Jedna z najčastejších otázok, ktoré pri sebaobrane riešime, je: „Čo robiť, keď ma niekto obťažuje?” Mnohé z vás určite napadne ignorácia: „Nič mu nehovor, nechaj to tak.” Čo presne sa deje? Cmuká po vás neznámy človek na ulici alebo vás kolega chytá pod stolom za stehno? Kde sa nachádzate? Kráčate po ulici, ste na pracovnom stretnutí alebo vo vlaku? Môžete odísť? Sú v okolí ľudia, na ktorých sa môžete obrátiť?
Rozhodnutie ignorovať daného človeka však musí vychádzať z presvedčenia - nie zo strachu. Chcete sa ohradiť, keď vás niekto obťažuje na ulici? Myslite na tieto zásady:
- Vykajte. Ukazuje to, že sa nepoznáte a udržujete si odstup.
- Vopred si pripravte jednoduché frázy: „Prestaňte! Neobťažujte ma! Nechajte ma! Toto si nedovoľujte!”
- Vyvarujte sa nadávkam a zosmiešňovaniu (môže to situáciu zhoršiť).
Pokiaľ ide o situáciu, kedy vás obťažuje niekto známy, prípadne človek, s ktorým sa pravidelne stretávate, ohradenie sa je dôležité. Môžete uplatniť rovnaké zásady, ako pri obťažovaní na ulici.
Príklady situácií a ich riešenia
Príklad č. 1: Muž sediaci v autobuse na vedľajšom sedadle si vás prezerá od hlavy po päty a utrúsi oplzlý komentár na vašu osobu (napr. na prsia).
Zhodnotenie situácie:
- Je to nepríjemné? Áno.
- Je to nebezpečné? Momentálne sa necítite fyzicky ohrozená, ale neviete, do čoho to môže vyústiť.
- Ako dlho to bude trvať? Cesta trvá ešte 10 minút.
Čo môžete spraviť? Konfrontovať ho, napr.: „Prestaňte komentovať moje prsia!”. Ak môžete, premiestnite sa na iné sedadlo. Prípadne oslovte spolucestujúcich a vodiča. Môžete tiež vystúpiť a počkať na ďalší spoj.
Príklad č. 2: Priateľov otec si vás neustále doberá a dotýka sa vás, najmä za rameno alebo ruku.
Zhodnotenie situácie:
- Je to nepríjemné? Veľmi!
- Je to nebezpečné? Môže aj nemusí, ale vy si neželáte, aby sa vás chytal.
- Ako dlho to bude trvať? Opakuje sa to vždy, keď ste u nich na obede - takmer každý týždeň. Nechcete tam chodiť.
Čo môžete urobiť?
- Konfrontovať ho - povedať mu, že si neželáte, aby sa vás dotýkal.
- Zdôveriť sa s tým niekomu.
Čakajte, že blízke okolie (dokonca aj partner) bude s najväčšou pravdepodobnosťou zosmiešňovať a znevažovať vaše pocity a skúsenosti, napríklad: „Nepreháňaš to trochu?
Situácia opísaná v druhom príklade je oveľa náročnejšia, najmä pretože ide o človeka, ktorého poznáte a často sa vidíte. Znamená to, že správanie, ktoré sa vám nepáči, obťažuje vás, ohrozuje vás alebo môže (bude) ohrozovať v budúcnosti, sa bude pravdepodobne opakovať.
Ignorácia je zriedka najvhodnejšou a najbezpečnejšou metódou riešenia konfliktu alebo (potenciálne) nebezpečnej situácie. Ignorácia by mala byť JEDNOU Z MNOHÝCH techník, no zásadne nie jedinou. Zároveň však treba mať na mysli, že pokiaľ sa neozvete, nemáte šancu vedieť, ako druhá osoba zareaguje.
Ak vás, napríklad, nový kolega zo zahraničia pri prvom stretnutí objíme, môžete mu povedať, že preferujete podanie ruky (alebo čokoľvek iné), pretože sa s kolegami neobjímate. Pochopil to a odteraz vás neobjíma? Výborne. Vypočul si vás a rozhodol sa vašu požiadavku ignorovať? Aj na druhýkrát?
Právna ochrana osobnosti
Mnohí jedinci si však neuvedomujú, že svojimi verbálnymi prejavmi, prípadne aj grafickými či inými, môžu do dôstojnosti, vážnosti a cti inej osoby zasahovať.
Osobnosť človeka je v prvom rade chránená súkromným právom, najmä Občianskym zákonníkom. Ochranu osobnosti fyzickej osoby zabezpečuje aj zákon č. 167/2008 Z. z. Pod osobnosťou človeka v zmysle ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho rozumieme nehmotný statok, ktorý prislúcha fyzickej osobe. Nejde o osobnosť v zmysle „celebrita“, ale ako súhrn práv nemajetkovej povahy, ktoré prislúchajú každej fyzickej osobe ako ľudskej bytosti.
V prípade neoprávneného zásahu do osobnosti, môže sa fyzická osoba domáhať ochrany podaním žaloby:
- aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti.
- aby sa odstránili následky zásahov do osobnosti (tzv. reštitučná žaloba). Na základe tejto žaloby sa dotknutá osoba môže domáhať toho, aby sa obnovil stav, aký tu bol pred zásahom.
- aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
V prvom rade teda prichádza do úvahy morálne zadosťučinenie, spravidla vo forme písomného ospravedlnenia. Ak by sa ale takého ospravedlnenie nezdalo ako dostatočné, najmä pretože bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, poskytne sa náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výška nemajetkovej ujmy závisí od úvahy súdu, ktorý ju určuje s prihliadnutím na všetky okolnosti sporu.
Právo na ochranu osobnosti sa nepremlčuje, teda žalobu je možné podať kedykoľvek po tom, čo bol vykonaný zásah (teda aj po viac ako 3 rokoch).
Treba ale uviesť, že nie každá nadávka či urážka na adresu inej osoby je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti. V prípadoch, kedy rušiteľ uráža alebo vulgárne nadáva inej osobe v súkromí, bez toho, aby tieto verbálne ataky vnímali aj tretie osoby, nemusia byť podmienky na ochranu osobnosti splnené. Napríklad Krajský súd Nitra potvrdil rozhodnutie prvoinštančného súdu o zamietnutí žaloby na ochranu osobnosti, lebo k slovnému napadnutiu malo dôjsť na súkromnom pozemku, a nie na verejnom priestranstve či vo verejnej budove. Rovnako tak verbálne útoky na sociálnej sieti, pokiaľ dotknutá osoba nie je pre tretie osoby identifikovateľná.
Priestupok a trestný čin
Pokiaľ dôjde k slovným útokom, ktorými páchateľ iného urazí alebo vydá na posmech, môže sa dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, ktorý poskytuje ochranu pred takými útokmi, ktoré znižujú vážnosť a česť u iných spoluobčanov, priestupok môže byť spáchaný aj v súkromí, medzi dvomi osobami.
Priestupok ublíženia na cti možno spáchať slovným aj písomným výrokom alebo prejavom (napr. aj v písomnej forme prostredníctvom elektronickej pošty alebo sociálnych sietí).
Hoci priestupky vo všeobecnosti správne orgány prejednávajú z úradnej moci, priestupok spočívajúci v ublížení na cti je tzv. konaním na návrh. Návrh na prejednanie priestupku možno podať najneskôr do troch mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ (dotknutá osoba) dozvedela o priestupku alebo o postúpení veci orgánom činným v trestnom konaní (napr. ak sa pre skutok viedlo trestné stíhanie, ale ukázalo sa, že nejde o trestný čin, ale môže ísť o priestupok).
Za tento priestupok možno uložiť pokutu do 33,- EUR, čo mnohé poškodené osoby vnímajú ako nespravodlivosť, a to vzhľadom na psychickú ujmu spôsobenú urážaním, prípadne stratu sebadôvery a pod.
Pokiaľ bol ale tento priestupok spáchaný voči blízkej osobe (napr. priateľke, manželke, dieťaťu), môže sa jednáť o priestupok podľa § 47 ods. 1 písm. a) alebo § 47a ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch.
Napokon ochranu fyzickým osobám pred ohováraním a slovnými útokmi poskytuje aj Trestný zákon, ktorý by sa mal ale aplikovať ako prostriedok tzv. ultima ratio (posledná možnosť). Podstatné teda je, aby išlo o (i) nepravdivý údaj a tento údaj musí byť (ii) spôsobilý značnou mierou ohroziť vážnosť, poškodiť v zamestnaní, podnikaní, narušiť vzťahy v rodine alebo spôsobiť inú ujmu. K týmto následkom nemusí dôjsť, postačí, že nepravdivý údaj je spôsobilý tento následok spôsobiť.
Ak by teda páchateľ ohováral iného (slovne, prostredníctvom sociálnych sietí alebo listami) tým spôsobom, že by šíril informácie o jeho nevere, hoci by to nebola pravda a páchateľ by si toho bol vedomý, pričom takto šírené informácie by vyústili do konania o rozvod manželstva poškodeného a jeho manželky, môže sa jednať o trestný čin ohovárania.
V tomto prípade sa teda môže javiť ako vhodné aplikovať prostriedky trestného práva, pretože rozvrat manželstva a narušenie rodinného života poškodeného bude sotva možné napraviť prostriedkami súkromného práva (napr. náhradou nemajetkovej ujmy).
Z spomedzi trestných činov možno tiež uviesť trestný čin výtržníctva podľa ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorý sa definuje ako hrubá neslušnosť alebo iné hrubé konanie, ktoré narušuje verejný poriadok. Hrubou neslušnosťou sa rozumie konanie, ktorým sa závažným spôsobom porušujú pravidlá občianskeho spolužitia a zásady občianskej morálky (ide napr. o vulgarizmy, urážky, vulgárne gestá, sexuálne narážky a pod.).
Pokiaľ by útok zostal „iba“ pri slovách, je pravdepodobné, že skutok sa posúdi ako priestupok a páchateľ by bol prejednávaný v správnom konaní.
Podať trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu možno na ktorejkoľvek prokuratúre alebo oddelení Policajného zboru, prípadne aj na súde (súd následne trestné oznámenie pošle prokurátorovi).