Pestovanie zemiakov: Odrody, spôsoby pestovania a rady pre bohatú úrodu

Zemiaky sú jednou z najdôležitejších a najobľúbenejších plodín na svete. Ich pestovanie má na Slovensku dlhú tradíciu a zemiaky sú neodmysliteľnou súčasťou našej kuchyne. Pre úspešné pestovanie zemiakov je dôležité dodržiavať správne postupy a venovať pozornosť výberu sadby, príprave pôdy, výsadbe, ochrane pred chorobami a škodcami, zberu a uskladneniu.

Nedajte na reči, že pestovať vlastné zemiaky nestojí za námahu. Už prvý hlt čerstvo uvarených, na jazyku sa rozpadajúcich hľúz, ochutených troškou masla a soli len pár minút po vykopaní hovorí v ich prospech. Nemusí vám pri ich pestovaní ísť ani tak o sebestačnosť, ale o spoznanie rôznych odrôd, chutí i farieb, ktoré sú v ponuke.

Výber kvalitnej sadby zemiakov

Základným predpokladom pre vypestovanie zdravej a bohatej úrody je kvalitná sadba zemiakov. Ak si chceme sadbu obnoviť, rozšíriť sortiment alebo vyskúšať pestovanie zemiakov, odporúča sa siahnuť po certifikovanej sadbe. Certifikovaná sadba zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj.

Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť.

Odrody zemiakov

Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Pri výbere odrody je potrebné zohľadniť dĺžku vegetačného obdobia, varný typ a odolnosť voči chorobám a škodcom.

Rozdelenie odrôd podľa dĺžky vegetačného obdobia

  • Veľmi skoré: 60 až 100 dní (napr. Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa). Riviera je super skorá odroda varného typu AB, ktorú môžete zbierať už za 45 až 70 dní. Hľuzy sú veľké, oválne, so žltou šupkou a bledožltou dužinou. Red Scarlett je veľmi skorá odroda s vysokou úrodnosťou, atraktívnou červenou šupkou a svetložltou dužinou.
  • Skoré: 100 až 110 dní (napr. Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita). Esmee je skorá odroda s červenou šupkou a žltou dužinou, ktorá vyniká vysokou úrodnosťou a odolnosťou voči chrastavitosti. Jej krásne fialové kvety dodávajú poli výnimočný vzhľad.
  • Stredne skoré: 110 až 120 dní (napr. Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya). Georgina je stredne skorá odroda s vysokou odolnosťou voči plesni zemiakovej a dobrou odolnosťou voči chrastavitosti, hrdzavitosti a černaniu dužiny. Mozart je stredne skorá odroda s veľkými oválnymi hľuzami, červenou šupkou a svetložltou dužinou. Talentine je stredne skorá odroda sadbových zemiakov s dlho oválnymi hľuzami, hladkou žltou šupkou a sýto žltou dužinou. Varný typ B ju predurčuje na rôzne využitie - od varených príloh po šaláty a pečené jedlá.
  • Poloskoré až neskoré: nad 120 dní (napr. Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca).

Rozdelenie odrôd podľa varného typu

  • Varný typ A: šalátové zemiaky sú veľmi slabo múčnaté, pevné, lojovité. Sú ideálne na výrobu šalátov, pečenie, napríklad nakrájané na hranolky alebo plátky. Annabelle je prémiová odroda s dlhooválnymi hľuzami, ktoré sa pri varení nerozvárajú, vďaka čomu sú ideálne na šaláty.
  • Varný typ B: prílohové zemiaky sú menej pevné, viac múčnaté. Tieto zemiaky sú vhodné do šalátov, na pečenie a taktiež na varenie a do polievok. Je to typ zemiaku, s ktorým nič nepokazíte. Občas mávajú tieto zemiaky mierne múčnatú štruktúru. Odroda Vivaldi sa vyznačuje hladkou žltou šupkou a svetložltou dužinou. Varný typ B ju zaraďuje medzi ideálne prílohové zemiaky.
  • Varný typ C: zemiaky na pyré a do cesta počas varenia skrehnú. Tento typ obsahuje najviac škrobu a má múčnatú štruktúru. Pri varení zemiaky zväčša zmäknú a skrehnú, čo je výhodou napr. pri výrobe zemiakového cesta. Hodia sa taktiež na prípravu zemiakovej kaše, placiek, ale aj hranoliek.
  • Varný typ D: Tento typ zemiakov má veľmi múčnatú a hrubú štruktúru, ktorá sa rýchlo rozvára.

Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Pestovanie zemiakov

Zemiaky rastú ako bylina s hranatou, bohato rozvetvenou stonkou, priamou alebo poliehavou, porastenou krátkymi chĺpkami. Dorastajú do výšky 60 až 100 cm, výnimočne až 1,5 m. Listy sú striedavé, mierne ochlpené, s drobnými žliazkami, stopkaté, pomerne veľké, 30 až 50 cm dlhé. Kvety sú najčastejšie biele, ružové alebo fialové so sýto žltými až oranžovými peľnicami. Plody sú zelené alebo žltozelené bobule s priemerom 2 až 4 cm obsahujúce biele semená.

Zemiakom vyhovuje chladnejšie vlhké podnebie, aké prevláda na severe Európy a USA, v Rusku a prípadne aj vo vyšších polohách teplejších klimatických oblastí. Zemiaky však neznášajú mrazy, pri dlhotrvajúcich teplotách mierne pod bodom mrazu hľuzy zmrznú. Teplota je veľmi dôležitá pre klíčenie hľúz. Hľuzy sa prebúdzajú pri teplotách okolo 6 °C, pre ďalší rast sú optimálne denné teploty okolo 20 °C a nočné teploty okolo 15 °C.

Príprava sadby na výsadbu

Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Výsadba zemiakov

Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Zemiaky sa obvykle sadia v strede apríla alebo koncom marca (podľa teploty a posledných mrazov) do plytkých brázd vo vzdialenosti cca 70 cm. Hľuzy ukladajte do vzdialenosti cca 30 cm. Hľuzy potom prihrňte (hrobčekovanie). Vytvoríte malé kopčeky s ľahšou ílovitou pôdou. Pozor, aby ste nepolámali klíčky.

Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz.

V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Požiadavky na pôdu a hnojenie

Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.

Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky milujú mierne kyslé pôdy (ideálne pH je od 5,5 do 6,5). Práve kávový lógr má kyslejšie pH a zároveň obsahuje množstvo prospešných živín, ako sú dusík, fosfor a draslík, ale aj stopové prvky ako horčík, vápnik či meď.

Zemiaky sú náročné na živiny, predovšetkým na draslík. Dusík (N): Aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Mangán (Mn) a Horčík (Mg): Aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu. Draslík (K): V KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľúzách.

Ochrana zemiakov pred chorobami a škodcami

Zemiaky sú pomerne odolná plodina. Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary. V našich podmienkach nie je pestovanie tejto plodiny bez intenzívnej ochrany možné. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.

U odrôd, ktoré trpia vločkovitosťou je nutné morenie proti tejto chorobe. Tieto odrody si vyžadujú najintenzívnejšiu fungicídnu ochranu. Prvé ošetrenie musí byť veľmi skoro, v zemiakárskej oblasti je nutné už v druhej polovici júna, podľa vývoja počasia, tiež podľa vývoja porastu. Vhodné je hneď pri spozorovaní výskytu alebo po zapojení porastu.

Pre prvé postreky je nutné použiť systémové prípravky chrániace nové prírastky, v ďaľšom slede najúčinnejšie prípravky s lokálne systémovým pôsobením. Intervaly ošetrovania 5 až 10 dní podľa počasia.

Nasadenie prípravku chrániaceho hľúzy musí byť okamžite po zistení pliesne v poraste. Prvé ošetrenie sa aplikuje pri prvých výskytoch plesne u veľmi náchylných odrôd. Zvyčajne je týmto termínom tretia júnova dekáda podľa skorosti odrody. Výber fungicídov je možné prispôsobiť priebehu počasia a infekčnému tlaku choroby. Pre začiatok postrekovej sezóny je možné použiť kontaktné a lacnejšie prípravky, v prípade pomalého šírenia plesne alebo stagnácie choroby.

Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Majú 3 - 5 ročný vývoj. Vyskytujú sa najmä v niekoľko rokov neobrábanej pôde.

Pásavka zemiaková (Mandelinka): V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.

Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.

Vošky: Vošky na zemiakoch prenášajú vírusy.

Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati.

Zber a uskladnenie

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu.

Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú.

Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie.

Je dôležité skladovať zemiakové hľuzy v tme, suchu a chlade, nie však v mraze. Ideálne podmienky sú pri teplote 3 - 4 °C a relatívnej vzdušnej vlhkosti okolo 55 %. Dôležité je tiež dobré vetranie. Vyššie teploty vedú k predčasnému klíčeniu zemiakov, ktoré sprevádza zvyšovanie obsahu jedovatého solanínu v hľuzách. Mráz ničí zemiaky, pretože v nich dochádza k hydrolýze škrobu na nízkomolekulárne oligosacharidy a poškodené hľuzy potom ľahko podliehajú hnilobe.

Alternatívne spôsoby pestovania

Zemiakové rastliny sú pomerne veľké a ako sa záhrady zmenšujú, záhradkári skúšajú nové možnosti ich pestovania. Vyskúšali sme 5 rôznych spôsobov vrátane tradičného a porovnali ich. Každú z metód sme posudzovali z hľadiska námahy a výnosu.

Pestovanie zemiakov vyžadujúce kopcovanie

Na začiatok vykopeme ryhu hlbokú približne 20 cm. Na jej dno ukladáme sadbové hľuzy, 30 cm od seba v prípade skorých odrôd a 45 cm od seba pri ostatných. Zahrnieme ich pôdou. Hneď ako sa objavia výhonky, ich prvýkrát nakopcujeme pomocou motyky, aby sme povzbudili rastliny k tvorbe hľúz. Tento spôsob si spomedzi všetkých skúšaných vyžaduje najviac práce. V malých záhradách sa nedá príliš uplatniť. Odmena v podobe úrody však stojí za to.

Tradične pestované zemiaky kopcujeme, čím sa zvyšuje ich výnos.

Pestovanie zemiakov v mulči

Na záhon dáme 10 - 15 cm vrstvu záhradného kompostu, dobre rozležaného a odstáteho hnoja alebo zeleného odpadu. Do tejto vrstvy zahrabeme sadbové zemiaky v rovnakej vzdialenosti ako pri tradičnom pestovaní. Zber je pri tejto metóde „hračka“. Stačí chytiť výhony rastliny a potiahnuť.

Vertikálne pestovanie zemiakov

Možno ste už o tomto spôsobe počuli, no báli ste sa ho vyskúšať. Pritom nie je dôvod váhať, vertikálne pestovanie zvládne aj úplný začiatočník. Ide o jednoduchú, lacnú a praktickú metódu, pri ktorej máte zemiaky vždy poruke.

Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny.

Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.

Odborníci tvrdia, že teoreticky môžete z jednej sadbovej hľuzy získať až šesť kilogramov zemiakov. Realita však býva trochu skromnejšia - skúsenosti pestovateľov ukazujú, že z jednej rastliny sú typicky okolo 2 kilogramy menších zemiakov. Dôvodom je konkurencia o živiny a svetlo. Napriek tomu ide stále o dobrý výsledok, najmä ak pestujete na malej ploche.

Výhody vertikálneho pestovania:

  • Ľahký prístup k rastlinám
  • Jednoduchá kontrola a odstraňovanie škodcov
  • Pohodlný zber
  • Čistejšie pestovanie

Zemiaky vo vedre....Potatoes in a bucket.

Pestovanie zemiakov v kompaktných prenosných vreciach

Zemiaky v kompaktných prenosných vreciach sa dajú pestovať aj na balkóne. Táto metóda je výborná na „obídenie“ ročných období. Tri sadbové zemiaky zasadíme do 15 cm vrstvy viacúčelového substrátu vo vreci. Ako rastú, dvíhame steny vreca a zasypávame ďalším substrátom. Nové zemiaky môžeme zberať o 10 - 12 týždňov. Úroda však bola naozaj sklamaním, len hrsť zemiakov na rastlinu.

Pestovanie zemiakov v boxe

Maximalizujte úrodu zemiakov v malej záhrade tým, že pôjdete do výšky a postavíte box na zemiaky. 4 hranoly s výškou 1 meter spojíme pomocou skrutiek s doskami tak, aby sme vytvorili základ boxu. Pridáme druhý rad dosiek a naplníme zmesou ornice a kompostu v pomere 1 : 1. Sadbové zemiaky vysadíme do tejto spodnej vrstvy. Zber prebieha jednoducho odskrutkovaním dosiek. Rastliny rástli dobre a box zabezpečil kompaktný rast.

Charakteristika vybraných odrôd

Vlastnosť Jelly Agria
Vegetačná doba Neskoré Stredne skoré až stredne neskoré
Varný typ B B-BC
Farba dužiny Žltá Tmavložltá
Farba šupy Žltá Žltá
Odolnosť Háďatko zemiakové, Pleseň zemiaková, Rakovina zemiakov Chrastavitosť hľúz
Úžitkový smer Priamy konzum Priamy konzum, hranolky, chipsy
Doba skladovateľnosti Dlhodobá (viac ako 6 mesiacov)

Jelly - obľúbená odroda zemiakov. Jelly je stredne neskorá odroda varný typ B. Vyznačuje sa veľmi dobrou vnútornou kvalitou hľúz. Je to nová odroda vyšlachtená v Nemecku z odrody Marabel. Žltošupké hľuzy majú na povrchu plytké očká, farba dužiny je žltá. Hľuzy majú veľmi dobrú chuť, čo ich posúva medzi popredné miesta v chuťových vlastnostiach, preto patria medzi najžiadanejšie na trhu. Sú polopevnej konzistencie, majú strednú až mierne vyššiu múčnatosť, po uvarení netmavnú.

Agria - obľúbená odroda zemiakov. Agria patrí medzi najžiadanejšie odrody na Slovensku, v Česku i Nemecku. Zemiaky Agria patria medzi stredne neskoré odrody. Je to stredne skorá až stredne neskorá odroda zemiakov s oválnymi veľmi veľkými hľuzami, dužina je tmavo žltá, vysoko úrodná, varný typ zemiakov B-BC, vhodná na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, chipsov, ale aj na bežný konzum. Táto odroda s veľmi veľkými hľúzami má oválny tvar žltej farby a tmavo žltú dužinu. Je vysoko úrodná.

Agria si zachováva výbornú kvalitu konzumu až do jari, čím sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody na trhu. Zemiaky majú varný typ B - BC, sú vhodné na priamu spotrebu, na výrobu hranolkov, pečenie, ale aj na bežný konzum. Agria sa zaraďuje medzi najobľúbenejšie odrody.

Agria dobre znáša teplo aj sucho. Má vysoký výnos, ale v niektorých lokalitách má sklon ku chrastavitosti hľúz. Pre túto odrodu sú vhodné stredne až viac kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Plochy, ktoré majú sklon k vytváraniu chrastavitosti, sa nedoporučujú. K dobrému nasadenie hľúz možno odporučiť včasné zavlažovanie. Agria má veľké hľuzy a má len nízke alebo stredné nasadenie hľúz. Agria potrebuje menej dusíkatého hnojenia ako je zvyčajné pri iných odrodách tejto výkonnosti. Je citlivá na prehnojenie dusíkom.

Mapa pôvodu zemiakov v Andách

Rastlina zemiaka s kvetmi a plodmi

tags: #kolko #kg #zemiakov #by #malo #byt