Asi každý sme svojho času rozmýšľali, čím obdarovať rodinu s čerstvým prírastkom, nech je to originálne a pekné. Hodnotím aj podľa seba, čo by nás potešilo, v čase, keď malý do rodiny dorazil a priatelia túžili prekvapiť originálnymi darmi. Keď však vidíte nejedlé torty z plienok, budete prekvapení ako zaujímavé a pekné takéto darčeky môžu vyzerať. Žiadna plienková inštalácia s ktorou sa nedá hýbať. Ale pomaly až umelecké dielo s akým sa nedá nepotešiť čerstvú mamičku. Plienkové torty vyzerajú chutne, milo a keďže sú určené najmä rodičom a na pohľad, občas je škoda ľuďom rozoberať ich a spotrebovať. Využívať sa z nich dá všetko. Skladajú sa totiž z potrieb, ktoré sú určené k starostlivosti o bábätko, a tiež hračiek pre bábätko samotné.
Na sérii fotografií ukázala, že pojem plienková torta má naozaj svoju fyzickú podobu, ktorá vôbec nevyzerá zle. Miestami fantasticky, chutne, inokedy technicky, no stále však prakticky. Spomenula si na nápad torty vytvorenej z plienok, ktorý mala možnosť niekde vidieť. Po matnej spomienke nasledoval pokus a ten vyšiel. Pustila sa tak do výroby darčekového balenia, ktoré neskôr odštartovalo ďalšiu a ďalšiu výrobu medzi známymi a priateľmi.
Vzhľadom na cenu, ktorú Daniela chce za tortu a jednotlivé výrobky je jasné, že to pre ňu netvorí zisk, napriek tomu sa tomuto koníčku venuje, keďže ju napĺňa a teší vymýšľať kreatívne nápady, ktoré vznikajú aj priebežne. Jedným z dôvodov sú aj príbehy a emócie obdarovaných ľudí a tých, čo jej prácu sledujú. Sú akýmsi hnacím motorom do ďalšej práce, pri ktorej sa autorke týchto nápadov darí úspešne unikať od stereotypu.
Je to tiež dôvod, prečo je pri odovzdávaní svojej práce autorka rada osobne. Posielať tento druh potešenia na dobierku je však aj pre ňu problém. Nie tak pre riziká spojené s dopravou, ako náročnosťou zabalenia a celej prípravy a s neistou pravdepodobnosťou, že objednávajúci balíček nakoniec aj prevezme. V prípadoch, kedy takýto projekt nie je vecou podnikania a už vôbec nie zisku, sú náklady spojené s vrátením zásielky nákladmi zbytočnými.
Pri výrobe jednotlivých tort alebo kreatívnych balíčkov už spolupracuje aj s tými, ktorí prejavili záujem o výrobu takéhoto darčeka. Občas je iná predstava, ako niečo z hotových prác a preto aj pri osvedčených modeloch nastane mierna úprava. Variácií je naozaj mnoho. Kombinácia milého plyšáka a niekoľkých praktických doplnkov tvorí predsa len z každej torty originál, ktorý sa už nemusí zopakovať.
Alternatívne pôrodné pomôcky a ich využitie
Príprava na pôrod nemusí byť len o medicínskych postupoch a nemocničnom prostredí. Mnohé ženy hľadajú cestu, ako si tento jedinečný moment sprítomniť, uvoľniť sa a dôverovať svojmu telu. Práve v tom môžu pomôcť jednoduché, no účinné pomôcky, ktoré majú korene v tradičných praktikách.
Rebozo - mexický šál s dlhou históriou
Rebozo je tradičný tkaný šál pochádzajúci z Mexika, ktorý má v pôrodníctve dlhú históriu. Používa sa pred pôrodom, počas pôrodu aj v popôrodnom období - najčastejšie pri špeciálnych technikách jemného hojdania, tzv. „rebozo masáže”. Tie pomáhajú uvoľniť svalstvo, zmierniť napätie v panvovej oblasti a podporiť optimálne natočenie bábätka. Počas pôrodu môže byť rebozo použitý rôznymi spôsobmi - buď na jemné pretrepávanie panvy, na odľahčenie chrbta, alebo na podporu v rôznych polohách. Šál možno previazať pod bruškom, použiť na zavesenie cez dvere alebo na vytvorenie opory pri kľačaní.
Lano alebo závesné laná - sila gravitácie a uvoľnenia
Závesné laná alebo šatky upevnené na strope patria medzi alternatívne pomôcky, ktoré pomáhajú žene využiť gravitáciu vo svoj prospech. Záves poskytuje možnosť aktívne sa pohybovať, podopierať vlastnú váhu a pritom meniť polohy podľa potreby. Mnohé ženy si pri pôrode prirodzene volia pozície v stoji, kľaku alebo podrepe - a práve závesné lano im môže pomôcť vydržať v týchto polohách dlhšie, bez nadmerného vyčerpania. Lano tiež umožňuje uvoľnenie ramien, rúk a chrbtového svalstva, čím znižuje napätie v tele a podporuje prirodzený priebeh pôrodu. Uchytené býva nad pôrodným lôžkom alebo v špeciálne upravenom priestore.
Pôrodná stolička - stabilná opora pre prirodzené pôrodné polohy
Pôrodná stolička je nízka, otvorená stolička so zaobleným sedadlom a stabilnou konštrukciou, ktorá ženám umožňuje rodiť v prirodzenej zvislej polohe. Táto pomôcka sa využíva najmä počas druhej doby pôrodnej - pri samotnom tlačení -, kedy matka sedí znížene, ale zároveň vzpriamene, čím umožňuje gravitácii prirodzene napomáhať zostupu dieťaťa. Zatiaľ čo spodná časť tela je v aktívnej pozícii, žena sa môže oprieť o partnera, pôrodnú asistentku alebo operadlo. Táto pozícia často skracuje čas tlačenia, umožňuje silnejšie kontrakcie a vedie k menšiemu riziku potreby intervencií.
Výhody pôrodnej stoličky počas pôrodu:
- podporuje vzpriamenú polohu pri pôrode a využitie gravitácie,
- umožňuje prirodzené roztvorenie panvy,
- skracuje druhú dobu pôrodnú a zvyšuje efektivitu kontrakcií,
- poskytuje stabilitu, ale ponecháva priestor na pohyb,
- umožňuje ženám cítiť kontrolu a aktívne sa zapojiť do pôrodu,
- znižuje riziko potreby nastrihnutia hrádze.
Vaginálna napárka - pre uvoľnenie pred pôrodom
Vaginálna napárka, známa aj ako bylinné naparovanie, je tradičná technika, pri ktorej žena sedí nad miskou s horúcou vodou a aromatickými bylinkami. Parný kúpeľ pôsobí na oblasť panvy, čím dochádza k prekrveniu, uvoľneniu svalstva a upokojeniu celého nervového systému. Používa sa najmä v posledných týždňoch tehotenstva ako príprava na pôrod a súčasť vedomej práce s vlastným telom. Bylinná napárka môže byť samostatným rituálom, ktorý žene umožní spomaliť, naladiť sa na telo a posilniť dôveru v prirodzené procesy.
Ďalšie užitočné pomôcky pri pôrode:
- Masážne loptičky - pomáhajú uvoľniť napätie v chrbte a panve počas kontrakcií.
- Teplé obklady - zmierňujú bolesť v oblasti krížov či podbruška.
- Pôrodný balón (fitlopta) - podporuje pohyb panvy, uvoľňuje a uľahčuje zmenu polohy.
- Esenciálne oleje a aromaterapia - môžu navodiť pokoj a sústredenie, ak ich žena dobre znáša.
- Hudba alebo slúchadlá - pomáhajú vytvoriť intímnu, sústredenú atmosféru.
- Fľaša s rozprašovačom - osvieženie počas pôrodu, najmä ak trvá dlhšie.
- Vlhčené utierky a balzam na pery - drobnosti, ktoré spríjemnia pobyt v pôrodnici.
Kedy sa tieto pomôcky oplatí využiť?
Alternatívne pôrodné pomôcky ako rebozo, naparovanie či pôrodná stolička môžu byť veľkým prínosom vtedy, keď si žena praje prirodzenejší a aktívnejší pôrod. Oplatí sa ich využiť najmä v období pred pôrodom - napríklad počas posledných týždňov tehotenstva na prípravu tela a uvoľnenie panvy - ale aj priamo počas pôrodnej činnosti. Mnohé z nich podporujú pohyb, gravitáciu, uvoľnenie napätia a lepšiu komunikáciu so vlastným telom. Tieto pomôcky zároveň umožňujú rodiacej žene hľadať si polohy, ktoré sú jej v danej fáze najprirodzenejšie, čím sa znižuje diskomfort a posilňuje pocit kontroly nad priebehom pôrodu. Ich použitie je ideálne najmä v prostredí, kde je žena podporovaná v autonómii a má možnosť si vybrať, čo jej vyhovuje - napríklad pri pôrode s dulou, v pôrodnom dome alebo pri domácom pôrode.
Na čo si dať pozor pri ich použití
Hoci sú tieto pomôcky vo všeobecnosti bezpečné, ich využitie by malo byť vždy citlivé a rešpektujúce aktuálny stav ženy. V prípade akýchkoľvek zdravotných komplikácií - ako sú predčasné kontrakcie, placenta previa, infekcie alebo rizikové tehotenstvo - je vhodné konzultovať ich použitie s lekárom alebo pôrodnou asistentkou. Nie všetky techniky sú vhodné pre každú ženu v každej fáze tehotenstva. Dôležitá je tiež správna technika - či už ide o manipuláciu s rebozom, výšku zavesenia lana, teplotu bylinnej napárky alebo polohu na pôrodnej stoličke. Nevhodné použitie môže spôsobiť nepríjemné pocity, bolesti chrbta alebo dokonca preťaženie.
Alternatívne, no nie výstredné. To, čo dnes znie ako „alternatíva“, bolo v minulosti často bežnou súčasťou ženskej pôrodnej skúsenosti. Rebozo, napárka či laná môžu znieť exoticky, no ich cieľ je jednoduchý - podporiť telo ženy v prirodzenom procese. Ak sú používané rozumne, citlivo a v súlade s medicínskymi odporúčaniami, môžu byť vítaným doplnkom k pôrodnej príprave.
Osobná skúsenosť s domácim pôrodom
Po dlhom čase som sa rozhodla opäť pridať niečo z nášho života. Pripravovala som sa intenzívne na pôrod, popri tom som robila torty a ešte k tomu treba vymýšľať program pre Jarku a Ondreja. Čím viac sa blížil pôrod, mala som pocit, že sa správam tak živočíšne, vyhľadávam súkromie, ako keby som si chystala hniezdo, a nepotrebovala som byť toľko v spoločnosti.
Prípadne mi hovoria, aké som mala šťastie, či aká som odvážna. Žiaľ, ani jedno ani druhé. Spoliehať sa na šťastie v takejto dôležitej udalosti je pre mňa absolútne neprijateľné. A s odvahou to takisto nič nemá. Odvážna som, keď idem v noci do lesa, a pritom neviem, čo tam stretnem a spolieham sa na šťastie, že to nebude medveď. Pri pôrode som potrebovala mať istotu. Potrebovala som vedieť, že je všetko v poriadku. Spoliehať sa na šťastie a byť odvážna by bolo pre nás oboch príliš veľké riziko.
Pravda je taká, že tomu predchádzali mesiace príprav. Nemám na mysli fyzickú prípravu, i keď do ôsmeho mesiaca som aktívne cvičila. Skrátka, chcela som, aby ma viedla príroda, prirodzený inštinkt, čo vedie aj zvieratá, keď vrhnú mladé. Tie nik neučí, ako to majú robiť, jednoducho to vedia. A k tomu som sa chcela dopracovať aj ja. Prvé dieťa som porodila v nemocnici a o ženách, ktoré rodia doma, som si myslela, že sú šialené hipisáčky, čo hazardujú. Po pôrode, ktorý síce bol spontánny, som mala hrozný zážitok. Neskutočná bolesť, pri každej kontrakcii som mala pocit, že zomieram, musela som ležať na chrbte, aby mi zmerali ozvy. Bez opýtania mi spravili epiziotómiu, podali oxytocín. Po pôrode mi zobrali dcéru a videla som ju až o 6 hodín, hoci bolo všetko v poriadku. Zdala som sa im vyčerpaná, tak chceli, aby som si oddýchla. Totálne vyčerpanie, v sprche som skoro odpadla, až ma sestrička musela chytať, taká som bola slabá. Cítila som sa ako po operácii a nie po nejakom prirodzenom akte.
Moje tretie tehotenstvo bolo úplne fyziologické, bábätko bolo otočené v tej najlepšej možnej polohe, celý čas som sa cítila výborne, takže som mala dobrý základ. Áno, myslím si, že to súvisí aj s mojím životným štýlom vrátane stravovania, ktoré tvorí čisto rastlinná strava. Mala som veľa energie, popri dvoch deťoch na materskej som zároveň doma pracovala až do pôrodu. S aktívnym pohybom som prestala niekedy v ôsmom mesiaci, keď sa mi s tým bruchom jednoducho nechcelo vyliezť na stacionárny bicykel a pri kľukoch ma príliš tlačilo brucho dole a do bolesti som ísť nechcela, takže som si dala pauzu.
Keďže som už jeden domáci pôrod mala za sebou, myslela som si, že presne viem, čo ma čaká, a ako to bude prebiehať. Ale nebolo to celkom tak. V deň termínu som už bola na ihlách, nevedela som sa toho malého zázraku dočkať, ale nič sa nedialo. Ani najbližších 6 dní sa nič nedialo. Spätne mám pocit, že Lukáš čakal na dátum 1. 12. Trochu ma znervózňovalo okolie, každý sa vypytoval, či už a kedy mám asi pocit, že to bude, či sa to blíži… A tak som okolitý svet úplne vypustila. Bola som doma, telefón som si zapínala len vtedy, keď som chcela zavolať Peťovi. Aj tak som však premýšľala, čím to je, veď druhé bábätko sa narodilo deň po termíne, cyklus som mala 28 dní, takže mi to aj celkom vŕtalo v hlave, prečo sa nič nedeje, až som sa dostala do bludného kruhu, či je ozaj všetko v poriadku, čo keď nie a podobné myšlienky.
V nedeľu, čiže na 4. deň po termíne, som si prehovorila do duše, že nebudem čakať s vyloženými nohami na gauči, kedy to príde, že musím fungovať v normálnom režime. Stále som cítila, že všetko je v poriadku, to len hlava začala pracovať. Predsa je to len predpokladaný termín pôrodu a ten sa môže od reálneho líšiť o jeden až dva týždne, takže mám stále čas. Upokojila som sa a v pondelok som už bola na tom psychicky oveľa lepšie.
Z pondelka na utorok som celú noc cítila také sťahy, že od vrchu brucha mi to zrazu celé stuhlo, ako taká vlna, a postupovalo to až ku krčku. Tieto sťahy však vôbec neboleli, boli príjemné, ba až veľmi jemné, a v dosť veľkých intervaloch, takže ma ani len vo sne nenapadlo, že sa blíži pôrod, že sa asi otvára kŕčok. Cez deň som tie sťahy tiež sem tam cítila, ale keďže som stále niečo robila s deťmi, tak sa interval predĺžil, až kým prišiel Peťo domov a ja som si konečne sadla na gauč a oddychovala. Vtedy boli trochu častejšie, ale aj tak som im nevenovala žiadnu pozornosť, mohla som sedieť, spať, jesť, žiadne obmedzenia.
Akurát uspať deti som už nešla, lebo ležať na boku mi bolo nepríjemné už asi posledné dva týždne a keďže Ondrej zalomil na gauči, tak Jarka povolila, že ju dnes môže výnimočne uspať aj Peťo. Celkom mi to padlo vhod, chvíľa voľna pre mňa. Šla som sa osprchovať a nemusela som pritom lámať rekordy v rýchlosti, ale bola som tam celých 5 minút! Aký luxus. A potom som si dala čaj a začala som sa prechádzať po obývačke okolo nášho vianočného stromčeka. Áno, my sme ho zdobili už koncom novembra!
Približne o 19:30 prišiel rozospatý Peťo, že deti už spia. Sadol si na gauč, ja som sa ďalej prechádzala po obývačke. Postupne boli vlny trochu intenzívnejšie, ale vládala som pri nich rozprávať, chodiť, akurát sedenie mi už nebolo príjemné. No a potom prišlo to, čo som absolútne nečakala. Asi o 20:00 mi začala tiecť plodová voda po nohách. Dala som si pod nohy podložku a prestupovala som z jednej nohy na druhú. Ďalšie podložky už rozkladal Peťo, keď doukladal poslednú, išiel vymeniť prvú… Ale pritom to tieklo len takým jemným prúdom, žiadne litre plodovej vody to neboli, ako som videla vo filmoch.
A zrazu z ničoho nič prišli neskutočné tlaky. Zo sekundy na sekundu, žiadne postupne zosilnenie. Nič také sa nedialo. Potom zmena a bum, šla som počas sťahov do kolien. A myslím tým naozaj do kolien. Čo sa dialo teraz pri treťom pôrode, bolo šialené tempo. Keby som to mala prirovnať k fyzickej aktivite, ako keby ma niekto hnal nie klusom, ale šprintom na Slavkovský štít. Keď toto šialené tempo okolo 20:00 začalo, bola som poriadne zmätená, úplne ma tá sila zaskočila. Peťo vymieňal podložky podo mnou, zapol sviečku, aromalampu a meditačnú hudbu, dodatočne si veľmi cením, ako na mňa v tej chvíli myslel a snažil sa mi pomôcť. Ale vtedy som to vôbec nevnímala. Peťo bol neskutočný asistent. Robil presne to, čo bolo treba, no napriek tomu ma nerušil, aby som sa mohla sústrediť. Bol celý čas so mnou v kuchyni, ktorá ma asi 8 metrov štvorcových, ale vôbec mi neprekážal. Bola som veľmi rada, že je pri mne.
Moje telo šlo na 500 % , venovala som mu všetku svoju pozornosť. To, čo sa dialo, som nikdy nezažila. Vôbec som svoje telo neovládala, robila som všetko inštinktívne, presne to, na čo som sa pripravovala. Nerozmýšľala som, hlava bola vypnutá, išla som cez inú frekvenciu. Boli to pudy, presne som vedela čo robiť. Pri tých sťahoch som šla viac a viac do kolien. Až ma to pri jednom tak skolilo, že som si kľakla na zem. Potom hovorím Peťovi, že cítim hlavičku, pôrodná asistentka to nestihne. A fakt, zrazu som pri tých vlnách musela pritlačiť, i keď som nechcela, aby som nemala pôrodné poranenia. Ale jednoducho to nešlo, musela som tlačiť. Snažila som sa čo najjemnejšie. Robila som len to, čo mi hovorilo telo, neovládal som ho, len som sa prizerala a snažila sa spolupracovať. Bola som úplne pri vedomí.
Automaticky som pridržiavala hlavičku jednou rukou, ako sa tlačila, aby šla pomalšie. Druhou rukou som sa opierala o zem. Bolo to akoby ma tie vlny chceli rozkrojiť v oblasti krížov a panvy na polovicu. Ako sa tlačila hlavička, v jednom momente mi preletelo hlavou, či to má fakt celé telíčko prejsť tadiaľto? A zrazu bola hlavička celá vonku. Peťo čupel za mnou, videl ako Lukáš klipká očami cez pôrodný obal. A potom mu hovorím, aby chytal, že pôjde celé telíčko. Aj keď som bola asi 2 cm nad zemou, takže aj keby ho nechytil nikto, nič by sa mu nestalo. Na ďalšiu vlnu zrazu vyšlo telíčko a držali sme v rukách malého človiečika. Mojím telom prešla neskutočná úľava a to čo som držala na rukách bol zázrak. Zázrak prírody.
Lukáš mal na hlave pôrodný obal, tak som mu ho dala dole, odsala som mu plodovú vodu z nosa a úst, nadýchol sa a spustil krik. Bol celý klzký a tak nádherne voňal. Dokola som opakovala, vitaj Lukáško, ahoj, chlapček môj, a bola som taká šťastná. Nevedela som sa vynadívať na to božské stvorenie, ktoré sa práve narodilo. Trepal ručičkami, tak som ho len hladkala a po chvíli prestal plakať a pozeral sa. Peťo mi podal uterák, aby sme ho prikryli. Pomaly som si ho dala na hruď a trochu sme mu utreli tvár uterákom. Chvíľu sme sa na seba takto traja pozerali. Obaja s Peťom sme boli úplne mimo, bolo to živočíšne a zároveň zázrak prírody.
Peťo potom opisoval jednej známej v telefóne, ako vyzerá domáci pôrod. Mala sekciu a že si to nevie vôbec predstaviť. A Peťo jej hovorí: „Čo si nevidela, ako mačka vrhne mladé? No, tak presne tak to bolo aj u nás.“ A v zásade nebol ďaleko od pravdy. No a takto sme chvíľu sedeli, kým som sa nezačala triasť od zimy. Peťo mi podonášal deky, doniesol epedy, aby som sa mohla oprieť, a postupne povymieňal podložky, aby som sedela na suchom. Bolo to také vtipné, lebo z kuchyne sa ide rovno von, čiže som sedela asi 2 metre od vchodových dverí a zvonku na dvere škrabali naše dve mačky. Pri chladničke bolo na zemi trochu blata, lebo Jarka s Ondrejom behajú stále hore dole, a mne sa s veľkým bruchom už posledné dni nechcelo veľmi vysávať. Na hygienu sme si až tak nepotrpeli. Už len seno a slama chýbali. Ešte som povedala Peťovi, nech zavolá pôrodnej asistentke, bolo 20:40, že Lukáš je už na svete. Presný čas narodenia netušíme, len odhadujeme, že to bolo 20:30, v tom okamihu bol čas nepodstatný, píšem to hlavne preto, lebo ja by som neverila, že pôrod môže byť taký krátky.
Tento pôrod bol pre mňa ďalším životným míľnikom. Materstvo je cesta plná extrémov, od hlbokých pádov až po nekonečné výšiny radosti. Deti majú výnimočnú schopnosť ukázať nám naše slabosti a zároveň nás viesť k sebapoznaniu.
