahnuť. Noe bol spravodlivý muž. Jeho meno znamená útecha. Noe je prvým utešiteľom v Biblii. Potešil Boha, pretože konal dobro, vyhýbal sa zlu, modlil sa a zabezpečil, aby jeho rodina urobila to isté. Boh si ho teda vybral za svojho spoločníka. Povedal Noemovi, že sa chystá zničiť všetko, čo žije na zemi. Jeho rodinu však zachránil. Chcel zachrániť aj stvorenia. Z príbehov o Adamovi a Eve vieme, že všetko, čo Boh stvoril, bolo dobré, preto prikázal Noemovi, aby postavil archu, do ktorej sa uchýlil on, jeho manželka, traja synovia (Sem, Cham a Jafet) a manželky ich synov. Boh chcel, aby vzal na palubu aj zo všetkých párov nečistých zvierat, teda také zvieratá, ktoré človek nejedol. Noe mal so sebou vziať aj po sedem párov zvierat, ktoré sa dali jesť. Vďaka tomu bolo v arche dostatok jedla na celé obdobie potopy. Archa, ktorú postavil Noe, bola obrovská. Keď do nej Noe vstúpil, začalo intenzívne pršať. Po 40 dňoch prestalo pršať a vody začali klesať, archa sa usadila na hore Ararat. Noe vypustil dva vtáky, aby zistil, či je pevnina blízko. Havran sa rýchlo vrátil a holubica sa vrátila s olivovým listom v zobáku. Keď ju Noe vypustil druhýkrát - už sa nevrátila. Nadobudol presvedčenie, že už existuje suchá zem. Čoskoro vyšiel a priniesol obetu. Boh zachraňuje čestných ľudí, ktorí chcú naplniť všetky jeho slová. Noe urobil všetko tak, ako mu Boh povedal. A nesklamal sa. Boh ho zachránil.
Abrahám bol mužom ciest. Pochádzal z Uru. Abrahám spolu so svojím otcom Tárom, manželkou Sarai a synovcom Lótom opustil svoje mesto. Pred príchodom do Kanaánu sa zastavili v Hárane. Okolie bolo bezpečné a bol tam prístup k zdroju vody. Keď sa stal dospelým mužom, vypočul si zvláštne pozvanie: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ.“ Abrahám vedel, že hlas, ktorý počuje, je od Pána Boha. Vedel, že mu treba dôverovať a jednoducho vyraziť na cestu. Cítil sa neistý, pretože musel opustiť miesto, ktoré dobre poznal. Ale išiel a nebol sklamaný. Slepo uveril Bohu, nechal sa viesť, preto sa mu hovorí „otec viery“. Vycítil, že keď Boh niečo sľúbi, dodrží slovo. A nesklamal sa. Abrahám išiel statočne vpred a čelil protivenstvám. Putoval do Kanaánu, potom cez púšť do Egypta a potom sa vrátil do Hebronu. Celý čas vedel, že nie je sám. Boh bol s ním.
Raz, v krajine Kanaán, k nemu Boh opäť prehovoril. Sľúbil, že svojmu potomkovi dá pôdu, na ktorej stojí. Abrahám aj teraz uveril, že Božie slová sa splnia. Chcel tiež poďakovať Bohu za to, že ho sprevádzal, a tak postavil oltár. Boh povedal, že odmena za Abrahámovu vernosť bude hojná. Ale tentoraz sa tieto slová Abrahámovi zdali nepochopiteľné. Nemal deti, jeho žena bola chorá a neplodná a on už bol starý muž. Svoj majetok chcel odovzdať Eliezerovi, jednému zo svojich služobníkov, ale Boh nezmenil svoj názor. Sľúbil Abrahámovi potomstvo.
Vlastniť pôdu a mať deti boli dve najdôležitejšie veci pre ľudstvo v staroveku. Abrahám veril, ale nevedel čakať. A tak začal kombinovať. Rozmýšľal, čo robiť, aby sa Božie plány naplnili. Slúžka mu neskôr porodila syna. Ale z týchto ľudských počinov nevyplynulo nič dobré. Jedného dňa Boh prehovoril k Abrahámovi iným spôsobom ako predtým. Tento príbeh sa stal v Hebrone, na mieste zvanom Mamre. Abrahám sedel pri vchode do stanu pod dubmi, keď videl prichádzať troch ľudí. Prišiel, uklonil sa a pozval ich najesť sa. Jeho manželka Sara pripravovala chutné jedlá. Po jedle sa porozprávali. Boh sa pýtal na Sáru a zopakoval svoj sľub. Abrahám opäť počul, že bude mať syna. Tentoraz však boli Božie slová veľmi presné: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna.“ Abrahám uveril, ale Sára, ktorá tento rozhovor počúvala z diaľky, sa začala smiať. Vedela, že je príliš stará na to, aby porodila dieťa. Ale dobre vieme, že ak Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Rok po tomto stretnutí Sára porodila syna, ktorý mohol zdediť všetko bohatstvo, ktoré Abrahám nazhromaždil. Tento príbeh ukazuje, že čakať sa v živote oplatí. Abrahám nás učí čakať. Ukazuje tiež, že stojí za to počúvať Boha. Aj keď sa Jeho sľuby zdajú nepravdepodobné.
Závisť je škaredý hriech. Človeku to neprináša žiaden úžitok. Každý z nás to dobre pozná. Niekto má lepší telefón, krajšiu mikinu alebo topánky. Chceli by sme to mať aj my, hoci to, čo máme, nie je vôbec zlé. Začíname závidieť, čo niekedy vedie k zlému správaniu. Dnes to bude o závisti medzi bratmi, ale aj o tom, že Boh nás dokáže vyviesť aj z tých najhorších situácií. Izák mal tiež syna, ktorému dal meno Jakub. Ten mal zase dvanásť synov, z ktorých vzišlo dvanásť izraelských kmeňov. Jedným z Jakubových synov bol Jozef, náš dnešný hrdina, najmladší zo všetkých bratov. Otec sa o neho veľmi staral. Ako darček mu dal kabát s dlhým rukávom z farebnej látky. Ostatní bratia také kabáty nemali, a tak sa znepriatelili s Jozefom. Veľmi mu závideli. Jednej noci sa Jozefovi snívalo niečo veľmi dôležité. Všetci bratia pracovali na poli a to, čo nazbierali, zväzovali do snopov. Zrazu...
