Odmietanie jedla u detí: Príčiny, príznaky a ako postupovať

Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení - to sú bežné problémy, s ktorými sa stretávajú mnohí rodičia. Hoci väčšina detí netrpí poruchami príjmu potravy, mnohé z nich prechádzajú normálnou vývojovou fázou nazývanou neofóbia. Táto fáza sa zvyčajne objavuje okolo 12.-13. mesiaca života a znamená, že deti, ktoré predtým bez problémov konzumovali rôzne jedlá, ich zrazu odmietajú a zároveň netolerujú novú stravu.

Neofóbiu často zhoršuje neprimerané pitie mlieka v noci, čo spôsobuje, že deti cez deň nemajú dostatočný hlad. Týmto spôsobom sa im môže obrátiť režim jedenia deň a noc. V dôsledku toho celú noc pijú mlieko a cez deň im chýba základná motivácia k jedlu - hlad.

Pre rodičov je odmietanie jedla stresujúcou a náročnou výzvou, ktorá si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a kreativity. Často je súčasťou trojuholníka: jedenie - zmeny správania - spánok. U niektorých detí sa neofóbia môže stať súčasťou širšieho problému so správaním, stále to však neklasifikujeme ako poruchu príjmu potravy.

Ďalším problémom, na ktorý si treba dať pozor, je tzv. food jag. Ide o prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla. Stáva sa to väčšinou, ak každý deň ponúkate vášmu dieťaťu to isté - napríklad na raňajky má stále toast, na večeru pečený zemiak. Ak nestriedate potraviny, môže to vyústiť do úplného odmietania jedla, ktoré malo vaše dieťa po celé týždne. Tento stav sa dá prekonať, ak dáte vášmu dieťaťu pauzu od tohto druhu jedla a opätovne ho zavediete neskôr.

Príčiny odmietania jedla u detí

Nechutenstvo nie je u dojčiat a malých detí ničím výnimočným. Existuje mnoho dôvodov, prečo dieťa môže odmietať jedlo, a často ide o kombináciu viacerých faktorov:

• Obdobie vzdoru: Medzi druhým a tretím rokom prežívajú deti obdobie vzdoru, ktoré sa môže prejaviť aj odmietaním jedla. Dieťa si uvedomuje svoju vlastnú osobnosť a skúša, kam až môže zájsť.
• Senzorické problémy: Niektoré deti môžu byť citlivé na textúru, vôňu, vzhľad alebo teplotu jedla. Tieto senzorické problémy môžu spôsobiť, že dieťa odmieta určité potraviny.
• Napodobňovanie správania: Deti sa učia pozorovaním. Ak rodičia neraňajkujú alebo majú zlé stravovacie návyky, dieťa to môže napodobňovať.
• Stres alebo úzkosť: Emocionálne napätie, zmeny v rodine alebo iné stresové faktory môžu ovplyvniť chuť do jedla dieťaťa.
• Nechuť ako prejav choroby: Bolesti bruška, hlavy, kĺbov, hnačka, zvracanie, zápcha, teploty, kašeľ a rad ďalších ťažkostí môžu byť príznakom nejakého ochorenia, ktoré sa súčasne prejavuje nechutenstvom a odmietaním stravy. Krátkodobé nechutenstvo býva bežným sprievodným javom pri prerezávaní zúbkov, nádche či horúčke.
• Testovanie hraníc: Dieťa skúša, ako zareagujete.
• Snaha o samostatnosť: Okolo 9. mesiaca sa dieťa pokúša kŕmiť samo, často neúspešne.
• Alergie a intolerancie: Potravinové alergie a intolerancie môžu spôsobovať nepríjemné symptómy.
• Neofóbia: Odmietanie jedla, strach z nového jedla, vymýšľanie pri jedení.
• Food Jag: Prijímanie len jedného druhu potravy alebo len niektorých druhov jedla.
• Vlastné tempo rastu: Deti nerastú neustále rovnakým tempom. V určitých obdobiach ich telo nepotrebuje toľko energie, a preto jedia menej.
• Chýbajúca rutina: Nepravidelné jedlá alebo preskakovanie raňajok môžu narušiť jeho biologické hodiny.
• Jedlo ako stres: Ak počas jedla cíti napätie, dieťa začne vnímať jedlo ako nepríjemnú povinnosť.
• Zdravotné problémy: Únava alebo zdravotné problémy môžu byť ďalším dôvodom, prečo dieťa odmieta jesť.
• Ľahká rozptýliteľnosť: Pri jedle sa deti často nechajú rozptýliť hračkami, televíziou alebo inými podnetmi.
• Nevhodné textúry alebo chute: Deti sú citlivé na nové chute a textúry.

Deti zvyčajne jedia dobre do svojich 10-12 mesiacov. Potom začínajú jesť menej, čo súvisí s ich tempom rastu. Je dôležité všímať si, či dieťa rastie, prosperuje a má dostatok energie. Ak áno, nie je dôvod na paniku, pretože z tejto fázy odmietania jedla určite vyrastie.

Ako postupovať pri odmietaní jedla

Keď dieťa odmieta jedlo, je ľahké podľahnúť frustrácii, podplácať ho sladkosťami alebo začať situáciu riešiť nátlakom. Namiesto toho je dôležité zachovať pokoj a trpezlivosť. Je potrebné zistiť príčinu odmietania jedla a prispôsobiť tomu svoj prístup.

Strategie pre rodičov:

• Reagujte s pokojom a trpezlivosťou: Ak dieťa rastie a prospieva, zväčša nie je dôvod na obavy. Vyhnite sa vytváraniu tlaku pri jedle.
• Prispôsobte stravovací režim dieťaťu: Je dôležité, aby sme mu pred kŕmením nedali keksíky či iné „pochutiny“, ktorými sa rýchlo zasýti. Ak sa javí, že je nasýtené a nechce do seba dostať ani hlt, nenúťte ho. Mohlo by si tak zafixovať, že čas kŕmenia je časom bojovania s vami. Tiež je dôležité vyhnúť sa času dňa, kedy je už unavené.
• Ponúkajte pestrú stravu a nové chute: Pre dieťa je dôležité, aby bol jeho jedálniček pestrý. Potrebuje vitamíny a minerálne látky dôležité pre jeho rast. Zavádzanie nových potravín je tak samozrejmosťou, no nie vždy drobcom vítané. Ak ste si všimli, že bojujete hlavne vtedy, keď mu podávate novú zeleninku či inú potravinu, skúste ju nabudúce „napodobniť“ ako vyzerá na tanieri k niečomu, čo už spoznáva a chutí mu. Ponúknite dieťaťu 1 - 2 lyžičky nového jedla a až potom dajte známe jedlo. Dávku nového jedla postupne ďalej zvyšujte, prípadne urobte niekoľkodňovú pauzu a neskôr opäť skúšajte. Dieťa by pri podávaní nového jedla nemalo vidieť klasické, osvedčené jedlo, ktoré máme pre prípad odmietania novej stravy v zálohe. Jednotlivé nové jedlá ponúkame dieťaťu vždy postupne, to znamená v priebehu niekoľkých dní alebo v dlhšom časovom odstupe.
• Dbajte na konzistenciu stravy a učte dieťa žuvať: Ak dieťa ťažšie toleruje väčšie kúsky jedla, môžete ich lepšie rozmixovať. Pri zavádzaní nových jedál je ale dôležité učiť dieťa používať ďasná a prvé zúbky. Deti sú väčšinou pripravené na tuhšiu stravu medzi 4. a 6. mesiacom. No niektoré s ňou majú problém a počas jedenia sa zdá, že sa hltmi tuhšej stravy dusia. Skúste teda pri zavádzaní tušej stravy ponúknuť dieťaťu len menší kúsok.
• Podporujte samostatnosť: V období okolo 9. mesiaca sa dieťa začne snažiť samo nakŕmiť a často neúspešne. Opäť je dôležité vyzbrojiť sa trpezlivosťou, lebo aj táto snaha zapadá do prirodzeného vývoja drobca.
• Zvážte potravinové alergie a intolerancie: Ak dieťa pri jedle plače alebo má iné neobvyklé symptómy, môže ísť o potravinovú alergiu alebo intoleranciu. V takom prípade je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.
• Budujte správne stravovacie návyky: Podľa veku by malo dieťa dostávať stravu v určitých intervaloch, medzi jednotlivými jedlami by sme nemali dieťaťu podávať sušienky či iné drobnosti na zahryznutie, aj keď dieťa plače. Dieťa by sa malo stravovať v pokojnom prostredí, nemalo by byť rozptyľované hračkami a podobne. Venujeme sa v čase kŕmenia len jemu, nebuďte netrpezliví, keď je dieťa pomalé. Keď dobre je, pochválime ho, pohladíme. Keď nechce jesť, nehneváme sa. Chvíľu prestaneme s kŕmením a za chvíľu znovu ponúkneme. Dieťa nenútime jesť. Po roku sa má dieťa začať učiť jesť samo, aj keď robí neporiadok. Len ho dokŕmime. Sme trpezliví. Dieťa sa tak učí, že jedlo je spoločenskou záležitosťou a prejavom rodinnej súdržnosti.
• Dbajte na pitný režim a ďalšie stravovacie návyky: Obmedzte sladké nápoje. Deťom nepatrí jedlo dospelých.
• Riešte odmietanie jedla v materskej škôlke: V materských škôlkach deti často odmietajú šošovicu, hrach, fazuľu, hrášok s mrkvou, špenát alebo nátierky. Rodičia si majú možnosť prečítať jedálny lístok a keď vie, že dieťa pokrm nepozná, upozorniť na to. Dieťaťu môžu vysvetliť, že je to dobré jedlo, že ho môže v škôlke ochutnať, alebo že ho potom spolu uvaria doma.
• Dbajte na pestrosť stravy: Školopovinné dieťa už rozumie tomu, že existuje určitý poriadok v jedle a osvojuje si určité schémy, ktoré sú používané v danej spoločnosti. Príliš pevné pravidlá v kombinácii potravín môžu však viesť k vzniku stereotypov, ktoré sa ťažko prekonávajú.
• Hrajte sa s jedlom: Táto hra je skvelá pre deti, ktoré sa boja nových farieb, chutí a zloženia. Pripravte spoločne veľkú misu s niečím chutným - napríklad so želé, pudingom alebo jogurtom. Zakryte ju a vložte do nej nejaké malé plastové hračky, s ktorými sa môže váš drobec hrať. Dovoľte mu objavovať hračky a jedlo akýmkoľvek spôsobom, akým chce. Cieľom tejto hry nemusí byť jedenie, ale iba to, že dieťa vidí jedlo ako niečo zábavné.
• Vyhnite sa pochvalám za jedenie: Nepoužívajte žiadne frázy typu „dobrý chlapec“ alebo „šikovné dievčatko, zjedla si brokoličku“. Jedenie je normálna vec, nie je to niečo, za čo by sme museli naše deti pochváliť. Pochvala za jedenie ich učí, že môžu prosíkať, manipulovať s nami a získavať pozornosť na to, čo a ako jedia. Mali by ste byť neutrálni.
• Spoločné stolovanie: Nie je takmer nič prospešnejšie ako pestovať dobré stravovacie návyky - spoločné stolovanie a jedenie ako rodina. Sedenie spolu pri stole by malo byť spoločenské, a viac o spájaní ako o jedení. Všetci by ste sa mali medzi sebou rozprávať, napríklad o jedle, ktoré práve jete.
• Zapojte dieťa do nákupu a prípravy jedla: Existuje mnoho jednoduchých a zábavných vzdelávacích spôsobov ako zapojiť malé deti do nakupovania, varenia a prípravy jedla. Zoberte svojho drobca na trh alebo do supermarketu, alebo na zber do vlastnej záhrady - je to výborná príležitosť, aby sa deti zoznámili s potravinami.
• Ponúkajte menšie porcie: Pre vášho drobca môže byť ohromujúce, keď má pred sebou veľký tanier jedla, ktorý musí „zdolať“. Pre rodičov je zase skľučujúce, keď ich dieťa neje dobre. Urobte kompromis.
• Zábava po jedle: Ak bol čas jedenia stresujúci, urobte po ňom niečo zábavné - súboj šteklenia alebo maznania. Cvičením sa uvoľní oxytocín a ostatné endorfíny, čo spôsobí, že sa všetci budete cítiť lepšie. Predovšetkým, zachovajte si zmysel pre humor.
• Vyťažte iného dospelého: Rodičia môžu byť z ustavičného ponúkania do jedla vyčerpaní, a keď je dieťa ešte malé, k netrpezlivosti sa pridáva aj strach o zdravie dieťaťa.
• Nekŕmte dieťa násilím: Žiadne dieťa však nechce dobrovoľne ostať hladné, preto by rodičia nemali deti do jedla nútiť.
• Zmena prístupu: Ak je dieťa horší jedák, treba najprv vyskúšať všetky spôsoby podobrotky a vymýšľať najrôznejšie triky, aby jedlo. Často pomáha už len to, ak dieťa sedí pri stole spolu s rodičmi a súrodencami. Keď vidí, že všetci jedia rovnaké jedlo, zvyčajne sa pridá aj ono.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak vás odmietanie jedla dlhodobo trápi, dieťa nepriberá, je extrémne obmedzené alebo sa jedla bojí, neváhajte sa obrátiť na odborníka. Prvým krokom je obvykle pediater, ktorý posúdi vývoj dieťaťa a v prípade potreby odporučí návštevu nutričného terapeuta alebo detského psychológa. Vyhľadať pomoc neznamená zlyhanie - naopak.

Ak nechutenstvo trvá dlhšie, dieťa by mal vyšetriť lekár. „Môže ísť o príznak anémie - málokrvnosti, ale aj vážnejšej choroby. Niekedy sa však príčinu slabej chuti do jedla nepodarí zistiť,“ uvádza sa v zdrojoch.

Je dôležité si uvedomiť, že dieťa, ktoré odmieta jedlo, nemusí byť len „vyberavé“ alebo „tvrdohlavé“. Za nechutenstvom sa často skrývajú konkrétne dôvody, ktoré môžu rodičom uniknúť.

Starosti s jedením detí sú bežnou súčasťou rodičovstva. Rodičia sa často cítia vyčerpaní z neustáleho ponúkania jedla a obávajú sa o zdravie svojho dieťaťa, ak odmieta jesť. Vypľúvanie jedla je jav, ktorý môže mať rôzne príčiny a vyžaduje si trpezlivý a citlivý prístup. Je dôležité pochopiť, prečo dieťa odmieta jedlo, aby ste mohli efektívne riešiť túto situáciu.

tags: #ked #dieta #vypluva #jedlo